Ešte raz Lovecraft. A tentokrát najsilnejší. Je to ten najskvostnejší výber majstrových poviedok, ktorý je možné v našich (československých) končinách zohnať. Pri čítaní zbierky naozaj pochopíte prečo je označovaný, a sám ho tak označujem, ako majster. Zároveň je to tiež jedna z najlepších hororových kníh. Vôbec. Chcem tým povedať, že z úplne všetkých, čo sa povaľujú v tomto vesmíre. A nie, nie podľa mňa, iba podľa môjho úsudku, ale skrátka je to tak a basta. Neveríte? Presvedčte sa sami. Pri minulých Lovecraftových knihách, ktoré som recenzoval, sa mohlo stať, že nemuseli sadnúť každému, a tiež bolo ich rysom to, že nie všetky prózy boli na rovnakej úrovni. Ale teraz máme tú česť s tým najlepším z najlepšieho.
Stretnite sa so šialenými umelcami, ktorí cez svoju genialitu, ale tiež vďaka svojej nepríčetnosti (veď nedotýka sa skutočne geniálnosť vo svojej krajnej polohe so šialenstvom?), mohli nahliadnuť za oponu tohto sveta, nazrite do hlbín (a to ako obrazne, tak aj doslovne) temnoty, ktorá obostiera zdedené panstvo, pokúsime sa čeliť invázii z kozmu, ale tak plazivej a plnej hrôzy, že bude nepodobná všetkým sci-fi mydlovým operám, na ktoré ste možno zvyknutí, no a napokon navštívime aj prekliate mestečko Innsmouth s jeho prekliatymi obyvateľmi...
A naši hrdinovia môžu čakať, že v najlepšom prípade obídu zo stretnutia s hrôzami len s nervovou poruchou a predčasne prešedivenými vlasmi. A to si môžu ešte gratulovať.
Len sa ráčte začítať, dámy a páni!
Stín nad Innsmouthem - H. P. Lovecraft
Rytina v domě (The Picture in the House)
Na potulkách vidiekom, čo si pamätá veky, môžete naraziť na všelijaké zvláštnosti a podivné zvyklosti. A to je ešte slabé slovo. Zvlášť neodporúčam, aby ste úkryt pred búrkou hľadali v starom dome, ako to urobil hlavný hrdina tejto poviedky...
Rané Lovecraftove dielo. Ešte nebol "vypísaný", ale aj tak má poviedka patričnú razanciu. Naozaj vo vhodnom momente udrie na tú správnu strunu, desí a šokuje. A pritom neobsahuje nijaký fantastický prvok, je to rýdzo realistický horor.
Hudba Ericha Zanna (The Music of Erich Zann)
Bývalý nájomník jedného domu si spomína na čudáckeho hudobníka, ktorý býval vo vedľajšej izbe a na jedno zvlášť mrazivé stretnutie s ním a objasňuje prečo potom z domu v hrôze utiekol.
Jedna z Lovecraftových najvydarenejších poviedok. Tu uspel na plnej čiare vo všetkom, čo si vytýčil: tiesnivá atmosféra, letmý, no desivý dotyk s nadprirodzeným, ktorý má tak zvláštny charakter, že ozaj pocítite záchvev nezemského, neuchopiteľného, nepomenovateľného... Tu pochopíte, čo Lovecraft myslel tým slovným spojením "kozmická hrôza". Azda má hudba naozaj takú moc, že otvára brány - vedomia, a možno aj niekde oveľa ďalej...
Krysy ve zdech (The Rats in the Walls)
Na začiatku je veľké dedičstvo - staré sídlo s temnou minulosťou. Tú hlavný protagonista postupne odkrýva, aby zistil, že pod starým sídlom sa nachádzajú obrovské katakomby. Obludné krysy a ohavný kanibalizmus... mám pokračovať?
Ozaj pôsobivé! Pomalý štart a napokon freneticky zbesilý záver. Ako keď natlakujete hrniec a ten potom vybuchne. Dlho máte nepríjemný pocit, ktorý sa s pribúdajúcimi zisteniami mení na veľmi nepríjemný pocit. Prízračné krysy sú len akousi predohrou, návnadou na niečo ďaleko horšie - morbídne tajomstvá podzemných priestorov. Tu Lovecraft neponúka "len" hrôzu, ale aj hnus. Väčšinou to v horore nemám rád, pretože často je výsledok skôr kontraproduktívny, ale v tomto príbehu to funguje znamenite a hrôzu ešte znásobuje. Legendárna poviedka.
Jedna z Lovecraftových najvydarenejších poviedok. Tu uspel na plnej čiare vo všetkom, čo si vytýčil: tiesnivá atmosféra, letmý, no desivý dotyk s nadprirodzeným, ktorý má tak zvláštny charakter, že ozaj pocítite záchvev nezemského, neuchopiteľného, nepomenovateľného... Tu pochopíte, čo Lovecraft myslel tým slovným spojením "kozmická hrôza". Azda má hudba naozaj takú moc, že otvára brány - vedomia, a možno aj niekde oveľa ďalej...
Krysy ve zdech (The Rats in the Walls)
Na začiatku je veľké dedičstvo - staré sídlo s temnou minulosťou. Tú hlavný protagonista postupne odkrýva, aby zistil, že pod starým sídlom sa nachádzajú obrovské katakomby. Obludné krysy a ohavný kanibalizmus... mám pokračovať?
Ozaj pôsobivé! Pomalý štart a napokon freneticky zbesilý záver. Ako keď natlakujete hrniec a ten potom vybuchne. Dlho máte nepríjemný pocit, ktorý sa s pribúdajúcimi zisteniami mení na veľmi nepríjemný pocit. Prízračné krysy sú len akousi predohrou, návnadou na niečo ďaleko horšie - morbídne tajomstvá podzemných priestorov. Tu Lovecraft neponúka "len" hrôzu, ale aj hnus. Väčšinou to v horore nemám rád, pretože často je výsledok skôr kontraproduktívny, ale v tomto príbehu to funguje znamenite a hrôzu ešte znásobuje. Legendárna poviedka.
Pickmanův model (Pickman´s Model)
Šialený maliar, ktorý sa preslávil dekadentnými a makabróznymi výjavmi oboznamuje rozprávača príbehu s technikou, ktorú používa. A ten zisťuje, že umelec inšpiráciu nečerpá len zo svojej morbídnej predstavivosti.
Excelentná poviedka, ktorá je asi mojou najobľúbenejšou z repertoáru majstra. Dosahuje vskutku závratných výšin, alebo viac výstižné by bolo povedať pekelných hĺbok desu. A robí to mimoriadne rafinovane, neuchyľuje sa ku grafickému stvárneniu hrôzy, všetko je len naznačené a ponechané na čitateľovej obrazotvornosti.
Excelentná poviedka, ktorá je asi mojou najobľúbenejšou z repertoáru majstra. Dosahuje vskutku závratných výšin, alebo viac výstižné by bolo povedať pekelných hĺbok desu. A robí to mimoriadne rafinovane, neuchyľuje sa ku grafickému stvárneniu hrôzy, všetko je len naznačené a ponechané na čitateľovej obrazotvornosti.
Barva z kosmu (The Colour Out of Space)
Hlavný protagonista sa snaží zrekonštruovať príšerné udalosti, ktoré nastali na odľahlom vidieku po dopade zvláštneho meteoritu na okolné pozemky. Najskôr tá čudesná a dosiaľ nepoznaná choroba spôsobujúca rôzne abnormality v organizme postihne úrodu, potom dobytok a napokon...
Áno. Každý musí pritakať, každý bude nadšený. Tak takto vyzerá ten slávny Lovecraftov "kozmický horor"! Po prečítaní tohoto "majstrštyku" sa budete na vesmír pozerať úplne inak. U Lovecrafta je to predovšetkým priestor plný hrôzy, nástrah a nebezpečenstiev. Čitateľ sa musí nevdojak pýtať či naozaj nie je možné, že z hlbín kozmu príde na Zem jedného dňa neznáma a všetkým našim skúsenostiam sa vymykajúca hrozba? Nemám výhrad, jedna z mojich najobľúbenejších autorových poviedok.
Hlavný protagonista sa snaží zrekonštruovať príšerné udalosti, ktoré nastali na odľahlom vidieku po dopade zvláštneho meteoritu na okolné pozemky. Najskôr tá čudesná a dosiaľ nepoznaná choroba spôsobujúca rôzne abnormality v organizme postihne úrodu, potom dobytok a napokon...
Áno. Každý musí pritakať, každý bude nadšený. Tak takto vyzerá ten slávny Lovecraftov "kozmický horor"! Po prečítaní tohoto "majstrštyku" sa budete na vesmír pozerať úplne inak. U Lovecrafta je to predovšetkým priestor plný hrôzy, nástrah a nebezpečenstiev. Čitateľ sa musí nevdojak pýtať či naozaj nie je možné, že z hlbín kozmu príde na Zem jedného dňa neznáma a všetkým našim skúsenostiam sa vymykajúca hrozba? Nemám výhrad, jedna z mojich najobľúbenejších autorových poviedok.
Kdo šeptá ve tmě (The Whisperer in Darkness)
Čo ak Zem naozaj navštevujú mimozemšťania? A čo ak sú tu už dávno zabývaní? Žijú v skrytosti a až na pár kusých správ a historiek, ktoré nikto neberie vážne, o nich verejnosť vôbec nič nevie... Dvaja odvážni hľadači pravdy im skrížia plány, lenže mimozemšťania (pozor, Lovecraftovi mimozemšťania, to nie sú malí mužíčkovia na lietajúcich tanieroch!) sa len tak nedajú zastaviť. A je vám, dúfam, jasné, že neprichádzajú s priateľskými úmyslami.
Lovecraft aj čistý sci-fi námet pretaví do čistého hororu. Ako inak! Stretnutie s mimozemskou civilizáciou nebolo ešte nikdy tak desuplné, veď prvý kontakt by mal predsa, podľa našich zaužívaných predstáv zo science fiction literatúry, prebehnúť úplne ináč! Priznám sa, že pri tejto poviedky ma poriadne mrazilo a právom sa pokladá za jeden z najlepších Lovecraftových kúskov, ktoré predviedol vo svojom cirkuse hrôzy. Je to dlhší text, skôr novela, než poviedka.
Čo ak Zem naozaj navštevujú mimozemšťania? A čo ak sú tu už dávno zabývaní? Žijú v skrytosti a až na pár kusých správ a historiek, ktoré nikto neberie vážne, o nich verejnosť vôbec nič nevie... Dvaja odvážni hľadači pravdy im skrížia plány, lenže mimozemšťania (pozor, Lovecraftovi mimozemšťania, to nie sú malí mužíčkovia na lietajúcich tanieroch!) sa len tak nedajú zastaviť. A je vám, dúfam, jasné, že neprichádzajú s priateľskými úmyslami.
Lovecraft aj čistý sci-fi námet pretaví do čistého hororu. Ako inak! Stretnutie s mimozemskou civilizáciou nebolo ešte nikdy tak desuplné, veď prvý kontakt by mal predsa, podľa našich zaužívaných predstáv zo science fiction literatúry, prebehnúť úplne ináč! Priznám sa, že pri tejto poviedky ma poriadne mrazilo a právom sa pokladá za jeden z najlepších Lovecraftových kúskov, ktoré predviedol vo svojom cirkuse hrôzy. Je to dlhší text, skôr novela, než poviedka.
Stín nad Innsmouthem (The Shadow over Innsmouth)
Ak sa niekedy náhodou zatúlate do rybárskeho mestečka Innsmouth, podobne ako náš hlavný hrdina, dobre si všímajte miestnych ľudí. Nespozorovali ste na nich niečo zvláštne? Po čase si musíte nahlas položiť otázku, ktorá Vám už dlhšie vŕta v hlave: sú obyvatelia naozaj tak úplne ľuďmi?!
Tento preslávený text mnohí považujú za Lovecraftovo najlepšie a najstrašidelnejšie dielo. A možno majú pravdu. Neviem, netrúfnem si povedať, ktorá jeho práca je najlepšia zo všetkých, tam už je namieste individuálny výber podľa osobného vkusu, ale jednoznačne viem, že je to vynikajúca novela. Na jednej strane je to typický Lovecraft so všetkými svojimi typickými prísadami, na druhej strane prináša niečo nové a pre neho netradičné, čo je akčný prvok. Hlavný hrdina nie je len bezmocný účastník, prípadne neaktívny pozorovateľ hrôz, ale o svoj život bude bojovať, teda, skôr bude utekať. A ako o život! Lebo o nič menšie mu ani nepôjde. Na autora miestami nezvykle dynamický dej a je to naozaj ozvláštňujúce a takto dobre zakomponované ešte viac zahrabne do strún nervov. Zvláštne miesto izolované od okolia plné podivných indivíduí, ktoré sa stránia vonkajšieho sveta, to je recept na dobrý koktejl hrôzy, hlavne ak cudzinci, ktorí príliš náruživo strkajú nos do vecí, do ktorých im nič nie je, poväčšine v tichosti a bez stôp zmiznú...
Tu sa končí príbehová zostava knihy Stín nad Innsmouthem, ale zbierka s názvom Barva z kosmu obsahuje okrem tejto nádielky ešte dve ďalšie skvostné poviedky:
Ak sa niekedy náhodou zatúlate do rybárskeho mestečka Innsmouth, podobne ako náš hlavný hrdina, dobre si všímajte miestnych ľudí. Nespozorovali ste na nich niečo zvláštne? Po čase si musíte nahlas položiť otázku, ktorá Vám už dlhšie vŕta v hlave: sú obyvatelia naozaj tak úplne ľuďmi?!
Tento preslávený text mnohí považujú za Lovecraftovo najlepšie a najstrašidelnejšie dielo. A možno majú pravdu. Neviem, netrúfnem si povedať, ktorá jeho práca je najlepšia zo všetkých, tam už je namieste individuálny výber podľa osobného vkusu, ale jednoznačne viem, že je to vynikajúca novela. Na jednej strane je to typický Lovecraft so všetkými svojimi typickými prísadami, na druhej strane prináša niečo nové a pre neho netradičné, čo je akčný prvok. Hlavný hrdina nie je len bezmocný účastník, prípadne neaktívny pozorovateľ hrôz, ale o svoj život bude bojovať, teda, skôr bude utekať. A ako o život! Lebo o nič menšie mu ani nepôjde. Na autora miestami nezvykle dynamický dej a je to naozaj ozvláštňujúce a takto dobre zakomponované ešte viac zahrabne do strún nervov. Zvláštne miesto izolované od okolia plné podivných indivíduí, ktoré sa stránia vonkajšieho sveta, to je recept na dobrý koktejl hrôzy, hlavne ak cudzinci, ktorí príliš náruživo strkajú nos do vecí, do ktorých im nič nie je, poväčšine v tichosti a bez stôp zmiznú...
Tu sa končí príbehová zostava knihy Stín nad Innsmouthem, ale zbierka s názvom Barva z kosmu obsahuje okrem tejto nádielky ešte dve ďalšie skvostné poviedky:
Věc na prahu (The Thing on the Doorstep)
Hlavný hrdina sa na začiatku priznáva zo zabitia svojho priateľa, no zároveň sa obhajuje, že to nebola vražda, a že usmrtený bol vlastne niekto celkom iný ako jeho priateľ. Že to bol niekto, či niečo, čo obývalo jeho telo.
Hádam rovnako dobrá, intenzitou hrôzy možno ešte vybičovanejšia poviedka než predošlá (je to vôbec možné?!). Neodvolateľne graduje a pomaly sa blíži to, čomu sa nedá vyhnúť – tragický koniec. Ústrednou témou je čarodejníctvo, a zoznamujeme sa aj s desivou čiernomagickou knihou, obávaným Necronomiconom. Autorovi sa podarilo vytvoriť klasiku, dnes už legendárny hororový text, ktorý si nesmiete nechať ujsť. Hlavný hrdina sa na začiatku priznáva zo zabitia svojho priateľa, no zároveň sa obhajuje, že to nebola vražda, a že usmrtený bol vlastne niekto celkom iný ako jeho priateľ. Že to bol niekto, či niečo, čo obývalo jeho telo. Autorovi sa podarilo vytvoriť klasiku, dnes už legendárny hororový text, ktorý si nesmiete nechať ujsť.
Hlavný hrdina sa na začiatku priznáva zo zabitia svojho priateľa, no zároveň sa obhajuje, že to nebola vražda, a že usmrtený bol vlastne niekto celkom iný ako jeho priateľ. Že to bol niekto, či niečo, čo obývalo jeho telo.
Hádam rovnako dobrá, intenzitou hrôzy možno ešte vybičovanejšia poviedka než predošlá (je to vôbec možné?!). Neodvolateľne graduje a pomaly sa blíži to, čomu sa nedá vyhnúť – tragický koniec. Ústrednou témou je čarodejníctvo, a zoznamujeme sa aj s desivou čiernomagickou knihou, obávaným Necronomiconom. Autorovi sa podarilo vytvoriť klasiku, dnes už legendárny hororový text, ktorý si nesmiete nechať ujsť. Hlavný hrdina sa na začiatku priznáva zo zabitia svojho priateľa, no zároveň sa obhajuje, že to nebola vražda, a že usmrtený bol vlastne niekto celkom iný ako jeho priateľ. Že to bol niekto, či niečo, čo obývalo jeho telo. Autorovi sa podarilo vytvoriť klasiku, dnes už legendárny hororový text, ktorý si nesmiete nechať ujsť.
Číhající děs
(The Lurking Fear)
Pripojíme sa spolu s protagonistom poháňajúceho morbídnou zvedavosťou k neúnavnému a náročnému pátraniu v odľahlých kopcoch, kde medzi izolovanými usadlosťami potomkov pôvodných osadníkov dochádza k beštiálnym vraždám, ktorých pôvodcom je podľa miestnych neopísateľný číhajúci des. Typický Lovecraft akého máme radi na vrchole tvorivých síl. Nie je tu síce čierna mágia, nenájdeme tu dokonca ani zlovoľné entity sídliace mimo priestor a čas, ale autor má čo ponúknuť. Hrôza je tu organická, a aj keď spočiatku pôsobí veľmi abstraktne a nadprirodzene, napokon z nej máte veľmi fyzický a naturalistický dojem. Dá sa ohmatať a môže sa vás i dotknúť, ale to by ste, verte mi, nechceli... Už viem odkiaľ má Howard svoje príbehy o odpudivých bytostiach, čo sa plížia podzemím a striehnu na nič netušiace obete, tému, ktorú tak rád rozvíjal. Už aj vieme, kde pramení ten americký hororový folklór o nebezpečných degenerátoch, ktorí sa nevedia dočkať, ako si pochutia na naivných turistoch z mesta. Využitie sily živlov – podmanivé opisy búrky a makabrózneho prostredia spustnutých a tiesnivých lesov, ktoré vie Lovecraftov popisný štýl plný nadsadených a emočne vybičovaných adjektív bez akéhokoľvek dialógu podať tak sugestívne, je veľkým autorovým tromfom. Alebo prehrou... Nie vždy je totiž rovnako obratne použitý, nie vždy sa naň vie čitateľ dostatočne jemne vyladiť, ale ak sa podarí vystihnúť tú správnu konšteláciu, zničujúci účinok je zaručený!
A drsný verdikt na záver: ak túto zbierku nevlastníte alebo ste poviedky v nej aspoň nečítali, nie ste
potom skutočný hororový fanúšik, ale ignorant.
(kniha Stín nad Innsmouthem (obrázok hore) vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Laser books a kniha Barva z kosmu v roku 2020 vo vydavateľstve Carcosa (obrázok dolu))
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára