Veľký guru strašidelnej literatúry nepísal len horory, hoci hrôzostrašné prvky do istej miery, a často významne, prenikajú celou jeho tvorbou. Venoval sa aj krásnej, prekrásnej, snivej, poetickej fantasy. Celá Lovecraftova tvorba je vzájomne pospájaná jemnými nitkami postáv, artefaktov, reálií a odkazov, ale je pri nej možné hovoriť o dvoch veľkých tematických a mýtotvorných okruhoch. O jednom, známejšom, sme si povedali už minule a je to takzvaný "Mýtus Cthulhu". Teraz sa poďme pozrieť, hoci podstatne zbežnejšie, na to, čo sa zvykne označovať ako "Snový cyklus". Pretože hoci je tento blog zasvätený strašidelnej literatúre, nech dnešný článoček potvrdzuje výnimku z pravidla. A možno nie až takú výnimku, veď nejedna Lovecraftova fantasy je prerastená hororovými elementami, ako som uviedol už na začiatku, takže by bolo veľkou chybou obísť túto, nemalú časť jeho diela. Verte a vedzte, že i fantazijná tvorba autora spĺňa kritériá Čiernej knižnice. A ak si náhodou, vo svojej domýšľavosti myslíte, že po prečítaní niektorých autorových prác už viete ako vyzerá nevšedná, podivná literatúra, tak si buďte istý, že zatiaľ neviete zhola nič.
"Mudrci sa snažia rozlúštiť zmysel snov, a bohovia sa im smejú." (Lovecraft)
Lovecraft bol posadnutý snami a bol to pre neho najhlavnejší inšpiračný zdroj pre samotný proces tvorby. Nebol ale zaujatý ani tak výkladom snov a ich interpretácie (či dezinterpretácie) vyskloňovanej podľa vzoru psychológia, čo sa práve počas jeho života a spisovateľskej kariéry stávalo až módnou záležitosťou, jeho naopak okúzľovali pračudesné, nevysvetliteľné, nepomenovateľné, nadpozemské kvality sna, a to sna najmä takého, kde sa vzájomne stretá nevýslovná nádhera, subtílnosť, ireálnosť s ťaživou naliehavosťou nočnej mory. U Lovecrafta akoby tieto dva atribúty neboli opačnými pólmi. A aj pri tom najpôvabnejšom zasnívanom fantazijnom príbehu môžeme tušiť skrytú, vyčkávavú prítomnosť nejakého zla či aspoň nebezpečia. "Snový cyklus" je tvorený pomerne veľkým množstvom próz (hoci to je relatívne, lebo Lovecraft nebol nijako prehnane plodný autor), my si teraz predstavíme tie tri najdôležitejšie, tie, čo mapujú osudy hlavného protagonistu Randolpha Cartera, ktorého je možno do istej miery chápať ako literárne alter ego samotného spisovateľa - jeho tvorcu, a ktoré vyšli u nás spolu v jednom zväzku pod názvom:
K branám Stříbrného klíče - H. P. Lovecraft
Výpověď Randolpha Cartera (The Statement of Randolph Carter)
Dvaja priatelia a okultní bádatelia sa vydávajú preskúmať zradné hlbiny pod tajomnou kryptou, aby prišli na to, čo ukrývajú.
Prvá poviedka je ešte čistým fantastickým hororom a ako rané spisovateľovo dielo predznamenáva jeho neskoršiu tvorbu, v ktorej rozvíja motívy tu použité. Čaká na nás stieranie predelu medzi snom a realitou, zostup do tajuplných a desivých podzemných priestorov, okultná tematika, neopísané a nevypovedané hrôzy, ktoré sú len naznačené a ponechané tak rýdzo na čitateľovej predstavivosti. Randolph Carter, hoci rozprávač a hlavný protagonista, je tu de facto len vedľajším hrdinom a preberá úlohu kronikára, do katakomb pod hrobkou zostupuje jeho skúsenejší a odvážnejší spoločník Warren. Príbeh je to zaujímavý, pútavý a patrične "lovecraftovský". Originálne, progresívne a nápadité je funkčné použitie moderného (vtedy) predmetu, akým je poľný telefón, cez ktorý sa dvaja muži na diaľku dorozumievajú. Keďže dej nie je "videný" - nie je graficky opísaný priamym účastníkom hrôz Warrenom, zaznamenáva ho Carter prostredníctvom slov vyrieknutých svojím partnerom. Tu Lovecraft využíva svoju, neskôr pre neho tradičnú "dištančnú" metódu, ktorá priamo nevizualizuje strašidelno, no pri predpoklade rozvinutej čitateľovej imaginácie, tak môže paradoxne dosiahnuť oveľa účinnejšiu atmosféru neznáma a hrôzy.
Snové putování k neznámému Kadathu (The Dream-Quest of Unknown Kadath)
Spolu s Randolphom Carterom sa vydávame na púť po fantastickej krajine a pátrame po prenádhernom zlatom meste, ktoré sa mu zdá v snoch a nedolateľne ho tá vidina vábi a priťahuje.
Pre pochopenie Lovecraftovho diela, ale i jeho osobnosti, a v rámci dejín fantasy literatúry, veľmi dôležité dielo. Sugestívne, impresívne, fascinujúce. Uhrančivé a kúzelné. Tu vo všetkej otvorenosti a do všetkých dôsledkov vynikne Lovecraftov ťažkopádny, no hlavne rozvitý a kvetnatý jazyk a zložitý, ale aj lyrický a atmosférický štýl. Pre toto bude polovica čitateľov, a to aj Lovecraftových obdivovateľov túto novelu nenávidieť a druhá zas zbožňovať. A málokto máločo medzi týmito dvoma krajnými polohami. Priznávam sa, že sa mi čítala ťažšie a sem-tam som sa musel do toho i nútiť, ale bohato sa mi odmenila... A radím ju k najzvláštnejším a najúžasnejším čitateľským zážitkom, aké ma kedy postretli. Hoci je to dlhší a súvislý text neohraničený nijakými kapitolami či predelmi, pohltí Vás, ak mu dáte tú možnosť. Poskytnite mu tú šancu. Vy si to zaslúžite. Potom Vás Lovecraft vezme za ruku a prevedie Vás svetom svojich bizarných snov. A čo viac, ukáže Vám silu a krásu snívania. Možno si raz vytvoríte svet vlastný a vyberiete sa ho preskúmať...
Vďaka majstre, veľká vďaka!
Sám sa vydávam hľadať zlaté mesto, a nevzdávam sa, napriek tomu, že mi stále uniká.
Stříbrný klíč (The Silver Key)
Ako Randolph Carter starne, stráca schopnosť putovať po krajine snov.
Vydáva sa teda hľadať legendárny Strieborný kľúč, čarovný predmet, ktorý mu pomôže znovu nadobnúť svoje bolestne stratené schopnosti.
Dôstojné uzavretie tejto malej, no podmanivej a fascinujúcej ságy. Pre mňa to bola nevídaná (a nečítaná) skúsenosť, takmer neopakovateľná (je len pár ľudí na svete, ktorí dokážu sprostredkovať čitateľovi to, čo sa podarilo Lovecraftovi) a dokonale magická. Áno, toto je kúzlo a prechádzka exotickými, ľúbeznými, ale i strašidelnými a dych berúcimi krajinami Vašej duše.
(vyšlo v roku 1991 vo vydavateľstve Zlatý kůň)
Tieto príbehy, to je skúsenosť tak odlišná a natoľko živšia, než je skutočný svet, že sa Vám možno už nikdy nebude chcieť do neho prebudiť. To je riziko čítania, riziko prežívania toho pravého fantastického zážitku. Ale Lovecraft, hoci ideovo a svetonázorovo na opačnom konci než jeho spolupútnici ríšami fantázie, ako boli Tolkien či Lewis, dospieva prakticky k totožnému presvedčeniu, že nie je dobré snažiť sa celkom ujsť, uniknúť z reality, ale len si prísť oddýchnuť do sveta sna, aby sme tam načerpali silu a vitalitu, tak potrebnú pre pobyt vo svete skutočnosti.
(surrealisticky pôsobivá a nádherná obálka amerického vydania)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára