Jediná Lovecraftova próza, ktorá sa dá skutočne považovať za román, ostatné jeho práce, niekedy označované ako krátke romány (napríklad V horách šialenstva) sú naozaj skôr novelami, než čímkoľvek iným. Toto dielo je zaujímavé nielen tým, že vyšlo v slovenčine, ale i tým, že bolo publikované až po autorovej smrti. Pravda, ani sa ho príliš nepokúšal propagovať. Nebol s ním totiž spokojný. Je známe, že Lovecraft bol voči vlastnej tvorbe až superkritický. Zato jeho oddaní čitatelia o románe zvyknú hovoriť, že patrí k tomu najlepšiemu, čo majster napísal. Ale skalní fanúšikovia sú zas nezriedka nekritickí. Kde je teda pravda? Ako to už často býva; niekde uprostred.
Román má silnejšie i slabšie miesta. A sú tu i naozaj silné pasáže, no narazíme aj na vyložene slabé. Knihu sa, samozrejme, oplatí prečítať, a tí, čo majú radi autorove dielo, určite nebudú sklamaní. Trúfnem si povedať, že kniha osloví aj takých, ktorí sa s Lovecraftovou tvorbou ešte iba oboznamujú, zhýčkaných hororových fanúšikov román veru ale neprekvapí.
Prípad Charlesa Dextera Warda - H. P. Lovecraft
Prípad Charlesa Dextera Warda (The Case of Charles Dexter Ward) pojednáva o živote jedného introvertného podivína, ktorý náhodou odhalí, že jeho predok bol alchymista a čarodej, a pri pátraní po rodinnej histórii sa sám dostáva do osídel čiernej mágie. Otvorí tak bránu bezmenným hrôzam, sídliacim mimo čas a priestor, ktoré poznačia nielen jeho, ale aj celé mesto.
Príbeh sa začína, ako mnoho iných Lovecraftových diel, od konca. Aj preto nazval prvú kapitolu výstižne Záver a prológ. Tento rozprávačský spôsob, kedy sa na začiatku čitateľ dozvie, ako sa príbeh skončí a retrospektívne odhaľuje všetky dôsledky a rozplieta všetky cesty, ktoré napokon nevyhnutne vyústia do tragického finále, sa možno ochudobňuje o výraznejšie prvky prekvapenia, ale zas na druhej strane to len umocňuje osudovosť deja a neodvolateľnosť tragického konca, ku ktorému smerujeme. Autorovi je vlastný aj prísne dokumentaristický štýl, do ktorého umne zapája listy zúčastnených aktérov, výpovede postáv či napríklad novinové výstrižky. Takto tká fiktívny dej, ktorý napriek čoraz neuveriteľnejšiemu smerovaniu a výskytom nadprirodzených úkazov poľahky prijmete za dobové svedectvo. Zaujme i prelínanie minulosti a prítomnosti a oživujúca je aj zmena v dikcii (konkrétne používanie archaického jazyka), ktorú autor volí v prípade postáv z dávnejších dôb. Veľmi podmanivá a hravá je aj intertextualita, ktorú Lovecraft rád používa. A tak tam nájdete ľahké narážky a letmé odkazy na iné slávne diela hororu, ako je trebárs Podivný prípad dr. Jekylla a pána Hydea alebo Dracula, prípadne na niektoré vlastné poviedky, pričom tak autor prepája svoje práce do neopakovateľného univerza. Pôsobivým prvkom je aj zakomponovanie reálnych okultných diel do príbehu, avšak Lovecraft okultizmus, z ktorého čerpá inšpiráciu, transformuje do niečoho trochu odlišného, než ako je vnímaný bežne, dáva mu svoju pečať a používa ho pre svoje účely. Tu možno pobadať aj prvé, sotva postrehnuteľné náznaky toho, čím sa Lovecraft preslávil asi najviac, a síce mýtus Cthulhu a jeho osobité poňatie ľudskej prehistórie a hrozbu zneužitia mágie.
Výborným spestrením je využitie celého repertoáru hororových tém, ktoré sú funkčne prepojené v jeden celok. Máme tu snáď všetko, na čo si len spomeniete: tradičné ako je čarodejníctvo, šialenstvo, téma démonického dvojníka (doppelgänger), diabolský obraz, ktorý je svojím spôsobom živý, nekromancia, vampirizmus, alebo už novšie a lovecraftovské o desivých monštrách a hrozbách číhajúcich za hranicami tohto sveta.
Najsilnejší je Lovecraft v opisoch. Tie sa dnes možno nenosia, ale v strašidelnej literatúre sú nesmierne dôležité. Lovecraft ich zvláda s bravúrou. Dokáže Vás skutočne preniesť na miesta, ktoré opisuje, či už sú to lokality krásne, alebo... a to častejšie, skutočne desivé. Napríklad prieskum podzemia, ktoré ukrýva (ne)tušené hrôzy sa Vám zaručene nepríjemne vryje do pamäti. Pôsobivo opísaná je aj postupná premena hlavného protagonistu z neškodného čudáka so záľubou v histórii, genealógii a antikvárnych predmetoch vo fanatického a nevypočitateľného stúpenca okultných náuk.
Román má ale aj viac slabých miest, napríklad vylíčenie životopisu predka hlavnej postavy je pridlhé a postráda napätie. Tiež je absurdné, aby bolo amatérskemu kronikárovi poznateľné do takých, až nepodstatných, detailov, ktoré sú zaznamenané. Vŕšenie preexponovaných prívlastkov a slovných spojení, navyše často sa opakujúcich, tiež nie je najšťastnejším pokusom o to, aby ste pocítili záchvevy čírej hrôzy. A tak, ako sa Lovecraftovi často darí vykresliť skutočne úchvatnú atmosféru, bohužiaľ sa mu zas vzápätí stane, že sa celkom minie účinkom, dokonca namiesto toho, aby boli takéto pasáže hrozivými, vyznievajú smiešne. Aj ciele a praktiky antagonistu - alchymistu a čierneho mága - hoci hrozné vo všetkých dôsledkoch, a vskutku pomerne originálne (nebudem nič prezrádzať), majú tendencie vyznieť groteskne.
Každá minca má dve strany, a tak je to i s touto knihou...
Na záver musím vyzdvihnúť aj perfektný doslov slovenského znalcu strašidelnej literatúry Petra Uličného.
(kniha vyšla v slovenčine v roku 2001 vo vydavateľstve Formát, v češtine je súčasťou súborného vydania autorovho diela pod názvom Spisy H. P. Lovecrafta)
(pôsobivá obálka od Iana Millera k anglickému vydaniu)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára