Krok ze tmy

Budeme dnes pokračovať smerom, ktorý sme vytýčili v minulom článku, no prehodíme výhybku z poézie zas späť na prózu. Zameriame sa na strašidelnú tvorbu kráľa pulpovej literatúry, známeho R. E. Howarda. Ten sa síce najviac preslávil ako stvoriteľ fantasy subžánru s názvom meč & mágia so svojím najpopulárnejším exponentom Conanom, no jeho záber bol omnoho širší, od westernu až po humorné príbehy. Neobišiel, samozrejme, ani horor. Bol nepochybne veľmi ovplyvnený Lovecraftom, s ktorým ho spájalo aj osobné priateľstvo, no vo veľkej miere ostáva sám sebou. Jeho vkladom pre žáner bol hlavne vášnivý, živelný rozprávačský talent a vďaka nemu vedel vykresliť nielen sugestívnu atmosféru, ale do svojich strašidelných príbehov vniesol výrazný dobrodružný až akčný náboj. Ale dá sa to aj otočiť a môžeme konštatovať, že do mnohých svojich dobrodružných a fantazijných próz prepašoval nemalú dávku strašidelného. Vzhľadom na jeho naturel a uprednostňovaný typ hrdinu, ktorý sa tiahne naprieč celou jeho tvorbou je príznačné, že protagonisti príbehov, ktorí pochádzajú z jeho pera sú, a to hlavne na pomery literárneho horroru, mimoriadne aktívni. Nečakajú útrpne na desivý koniec a nekrčia sa pod náporom hrôzy, ale postavia sa akémukoľvek nadprirodzenému zlu tvárou v tvár v boji na život a na smrť. A máloktorý z nich predá svoju kožu lacno. Jeho príbehy je dnes možné už považovať za klasiku žánru a aj keď máloktoré prekvapia originalitou námetu či tým, že by dokázali priniesť neočakávané vyvrcholenie, drvivá väčšina z nich sa číta jedným dychom. Môže za to prostý fakt, že Howard postavil silu svojich príbehov na tej najzákladnejšej, bazálnej schopnosti spisovateľa, no v skutočnosti pomerne vzácnej - obyčajnom rozprávačskom talente. Schválne; skúste niektoré z nich pretlmočiť mladším ľuďom pri tlmenom svetle dohasínajúceho táborového ohňa, pričom budete používať autorov jazyk, a zazriete v ich tvárach strhujúci záujem a v očiach odlesky obáv a znepokojenia. V nasledujúcich knihách, ktoré približujú čitateľovi tie najlepšie autorove príbehy, čo boli preložené do češtiny, sa s touto skúsenosťou osobne stretnete. Začnime touto:

Krok ze tmy (Strašidelné povídky z let 1925 - 1932) - Robert E. Howard

Ve Villefèrském lese (In the Forest of Villefère) 

Temným stredovekým hvozdom opradenom zlými povesťami putuje posol a stretáva tajomného cudzinca...

Krátka a jednoduchá a jednoducho napísaná poviedka, ktorá však aj napriek tomu dokáže vyvolať mrazenie. Mňa osobne potešilo, že tu vystupuje vlkolak, lebo okrem toho, že som na nich zaťažený, sa tento upozaďovaný upírí bratranec vyskytuje v literatúre pomerne zriedka, na rozdiel od svojho slávneho príbuzného. Aj keď poviedka dýcha konvenčnosťou, dokáže v závere prekvapiť! Viac neprezradím, nechajte sa prekvapiť aj vy.

A verdikt? Ako úvod môže byť...

Vlčí hlava (Wolfshead)

V rozprávaní predchnutom neuveriteľnými a zlovestnými udalosťami sa stretávame s hrdinom predošlého príbehu a táto próza tak funguje ako jeho pokračovanie i rozuzlenie. Dej sa tento raz prekvapivo presúva na pobrežie Afriky.

Dobrá dlhšia poviedka, ktorá sa začína ako horor a následne sa preklopí do dobrodružnej sféry. Obe jej polohy sú šikovne napísané, vidieť, že Howard bol skutočne zručným rozprávačom. Snúbi sa tu napätie i hrôza, akcia prerastá strašidelnú atmosféru príbehu, tak ako je to u autora typické. A rozhodne zaujme aj ojedinelá a od iných konceptov vonkoncom odlišná podoba vlkolaka.

Hadí sen (The Dream Snake)

Protagonista príbehu líči svojim priateľom desivú nočnú moru, ktorá ho so železnou pravidelnosťou sužuje už odnepamäti. V nej je ohrozovaný monštruóznym hadom. Ale čo keď tento neobyčajne živý sen nie je obyčajným snom?

Mrazivý príbeh dýcha znepokojujúcou, ťaživou atmosférou a nebyť toho, že práve miestami stráca trošku dych, bol by to skvostný strašidelný príbeh. Teraz je "len"  dobrý. Najviac poviedku ocenia tí, ktorí sú či boli sužovaní ťaživými hrôzostrašnými snami. 

Hyena (The Hyena)

Hlavný hrdina má Afriky plné zuby a preto ho v jeho pobyte mimoriadne poteší, keď sa zblíži s jednou pôvabnou beloškou. Lenže má o ňu zjavne záujem aj domorodý šaman, o ktorom sa tvrdí, že má nadprirodzené schopnosti.

Veľmi dobrý drsný dobrodružný príbeh z exotického prostredia "ochutený" korením strachu. Hrôzy kúziel Čierneho kontinentu vám podráždia fantáziu. Ozvláštňujúcim prvkom je tu akýsi "hyenodlak". Príbehy o ľuďoch meniacich sa na zvieratá nie sú vlastné len Európe a netýkajú sa iba vlkov.

Chřestící kosti (Rattle of Bones)

V kratšej poviedke sa stretávame s jedným z najobľúbenejších a najcharizmatickejších Howardových hrdinov Solomonom Kaneom, puritánom šestnásteho storočia, ktorý slovo božie káže svojimi dvoma pištoľami a rapierom. A bojuje proti ľudským i neľudským protivníkom. V tomto príbehu mu cestu skrížia oba typy nepriateľov.

Poviedka, ktorá vás neprekvapí, ale určite zaujme. Aj v príbehoch, ktoré sa nedajú označiť za príliš originálne, si vašu pozornosť autor dokáže zaistiť prostou silou rozprávačstva - akciou a atmosférou. Čo viac si žiadať? Azda len konštatovať, že aj v prípadoch, kedy dobre viete, ako sa všetko skončí, ba aj ako sa bude dej rozvíjať, sa nielenže nebudete nudiť, vy sa budete kráľovsky baviť a občas aj skutočne autenticky báť. V tomto konkrétnom prípade (ne)odporúčam čítať tým, ktorí majú fóbiu z kostlivcov.

Duch Toma Molyneauxe (The Spirit of Tom Molyneaux / The Apparition in the Prize Ring)

Talentovaný boxer - jednoduchý chlap s veľkým srdcom alá taký černošský Rocky, má bojovať o titul. Lenže šampión je rodený zabijak. Proti takémuto súperovi bude možno potrebovať viac ako len výbornú techniku, odhodlanie a srdnatosť. Určite sa bude hodiť i pomoc z onoho sveta...

Jedna z najlepších poviedok v zbierke a azda najkrajšia. Môj osobný favorit. Nie je to len pre skvelo opísanú akciu a veľmi dobre podanú atmosféru, nie je to ani preto, že som fanúšikom boxu, je to azda najväčšmi pre nádherný pátos, pre oslavu nezlomného ducha človeka. S tým duchom sa to dá teraz interpretovať i doslovne. Spojenie športovej a duchárskej poviedky sa len tak nevidí, o to lepšie ale číta.

Casonettova poslední píseň (Casonetto´s Last Song)

Hlavný hrdina dostane zvláštnu zásielku obsahujúci sprievodný list, no najmä gramofónovú platňu. Čo obsahuje nahrávka? Pretože toto nebude dar, ale nástroj pomsty!

Že nemá Howard skutočne originálne námety? Má! Tu je dôkaz, aj keď pomerne ojedinelý. Poviedka pracuje s bravúrnym nápadom a je zaujímavá aj z toho hľadiska, že zapracováva do deja ako dôležitý prvok modernú (vtedy) techniku. Veľmi nevšedný a stále svieži prozaický kúsok!

Dotek smrti (The Touch of Death / The Fearsome Touch of Death)

Aby sa učinilo zadosť starej obyčaji, podujme sa hlavný hrdina stráviť noc s nebožtíkom. Hoci nie je žiaden strachopud s prehnane rozvinutou predstavivosťou, bude to zrejme najdlhšia noc v jeho živote...

Aj keď sa autor zreteľne inšpiroval poviedkou od Ambrose Bierca, a nie je to taký druh hororu, aký by sme od neho čakali, dokázal vzbudiť u čitateľa taký intenzívny pocit strachu, a tak úžasne tento pocit opísať, že vám budú vlasy vstávať dupkom. Takto nám predostrel mimoriadne pôsobivý text, ktorý nie je nič pre slabé povahy.

Nekopejte mi hrob (Dig Me No Grave)

Čudesný závet práve zosnulého nechvalne známeho okultistu obsahuje podivné inštrukcie... Vykonávatelia poslednej vôle sa ich chystajú naplniť.

Táto poviedka bude pre viacerých možno vrcholom zbierky, lebo je to naozaj mimoriadne funkčná kombinácia okultného a lovecraftovského hororu na jednej strane a na strane druhej sa jedná o starú dobrú faustiádu. U mňa trochu zráža hodnotenie typicky lovecraftovské vŕšenie prívlastkov. Je tu však aj niečo iné typicky lovecraftovské (a aj howardovské) a rozhodne pozitívne - atmosféra, čo by sa krájať dala!!! Zhasnite svetlá, zapáľte sviece a čítajte!

Věc na střeše (The Thing on the Roof)

Pátranie po informáciách obsiahnutých v obskúrnej a ťažko zohnateľnej knihe smeruje k fyzickému pátraniu po stratenom chráme v džungliach mezoameriky, kde sa má údajne nachádzať poklad nevýslovnej ceny.

Milý čitateľ, teraz si dostal jednu z najlepších poviedok od Lovecrafta, ktorú sám Lovecraft nenapísal... Touto prózou si Howard prepožičiava viaceré ingrediencie z Lovecraftovej mytológie, ale sám do nej aj prispieva. Je to jedna z mojich najobľúbenejších poviedok v tomto podžánri strašidelnej literatúry, kde (až na záver) nepocítime vyložene des, ale vieme, že niečo je v neporiadku, v sakra veľkom neporiadku, a že hrdina má problém, z ktorého ho nevysekajú ani všetci svätí a nezadržateľne smeruje k záhube...

Příšera z mohyly (The Horror from the Mound)

Neúspešný farmár dúfa, že zvráti svoju neutešenú situáciu, a tak sa rozhodne vniknúť do neďalekej starobylej mohyly, napriek tomu, že ho jeho mexický sused od toho všemožne odhovára. Dúfa totiž, že príde k bohatstvu, ktoré v nej má byť podľa jeho presvedčenia ukryté. Namiesto toho však do sveta vypustí prastaré zlo.

Dámy a páni, napokon došlo aj na upírov. V podaní Howarda to nebude žiaden milovník v peleríne, nijaký elegantný gróf, ale stretneme sa s príšerou, ktorú azda splodila sama noc. A ako už je u Howarda zvykom, hlavný hrdina sa nebude krčiť pod perinou a triasť, ale stretne sa s monštrom v nerovnom boji. A vraj nemôžu staré horory vydesiť dnešného čitateľa. Hlúposť, ktorú Howard vyvracia zas a znovu. Ani tu účinok nedosahuje sofistikovaným literátstvom, ale jednoducho vynikajúcim rozprávačstvom. A to je niečo, na čo sa zvykne v istých odnožiach súčasnej literatúry zabúdať. Pritom ide o základný stavebný kameň každého príbehu...

Lid z temnot (People of the Dark)

Hlavná postava tejto dlhšej poviedky plánuje vraždu. Tak šialene ľúbi istú dámu, že sa rozhodne zlikvidovať svojho soka v láske. Plánuje si na neho postriehnuť v jaskyni, ktorá je opradená istými temnými legendami z dávnoveku...

Viac ako len dôstojné zavŕšenie prvého výberu Howardových strašidelných poviedok. Pomyselné finálne číslo je vo viacerých aspektoch bezkonkurenčné. Tápanie v temnom podzemnom labyrinte. Všadeprítomná tma a záludné číhajúce nebezpečenstvo, strata orientácie a klaustrofóbia, naháňanie a úteky a boj, keď sa hrdinovia otočia a čelia neľudskej hrozbe. Táto poviedka predstavuje esenciálneho Howarda a na jedinom mieste ukazuje silu jeho príbehov, pretože obsahuje všetko to, v čom autor vyniká, pričom úplne vynecháva jeho slabšie miesta. Je to vysoko zážitková zmes hororu, dobrodružnej prózy a cítiť tu i závan čerstvej krvi zbesilej akcie fantazijných príbehov typu meč & mágia, ktoré náš spisovateľ vlastne založil. Dokonca sa stretneme s Conanom, ale ešte nie s tým CONANOM, no s jeho menovcom a charakterovým predobrazom. Podobnú príbehovú fabulu, aká je použitá v tomto texte, zúžitkoval autor viackrát. V ďalších zbierkach, výberoch a antológiách sa s nimi postupne ešte zoznámime bližšie. Tento variant, rozprávajúci o degenerovanej rase žijúcej v skrytosti jaskynného komplexu, mimo ľudskej civilizácie, je ale snáď najpôsobivejší...

(kniha vyšla v roku 2010 vo vydavateľstve Albatros a nakladateľstve Plus)

(Anton Tareev - Solomon Kane)

Tak a toto je koniec jednej veľmi svojráznej a výraznej a rozhodne vysoko nadpriemernej hororovej zbierky. Je to ale len koniec dočasný. Nabudúce sa pozrieme na jej pokračovanie!

Básnické intermezzo V

Roberta E. Howarda pozná skoro celý svet. Aspoň povrchne ako tvorcu Conana a jedného zo zakladateľov modernej fantasy. Ale už naozaj málokto vie, že písal básne. A podotýkam, že sú to krásne básne. Na Čiernej knižnici si predstavíme malú ukážku z nich. A budú temné, a strašidelne ladené - ako inak!

ROZJÍMÁNÍ

Malí básníci opěvují maličkosti:
naději, smích a víru, falešné ctnosti,
milence, kteří splynuli v políbení,
prosté květiny, vadnoucí za setmění.

Velcí básníci píší krví, slzami,
ve žhnoucí bolesti, pokryti jizvami.
Slepě a šíleně sahají do noci,
jen aby změrili hlubiny bezmoci

a ze zátočin, ve kterých šílenství dlí,
k záhubě světa noční můry vytáhli.


DUCH BLAT

Za večera  na rozcestí
naplnil se mu čas:
houpá se na šibenici
havranům napospas.

Zaživa měl na rukou  krev,
nebude klidně spát;
straší na popravčím vrchu
uprostřed pustých blat.

Občas na kraji bažiny
poutníka naleznou;
mrtvýma očima zírá
na hrůzu bezmeznou.

Místní potom vždycky začnou
zahořkle, drsně lát:
"Ten člověk se o půlnoci
potkal s přízrakem z blat."


SYMBOL

Dlouhé věky před Atlantidou, v úsvitu světa černých tmách,
hleděla bledá luna na divné krále a na skutky, z nichž šel strach.
Když černá města rozrazila hvězdné nebe a divné koráby moře klín,
a z hrůzných svatyní, plných mroucích obětí, vinul se hustý dým,
tu hadí hlavu svou pozvedla černá magie, povstalo samo zlo,
až rozhněvaný Bůh přikázal moři, aby třesoucí se zemi zalilo.
Z vichru a vzedmutých vod vyčetli hrůzní králové zkázu svou
a na pahrbku zbudovali sloup: byl symbolem, byl památkou.
Ve věčný sen upadla černá svatyně, vznešená síň, zdobné loubí,
a úsvit hleděl na tichý svět a netknutost modré hloubi.
Dnes všude se tu pachtí lidé; vpostřed svých všedních běd
nic nevědí o příkrovu, jenž před dávnými věky pokryl svět.
Avšak v síních porostlých řasami, v zelených hlubinách,
čekají nelidští králové, až pukne řetěz, jenž je poutá v snách,
a kdesi vprostřed chmurné džungle, na výšině plné kamení,
tyčí se doposud sloup jak tichá hrozba, osudu znamení.
V slepé, černé, kamenné tváři vyrytu má děsivou, neznámou runu,
šklebící se na žhavé tropické slunce, na chladnou leprózní lunu,
a svou zvěst o lidské slepotě a slabosti tu bude hlásat do dáli
až do dne, kdy se z černé propasti samotné peklo vyvalí.
Na jeho dříku totiž psáno jest, ach, pobledlý synu člověka:
"Bývali jsme pány světa a budem zas: toť sudba odvěká."
A temná nastane zkáza všech kmenů země, divé, rudé hoře,
až věky vydají svá tajemství a své mrtvé až vydá moře.


           OTEVŘENÉ OKNO

  Co za prostor a čas ten závoj halí?
    Co za pitvornou, blikající moc?
 Děsí mě obří, prázdná tvář, již v dáli
     v šílené nezměrnosti vrhla noc.


(Básne pochádzajú z kníh Krok ze tmy & Zpátky do temnoty)

(autorom malieb je Frank Frazetta)

Pokoj č. 13

Antológií hororových poviedok nie je nikdy dosť, preto som nemohol obísť ani túto a akonáhle som na ňu naďabil pri pátraní v kníhkupectvách, musel som ju mať. Niektoré skutočnosti na knihe ma viac ako len zaujali. Napríklad knižka sa prezentuje ako akýsi duchovný pokračovateľ v tradícii nastolenej legendárnou knihou Tichá hrůza. Ďalej, až na jednu-dve výnimky, spadajú všetky do kategórie ghost story. Teda nás čaká, opäť až na výnimky, slušná porcia klasických anglických (prípadne amerických) poviedok o duchoch, strašidelných domoch, zjaveniach a predtuchách z atmosférou presiaknutého viktoriánskeho obdobia. To ma veľmi potešilo, stotožňujem sa totiž s tvrdením prekladateľa a editora v jednej osobe Jiřího Hanáka; že najlepšie žánrové práce vznikali na prelome 19. a 20. storočia. Hanák poctil čitateľa aj veľmi pekným a nadšeneckým predslovom a doslovom - áno, kniha obsahuje obidve, z ktorých tryská úprimná radosť - Rozkoš z hrůzy. Preto ma zamrzelo, že mnohé "recenzie" (skôr písmácke šteknutia či zápisky zo školského čitateľského denníka) na internete majú taký negatívny odsudkový charakter. Povedzme si na rovinu, píšu to ľudia, ktorí sa nevyznajú v literatúre a nášmu žánru nerozumejú. Sú to tajtrlíci, čo generujú dojmové sračky vydávajúce sa za - názory užívateľa / komentáre čitateľa. Kašlime na to a kašlime na nich. Aká je v skutočnosti táto antológia? Jasné, nie všetky poviedky sú na rovnakej úrovni a nie vždy to je úroveň vysoká. Napriek tomu má čo ponúknuť a niektoré sú, podľa žánrových, ale aj vyšších literárnych kritérií, vyložene výborné. Podľa mojej mienky treba dať rozhodne antológii šancu.

Nemôžem opomenúť ani to, že hneď v úvode nás čaká jeden bonus - najkratšia poviedka celej zbierky a podľa mnohých najkratšia poviedka všetkých čias. Je zaujímavé, že táto mikropróza nesie naozaj všetky znaky na to, aby už mohla byť označená za poviedku. A je zvláštne, že autorovi sa na takom miniatúrnom priestore podarilo vytvoriť takú atmosféru. Pozor, editor sa po nej natiahol hlboko do 19. storočia, nie je to žiaden súčasný výstrelok postmoderny! Uverejňujem ju tu celú:

Žena sama se svou duší (A Woman Alone With Her Soul) - Thomas Bailey Aldrich

Je po konci světa.
Jediný člověk, který přežil, ví, že na planetě už není nikdo kromě něj.
Sedí u okna a zírá na prázdnou pustinu venku.
A vtom se ozve zvonek od domovních dveří.

Pokoj č. 13

 

Školní historka (A School Story) - M. R. James

Odkrýva sa pred nami jedna strašidelná historka, ktorá nie je len obyčajnou povedačkou, ale z úst protagonistov vyznie naozaj skôr ako história (nie ako historka), a ako jeden veľmi znepokojivý a pravdivý duchársky príbeh, ktorý sa odohráva na chlapčenskej internátnej škole. Dvaja vnímaví detskí hrdinovia, jeden učiteľ s temnou minulosťou a jeden tajuplný predmet...

Montague R. James je považovaný za hádam najvýznamnejšieho predstaviteľa ghost story. Niečo na tom veru bude. A nie iba tak "niečo". Tejto poviedke nie je čo vytknúť. Je ale veľa dôvodov, za čo ju vyzdvihovať. Obsahuje všetko to, čo na duchárskom príbehu majú čitatelia tak radi a ešte viac! Mňa zaujala špeciálne i preto, lebo sa jedná o ranú reflexiu na to, čo dnes voláme "urban legends". V dobách pred internetom a creepy pastou sa decká strašievali takýmto spôsobom.

Dveře dokořán (The Open Door) - Charlotte Riddellová

V tomto dome straší! Ale prazvláštne. Sú tam tajomné dvere, ktoré nájdete zakaždým otvorené. Zavriete ich, dokonca aj zabezpečíte, ale výsledok je vždy rovnaký! V izbe, do ktorej vedú, došlo v minulosti k zločinu. Keď sa ponúkne odmena pre odvážlivca, nájde sa jeden chudobný a odhodlaný mladík, ktorý práve prišiel o prácu, a pokúsi sa celej záležitosti prísť na kĺb.

Bola by to jedinečná duchárčina s pomerne originálnym nápadom a atmosférou, ktorá by sa miestami krájať dala, nebyť urýchleného záveru, ktorý pôsobí dojmom predčasnej ukončenosti či skoro až neukončenosti. Aj tak ale príjemná poviedka, z ktorej dokáže príjemne mraziť.

Írka Riddellová bola vplyvná viktoriánska autorka, ktorá napísala veľké množstvo skvelých strašidelných príbehov.

Soudcův dům (The Judge´s House) - Bram Stoker 

Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, to, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca ani to, že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom...

Tak táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo, ibaže potom príde koniec... Samotný záver je dobrý, to áno, ale vyvrcholenie je príliš "na efekt", vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto "naplno" - v celej svojej "kráse". Takmer vždy to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.

Myslím si, že autora slávneho románu Dracula naozaj netreba predstavovať.

Hrůza v Hurly Burly (The Haunted Organist of Hurly Burly) - Rosa Mulhollandová

Keď k postarším manželom zavíta cudzinka, ktorá tvrdí, že sa zaľúbila do ich syna, manželský pár je vyvedený z rovnováhy. Veď ich syn je už roky mŕtvy! Keď si ešte k tomu zaumieni, že pre potechu ich jediného, dávno zosnulého dieťaťa bude hrať na zapovedanom organe, uvedomia si, že dievčina nebude bláznom, ale že sa deje niečo veľmi zlovestné.

Škoda, že poviedka nie je štylisticky väčšmi vycibrená. Zaslúžila by si to. Jedná sa totiž o znamenitý strašidelný kúsok so silným záverom. Iste, postavy sa nesprávajú dvakrát logicky, ale to je jej jediná väčšia chyba. Na túto prózu len tak nezabudnete.

Rosa Mulholland bola vo svojej dobe veľmi plodná autorka, ktorá sa tešila veľkej obľube, dnes je z väčšej časti jej dielo už pozabudnuté. Pripomínané sú vo väčšej miere práve jej výborné duchárske príbehy.

Stíny na zdi (The Shadows on the Wall) - Mary E. Wilkinsová-Freemanová

Všetci súrodenci sa zídu v rodinnom dome. Všetci až na jedného. Ten nedávno zomrel za podozrivých okolností a práve pohreb ich všetkých zomkne. Lenže brat sa správa akosi podozrivo... a na stene sa objaví záhadný tieň, ktorý očividne nevrhá žiadny predmet. Je toto azda dôkaz o vine a treste?

Veľmi ma zarazilo nízke hodnotenie tejto poviedky mnohými čitateľmi, podľa mňa je to jedna z najpamätnejších "ducharín", nielen v tejto antológii, ale vôbec... Napätie medzi postavami a to, ako sa čitateľ postupne dostáva k hroznému odhaleniu a neodkladnému záveru, to je zvládnuté s nebývalou bravúrou!

Wilkinsová bola prominentnou americkou autorkou, ktorá po sebe zanechala i niekoľko excelentných strašidelných próz.

Zlolajný kapitán Walshawe z Waulingu (Wicked Captain Walshawe of Wauling) - J. Sheridan Le Fanu

Aj mnohé bohabojné a počestné rody zvyknú mať medzi sebou aspoň jedného krajne nepríjemného, problémového, mrzutého, neznášanlivého a všetkými ostatnými nenávideného príslušníka. Skrátka právoplatnú čiernu ovcu. V izbe, kde tento starý despota dokonal, prespí náš hrdina... Isté je len to, že ráno sa odhalia viaceré nezodpovedané otázky rodinnej histórie.  

Podľa mojej mienky je to slabá poviedka. Áno, aj majster, akým Le Fanu bol, niekedy stúpi mimo. Podľa mojej mienky je to ale jediná slabá poviedka v zbierke. Nič sa nestane, keď si ju prečítate a milovníci starej literatúry si i možno prídu miestami na svoje, ale ako strašidelná poviedka podľa mňa dosť zlyháva. Zjavenie ducha, ktoré malo byť asi bizarné, pôsobí len (nechcene) groteskne. Do žánru táto próza neprináša nič nové, nič zapamätaniahodné a ani v tom klasickom tradičnom, nijako nevyniká, na to by musela byť oveľa lepšie vyrozprávaná.

Le Fanu bol prelomovým írskym autorom strašidelných poviedok a jeho Carmilla na večné veky ovplyvnila upírsky podžáner.

Šedivá obálka (The Pomegranate Seed) - Edith Whartonová

Šťastie v manželstve naštrbia záhadné listy, ktoré dostáva muž. Ale je to inak, než by si myslela za normálnych okolností jeho nijako zvlášť žiarlivá a nepodozrievavá žena. Možno, že tie listy nepochádzajú z tohto sveta...

Asi najlepšia poviedka zbierky. Je už modernejšia, pritom dostatočne tradičná a s vynikajúcou premisou! To, že je trošku dlhšia, zatiaľ čo niektorí autori  by podobnú príbehovú fabulu spracovali kratšie, vôbec nevadí, práve naopak. To, že priamo nedesí, ale pôsobí na psychiku, to, že technika budovania napätia je u Whartonovej veľmi sofistikovaná, jemná, subtílna, pozvoľná, no nekompromisne existenciálna, je jej mimoriadne silnou stránkou. Toto je dôkaz, že ghost story pochádzajúci z pera literáta takej vysokej úrovne, akú Whartonová nepochybne dosiahla, môže byť naozaj literatúrou v pravom a umeleckom zmysle slova.

Whartonovú môžeme smelo pokladať za jednu z najvýraznejších ženských autoriek svojej doby. Nás špeciálne poteší, že časť jej tvorby je venovaná práve strašidelným príbehom...

Srpnové dusno (August Heat) - W. Harvey

Keď sa hlavný hrdina vydáva v spaľujúcom teple, nezvyklom i pre túto ročnú dobu, na prechádzku, netuší, že sa stane niečo nepredpokladateľné. Nachádza náhrobný kameň s vlastným menom... !

Kratšia poviedka, ktorá sa ohromne príťažlivým spôsobom pohráva s čitateľom, skoro tak, ako sa osud či predurčenie zahral s jej hlavným hrdinom. To, že nie je vlastne nič vysvetlené a je to ponechané na čitateľovi, aby si koniec domyslel a dotvoril, je jej obzvlášť silnou stránkou.

Nevšedný autor strašidelných príbehov, ktorý je, žial, už polozabudnutý a na jeho prínos sa priveľmi nespomína, jednoznačne by stálo za to preskúmať jeho tvorbu bližšie!

Partner k tanci (Dancing Partner) - J. K. Jerome

Partner na tejto tancovačke nie je obyčajným gentlemanom. On nie je totiž ani človekom.

Kto by si bol pomyslel, že tento veľký humorista stvoril aj takýto príbeh! Má prvky sci-fi a trošičku tej strašidelnej prímesy. Umelý človek - robot môže totiž zlyhať. Ak si to uvedomovali ľudia tej doby, o čo viac je to téma na zamyslenie pre nás, ktorí sme pokročilými technológiami doslova obklopení. Poviedka to nie je zlá, ale stojí i padá na svojom zaujímavom nápade, ktorý musel v tých časoch pôsobiť ohromujúco. 

Jerome Klapka Jerome je klasik svetovej literatúry. Takýto druh príbehu predstavuje v jeho tvorbe ojedinelú výnimku.

Fialový automobil (The Violet Car) - Edith Nesbitová

Ošetrovateľka prichádza k postaršej manželskej dvojici, ktorá pred časom prišla o svoje jediné dieťa, ktoré zrazilo auto. Manžel tvrdí, že prízrak tohto auta stále vídava na ceste...

Pravdepodobne prvá poviedka v žánri, kde hrá moderná (vtedajšia) technika hlavnú úlohu. Príbeh o fantomickom aute je naozaj prelomový, nehovoriac o tom, že nestavia všetko iba na tomto jednom výraznom prvku, ale ponúka i morálny príbeh o pomste a potrestaní. A okrem tohto všetkého, je to poviedka, ktorá v žiadnej antológii nezapadne, naopak, vynikne. 

Nesbitová je kultová autorka a dodnes je čítaná a uznávaná jej tvorba pre detského čitateľa. Upozorňujem, že jej inak perfektné strašidelné príbehy nie sú pre deti ani náhodou!

Pokoj č. 13 (Number 13) - M. R. James 

V niektorých krajinách boli ešte donedávna ľudia tak poverčiví, že pri číslovaní izieb v hoteli vynechávali trinástku. Lenže v tomto hoteli, zdá sa, sa za istých podmienok objavuje izba, ktorá je označená touto nešťastnou číslicou. Čo sa môže nachádzať vnútri?

Posledná poviedka je povestným najlepším číslom programu. No, ja síce na prvé miesto radím Šedivú obálku, ale hneď na druhom mieste je táto próza. Myslím si ale, že mnohí to môžu vnímať opačne, lebo je to vynikajúca poviedka a je skutočne strašidelná, možno najstrašidelnejšia v celej zbierke. James, klasik nad klasikov v odbore ghost stories mal nielen výborný nápad, ale aj ho veľmi dobre spracoval.

(úplne hore, ako prvý, je obrázok obálky knihy od nakladateľstva XYZ z roku 2009, o rok neskôr bola kniha s pozmenenou obálkou (hneď hore) vydaná pre sieť kníhkupectiev Levné knihy)

Na záver ešte jeden postreh. Všimli ste si koľko, a koľko dobrých, poviedok je tu od ženských autoriek? Nie je to náhoda, no nie je to ani nejaký zvlášť cielený výber, ide o to, že v tomto období sa žánru, a s veľkým úspechom, venovali vo zvýšenej miere ženy-spisovateľky. Tento zvláštny literárny fenomén dokonca mapuje jedna skvelá antológia. Ale o tom zas niekedy nabudúce.