Po antológii Upíři, démoni & spol., ide o druhý, veľmi podobne koncipovaný výber klasických strašidelných poviedok, ktoré s láskou vyhľadal (pričom každú vybavil informatívnym úvodom či perexom) a predstavil hrôzy chtivým čitateľom Ondřej Müller. A takisto druhá, s ktorou sa stretávame na Čiernej knižnici. Idem od konca, postupujem podľa obrátenej chronológie, úvodnú knihu z triptychu, ak to tak môžem nazvať, Duchové, strašidla & spol. som zatiaľ nezohnal, ale ja som trpezlivý, trpezlivejší než pomstychtivý prízrak, číhajúci na svoju nebohú obeť, takže určite sa jedného krásneho dňa - jednej temnej noci, budem venovať i jej. Tematické antológie mávajú jeden problém. Vlastne hneď dva nepekné problémy, a síce; buďto sú priliš upäté, doslova monotematické, a nevedia prekvapiť, lebo čitateľ síce dostane presne to, čo chce, lenže nijakej invencie sa nedočká a jednotlivé príbehy neopustia rámec stereotypu, alebo na druhej strane je interpretácia témy viac ako voľná a svojím obsahom, ba aj samotným námetom a vyznením sa prózy do knihy nehodia. Niekedy dokonca nespĺňajú ani tie najvoľnejšie interpretované žánrové požiadavky. Občas to vie priniesť príjemné ovzdušie zmeny a (dobrého) prekvapenia, častejšie je však čitateľ vystavený rozčarovaniu, jednoducho sa cíti (a oprávnene) podvedený. Editor sa vyhol našťastie jednému i druhému. Každý text je verný ako prísnym literárnym požiadavkám, tak i potrebám fanúšikov, ktorí bažia po tajomstve, záhadách, strašidelnej a podivnej atmosfére. A hoci len s tromi, s prižmúrenými očami štyrmi, výnimkami patrí väčšina poviedok do kategórie "ghost-story" (týmto sa nesťažujem - mám nevysloviteľne rád duchárske príbehy), tak aj v tomto prípade sa dočkáme naozaj plného a pestrého spektra motívov. Nájdeme tu rozprávanie o strašidelnej izbe, o strašidelnom dome, o mieste s pochmúrnym a / alebo inak poznačeným a predstavivosť jatriacim genius loci, ku ktorému sa viaže údajné strašenie, ďalej je to motív prekliateho predmetu, pomsty zo záhrobia, démonického milenca, ale nestretneme sa len s prízrakmi, duchmi a sférickými strašidlami, ale môžeme sa tešiť i na nemŕtvych či na príšery v podobe humanoidných hadov (hadích humanoidov?). Tak aby som to čo najstručnejšie zhrnul, je sa naozaj na čo tešiť! Vidno, že zostavovateľ si užil krásne chvíle a túto svoju vášeň chce preniesť na čitateľa. Aj keď sa dopustil zopár faktických chybičiek, je očividné, že sa vyzná; prichystal pre nás milý a neutáraný úvod, portréty autorov a sprievodný komentár, ktorý uvádza každú z poviedok. Tie majú vyše storočný záber svojho vzniku. Datácia najstaršej z nich spadá do prvého štvrťstoročia storočia 19., najmladšia z nich do dvadsiatych rokov minulého storočia. Sú to v dobrom slova zmysle klasické príbehy, a práve tie z prelomov storočí predstavujú podľa môjho úsudku to najlepšie, čo v žánri doteraz vzniklo. Okrem jednej ojedinelej pochádzajú všetky od angloamerických autorov a autoriek. Výber nie je nespravodlivý, skôr dokumentuje dlhodobú, už tradičnú, dominanciu tohto typu príbehov v krajinách, kde vládne angličtina. Ak máte v tejto oblasti veľa načítané, musíte počítať s tým, že s niektorými poviedkami ste sa už v minulosti stretli, to už je údel antológií; nevyhnutne sa niektoré opakujú, no zas iné tu budú mať svoju premiéru. Poďme si ich teraz predstaviť.
Přízraky, zázraky & spol.
Komnata s gobelíny (The Tapestried Chamber) - Walter Scott
Pokiaľ sa predsa len rozhodnete prespať na zámku, namiesto toho, aby ste svoje unavené kosti zložili v hostinci, tak aspoň nestrávte noc v izbe, ktorá bola zapečatená. Určite to nebolo iba tak zo žartu!
Archaická poviedka obsahujúca všetky trópy a klišé žánru, alebo aj stavebné prvky, aj tak sa na to dá pozrieť. Je to vlastne iba jednoduchá strašidelná historka, patrí k tým, ktoré si ľudia kedysi bežne rozprávali, lenže táto má textovú podobu. Napokon, tak aj údajne vznikla: autor upravil a prerobil rozprávanie, ktoré si mal vypočuť. Azda vám príde, že som príliš kritický, ale nie je to tak, ja vzdávam tejto poviedke hold. Napriek jej starobylosti - ako z obyčajného časového hľadiska, tak i z hľadiska literárneho - má žiadúcu atmosféru a kulminuje v bode, ktorý dnes rovnako vzbudí hrôzu ako v časoch vzniku, a to je veľký úspech. Ale má ešte niečo naviac. Ohromné čaro dobovosti. Či náhodou nečítame staré strašidelné príbehy nie ani tak pre to, aby sme sa báli, ale skôr pre akýsi závan nostalgie, ktorý je cítiť po dávno zašlom "zlatom veku", po starých dobrých časoch, nevyjadruje takto naše podvedomie túžbu po pokoji, domáckosti, príjemnom posede pri krbe s príjemnými zimomriavkami, s kvapôčkou očakávaného komfortného strachu v teplom čaji? Vďaka tomu nám nebude tuhnúť krv žilách, naopak sa od vzrušenia vďačne rozprúdi a rozbúcha srdce skoro pokojným, vytrvalým, radostným klusom... Lenže pozor, zdanie kľudu a spokojnosti vie byť pretrhnuté skutočným dotykom desu!
Sir Walter Scott nie je už dnes natoľko čítaným a známym ako počas svojho života, kedy bol pokladaný za hádam druhého najväčšieho anglického literáta po Shakespearovi (aspoň, že si užil slávu a úspech počas života a nie po ňom, ako to nezriedka býva), ale jeho práce stále zaujmú a medzi nimi i hŕstka krátkych próz, ktorých zápletka sa točí okolo nadprirodzeného javu.
Pustý dům (Das öde Haus) - Ernst Theodor Amadeus Hoffmann
Záujem nášho fantazírujúceho romantického hrdinu neodvolateľne pritiahne spustnutý dom, ktorý je na prvý pohľad opustený. Lenže nášmu romantikovi sa zazdá, že v ňom zahliadol spanilú slečnu. Odvtedy nemá chvíľky pokoja a pokúša sa rozlúsknuť tajomstvo domu.
Akási protopsychologická štúdia o posadnutosti, ktorá kráča vedno s vycifreným romantickým etalónom prieniku túžob a predstáv a reality. Nie je to to, čo sa na prvý pohľad javí, príbeh sa nakoniec len obtrie o nadprirodzeno, čo mu ale neškodí, veď nápad je to veľmi zaujímavý a Hoffmanova fascinácia neprebádananými zákutia ľudskej mysle je čitateľsky veľmi vďačná. Aj grotesknosť, ktorú do svojich príbehov vkladá. Čo ale nie je čitateľsky vďačné, a čo poviedke škodí, to je prekombinovaný naratív a rozbujnená, no pritom rozvláčne nafúknutá dikcia. Určite zaujímavá próza, ale pravdepodobne vás prekvapí, a hádam v dobrom... uvidíte, meno tohto autora každopádne len tak nevypusťte z hlavy, Hoffmann bol do príchodu E. A. Poea asi najvýraznejším autorom temných fantastických príbehov a vo významnej miere ovplyvnil svetovú literatúru.
Evelinin návštěvník (Eveline´s Visitant) - Mary Elizabeth Braddonová
Zlovestná prísaha protivníka usmrteného v súboji sa začne naplňovať, keď mladá manželka hlavného hrdinu začne vídať tajuplného mlčanlivého muža.
Štandard, ale vysoký štandard. Už bola táto téma spracovaná aj lepšie, ale v zásade niet poviedke čo vytknúť. Cez prizmu názorov a skúseností dnešného čitateľa bude bez pochýb prínosný dobový ženský pohľad a tiež jemné naznačenie hlbších úrovní ženskej psychiky a sexuality. Napokon sa jedná o fungujúci a viacúrovňový strašidelný príbeh.
Braddonová bola vo viktoriánskom Anglicku obľúbenou prozaičkou a v tejto antológii je prvým silným ženským hlasom. Napísala viacero cenených strašidelných príbehov, my sme sa mohli stretnúť napríklad s výbornou poviedkou Štedrý pani Ducaynová. Všetky poviedky od ženských autoriek obsiahnuté v knihe sú vynikajúce.
Žluté znamení (The Yellow Sign) - Robert W. Chambers
Talentovaný maliar a jeho obľúbená modelka sú sužovaní znepokojivo živými snami hrôzostrašnej povahy. Na dôvažok na nich upriami svoju pozornosť odpudivý strážnik cintorína...
Desivá poviedka. To, čo vyzerá ako podarený duchársky príbeh, kvalitný, no viac menej typický, s predtuchou vlastnej smrti prostredníctvom prorockého sna a návšteve zo záhrobia, sa odrazu mení na skutočný "kozmický horror". Táto poviedka ovplyvnila Lovecrafta a de facto celú školu (štýl) hororu. Vyskytuje sa tu prekliaty artefakt - kniha, ktorá ma pre svojho čitateľa zničujúci účinok, a vystupuje tu hrozivá démonická entita, pred ktorou niet záchrany.
Otevřené dveře (The Open Door) - Margaret Oliphantová
S prenejatým sídlom tento raz nie je nič v neporiadku. Ale to by nebol poriadny príbeh o duchoch, keby sa tu len predsa nenachádzalo nejaké tajomné a podozrivé miesto. Neďaleko sídla sú ruiny, v ktorých syn hlavného protagonistu počuje nárek a dokonca hlasy... starostlivý otec je napokon donútený záhadu rozriešiť.
Oliphantová je urozprávaná a čo je horšie, má vo zvyku sa aj opakovať, takže poviedka sa nakoniec dosť natiahne, ale buďme za to radi, lebo je to skvelá poviedka. Je nádherne napísaná, musím obdivovať autorkin sloh; ach, tak veru, to boli doby, kedy si ešte literatúra potrpela na krásu slova, a prináša nám veľmi pekný a dojímavý príbeh. Arbiter ghost-story M. R. James uviedol, že nemá rád duchárske príbehy, kde nie je duch zlovoľný a neohrozuje hlavného hrdinu, lebo podľa neho (a to má jednoznačne pravdu), potom strašidelnosť nemôže mať požadovaný efekt, s jednou výnimkou, dodáva, a to je práve táto próza. Je to jednak skvelý príbeh, o tom niet sporu, a potom, hoci neobsahuje žiadne zlomocné prízraky, vie sprostredkovať naozajstné stretnutie s nadprirodzenom, z ktorého behá mráz po chrbte. Margaret Oliphantová vedela vo svojich duchárskych príbehoch veľmi autenticky vykresliť prienik neznámeho a možno i nepochopiteľného do našej každodennej reality. Už názov jej slávnej zbierky "Príbehy videného a nevideného" o tom podáva hmatateľne neuchopiteľný :) dôkaz.
Soudcův dům (The Judge´s House) - Bram Stoker
Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, to, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca ani to, že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom...
Tak táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo, ibaže potom príde koniec... Samotný záver je dobrý, to áno, ale vyvrcholenie je príliš "na efekt", vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto "naplno" - v celej svojej "kráse". Takmer vždy to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.
Myslím si, že autora slávneho románu Dracula naozaj netreba predstavovať. Ale keby ste sa o ňom chceli dozvedieť viac, tu je môj článok.
Cesta zalitá měsícem (The Moonlit Road) - Ambrose Bierce
Dozvedáme sa, že po smrti manželky jej muž nevysvetliteľne zmizne. Dozvieme sa ale, čo sa s ním stalo a čo viedlo k tejto záhade?
Veľmi nevšedne štruktúrovaná próza skladajúca sa z troch častí, z troch rozprávaní troch rôznych osôb, ktoré je zo začiatku azda mätúce, ale bezchybne zapadne do funkčného celku. Tri pohľady na tú istú udalosť - tri dieliky skladačky. A nekompromisný smutný záver nakoniec. Bierce obohacoval strašidelné príbehy o absurdný tón a sarkazmus, tento príbeh je však len tragický a aj keď nepatrí k najlepším poviedkam v zbierke, tak jednoznačne je veľmi originálny.
Výběrčí dům (The Toll-house) - W. W. Jacobs
Partia kamarátov, navyše mierne potužených, si zaumieni, že najlepší spôsob ako presvedčiť toho najväčšieho skeptika, a zarputilého neverca medzi nimi, ohľadom existencie nadprirodzena, je stráviť noc v neslávne známom dome opradenom zlými zvesťami. Vyberie si dom svoju daň aj tentokrát? Buďte si istý, že všetko sa poriadne zvrtne...
Autor slávnej Opičej labky jedného z najznámejších strašidelných príbehov vôbec, sa aj teraz predviedol poviedkou, ktorá je takmer rovnako silná a hutná. Majstrovské dielko, ktoré dokazuje, že "short story", čiže naozaj krátky príbeh, próza tak maximálne na desať stránok, môže byť svojbytným, bravúrnym útvarom, ktorý svojím obsahom i aurou prekoná omnoho rozsiahlejšie diela. Autor humorných príbehov odložil humor bokom (v zálohe ss nechal len veľmi morbídny úsmev) a zapracoval na tom, aby vám spolu s hrdinami zamrzol úsmev na tvári. Pozor, s duchmi nie sú žarty!
Příběh ze školy (A School Story) - Montague R. James
Odkrýva sa pred nami jedna strašidelná historka, ktorá nie je len obyčajnou povedačkou, ale z úst protagonistov vyznie naozaj skôr ako história (nie ako historka), a ako jeden veľmi znepokojivý a pravdivý duchársky príbeh, ktorý sa odohráva na chlapčenskej internátnej škole. Dvaja vnímaví detskí hrdinovia, jeden učiteľ s temnou minulosťou a jeden tajuplný predmet...
Montague R. James je považovaný za hádam najvýznamnejšieho predstaviteľa ghost story. Niečo na tom veru bude. A nie iba tak "niečo". Tejto poviedke nie je čo vytknúť. Je ale veľa dôvodov, za čo ju vyzdvihovať. Obsahuje všetko to, čo na duchárskom príbehu majú čitatelia tak radi a ešte viac! Mňa zaujala špeciálne i preto, lebo sa jedná o ranú reflexiu na to, čo dnes voláme "urban legends". V dobách pred internetom a creepy pastou sa decká strašievali takýmto spôsobom.
Vítr v růžovém keři (The Wind in the Rose-Bush) - Mary E. Wilkinsová-Freemanová
Teta sa vydáva navštíviť svoju neter a priviesť ju k sebe domov. Nenájde ju však prítomnú a macocha, ktorá ju mala vychovávať sa správa veľmi čudne...
Ďalšia brilantná poviedka od ženskej autorky, v ktorej je stredobodom žena / dievča. Nečakajte avízovaný psychologický vhľad, je to väčšmi letmý náhľad, lenže precízne a so zámerom zhotovený, ide skôr o rovnako účinnú psychologickú skratku či náčrt. Atmosféra je výborná, ústredný nápad taktiež a spracovanie samozrejme nepokrivkáva. K tomu všetkému autorka používa nádhernú symboliku s ružou. Pre mňa veľké prekvapenie a poviedka by dostala jednotku, alebo naopak plných päť hviezdičiek, ale nebudem tu bodovať takéto skvosty, nie sme na výstave hospodárskych zvierat.
Prominentná autorka sa môže popýšiť hneď niekoľkými výbornými duchárskymi príbehmi, hoci počas života bola známa pre iný typ literatúry.
Hvízdavý pokoj (The Whistling Room) - William Hope Hodgson
Thomas Carnacki, slávny lovec duchov, dostane ďalšiu neuveriteľnú zákazku. Z istej komnaty na hrade sa údajne ozýva zvláštne, neznesiteľné a démonické pískanie. Náš hrdina postupne odhaľuje hroznú minulosť sídla a zisťuje, že čelí protivníkovi, ktorý je omnoho strašnejší a nebezpečnejší než "obyčajný" duch.
Autorove odbočky a jeho pseudookultné vsuvky, ktoré sa snaží prezentovať zas vo svetle pseudovedy sú síce rozhodne nevšedné, ale brzdia tempo rozprávania. Inak je to desivý a naozaj nevšedný príbeh, pri rozlúsknutí tejto nechutnej záhady vám budú vlasy dupkom na hlave stáť. Hodgson, autor, ktorý zanechal znak svojho osobnostného pečatidla na svetovom literárnom horore bol pozoruhodným človekom s ešte pozoruhodnejšími príbehmi. Aj keď nepatril ku štylistickej špičke, bol zdatný rozprávač a vedel vybudovať atmosféru ako málokto. Jeho literárny hrdina okultný detektív Thomas Carnacki, protagonista tohto príbehu, patrí dodnes medzi najznámejších vyšetrovateľov, ktorí sa potýkajú s nadprirodzenom a v špecifickom podžánri, ktorý spája detektívku so strašidelným príbehom má svoje pevnú a vysokú stoličku. A možno je jeho miesto i za vrchom stola...
Strašidelný dům (The House of the Nightmare) - Edward Lucas Waite
Po čudesnej autonehode sa šofér rozhodne prijať pozvanie nie príliš zhovorčivého chlapca a prespí v pustom dome. Noc, ktorú tam strávi ho ale navždy poznačí.
Autor historických románov vydal aj dve zbierky poviedok, v ktorých sú zahrnuté i jeho najznámejšie strašidelné a podivné príbehy. Niektoré z nich napísal podľa svojich hrôzostrašných snov, a tak neprekvapí, že i táto poviedka má kvality zlého sna. Naozaj pripomína ťaživý sen, ktorý sa preleje do nočnej mory, čo organicky súvisí i s nočnou morou popisovanou v samotnom deji, a po prebudení, teda na konci poviedky, vo vás ostane presne ten pocit, ktorý vás sprevádza po vytrhnutí z nepríjemného, dusivého sna. Čo z toho je pravda a čo len predstava? A čo ak je sen skutočný? V tomto, i čo sa týka vystupovania a charakteru samotného ducha, je poviedka dobrá, to je bez akéhokoľvek sporu, je ale škoda, že povaha sna nebola osvetlená, takto tam pôsobí akosi bezo zmyslu, skoro samoúčelne. Poctivá, ale rozhodne nie najlepšia poviedka zbierky. Áno, je to vzorová strašidelná poviedka, ale nesúhlasím s editorom, že je tak typická, až je poplatná všetkým zákonitostiam žánru. To určite nie.
Okno (The Library Window) - Margaret Oliphantová
Zasnívaná mladučká hrdinka nášho príbehu je presvedčená, že má akýsi zvláštny vnútorný zrak, akýsi dar, ktorý ju odlišuje od ostatných ľudí. Jej rozjatrenú fantáziu upúta na budove oproti zvláštne okno, za ktoré nik nevie preniknúť svojím pohľadom. Snaha uvidieť to, čo sa za ním skrýva sa mení na obsesiu.
Tu platí to isté, čo pri predchádzajúcej spisovateľkinej poviedke, len je to ešte znásobené. V dobrom, aj v zlom. Toho zlého je našťastie máličko - je to vysvetľovanie už vysvetľovaného, spomínanie už spomínaného, často veľmi podobnými vetnými štylizáciami, niekedy takmer identickými formuláciami. To je takmer tápanie, a to nemám rád, ale všetko ostatné je tak výborné, že to autorke rád prepáčim. Napokon, bola iná doba, nehľadelo sa až tak na dynamiku príbehu, ako na rozkreslenie celej stavebnej štruktúry príbehu, a na... atmosféru! Námet je výborný, začiatok krásne pomalý a priam pokojamilovný (teraz to nemyslím sarkasticky, niekedy nie je nič lepšie než to osvedčené pozvoľné budovanie napätia), ale záver veľmi smutný a dojímavý. A to, čo je uprostred, to je jednoducho jeden dlhý a melancholický sen. Poviedka je aj sondou do duše krehkého rojčivého dievčaťa, ktoré zažíva prvé romantické vzplanutie. Každý romantik i melancholik (a to kráča pričasto bok po boku) bude potešený, že našiel spriaznenú dušu v podobe hlavnej hrdinky i autorky. Poviedka, viac ako ktorákoľvek iná v zbierke, stiera hranice medzi snom a skutočnosťou. Ako aj v jej predošlom príbehu, autorka používa symbolický prvok akejsi brány do iného sveta. Predtým to boli dvere, teraz okno. A robí to vonkoncom bezkonkurenčným spôsobom. Táto poviedka mi je najmilšou zo všetkých.
Přízračná loď (The Ghost Ship) - Richard Middleton
Na anglickom zapadákove sa miestni rozhodne nenudia. Ich dedinku si za svoje kotvisko zvolil duch pirátskeho kapitána i zo svojou prízračnou loďou!
Báť sa nebudete, tieto strašidlá sú z rodu Cantervillského. Zato sa budete hojne usmievať, a možno sa i nahlas zasmejete. Autorovi to písalo, poviedka jasne hovorí o tom, že mal talent, je veľká škoda, že umrel tak mladý. Táto próza prináša vietor či priam víchricu, každopádne príjemné osvieženie v celkovej skladbe antológie.
Kvílicí studna (Wailing Well) - Montague R. James
Povedzte dospievajúcim chlapcom, aby na nejaké miesto nechodili, lebo sa k tomu viaže strašidelná historka. Môžete si byť istý, že tam budú ešte skôr než príbeh vyrozprávate.
Pán M. R. James, zaslúžilý umelec "ghost story", jej veľký inovátor a presadzovateľ tých pravoverných, zdravému rozumu i samotnému holému životu nebezpečných strašidiel, tiež vedel občas prisypať trošičku korenia čierneho humoru do svojich príbehov. Ale táto poviedka je jeho jedinou, ktorá sa dá klasifikovať ako skutočne čiernohumorná. Tým sa aj od ostatných radikálne líši, a hoci v tomto prípade je to úplne iný druh humoru (tento je podstatne drsnejší), ako pri predchádzajúcej poviedke v zbierke, tak nepatrí medzi moje obľúbené. Spomedzi diela, čo autor napísal je potrebné vnímať ju predovšetkým ako neviazanú zábavku, ako akési odskočenie si do plytších, menej nebezpečných vôd. Netreba ale opomenúť to, že autor vyrovnane kombinuje humor so strašidelnom a darí sa mu to. Také niečo je veľmi ťažké uskutočniť, pretože humor väčšinou horor zabíja.
Údolí ztracených (Secret of Lost Valley / The Valley of the Lost) - Robert E. Howard
Texaskí osadníci boli ohľadom krvnej pomsty nezmieriteľní. Posledný preživší z klanu nájde útočisko v údolí, ktorému sa každý vyhýba a o ktorom medzi indiáni i bielymi prisťahovalcami kolujú hrôzostrašné povedačky.
Na poviedku je možné sa pozerať ako na pútavú, ľahko sa čítajúcu a mierne brakoidnú rodokapsovú literatúru, ktorá vás bude zaručene baviť, alebo aj ako na strhujúce, podivuhodne živé, ponuré rozprávanie, ktoré pred vami odkryje netušené besy. A ja vám radím, jednoducho sa nechajte strhnúť vírom rozprávania a užite si to. U Howarda už čakáme spájanie dobodružného príbehu s nefalšovaným hororom, možno očakávame aj jeho obľúbenú tému o nestvornej neľudskej rase, ktorá do dnešných čias prebýva v hlbinách zeme, a presne to i dostaneme, ale ja osobne musím predovšetkým vyzdvihnúť ten báječný žánrový mix drsného westernu a akčného hororu. Ak si chcete prečítať niečo o autorovom živote, tu na vás čaká článok.
Pan Jones (Mr. Jones) - Edith Whartonová
Keď mladá žena zdedí pôsobivé sídlo, rozhodne sa doň nasťahovať. Správcom je tajomný pán Jones, ktorý si však zrejme nepraje byť videný, lebo novej majiteľke sa s ním za žiadnych okolností nedarí stretnúť...
Táto poviedka je zaujímavá hneď z niekoľkých dôvodov. Hneď ako prvý je ten, že je stopercentná, žánrovo dokonalá. Je to skvelá poviedka, a je to v prvom rade skvelá duchárska poviedka. Bez akýchkoľvek fintičiek a podpásoviek na úkor orginality či bezzubej snahy o vyššie umenie, autorka nám tu pripravuje pravú "ducharinu". Ale Whartonová je príliš dobrou spisovateľkou a príliš dobrým psychológom, aby si vystačila len s nejakou "báchorkou", ktorou nás chce vystrašiť. Moderný tón jej prác, presvedčivé vykreslenie postáv, ktoré vedia konať a rozprávať uveriteľne a neprvoplánovo svedčia o tom, že jej pohľad nevychádza z perspektívy romantizmu, ale naberá jasné kontúry realizmu, spôsobuje v jej prózach pocit naliehavosti, ktorý podľa mňa pramení práve v nepríjemne skutočnom zobrazení vpádu napdrirodzena do každodenného života. A presne preto sú, možno trochu paradoxne, jej poviedky dnes považované za úplnú klasiku.
Zařízený pokoj (The Furnished Room) - O. Henry
Hlavný hrdina sa pri pátraní po svojej, bez stopy zmiznutej, láske ubytuje v treťotriednom penzióne. A zdá sa mu, že na akúsi prchavú stopu predsa len naďabil!
Čo sa zobrazenej miery nadprirodzena týka, určite najsubtílnejšia poviedka celej zbierky. Je tu len letmý nepozemský dotyk ducha, len vôňa (doslova!) zásvetia zacítená cez závoj oddeľujúci sféru živých a mŕtvych. Ale naozaj? Nebola to len sugescia hl. hrdinu? Naozaj tu ide o ducha? Nesnaží sa tak autor poviedku vlastne deklasifikovať, má v antológii vôbec čo hľadať? Má! Môžete si ju interpretovať akokoľvek. V tejto oblasti je istoiste len veľmi ľahučko zafarbená (a to smerom do biela, takmer nepostrehnuteľne - ale nie je azda aj biela farbou smrti?) nadprirodzenom, ale predsa len ten dotyk, tá vôňa... tí citlivejší to ocenia, a pre mňa táto poviedka ostáva jednou z najsugestívnejších duchárskych príbehov, čo som kedy čítal, a to napriek faktu, že známeho a obľúbeného poviedkara by si žiaden profesor zo školy s takýmto typom príbehov nespájal.
(kniha vyšla v roku 2007 vo vydavateľstve Albatros)
