Draculov hosť a iné príbehy

Bram Stoker sa venoval aj kratším žánrom a práve na príklade jeho poviedok vidno, že bol naozaj talentovaným, dobrým spisovateľom. Ak si aj mnohí myslia, že nebol zvlášť šikovný autor, ktorému sa podarila len jedna náhodná strela do čierneho v podobe Draculu, potom nečítali jeho kratšie prózy, lebo tam by uvideli, ako veľmi sa mýlia.
Zbierka strašidelných poviedok s lákavým názvom:

Draculov hosť a iné príbehy (Dracula´s Guest and other Weird Stories) - Bram Stoker

prináša trinásť kratších i dlhších poviedok, v ktorých sa Stoker predstaví nielen ako zdatný prozaik, ale aj ako neodškriepiteľný znalec temných zákutí fantázie. Niektoré príbehy predstavujú nadprirodzený horor, iné realistický, ďalšie sa tvária ako jedno či druhé menované, ale potom sa ukážu v inom svetle, pri ešte ďalších máte na výber - prijmete nadprirodzené či prirodzené vysvetlenie?, no a niektoré sú len a skrátka a dobre čudesné, takže spadnú do veľmi voľnej priehradky so štítkom "weird", ako už samotný podnázov upozorňuje, a ako ich i predstavuje. Poviedky charakterizuje tematická pestrosť, dobré rozprávačstvo, majstrovstvo farbistých opisov, s prehľadom zvládnuté dialógy a nemalá miera strašidelnosti, z ktorej nielen príjemne zamrazí v zátylku, ale hádam i dnes dokáže sprostredkovať ľadový dotyk neznáma na čitateľovej chrbtici. Niektoré príbehy obsiahnuté v knihe vyšli predtým autorovi časopisecky, no iné sa v zbierke objavujú po prvý raz. V originálnom vydaní ich je len 9, a tejto zostave je verné aj české vydanie, my na Slovensku sa môžeme tešiť zo štyroch ďalších, ktorými obohatil slovenský vydavateľ našu verziu, lebo hoci Stoker nebol v prvom rade poviedkarom, ale románopiscom, predsa len za svoj život stihol zvládnuť i krátky prozaický útvar a bolo z čoho vyberať. Zaujímavé je, aké sú niektoré z príbehov poetické, teda chcem povedať, že okrem hrôzy a morbidity na čitateľa čakajú i poetické pasáže; tu sa naozaj odráža Stokerov záujem o básne... iste, nájdeme tu i autorovu príslovečnú melodramatickosť a "urečnenosť", ale ešte vo veľmi decentnej miere, takže práve i toto vám môže sprostredkovať svojské dobové kúzlo. A nie, nie je to kúzlo nechceného. Ako v zasvätenom a vášnivom doslove hovorí Peter Uličný, prózy nás dokážu spoľahlivo preniesť do romantizovaného (a temnoromantizovaného) viktoriánskeho obdobia. Alebo aspoň preniesť atmosféru tých čias k nám, do izby, kde sme pohrúžení do čítania týchto starých textov. Poďme sa ale už pozrieť na jednotlivé poviedky. 

Draculov hosť (Dracula´s Guest)

Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Walpurgina noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.

Táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým skalným fanúšikom. Autor sa v poslednej chvíli rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť tejto zbierky. To už ale takmer dva roky leží Stoker v hrobe. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.

Sudcov dom (The Judge´s House)

Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, to, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca ani to, že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom...

Tak táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo, ibaže potom príde koniec... Samotný záver je dobrý, to áno, ale vyvrcholenie je príliš "na efekt", vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto "naplno" - v celej svojej "kráse". Takmer vždy to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.

Indiánska žena (The Squaw)
Mladomanželský pár zavíta počas svadobnej cesty do Norimbergu. Dominantou mesta je hrad, dominantou hradu mučiareň a dominantou mučiarne nástroj zvaný železná panna. Prehliadka expozície neprebieha tak úplne podľa ich predstáv, hlavne keď ich nevycválaný spoločník omylom usmrtí mláďa mačky...

Niekedy nepotrebujeme k navodeniu nepríjemného pocitu blížiacej sa hrozby ani nadprirodzené prvky. Stoker vedel byť poriadne sadistický... netvrdím, že práve táto poviedka je mimoriadne zručne napísaná, lebo nie je, ale má svoje kvality, a mne sa páčila. Ponaučenie, ktoré z nej vyplýva: buďte dobrý k zvieratám, a nepodceňujte silu materinskej lásky... a ani pomsty!
A čo pôvodný názov poviedky? Kto čítal príbehy Karla Maya vie, že squaw je označenie pre indiánsku ženu a ešte lepšie pre poriadnu indiánsku fúriu...

Tajomstvo rastúceho zlata (The Secret of the Growing Gold)
Pohnutá rodinná história a nezvestná manželka/milenka. Je za tým vražda? Ak áno, tak pozor, mŕtvi sa niekedy vracajú...

Poviedka sa začína dosť zoširoka a skôr tak všeobecne, aby sa stala veľmi hutnou, neriedenou, konkrétnou a kulminovala priam k shakespearovskému záveru... Je, či nie je to duchársky príbeh? Stoker je skutočne šikovný, a ako i pri niektorých ďalších príbehoch, necháva na čitateľovi, nech sa rozhodne sám. Poviedka ma oslovila.

Cigánkina veštba (A Gipsy Prophecy)
Neďaleko rozložili svoj tábor kočujúci cigáni. Čo tak zájsť si pre veštbu? Len tak, v rámci dobrodružstva... lenže nie všetky veštby sa nám budú páčiť.

Výborná kratšia poviedka, ktorá sa zamýšľa nad povahou osudu, nad tým, čo je dané, a nad našou slobodnou voľbou, teda našich vôľových schopnostiach meniť veci zdanlivo nezmeniteľné. A tiež nad možnou interpretáciou veštby. Pretože na tom záleží niekedy viac než na veštbe samotnej, či už v ňu veríme alebo nie. A to i v prípade, že by bol osud skutočne predurčeným.

Návrat Ábela Behennu (The Coming of Abel Behenna)
Dvaja muži a jedna žena... navyše nerozhodná žena. A tak sa z bývalých nerozlučných priateľov stávajú sokovia v láske. Podľa dohody sa jeden z nich vydá na more a druhý ostáva doma. Ibaže do sobáša ostáva len jediný rok. Je to dlho či krátko? To záleží...

Dobrá poviedka s trochu zdĺhavým úvodom a krásnymi opismi rozoklaného pobrežia, kde do útesov narážajú spenené vlny nám prináša silný príbeh o láske a nenávisti. Tiež je o náhode, ktorá vie niekedy zamotať ľudské osudy do absurdných možností. Nemôžem takisto zabudnúť na meno jedného z protagonistov, ktoré poslúžilo i pre samotný názov poviedky. Odvoláva sa na známy biblický príbeh. Viac už naozaj neprezradím.

Pohreb potkanov (The Burial of the Rats)
Hlavný hrdina si spomína na desivé dobrodružstvo zo svojej mladosti, ktoré zažil na zanedbanom predmestí Paríža, a v ktorom mu nešlo o nič menšie ako o život.

Zaujímavé a naturalistické zobrazenie chudobných štvrtí a ľudskej spodiny. Próza pracujúca s metaforou. A nepríjemným, ale pravdivým prirovnaním. Niektoré potkany sú dvojnohé a vedia byť ešte nebezpečnejšie, než celá horda potkanov-zvierat. Poviedka je mimoriadne napínavá a má skvelo spracovanú akčnú pasáž, ktorá zaberá takmer celú jej polovicu. Takmer, ale len takmer to autor prepískol, keď začalo byť aj dobrodružstvo únavné, prichádza záver... Aj táto poviedka je na úrovni.

Sen o červených rukách (A Dream of Red Hands)
Rozprávač si spomína na usilovného, obetavého, šľachetného robotníka, ktorý žije samotárskym a utiahnutým životom. Postupne, ako sa zbližujú, dozvedá sa o neopísateľnú úzkosť prinášajúcom sne, ktorý ho prenasleduje, a ktorý je pripomienkou hrozného činu, ktorého sa kedysi robotník dopustil.

Prekrásna poviedka s nadprirodzeným a náboženským motívom (Stoker bol, zdá sa, hlboko veriaci človek) o hriechu a vykúpení, o odpustení, sebaobete a božom milosrdenstve. Osobne sa mi veľmi páčilo, že poviedka nie je pritom vôbec patetická ani sentimentálna, pretože som sa bál, že sa práve takou ukáže. No je "iba" silná a autentická.

Crookenské piesky (Crooken Sands)
Usadený Londýnčan sa vydáva so svojou rodinkou stráviť leto na škótske pobrežie. Nechá si ušiť výstredný, okázalý kroj horalov, na ktorý je samoľúbo pyšný a ktorý vzbudzuje u všetkých ostatných úsmev a vážne podozrenie o duševnom zdraví jeho nositeľa. Dovolenková idyla je ešte väčšmi narušená, keď hlava rodiny pri zradných pohyblivých pieskoch na pláži začne vídať seba samého...

Netvrdím, že to bola najlepšia poviedka zbierky, ale pre mňa bola  najväčším prekvapením. Veľmi ma upútala svojím humorom - a ten mal čiernu farbu, ohromne zaujímavou témou dvojníka - doppelgängera, ktorý svoj "predobraz" môže vohnať do záhuby. A to nespomínam ešte skvelý záver, ktorý mi vyrazil dych...

Krištáľová váza (The Crystal Cup)

Talentovaný umelec je držaný v zajatí hradu a cestu na slobodu mu má zabezpečiť vyhotovenie diela, ktoré hodlá márnivý a egocentrický kráľ vystaviť na exkluzívnej prepychovej Slávnosti krásy.

Umelecká próza, miestami skoro báseň v próze, ktorá najväčšmi pripomína rozprávky pre dospelých v štýle Oscara Wildea, či dnes by sme takýto žáner skôr označili ako lyrická fantasy. Takýto druh prózy mám veľmi rád a vždy v ňom nachádzam zaľúbenie. V tomto prípade aj pre, alebo napriek, smútku, ktorý je kľúčovým motívom.

Reťaz osudu (The Chain of Destiny)

Mladík trávi pobyt u svojich známych, s ktorými sa počas dospievania tak zblížil, že mu nahrádzajú stratenú rodinu. Do ich sídla v tom čase zavíta na návštevu i krásne a duchaplné dievča. Zdá sa, že mladý muž si nájde i manželku... no najskôr budú musieť prekonať dávnu kliatbu, ktorá nad nimi visí ako Damoklov meč.

Próza, ktorá je napriek svojej dĺžke a miešaniu romantiky so strašidelnom prekvapivo funkčná. Temná história rodu nad ktorým sa vznáša dávne prekliatie, to už tu bolo nespočetnekrát, ale netreba zabúdať, že príbeh je dnes už ťažkou klasikou. Ťažkou a ešte ťažšou, keď ja zaťažený vtedajšou módnou citovou prepiatosťou. Áno, je to uslzené, je to dojímavé. Ale tu sa to tááák hodí! Vitajte v neoromantizme, aspoň na chvíľku, aspoň na stránkach knihy sa preneste do toho zasnívaného obdobia...

Dualisti alebo záhuba naraz narodených (The Dualitists; or, The Death Doom of the Double Born)

Dvaja zvrátení chlapci si nájdu istú morbídnu zábavku. Ako dospievajú, úchylná záľuba prerastá do zločinu a kulminuje do... ďalej azda ani nemusím pokračovať.

Realistický horor, ktorý neobsahuje žiadne nadprirodzeno a ak si myslíte, že tým stráca text svoj potenciálne najsilnejší tromf, ste na omyle. Mierny, ľahký štýl, ktorý sa hodí na chlapčenské romány z neskoršieho viktoriánskeho obdobia je v šialenom kontraste s desivým obsahom. Amorálnosť príbehu a jeho naturalistickosť šokujú aj dnes.

Červená hradba (The Red Stockade)
Starý námorník si spomína na dávne príhody a na to, čo znamená zbabelstvo a hrdinstvo.

Tuctový dobrodružný príbeh o hrdinstve chlapca-námorníka, ktorý sa obetoval pre slávu Impéria. Ehm, toto nebudem komentovať. Ale je to nutné brať z hľadiska doby a z autorovej pozície, ktorý bol hrdým občanom Británie. Každopádne nič, čo by bolo hodné opakovaného čítania. Navyše začlenenie tohto príbehu do zbierky pôsobí dosť umelo a neorganicky.

(kniha vyšla v slovenčine v roku 2009 vo vydavateľstve Európa, v češtine ako Drakulův host a jiné povídky (kniha obsahuje pôvodných 9 poviedok) v tom istom roku ako slovenské vydanie, vo vydavateľstve Albatros a nakladateľste Plus a predtým ešte ako Drákulův host vo vydavateľstve Argo v roku 1995 - v tejto verzii len tri poviedky a román Doupě bílého červa)

Môj verdikt znie: Až na poslednú poviedku sú všetky dobré a niektoré výborné. A majú čo ponúknuť! Počkajte si na príchod noci, zapáľte si sviecu a čítajte! Možno sa spamätáte až ráno, a pred vami bude ležať dočítaná kniha, ale možno sa zbadáte oveľa skôr, keď sa okolo polnoci strhnete a...

Doupě Bílého červa

Toto málo známe, a keď už, tak neslávne známe, Stokerove dielo je prípad sám osebe. Čierna knižnica je zdrojom kvalitnej strašidelnej literatúry (a príbuzných žánrov), prípadne tu ešte nájdete diela, ktoré neoplývajú výraznou kvalitou, ale mali aspoň vo svojej dobe (či naopak z retrospektívneho pohľadu) významnejší vplyv na dejiny žánru a majú nesporné kúzlo a disponujú viacerými silnými stránkami, hoci sa i jedná o priemerné knihy. Do prvej kategórie patrí autorov Dracula, do druhej zas Klenot sedmi hvězd. Takéto tituly má zmysel recenzovať, a oplatí sa ich čítať. Doupě Bílého červa prináleží do kolonky zlých kníh a brakovej literatúry. Je to veľká škoda a mňa to nikdy neprestane mrzieť, pretože príbeh mal potenciál a námet je skvelý. Bizarný, originálny a skvelý. Lenže kniha je mimoriadne slabá. Veľmi zle napísaná. Veľmi, veľmi zle napísaná. Nebudem príliš útlocitný, budem naopak pravdovravný a priamy a poviem, že je to jedna z najhorších kníh, aké som kedy čítal, a veru dočítal iba pre lásku k žánru (priznávam, sčasti i kvôli zvedavosti ako to všetko dopadne - ale bola to útrpná púť naprieč riadkami, to mi verte). Tento článok nie je zobrazením knižného masochizmu, hoci ho môžete čítať i preto, aby ste sa dozvedeli, ako NEpísať (z edukačných dôvodov stojí za to siahnuť i po samotnej knihe, ale odporúčam pristupovať k nej s veľkým nadhľadom, aby vás to nebolelo), je skôr koncipovaný ako akési zamyslenie - prečo kniha dopadla tak zle?! - a tiež je to istá výčitka: tak skvostný nápad, a tak sľubne sa rozvíjajúci príbeh, je úplne zabitý a pochovaný. A je to od autora pohreb značne nekresťanský, a vystrojený bez akýchkoľvek pôct. Kniha u nás vyšla pod názvom:

Hadí zámek (The Lair of the White Worm / The Garden of Evil) - Bram Stoker

Najskôr ale (už obligátne) o histórii vydávania titulu a o jednotlivých verziách. Kniha vyšla v roku 1911, kde text sprevádzali pôsobivé ilustrácie výtvarníčky (a okultistky) Pamely Colman Smith. V roku 1925 vyšla kniha v drasticky skrátenej verzii (skoro o polovicu) s niektorými úpravami v texte, a dostala tak podobu väčšmi novely než románu. V roku 1966 vyšla táto, vydavateľom upravená verzia v USA ako The Garden of Evil. Je to práve táto necitlivo, podlo amputovaná verzia, ktorá vychádza najčastejšie, a ktorú je možné zohnať i v českom preklade. Tá vyšla v roku 2010 pod názvom Hadí zámek, pričom, aby to bolo ešte mätúcejšie, kniha bola distribuovaná aj s alternatívnou obálkou:

A na dôvažok; predtým v roku 1995 bol tento text začlenený pod originálnym názvom Doupě bílého červa do knihy Drákulův host. Táto zbierka obsahuje ešte tri hororové poviedky od autora a prepožičiva si názov jeho rovnomennej zbierky poviedok. Lenže, keď si zoženiete nové vydanie knihy Draculov hosť, novelu / román Brloh Bieleho červa neobsahuje. Logicky. Pretože príbeh nebol zahrnutý do pôvodnej autorovej zbierky Draculov hosť. Zmätok je takto dokonaný a dokonalý. A svojvoľné, tupé narábanie s názvami a neodborné, senzačné preklady urobia svoje. Vyznáte sa v tom? Máte v tom jasno? Nie? Nuž, aj ja len tak-tak...

No a príbeh? Tu je krátke zhrnutie:
Hlavný hrdina sa vracia po dlhšom pobyte mimo domovinu do rodného Anglicka. Budúcnosť sa mu javí byť vykreslená v jasných farbách. Spriatelí sa so svojím sympatickým strýkom a hodlajú spolu začať žiť v ich sídle. Náš hrdina je fascinovaný starobylými miestami predchnutými tajuplnou atmosférou a bohatou históriou. Zoznámi sa s pôvabnými mladými sestrami (jedna z nich mu učaruje, ako to už býva, nech sa dostane k slovu i trochu tej romantiky) a so záhadnou, prekrásnou, avšak temnou charizmou obklopenou lady Arabellou, okolo ktorej sa množia záhadné úkazy odkazujúce na jej zlovoľnú, možno dokonca nadprirodzenú podstatu. Hrdina sa dozvedá, že lady Arabella je v skutočnosti obrovským pravekým hadovitým tvorom, ktorý na seba vie brať ľudskú podobu a upomienky na túto záhadnú bytosť je možné nájsť v dávnych mýtoch o "červoch" a drakoch...

V knihe nájdete viaceré podobnosti vo výstavbe zápletky, charakteroch postáv, ich motivácii a úlohe, ktorú zohrajú v príbehu, s románom Dracula. Ale to, čo fungovalo v slávnom predobraze, tu zlyháva. Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky... Ako ľahké a zjednodušujúce vysvetlenie sa ponúka to, že v Draculovi, ktorého príprave venoval Stoker veľký priestor a obetoval mu množstvo času, všetky jeho spisovateľské charakteristiky vynikli a ukázali sa byť kladom, zatiaľ čo pri tomto románe napísanom len rok pred smrťou vznikol opačný efekt a všetko sa javí v zlom svetle. Tu treba brať do úvahy kedy a za akých okolností kniha vznikla... Pravdepodobné teda bude to, že spisovateľovo prudko sa zhoršujúce zdravie má na svedomí tak veľký kvalitatívny pokles diela.
Čo konkrétne je na knihe tak mínusové? Jednotlivé dielce príbehu do seba nezapadajú, a keď už, poriadne to škrípe. Postavy sa správajú hystericky a nelogicky. Ich správanie, pohnútky a ciele, čo sledujú ostávajú čitateľovi (a akoby aj postavám samotným) nepochopiteľné. Ale čo je najhoršie, vetná skladba a štylistika je príšerná. Jednoducho príšerná. Nie, nie je to prekladom. A možno by sa zdalo, že autorovi krivdím, pretože som v rukách nemal plnú verziu, len tú "osekanú", no zahraničné recenzie originálu potvrdzujú presne to, čo som napísal. Je to pritom celé veľmi zvláštne, pretože prvých pár desiatok strán je dobrých. Nie sú zle napísané a prinášajú výbornú atmosféru, lenže veľmi skoro nastane akýsi zlom a pád na pomyselné kvalitatívne dno. O to viac ma to mrzí a hnevá! Lebo za tým vidím nenaplnený, žiada sa mi povedať, že až trestuhodne premrhaný potenciál. Väčšina knihy potom pripomína nečistopis, literárnu "surovinu", synopsu alebo náčrt, beletrizované poznámky k románu, než román samotný. Nejaký prvotný zápis, ktorý autor musí doplniť, preškrtať, a prepísať do finálnej podoby, ibaže to už neurobí... Lenže nebudem nadsadzovať, keď poviem, že Stoker to písal priam na smrteľnej posteli.

Žiaľ, musím to povedať - je to neoceniteľný študijný materiál pre začínajúcich spisovateľov, ktorý im priamo ukazuje, ako je možné nevyužiť, ba pokaziť vynikajúci nápad...


(kniha vyšla vo vydavateľstve Moba v roku 2010 a predtým ako súčasť zbierky Drákulův host vo vydavateľstve Argo v roku 1995)


Na záver ešte ukážka z ilustrácií z originálu od Pamely Colman Smith (táto dáma mala na starosti aj výtvarnú stránku najslávnejšieho tarotu všetkých čias - od A. E. Waitea).