Môj smäd po klasických upírskych príbehoch ostáva večne neukojený a tak sa okrem románov a noviel rád zahryznem aj do môjho najpreferovanejšieho literárneho útvaru - poviedky. Antológie takýchto poviedok, to vám je veľká vzácnosť. A predsa sme tu mali dve vynikajúce:
Na počiatku bol upír a predovšetkým
Rej upírů. Je toho však viac. Najviac vyčerpávajúca je dvojdielna Z upířích archivů, ale nemenej dobrá, hoci ostala v jej tieni, ja naša dnešná kniha! Ondřej Müller, zostavovateľ, odviedol skvelú edičnú prácu. Poviedky sú vybrané tak, aby mali široký motivický záber, a tak sa dočkáme klasických upírov, neklasických upírov, nie tak celkom upírov, (ne)pravdepodobných upírov a, ako už predznamenáva názov, aj príbuzných démonov. Všelijakých navrátilcov, nemŕtvych, démonických milencov (vlastne milenky) a pod. A až na jedinú výnimku, ktorá je tematicky úplne mimo, a naozaj do antológie nepatrí (ale je skvelá, oplatí sa ju prečítať, a som teda šialene rád, že sa tu vyskytla), treba konštatovať, že toľko námetov krásne zvýšilo pestrosť knižky. Ale to nie je všetko, čaká nás entuziastický a vášnivý predslov pravého milovníka detí noci, nevtieravé a informatívne komentáre ku každej poviedke a stručný, no obsažný a dobre spracovaný medailónik vždy k tomu ktorému autorovi, potom bibliografická poznámka a dokonca malý súpis diel, ktoré vyšli v Československu a Česku a nezaoberajú sa ničím iným, ako príbehmi o krvisajoch. Tu mi dovoľte ešte poznámku, že je to tretia takto koncipovaná poviedková antológia, ktorú nám editor prichystal. Predchádzali jej Přízraky, zázraky & spol. a Strašidlá, duchové a spol. Nemusím prezrádzať ich obsah, vyzradím len toľko, že sú výborné a určite o nich budem písať niekedy v budúcnosti. A teraz už hurá na antológiu plnej skvostných rarít!
Upíři, démoni & spol.
Antológiu otvára báseň
Heinricha Augusta Ossenfeldera, prakticky zabudnutého nemeckého autora, ktorého meno je uchované do dnešných čias len pre to, že ako prvý priniesol do beletrie upíra. Báseň s príznačným názvom
Vampýr (Der Vampir) som už rozoberal a môžete si ju prečítať po rozkliknutí odkazu. Potom už nasledujú poviedky:
Zlomek vyprávění (Fragment of a Novel) - George Gordon Byron
Náš hrdina sa vydáva na cesty so svojím podivne podivným a k tomu ešte aj totálne podivínskym priateľom. Ten ich kroky nasmeruje do pustín západného Turecka...
Žiaľ, ide naozaj len o fragment, zlomok. Byron o príbeh, ktorý bol výsledkom stávky medzi literátmi o tom, kto napíše najlepšiu hrôzostrašnú prózu, stratil záujem. Ako východzí materiál to potom použil jeho osobný lekár a priateľ William Polidori a vznikla tak skutočne prvá poviedka o upíroch...
Upír lord Ruthven je pravdepodobne aj vymodelovaný podľa Byrona - tohto enfant terrible vtedajšej anglickej smotánky. A tak dostal upír už navždy zničujúco uhrančivú, démonicky príťažlivú podobu stvorenia, ktoré prináša svojmu okoliu skazu. Náš prozaický zlomok tak ostáva prísľubom, ktorý sa síce neskôr naplnil, ale ako by vyzerala verzia z pera jedného z najväčších básnikov všetkých čias, to sa už nedozvieme. Nie je ale azda príznačné, že prvý upírsky príbeh ostane navždy opradený tajomstvom?
Nech mrtvé odpočívat v pokoji (Lasst die Todten Ruhen) - Ernst Raupach
Keď sa manžel "preje" svojej súčasnej ženy, začína sa mu cnieť za svojou prvou manželkou. Ibaže tá je už roky mŕtva. Hovorí sa, že lásku ani smrť nezastaví, ale treba si dať veľký pozor na to, čo si človek praje. Mŕtvych treba nechať odpočívať v pokoji!
Nádherný príklad literárneho romantizmu. Ale aj romantizmus môže obsahovať pálčivé prvky realizmu. Hoci je to próza fantazijná, s nadprirodzeným leitmotívom, mužovo konanie, a mužská (a vôbec ľudská) žiadostivosť a motivácia, kedy si lásku zamieňame s erotickou príťažlivosťou, je nadmieru a nepríjemne realisticky zobrazená. Keď sexuálna túžba zatemní rozum (a aj čisté city) k ničomu dobrému to nevedie. Samotný príbeh má teda jadrné poučenie a je naozaj krásne napísaný. Nuž, v tých rokoch skutočne autori dbali na krásu slova. A na dôvažok; jedná sa o prvý príbeh so ženským upírom v dejinách!
Ernst Raupach bol obľúbeným autorom divadelných hier a svoju poviedku tiež neskôr dramatizoval. V krajinách, kde sa hovorí po anglicky je dodnes často a mylne autorstvo pripisované známej osobnosti nemeckého romantizmu menom Johann Ludwig Tieck.
Neviditelné oko aneb Hostinec U Tří oběšenců (L´oeil invisible ou l´auberge des trois pendu) - Erckman-Chatrian
Chudobný maliar je svedkom samovraždy. Ale bola to skutočne samovražda? Čo má s tým spoločné zlovestne vyzerajúca starena bývajúca oproti hostincu, kde k tragédii došlo? Náš hrdina sa tomu rozhodne prísť na kĺb.
Na vtedajšiu dobu má príbeh ozaj originálny námet, hoci teóriu, z ktorej vychádza môžeme už dnes považovať za prekonanú, syndróm chorobného opakovania a podliehanie trendom (a o to výraznejšie zhubným a škodlivým trendom) je však nanajvýš reálne a môžeme to vidieť v každej dobe, o to viac dnes. Okrem toho musím pochváliť atmosféru príbehu.
Erckman-Chatrian bolo meno, pod ktorým publikovala populárna autorská dvojica priateľov a obohatila francúzsku literatúru o nejeden makabrózny príspevok.
Osud madam Cabanelové (The Fate of Madame Cabanel) - Eliza Lynn Lintonová
Keď si mladá Angličanka nájde francúzskeho manžela a vydá sa do Bretónska, môže sa stať, že starousadlíci v nej začnú vidieť hrozbu. Ak sa k tomu pridá aj ženská žiarlivosť a krivé obvinenie už bolo vznesené, máme hotový recept na groteskne hrozivú drámu.
Desivé čítanie, a to tam nenájdete jediný nadprirodzený prvok a už vôbec nie upíra. Len človeka, ktorý má to nešťastie, že je za upíra označený. Zvyšok už vykoná poverčivosť, zaostalosť a ľudská zloba. Aj keď bola Lintonová skôr zastánkyňou tradičného prerozdelenia rodových rolí a klasických hodnôt v meniacom sa svete končiaceho 19. storočia, táto poviedka pôsobí veľmi moderne, na slovo sa mi tlačí až slovo "progresívne". Ale napokon na rozumnosti a triezvom pohľade nie je nič, čo by mohlo zostarnúť. Opakujem, desivé čítanie, desivejšie o to viac, že je inšpirované skutočnou udalosťou!
Poslední upír (The Last of the Vampires) - Philip S. Robinson
Darmo sa snažia vedci prísť na to, akému živočíchu patrila podivná kostra, ku ktorej sa náhodou dostal univerzitný študent. Bude to prevratný objav na poli archeológie a antropológie? Pokúsi sa to objasniť denník belocha, ktorý sa v hlbokej džungli stretne s tvorom, ktorý mal už dávno vyhynúť.
Niekde som v súvislosti s touto poviedkou našiel prívlastok "skurilná". Nie je to celkom tak. Má ironizujúci humor a miestami aj odľahčený tón, ale je to inak schopná dobrodružná próza s nápadom, ktorý je naozaj strašidelný. Nechcel by som sa veru stretnúť zoči-voči pravekému vtákojašterovi. Robinson bol fascinovaný, ostatne ako aj ja, kryptozoológiou. Vtedy samozrejme ešte táto roztomilá paveda a zároveň romantický koníček samozvaných prieskumníkov, ktorí veria, že v odľahlých končinách zemegule žijú doteraz neobjavené živočíchy, najlepšie relikty z doby dinosaurov, neexistovala. Ale vášeň objaviteľa a mentalita dobrodruha sú javy univerzálne.
Sářina hrobka (The Tomb of Sarah) - Frederick George Loring
Prostredníctvom dobových zápiskov sme svedkami rekonštrukcie starobylého kostola počas ktorej je odkrytá hrobka, čo ukrýva znepokojivo zachované ostatky dávno zosnulej šľachtičnej.
Loring mal písanie len ako hobby, bol námorným dôstojníkom a expertom na bezdrôtovú telegrafiu, a predsa vytvoril kanonický upírsky príbeh zjavne ovplyvnený Draculom, ktorý prináša to, čo slávny román, no vtesnal to len do niečo vyše dvadsiatich strán. Na malom priestore nájdeme tak celú upírsku mytológiu a všetky žánrové klišé. Dojem, čo príbeh zanechá v dnešnom čitateľovi je nasledovný: na jednej strane je to extrakt všetkých klasických upírskych príbehov, a ako editor hovorí, vzorový upírsky príbeh, na druhej strane má naozaj mierne brakový nádych. To ale vôbec nevadí, tá retro atmosféra je taká, že príbeh si vás získa.
Luella Millerová (Luella Miller) - Mary E. Wilkinsová-Freemanová
Rozprávačka príbehu si spomína na nebohú Luellu Millerovú, neškodne vyzerajúcu dámu, ktorá však rozhodne neškodná nie je. Na prvý pohľad neschopná a bezbranná žena, ktorá potrebuje neustálu opateru. Ibaže tí, ktorí sa jej rozhodli pomôcť akosi rýchlo chradnú až kým...
Výborná poviedka, často antologizovaná, a po prečítaní pochopíte prečo... Teda prečo? Ako som povedal, preto, lebo je výborná. Určite aj vy máte okolo seba tých tzv. energetických upírov, jednoducho totálnych otravov a neschopákov, ktorí vás doslova vycicajú... Autorka stihla viac strašidelných príbehov - a že to s nimi vedela!
Rendez-vous (Le Rendez-vous) - Maurice Renard
Láska až za hrob. A to doslova! Istý architekt sa doznáva z poľutovaniahodnej fascinácie ženou svojho najlepšieho priateľa. Zaľúbi sa do nej tak silne, tak vášnivo, tak osudovo, že jeho posadnutosť a nepríjemná náhoda ho doženú až k odpornému nápadu...
Priekopník francúzskej fantastiky, autor nevšedných príbehov, si vzal ako námet svojej poviedky písanej formou listu zneužite hypnózy. (Živočíšny) magnetizmus alebo mesmerizmus bol vtedy ešte veľmi módnou témou a autor ju uchopil navýsosť originálne. Je to príbeh o vnútornom zlyhaní, osudovosti náhody, manipulácii druhými, ale dá sa to vnímať aj ako extrapolácia otroctva deštruktívneho závislého vzťahu. Brilantné dielko, ktoré ma zdrvilo a pripomenulo mi slávnu
Opičiu labku.
Mortonova podivná smrt (The Singular Death of Morton) - Algernon Blackwood
Dvaja priatelia sa vracajú z výletu a penzión, v ktorom sú ubytovaní už nemajú ďaleko. No na krajinu rýchlo sadá súmrak a sleduje ich zvláštne a mlčanlivé dievča, ktoré predtým stretli v hore.
Algernon Blackwood bol majstrom podivnej a strašidelnej literatúry a vo svojom repertoári má aj podarený upírsky príbeh. Určite nepatrí medzi to najlepšie, čo napísal, ale zaujme svojou zdanlivou počiatočnou nenápadnosťou, nenúteným civilným rozprávačstvom a dojmom, ktorý vo vás zanechá. Jedná sa o "obyčajné" líčenie jedného výletu, historka vhodná na rozprávanie s kamarátmi pri zhasnutej lampe a zapálených sviečkach, ale atmosféra, ktorú vyvoláva opis zmrákania a blížiacej sa noci so svojimi tajomstvami, vyvolá zas u vás zimomriavky.
Komnata ve věži (The Room in the Tower) - Edward Frederic Benson
Znepokojivý sen vracajúci sa so železnou pravidelnosťou. Sen, v ktorom je hlavný hrdina ubytovaný v komnate vo veži, kde číha neopísateľná hrozba, sa jedného dňa naplní.
Benson bol právom považovaný za jedného z najlepších autorov strašidelných príbehov a Komnata vo veži je tiež právom považovaná za jeden z jeho najznámejších príbehov. Má naozaj pestrú motivickú šírku. Je tu desivý sen, ktorý sa neodbytne vracia a pravidelne opakuje a máta hlavného hrdinu. A ešte niečo desivejšie: je tu i motív sna, ktorý sa vyplní. K tomu všetkému je tu upír - prízrak vystupujúci z obrazu. Netvrdím, že je to dokonalá poviedka (Benson má podľa mňa ešte lepšie), ale je dobrá a je... no proste je naozaj desivá, a to sa počíta!
O oranžově zbarveném vévodství (Vom orangefarben Herzogtum)- Willy Seidel
Detstvo je idylickým stavom bytia. Aspoň sa nám tak detstvo často javí. Pre hlavného protagonistu to tak naozaj je. Ale každá idyla sa dokáže premeniť na katastrofu...
Je to surrealizmus? Je to expresionizmus? Impresionizmus? Estetizmus? Alebo dokonca dekadencia či extrémne svojrázny príklad modernizmu (moderny)? Asi všetko z toho, ale je to aj uhrančivá, snivá melancholická expedícia do dávno stratenej ríše detstva, ktorá, čím je vzdialenejšia, tým viac sa nám javí neskutočnejšie, ireálnejšie. Štylisticky a kompozične je to úchvatná ukážka toho, kam až beletria môže zájsť, ak sa svojej úlohy zhostí nekonvenčný a pravý umelec. Horšie to je s koncepciou. Záverečná časť mi pripadala akoby nadstavená, neumelo navŕšená mohyla na krásnej stavbe a, povedzme si pravdu, tematicky sa poviedka vlastne do antológie vôbec nehodila, nemala tu čo robiť. Keby sa však v knihe neocitla, bol by som ochudobnený o čitateľský zážitok, ktorý je nepodobný väčšine vecí, čo som kedy čítal. Willy Seidel je už zabudnutý autor, ktorého diela ale (údajne) by dokázali nadchnúť, len ich oprášiť... Po prečítaní tejto poviedky tomu nemám najmenší dôvod neveriť.
Uhranutý (Bewitched) - Edith Whartonová
Traja muži rozdielnych povolaní a pováh, traja muži, ktorí nemajú nič spoločné, až na to, že sa poznajú, a že boli ako prví poruke, sú privolaní žiadosťou o pomoc, ktorú poslala zúfalá manželka. Jej muž sa totiž schádza po nociach s nemŕtvou!
Naozaj dobrá poviedka s pomaly, no nekompromisne hustnúcou atmosférou. Prirovnám to ku krátkym zimným dňom, ktoré sa preklápajú do pochmúrnych, beznádejne tmavých nocí. V takomto čase-nečase, v pustatine, bokom od civilizácie sa odohráva náš príbeh. Je to príspevok do antológie, ktorý bol napísaný, aj sa odohráva v 20. storočí, no na jeho začiatku a v končinách, ktoré sú takrečeno pánubohu za chrbtom a izolované od modernizujúcej sa spoločnosti. Text je okrem atmosféry, ktorá je vybudovaná konverzáciou postáv a opisom nevľúdneho prostredia, charakteristický aj stretom modernej doby a racionalizmu a archaickej éry a povier. A zoči-voči nadprirodzenému je skepticizmus zbytočný... a bezbranný. Musím podotknúť, že tu nejde o klasický vampirizmus krvi, ale skôr o arrivizmus, teda satie životnej energie, čo je tiež rozhodne zaujímavý koncept a príjemná zmena v upírskej paradigme...
Edith Whartonová bola jeden čas veľmi slávnou literátkou, nás ale zaujíma predovšetkým fakt, že je jednou z najlepších autorov/autoriek, ktorí sa venovali duchárskym a tajuplným príbehom. Jej prínos pre žáner je nesporný.
Já, vampýr (I, the Vampire) - Henry Kuttner
Do Hollywoodu znenazdajky vtrhne aristokratický Francúz, pre ktorého vytvoria film, v ktorom má stvárniť upíra. Snímok má byť tomuto uhrančivého elegánovi šitý na mieru. Ale viete si predstaviť taký scenár, kedy upíra stvárni skutočný upír?!
Nie je to nijako vysoké umenie, skôr poctivý pulp, kde je ťažisko prenesené do rozprávačskej zdatnosti, dynamiky deja a napätia, a to je práve to, čo niekedy tak zúfalo potrebujeme. Ale Henry Kuttner bol majster nápaditej fantastickej poviedky a vôbec majster poviedky, takže tak či tak vás nijako nesklame. Okrem toho ide o dôležitý historický míľnik pre žáner. Autor tu prišiel s revolučným nápadom: čo keby herec, ktorý má hrať upíra v hollywoodskom trháku bol naozaj upírom?! A ešte niečo je tu veľmi dôležité - zrejme prvý raz v dejinách tu nie je upír čisto zápornou postavou... A k tomu si pridajte prostredie starého Hollywoodu 30. rokov. No nádhera! O ikonickom názve poviedky ani nehovorím...
Dívka s hladovýma očima (The Girl with the Hungry Eyes) - Fritz Leiber
Krachujúci fotograf spraví objav, ktorý mu na poslednú chvíľu zachráni existenciu, a ktorý mu budú závidieť všetky modelingové agentúry v Štátoch. To dievča sa stane sexsymbolom celej krajiny, ale nie je to len také obyčajné dievča.
Ak bola predchádzajúca poviedka prvým upírskym príbehom v dejinách literatúry, ktorý bol zasadený do moderného prostredia, tak stále ešte pracoval s tradičným upírskym kódexom. Táto poviedka je už ale skutočne modernou a odzrkadľuje obavy a túžby moderného mestského človeka. Svet reklamy, svet modelingu a bulváru vysaje svojich aktérov, pohltí ich zaživa, presne tak, ako naša hrdinka, archetypálna femme fatale, oproti ktorej je aj modlivka vzorná a starostlivá partnerka. Áno, tento príbeh reflektuje populárnu kultúru a spolupodieľa sa na jej vytváraní. A v Leiberovom podaní, pretože ten chlapík bol vo svojej dobe jeden z najtalentovanejších autorov fantastiky, je to aj vyššia kultúra - skrátka výborne napísaná poviedka nekompromisne komentujúca spoločenskú realitu.
Místo setkání (Place of Meeting) - Charles Beaumont
Po jadrovej vojne (či inej podobnej kataklyzme) sa ťažko vodí aj upírom. To, že prežili ešte neznamená, že budú mať na ružiach ustlané. Ba možno práve to! Chudáci upíri budú mať naozaj na ružiach ustlané. Aspoň v prenesenom zmysle. (Ten, kto sa vyzná v upírskom folklóre vie, že šípová ruža na nemŕtveho pôsobí skoro tak zničujúco ako cesnak...)
Zostavovateľ sa vzrušuje tým, aká jedinečná je Beaumontova poviedka. Aspoň tak, ako veľmi jedinečným bol sám autor. Do istej miery je to pravda. Je to poviedka dlho otáľajúca s pointou a na pointe je aj založená. Je to výborný nápad rozvíjajúci upírsky folklór až za obvyklé žánrové limity, dávajúc jej tak nový, celkom absurdný, ale neodolateľne imaginatívny rozmer. To ešte nikomu nenapadlo, čo by robili nemŕtvi po rozsiahlej katastrofe spôsobenej človekom, kedy by ľudský druh vyhynul? Napadlo; do parodickej roviny to bolo posunuté v poviedke
Drzoun, ale Beaumont bol prvý a dosiahol silnejší efekt. Takejto hrozbe musia čeliť upíri atómového veku...
Môj verdikt bude stručný, jasný a výstižný. Je to výborná antológia, ktorá by jednoducho nemala chýbať v poličke žiadneho fanúšika.
(kniha vyšla v roku 2010 v nakladateľstve Plus vydavateľstva Albatros)
