štvrtok 14. novembra 2019

Silou svého zraku


Dielo, ktoré je azda ešte originálnejšie a upírsky mýtus je v ňom posunutý do ešte invenčnejšej roviny, než bolo tomu pri románe Říše strachu. Ale takisto aj táto kniha trpí neduhmi, a povedal by som, že veľmi podobnými tým, ktoré sa vyskytli v minule zrecenzovanej knihe. Pri Timovi Powersovi (autor sa špecializuje na nekonvenčné historické fantasy a jeho dielo napríklad inšpirovalo Pirátov z Karibiku) si môžeme byť istý, že zo zdanlivého upírskeho klišé vytvorí niečo nevšedné, niečo, čo tu dosiaľ ani len náznakom nebolo. Na to šikovne upozorňuje aj anotácia a príbeh skutočne dostojí jej slovu. Nedá sa však povedať, že by autor takýto náročný útvar, ktorý má už umelecké ašpirácie, celkom zvládol... Poďme sa bližšie pozrieť na toto historické fantasy s prvkami hororu, jednu z tých nemnohých kníh, ktoré sú natoľko odvážne a ambiciózne, že zaužívané žánrové postupy si vykladajú po svojom, a neboja sa ich priam zmocniť naozaj svojským spôsobom.

Silou svého zraku (The Stress of Her Regard) - Tim Powers




Román sa pohráva s myšlienkou, čo by bolo keby - veľkí romantickí básnici ako Shelley, Byron či Keats vďačili za svoju genialitu prapodivnému spojeniu s neľudskými bytosťami zvanými nefilimovia. V Powersovom podaní však nie sú vystrihnuté z mytológie, nie sú to nefilimovia, ktorých poznáme. Tieto upírske entity spájajú v sebe charakteristiky viacerých mytologických bytostí, napríklad lamií či sukkúb, a niektoré ďalšie zas čisto vymyslené autorom. Tieto bytosti majú jeden veľmi nepríjemný zvyk: vyžadujú si krvavú daň. A pričasto sa zameriavajú na vašich najbližších. Sú ceny, ktoré sú privysoké. Zistí to i hlavný hrdina, mladý a nádejný lekár, ktorého sužujú podivné erotické sny. Keď sa po svadobnej noci zobudí vedľa príšerne znetvoreného tela svojej manželky, v šoku sa vydáva na útek. Aby očistil svoje meno a odhalil hroznú pravdu o vampirických bytostiach, ktoré prenikajú do sveta ľudí. Počas svojej púte sa stretáva s významnými ľuďmi svojej doby, putuje po európskom kontinente a pomaly sa približuje k nezadržateľnému poslednému stretnutiu so svojimi zhmotnenými nočnými morami. Popritom zúfalo hľadá pokoj a osobné šťastie.

Geniálny nápad s poučením, ktoré je brané až príliš doslovne a krvavo; že za úspech sa platí a nič nie je zadarmo. Veľmi ma potešilo i to, že sa stretneme, priamo či nepriamo, s významnými až legendárnymi umelcami tej doby a vôbec, toto fascinujúce obdobie dokázal autor vykresliť veľmi pôsobivo a verne, pričom vlastné mystifikácie mieša s historickou realitou v maximálne zaujímavej zmesi bizarných dobrodružstiev. Ale tu je aj kameň úrazu. Miestami autor popustí uzdu svojej fántazie natoľko, že situácie pôsobia tak prehnane, až sa stávajú grotesknými, nehodia sa tam a oslabuje to celkový dojem z príbehu. Problém vidím i v tom, že daktoré scény vám utkvejú v pamäti, ako je trebárs epizóda odohrávajúca sa v Taliansku, záverečný súboj či koniec knihy, veľmi pekný, "ľudský" a pritom nesentimentálny (áno, takto si predstavujem dobre napísaný záver epického dobrodružstva), lenže iné sú veľmi rozťahané a k čítaniu som sa musel nútiť. Takéto pasáže zas veľmi zrážajú ako pôžitok z knihy, tak aj mimoriadne škodia atmosfére príbehu, o ktorú sa autor, až kŕčovito, usiluje. 
Vo výsledku tak dostaneme zvláštnu, pôsobivú, ale veľmi nevyrovnanú knihu... 


(kniha vyšla vo vydavateľstve Laser books v roku 2011)



(obálka pôvodného amerického vydania)

utorok 5. novembra 2019

Říše strachu


Moje obľúbené vydavateľstvo zamerané na fantastiku Laser books vydalo v rámci svojej edície "Mistrovská díla fantasy" dva zaujímavé tituly, ktoré, aj keď sa naozaj jedná väčšmi o fantasy než čokoľvek iné (v tomto prípade a v našej dnešnej recenzii dokonca dej prekvapivo vyústi i do sci-fi) v hojnej miere využívajú hororové kulisy. Oba romány totiž spadajú do subžánru upírskych príbehov. Oba sa odohrávajú v určitom historickom období, pričom dobové reálie sú vypracované mimoriadne precízne, oba však, na úkor originality, nevšednosti a nekonvenčného spracovania strácajú to najdôležitejšie, čo by mala obsahovať kniha, ktorá chce pútavo podať pútavý príbeh. Na rovinu poviem, že strádajú v oblasti vykreslenia charakterov, budovania deja i prostého a nenahraditeľného rozprávačstva... Jednoznačne ale stoja za povšimnutie. Popravde, sú to tak trochu kultové diela. Snažili sa, a nie neúspešne v druhej polovici 80. rokov revitalizovať upírsku tematiku. Takpovediac vliať podžánru do žíl novú krv ;) Teraz sa pozrieme na prvý z nich:

Říše strachu (The Empire of Fear) - Brian Stableford



Úžasná, podmanivá a super cool - kůl (povedzme, že to je odvodené od slova "kôl"? - kôl na upírov? :) ) obálka ukrýva na zadnej strane úžasnú, podmanivú a super cool anotáciu, ktorá ma tak navnadila, že som si knihu jednoducho musel kúpiť, a tá anotácia je tak dobrá, že ju budem, hoci nie priamo citovať, tak aspoň parafrázovať: V alternatívnej histórii 17. storočia ovládajú väčšinu Európy upíri. K upírom patrí všetka šľachta a podobné je to i s duchovenstvom. K upírom patrí dokonca i samotný pápež. Ľudia trpia pod tvrdou feudálnou vládou. Istý vedec však konečne odhaľuje príčinu tajomných vlastností upírov aj možný spôsob premeny z človeka na upíra, tajomstvo, ktoré upírí vládci žiarlivo strážia. Jeho syn sa dostane do čela veľkého povstania proti krutým vládcom.

Ohromne "kôl", že? :) Ale dostojí obsah knihy tomuto bombasticky znejúcemu prísľubu? No... to už je horšie. Spisovateľ si odhryzol priveľké sústo alebo sa napil príliš veľa krvi. Brian Stableford má na konte desiatky kníh, a to nielen žánrových, hoci fantastike robí česť a jeho meno je viac ako len známe, pôsobí však aj ako prekladateľ a editor. Budú ale jeho schopnosti stačiť na knihu takýchto epických rozmerov? Kniha totiž nie je zlá, vôbec nie. Má niektoré skvelé miesta a je nesmierne zaujímavá, lenže ako celok nie je dobre zvládnutá. Delí sa na niekoľko viac menej samostatne fungujúcich a pomerne dlhých častí, pričom v každom sa čitateľ posunie v priestore i čase deja. Tento koncept je v poriadku. Ale kvalita jednotlivých úsekov a spisovateľova schopnosť strhnúť čitateľa dosť variuje. Úvod v Londýne, kedy sa dostávame do virvaru spiknutia, má spád a je naozaj pôsobivý. Zvláštna alternatívna história so svojimi čudesnými reáliami si vás podmaní a vy, hoci ste i laickým znalcom dejín a dejepis ste mali v obľube, budete krútiť hlavou nad tým, ako to autor všetko mimoriadne schopne prekrútil a prispôsobil vlastným potrebám. A nad tým všetkým sa vznáša príťažlivý príkrov tajuplna. Časť, ktorá je venovaná boju proti upírom a najmä finálny stret armád, vám zas pripraví také vzrušenie a napätie, že budete mať čo robiť, aby ste pri neustálom prudkom otáčaní stránok papier neroztrhli. Záver je tiež nadmieru silný a nevtieravo, prirodzene, ale s veľkou dávkou sugestivity rieši zmysel ľudského bytia a cieľ ľudského snaženia. Ibaže, máme tu i objemnú časť knihy, ktorá je vyložene nudná a ja som mal čo robiť, aby som nepreskakoval v deji! - čo považujem za priam hrôzostrašnú čitateľskú herézu. Putovanie po Afrike, kedy sa naši hrdinovia snažia nájsť bájne miesto kolísky upírskej rasy má velikánsky potenciál, ale podstatnú časť z neho autor utopil v bezbrehej a bezodnej nude. Táto stať môže slúžiť ako manuál k tomu ako NEpísať!!! Čo teda s touto nesmierne zaujímavou, ale v zásade nezvládnutou knihou? Ak sa chcete dozvedieť ako by vyzeral novovek, keby na svete žili (a vládli) upíri, ak sa chcete stretnúť s takými vďačnými postavami histórie ako je Richard Levie srdce či Vlad Dracula a dozvedieť sa tajomstvo vzniku vampirizmu (autor je nielen zdatný sociológ, ale aj biológ a to sa na knihe prejaví a rozuzlenie prekvapí nejedného čitateľa) či zažiť jednu z najvzrušujúcejších bitiek v (alternatívnych) dejinách, určite sa do nej začítajte. Ak ale čakáte príbeh, ktorý plynulo plynie a graduje až k veľkému finále, môže sa vám stať, že budete sklamaný.



(knihu vydalo vydavateľstvo Laser books v roku 2008)