"Najstarším a najsilnejším pocitom ľudstva je strach a najstarším a najsilnejším strachom je strach z neznáma."
Nadprirodzená hrôza v literatúre - H. P. Lovecraft
Je malý zázrak, nie, je to veľký zázrak, že táto literárna štúdia od veľmajstra hororu vyšla v slovenčine. Lovecraft je nepochybne najvýznamnejší autor strašidelných príbehov vôbec. Sú niektorí, ktorí sa na neho doťahujú, sú aj takí, ktorí ho v niektorých aspektoch prekonávajú, ale celkovým prínosom pre žáner, významom svojho diela a bez preháňania kultovým statusom, sa mu nik iný ani len nevyrovná. Lovecraft nielenže vytvoril prelomové a vo viacerých ohľadoch neprekonané a zrejme aj neprekonateľné hrôzostrašné prózy, ale venoval sa aj nebeletristickej tvorbe. Uvedomujúc si dôležitosť a hodnotu diel iných autorov píšucich v intenciách jeho milovaného žánru, z ktorých viacerých veľmi uznával a vnímal ako svojich šikovnejších predchodcov a inšpirátorov - Lovecraft bol veľmi skromný a často akoby podceňoval dosah a dopad vlastného vkladu do strašidelnej literatúry - podujal sa na ambicióznu úlohu, ktorú aj úspešne realizoval. Napísal esej, ktorú nazval Nadprirodzená hrôza v literatúre, a v nej si vytýčil veľmi odvážny cieľ zmapovať celú históriu predmetu svojho skúmania. Od prvých literárnych pamiatok, až po 20., respektíve 30. roky dvadsiateho storočia. A dokázal to. A to naviac takým spôsobom, že hoci je text ozaj sofistikovanou prácou, je zároveň napísaný natoľko pútavo, že k nemu budete pristupovať podobne ako k napínavej novele.
"Naozajstná hrôzostrašná poviedka obsahuje viac ako len záhadný zločin, skrvavené kosti alebo strašidlo rinčiace reťazami podľa vžitých predstáv. Musí tu byť prítomná istá atmosféra záhadnej, nevysvetliteľnej, dych vyrážajúcej hrôzy z neznámych vonkajších síl..."
Je až neuveriteľné, čo sa mu podarilo v dobách neporovnateľne zložitejšieho a pomalšieho získavania informácií, než je tomu v dnešnej ére. To svedčí o tom, ako veľmi sčítaný musel byť a akými znalosťami oplýval. Prenikavé vedomosti, bystré zhodnotenia, trefné postrehy, jasne a výstižne sformulované myšlienky, to všetko spojil s hlbokou oddanosťou a láskou k téme, ktorá mu bola osudom - fantastickým (fantazijným) hororom. Od úvodnej reflexie, v ktorej sa zamýšľa nad miestom a úlohou strachu z iracionálna v literatúre, i ľudskom živote ako takom, a ktorá prináša mnohé jasnozrivé úvahy (práve odtiaľ pochádzajú citácie v tomto texte) prechádzame k samotným dejinám strašidelnej literatúry, a my sme svedkom, ako sa na pomerne malom priestore stáva text pomerne detailnou kronikou žánru. Nečakajme len mená významných autorov a ich významných diel. Pri niektorých sa a pristavíme aj pri deji a mnohé sa dočkajú Lovecraftovho briskného, vždy však objektívneho komentára.
"Príťažlivosť strašidelného a makabrózneho má vo všeobecnosti obmedzený dosah, pretože si od čitateľa vyžaduje určitý stupeň imaginácie a schopnosť odpútať sa od každodenného života. Relatívne málo ľudí je oslobodených od kliatby všednej rutiny, a teda schopných reagovať na klopanie stamodtiaľ."
A tak nás čaká fascinujúca púť začínajúca sa pri Otrantskom zámku od Horace Walpolea a končiaca pri sugestívnych a fantazmagorických víziách z preďalekej budúcnosti Zeme z pera svojho súčasníka, priateľa, kolegu i konkurenta Clarka Ashtona Smitha. Nie je to ale len púť naprieč časom, je vymedzená aj geograficky, a tak navštívime európsky kontinent a špeciálne Britské ostrovy, a potom USA. Spravíme si zastávku pri E. A. Poeovi, ku ktorému Lovecraft veľmi vzhliadal, vnímal ho ako svoj vzor a pokúsil sa nadviazať na tradíciu, ktorú započal. No pristavíme sa i pri iných autoroch, ktorých nazval majstrami, a ktorých si mimoriadne vážil a obdivoval, ako sú Arthur Machen, Algernon Blackwood, lord Dunsany, M. R. James.
"Deti sa vždy budú báť tmy a ľudia citliví na dedičný impulz sa vždy zachvejú pri pomyslení na skryté bezhraničné svety podivného života, ktorý možno pulzuje kdesi ďaleko, v priepastiach za hviezdami, alebo desivo pôsobí na našu planétu, s obludnosťou, ktorej nečisté rozmery dokážu prehliadnuť iba mŕtvi či šialenci."
Už len touto štúdiou, jednou z prvých a doteraz najvplyvnejšou, ktorá pojednáva o literárnom horore, by sa autor navždy zapísal do svätyne nadprirodzenej hrôzy. Ale on aj písal príbehy...! O nich zas niekedy nabudúce.
"Jediným potvrdením skutočne nadprirodzeného je - či naozaj vyvolá v čitateľovi hlboký pocit hrôzy z kontaktu s neznámymi sférami a silami; opatrné a rozochvené načúvanie akoby mávaniu temných krídel alebo klopaniu bytostí odinakiaľ na najvzdialenejšiu hranicu nášho vesmíru."
(kniha vyšla v roku 1997 vo vydavateľstve Formát / Fischer)
a má jedinú chybu: je to staršia verzia eseje pochádzajúca z roku 1927. V roku 1934 ju autor o niečo málo doplnil, a túto verziu nájdete v knihe
Bezejmenné město a jiné povídky / Nadpřirozená hrůza v literatuře a jiné texty
Okrem už spomínanej (rozšírenej) eseje obsahuje kniha aj (fiktívnu) históriu dôležitého artefaktu Lovecraftových príbehov, čiernomagického grimoáru zvaného Necronomicon, a ďalej dva kratšie články, kde Lovecraft radí začínajúcim autorom ako písať, na čo klásť dôraz a čoho sa naopak vyvarovať. Kniha obsahuje aj štyri slávne Lovecraftove poviedky a piatu menej známu od Augusta Derletha, jeho priateľa a pokračovateľa v jeho odkaze. Ak ste s Lovecraftom dosiaľ nemali tú česť sa stretnúť na stránkach kníh, bude to pre Vás šok. A ostanete očarovaní, uhranutí. Ak ho už poznáte z iných kníh, z iných zbierok, vedzte že tieto poviedky predstavujú toho klasického Lovecrafta, presne tak ako ho máme radi. Poviedky zatiaľ ale necháme tak, ako som povedal, tým sa budeme venovať nabudúce... Kvôli prehľadu uvádzam ale ich zoznam:
Věc na prahu (The Thing on the Doorstep)
Bezejmenné město (The Nameless City)
Pes (The Hound)
Stín nad Innsmouthem (The Shadow over Innsmouth)
Dědictví Peabodyů (The Peabody Heritage) - autor je August William Derleth
(kniha vyšla v roku 1998 vo vydavateľstve Aurora)
(autorkou ilustrácie je Blanka Dvořáková, upozorňujem, že táto ilustrácia je tu len na dotvorenie atmosféry, je totiž súčasťou jedného iného výberu Lovecraftových poviedok)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára