Opičí tlapka

Máme tu opäť zaujímavú hororovú antológiu z dielne Tomáše Korbaře. Na rozdiel od jeho predchádzajúcich kníh Rej upírů a Tichá hrůza, táto nevyšla počas jeho života a má byť akýmsi pokračovaním či skôr nadstavbou druhej menovanej knihy. Aj na prebale nám ohlasujú, že na nás čakajú "hororové povídky, které se nevešly do Tiché hrůzy". Je pravda, že s viacerými sme sa mali možnosť stretnúť v iných knihách, ktoré vyšli v neskorších dobách. Opakovaniu sa poviedok, pokiaľ ste zberatelia antológií, sa nedá vyhnúť, ale to napokon vôbec nevadí. Nevadí ani to, že v porovnaní s Tichou Hrůzou vyzerá Opičí tlapka ako chudobný príbuzní. Nevadí to preto, lebo je tam zopár poviedok, ktoré sú excelentné a skutočný milovník žánru vďačne a lačne chňapne po každom novom exponáte v kabinete hrôzy. Poďme sa ale bližšie pozrieť na jednotlivé príbehy:

Opičí tlapka

Opičí tlapka (Monkey´s Paw) - W. W. Jacobs
Členovia jednej rodiny sa dostanú k očarovanému predmetu z ďalekých krajín - mumifikovanej opičej labke, tá má údajne splniť tri priania, vraj sa ale zakaždým dôsledky splneného priania obrátia proti tomu, kto ich vyslovil...

Titulná poviedka, ktorá je v antológii zároveň i poviedkou prvou, je zrejme najsilnejším príbehom v knihe. A je to príbeh tak legendárny, že zatienil všetky ostatné strašidelné príbehy Williama Wymarka Jacobsa, ako znie celé spisovateľovo meno, o ostatných jeho dielach ani nehovoriac. Nie je to spravodlivé, ale história, a to aj tá literárna, býva zriedkakedy spravodlivá. A tak každý milovník žánru dobre vie, že tento pán napísal brilantnú Opičiu labku, ale veľmi pochybujem, že čítali aj niečo iné od neho (snáď s výnimkou skvelého Výběrčího domu) - ja napokon tiež nie... A pochybujem aj, že sa iných príbehov dočkáme... bohužiaľ ostali zabudnuté pod nánosom času. No ale teraz k príbehu. Čím je taký jedinečný? Lebo remeselne je spracovaný výborne, z literárneho hľadiska tomu niet čo vytknúť, ale dobre, zručne napísaných poviedok je neúrekom, to by samé osebe nestačilo. Je to predovšetkým spôsob, s akým narába s tradičnou rozprávkovou tematickou látkou splneného želania. Lenže, keď si niečo prajeme, málokedy sa zamyslíme do všetkých dôsledkov, aké prinesú naše splnené túžby. City prevládnu nad rozumom a to najväčšie vysnívané šťastie sa môže ukázať v celkom inom svetle, keď sa napokon realizuje. A tu sa "rozprávka" zrazu mení na čistokrvný horor. Autor sa tu riadi heslom, že nesmie ukázať objekt hrôzy, že teda skutočným zdrojom hrôzy je to nevidené, to, čo si napokon sformuje čitateľova, výbornou atmosférou rozjatrená, obrazotvornosť. Samotný ústredný námet je veľmi zosobňujúci - nemyslím si, že sa nájde čitateľ, ktorý by si to nevztiahol na seba, ktorý by sa nestotožnil z citovým pohnutím hrdinov príbehu. Keby ste stratili milovanú osobu, nesnažili by ste sa ju privolať späť? Hoci i z "druhej strany"? 

Host ze zásvětí (A Tale of A Gas-Light Ghost) - neznámy autor
Nový prisťahovalec v obci je podivín. Schválne nepestuje spoločenské styky. Uvidíme, že má k tomu dobrý dôvod.

Autora či skôr autorku sa mi nepodarilo vyhľadať, poviedku uverejnil(a) ako anonym a anonymným už asi naozaj ostane. Sotva sa podarí preklenúť taký dlhý časový úsek a spätne ho / ju vypátrať. Je to klasický duchársky príbeh z dávnych čias a napriek istej starosvetskosti nemôžem povedať, že by sa na ňom výraznejšie podpísal zub času. Povedal som ale, že je klasický? Nie je to úplne tak. Zdá sa, že vo svojej dobe bol akousi antitézou ghost story a dokonca využíva svojský parodický humor. Nebola by to zlá poviedka, hoci sa pri nej báť určite nebudete, je pomerne novátorská (aspoň na svoju dobu), ale bohužiaľ vyznieva takrečeno úplne do stratena. Niekedy je veru fajn, keď sa nie všetko dopovie, keď ostane v závere na čitateľovi, aby si to vysvetlil on sám, tu to ale ostane nerozriešené a mám pocit, že sám autor si to tak úplne nepremyslel a nevedel "kam z konopí".

Inteligent (The Egg Head) - Rog Phillips
Do početnej rodiny policajta pribudne nový člen - manžel jeho dcéry. Novopečený zať je vedcom, a tak je len otázkou času, kedy sa spoločnými silami so svokrom pokúsia rozriešiť jeden odložený prípad.

Čistá detektívka. Dobrá, s nečakaným rozuzlením a šokujúcim záverom. To je už tradícia. Všetko ale do seba pekne logicky zapadne a hoci je to nadmieru vykonštruované, je to svojím spôsobom všetko i jednoduché. Tak ako zložito sa tváriaca hádanka, ktorá sa vám bude javiť v celkom inom svetle, keď na ňu budete poznať odpoveď. Poviedka je miestami "ukecaná", ale takto lepšie prenikneme k postavám a vybudujeme si s nimi vzťah. Nečakaný je tiež cynizmus, ktorý tu je prítomný vo veľkej miere.
Roger Phillip Graham píšuci často pod menom Rog Phillips bol prominentným autorom science fiction, rád si ale vyskúšal aj detektívny či mysteriózny žáner.

Dům v průsmyku (The House in the Glen) - John Connell
Na hlavného hrdinu doľahnú problémy tak, že je skoro na pokraji zrútenia. Ide si odpočinúť na miesta, ktoré má spojené s mladosťou. Na chvíľu sa stane hosťom v jednej milej domácnosti.

Asi najkrajšia poviedka v antológii. Má neopakovateľný náboj clivoty za dávno stratenými dobami mladosti, ktoré sa už nevrátia, za tým, čo je už beznádejne stratené, za tým, čo odvial čas a zdá sa akoby to bol len dávny sen. Takmer hmatateľná melanchólia, ktorá kvapká z každého riadku a neodbytný pocit horkosladkej nostalgie vyšperkovanej krásnym autorovým jazykom, to všetko robí z príbehu nádherný, no skoro až bolestný zážitok. Je to "ducharina" ako vyšitá, no neprináša pocity strachu, ale pocity smútku. Je to pritom povznášajúca skúsenosť, a ja rozmýšľam prečo je tento škótsky autor duchárskych príbehov prakticky neznámy.

Žena ze snu (The Dream Woman) - Wilkie Collins
Pred čitateľom sa postupne odkrýva životný príbeh jedného poctivého prosťáčika so srdcom na pravom mieste, avšak ohromného smoliara. Prenasleduje ho ťaživý sen, v ktorom mu jedna krásna žena usiluje o život.

Wilkie Collins bol protežant samotného Dickensa a počas svojho života nadmieru čítaný autor tzv. románov mravov, niekedy označovaných aj ako senzačné romány, farbisto opisujúce život vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku, pričom niektoré sú spätne vnímané ako predchodcovia detektívneho žánru. Autor sa ale venoval aj strašidelným príbehom a tie z dnešného pohľadu oscilujú niekde medzi thrillerom a horrorom, treba ich však samozrejme vnímať v dobovom kontexte. Zaujímavé na tejto poviedke je to, že hoci tu sú použité nadprirodzené prvky, nejedná sa o duchársky príbeh, ako sa spočiatku zdá. Nápad považujem za dobrý, spracovanie je veru pomerne slušné a staromilci, ako som napríklad i ja, ocenia atmosféru tej éry, ktorá na vás dýchne zo stránok. Istá repetitívnosť vo vetnej skladbe a na súčasné pomery zbytočná rozvláčnosť, zabraňujú tomu, aby bol text ešte pôsobivejší. Tak či tak, je to poctivý "strašiak" z devätnásteho storočia.

Poslední seance (The Last Seance) - neznámy autor
Zaujímavá poviedka o tom, ako sa nečakane môže zvrtnúť taká "obyčajná" špiritistická seansa. Vyvolávanie duchov môže byť nebezpečné... To vedia čitatelia hororových príbehov veľmi dobre. Väčšinou to ale nevedia ich protagonisti.

Aj keď nie je pri tejto poviedke uvedené meno spisovateľa, vie sa, že autorkou je... a teraz sa podržte, samotná Agatha Christie! Tak! A nijako inak. Ani mnohí verní fanúšikovia prvej dámy detektívnych príbehov nevedia, že okrajovo, no zato s viditeľnou chuťou, sa venovala aj strašidelnej literatúre. Väčšina, vrátane tejto poviedky, vyšla v jedinej zbierke, ktorá ale zatiaľ nebola preložená. Nepredstavuje síce nijako výnimočne oslňujúci moment v tejto antológii, ale nie je to ani slabý príspevok. Ako sa zvykne hovorievať: má čosi do seba. Mne osobne sa veľmi páčil už len samotný nápad - materinskú lásku neradno podceňovať!
Na záver mi už len ostáva si povzdychnúť: stále dokola sú vydávané jej detektívky, čo je skvelé, ale čo tak si trošku spomenúť aj na to, že autorku zaujímali tiež záhady, špiritizmus a strašidelné príbehy?!

Harry (Harry) - Rosemary Timperley
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...

Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...

Přízračný dostavník (The Phantom Coach) - Amelia B. Edwards
Čo robiť, keď sa pri poľovačke stratíte v ľudoprázdnom kraji? Možno budete mať šťastie a domov vás odvezie dostavník. Ale v tom prípade si dajte veľký pozor na spolucestujúcich. Sú to vôbec živí ľudia? Isté je len to, že kedysi živí boli...

Ani sa mi nechce veriť, koľko rokov má táto poviedka. Nezostarla. Áno, pôsobí príjemne archaicky, tak staromilsky, ale autorka je tak skvelá rozprávačka a jej štýl je jednoducho nadčasový, nepoznačený dobovými literárnymi maniermi, že skôr príbeh vyznieva, ako keby bol napísaný dnes, ale zámerne štylizovaný do viktoriánskeho slohu, do obdobia, v ktorom je dej aj situovaný. Niečo, čo sa začína ako klasické rozprávanie, ako ďalšia strašidelná historka... vlastne aj pokračuje a končí sa v klasickom duchu. Ale to je dobre! A ako to len funguje, ako sa to tu prenáramne hodí! Klasika je klasika, a keď na takýto skvelý kúsok natrafíte, ihneď viete s čím máte dočinenia. Toto je príbeh, ktorý sa zas a znovu objavuje v antológiách duchárskych príbehov a navždy sa tam i objavovať bude, pretože si svojou atmosférou navodenou tak živým opisom mrazivej noci, v ktorej je hlavný hrdina stratený a vydaný napospas tomu, čo striehne v temnote, svoje čestné miesto v tomto žánri jednoznačne zabezpečil. Pritom sa nejedná o nijako objavné dielko, snáď len s výnimkou prepojenia dvoch motívov, ktoré spolu nie priamo súvisia, a predsa na seba nadväzujú, pričom jeden vyplynie z druhého - stretnutie s tajuplným vedcom, stretnutie, ktoré predznamenáva príchod nadprirodzena a pripravuje mu pôdu a potom stretnutie so samotnými prízrakmi. Mimochodom, nadprirodzeno je tu podané tiež veľmi živo, akoby sa naozaj pretli dva svety, náš hmotný so svetom duchov, a na chvíľu získavajú umrlci veľmi fyzickú podobu... Len sa ich dotknúť... alebo radšej nie!
Autorka, ktorá sa počas svojho života tešila nemalej reputácii, zaoberala sa i egyptológiou a bola takisto výtvarne nadaná, je pokladaná za jednu z najvýraznejších postáv viktoriánskeho strašidelného príbehu a táto poviedka to len potvrdzuje, hádam si jedného dňa vymodlíme i širší výber z jej diela. Neviem čím to je, ale anglické, v menšej miery i americké autorky v 19. a aj začiatkom 20. storočia boli mimoriadne výraznými prispievateľkami do žánru a viaceré dosiahli kvalitatívny vrchol a minimálne sa vyrovnali svojim mužským kolegom.

Neboť krev jest život (For the Blood Is the Life) - Francis M. Crawford
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...

Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Francis Marion Crawford napísal nejednu výbornú strašidelnú poviedku a spomedzi všetkých je táto azda najčastejšie vydávaná.

Noční návštěvník (Un Vampiro) - Luigi Capuana 
Zúfalý manžel a otec sa obracia s prosbou o pomoc na svojho priateľa vedca, u ktorého hľadá poslednú záchranu, kým nebude neskoro. Jeho rodina je terčom útokov upíra.

Zaujímavá, možno viac zaujímavá, ako dobrá poviedka. No zato zaujímavá veľmi. Je písaná dokumentaristickým štýlom, skoro sa zdá, že ide o prerozprávane skutočných udalostí. Veľký priestor zaberá dialóg vo forme polemiky veda versus spirituálno. Autor zaujímavým spôsobom rozpracoval stretnutie chladného racionalizmu so sférou, ktorá ho presahuje, a veda tak musí prehodnotiť svoje stanoviská. Ide iste o zaujímavú konfrontáciu, z ktorej víťazne vychádza najmä progresívne, nezaujaté uvažovanie, ktoré dokáže pružne reagovať na akékoľvek situácie, i tie, čo sú považované za nadprirodzené. Zaujímavé je tu aj vykreslenie podoby upíra, ako zlovoľného prízraku, bohužiaľ je ale príbeh veľmi nedejový a nechýbalo veľa a táto próza by ani nespĺňala charakter poviedky. Aj v tomto prípade ale môže byť čitateľ spokojný a odnesie si z príbehu minimálne nepríjemný pocit a zneistie vo svojom chápaní reality. Škoda, že autor je dnes už neznámym, aspoň u nás, lebo zdá sa, že vo svojej ére nebol bezvýznamným, naopak, pokladali ho za jedného z popredných predstaviteľov talianskeho realizmu, možno až naturalizmu, a tiež sa zdá, že ho fascinovali nadprirodzené či paranormálne, ako by sme teraz povedali, úkazy a javy. Ktovie aké iné nepreložené príbehy obsahuje jeho literárne dielo?

Draculův host (Dracula´s Guest) - Bram Stoker
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Filipojakubská noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.

Stokera predstavovať netreba, ale táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým len v kruhoch znalcov. Autor sa rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť zbierky podobne ladených príbehov. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.


(kniha bola vydaná v roku 2009 vo vydavateľstve Toužimský a Moravec)

A aký je môj verdikt? Nuž, áno, je to chudobnejší príbuzný Tiché hrůzy, ale chudobným ešte nie je. Stále sa jedná o solídnu antológiu.

Tichá hrůza

Minule sme si predstavili snáď najpôsobivejšiu hororovú antológiu, ktorá vyšla v Čechách či na Slovensku. Ale má jedného vážneho konkurenta, ktorý sa jej hádam vyrovná a podľa niekoho možno aj predstihne... To už je vec osobného vkusu, isté je, že výber poviedok, opäť angloamerickej proveniencie, v tejto antológii je skvostný a preklad excelentný. Legendárnu knihu starostlivo do sveta vypravil Tomáš Korbař, prekladateľ z angličtiny a francúzštiny, prekladateľ, ktorý sa nebál ani "pokleslých" žánrov, a tak sa podpísal ešte pod jednu a nemenej slávnu antológiu, ktorú sme si už v čiernej knižnici predstavili. Je to Rej upírů. Naša dnešná kniha jej ale predchádzala a jedná sa zrejme o jednu z prvých, možno o úplne prvú, a v mnohých smeroch dodnes neprekonanú, antológiu hororových poviedok, ktorá vyšla v Československu. Dočkala sa viacerých vydaní a to aktuálne si je možné zakúpiť v kníhkupectvách aj teraz! Jej meno je:

Tichá hrůza

a hoci v niektorých poviedkach ide naozaj o tichú, plíživú, subtílnu hrôzu, inokedy je to zas hrôza skutočne výrazná a "hlasná", a zas niekedy dokonca s nádychom humoru... výber je veľmi pestrý a upozorňujem, že nie je chronologicky radený, ako pri minulej antológii, ale dočkáme sa výlučne moderných prác, teda aspoň z pohľadu doby prvého vydania knihy, dnes musíme konštatovať, že ide o klasiku v najlepšom zmysle tohto slova.

Ptáci (The Birds) - Daphne du Maurier

Čo by sa stalo, keby zrazu začali vtáky útočiť na ľudí? Otázka neznie ani tak prečo, ale skôr ako prežiť? Že by to bolo nepríjemné, ale nič viac? Nuž... v mikrokozme osudu jednej anglickej rodiny žijúcej na rozoklanom divom pobreží Cornwallu sa odráža aj osud celého ľudstva, a vôbec nie je isté, že náš druh z tohto boja vyjde víťazne.

Bezkonkurenčne jedna z najsugestívnejších poviedok vôbec. V nijakom prípade to nie je len nejaký ďalší z radov zvieracích hororov, kde protagonistov ohrozujú všetci zástupcovia fauny, na ktorých si len spomeniete, žralokom počnúc a nejakým Ferdom mravčekom končiac, ale je to excelentný psychologický horor a zároveň bravúrny katastrofický príbeh. Tak uhrančivo vykreslenú atmosféru zmaru a blížiaceho sa zániku len tak nenájdete. Tejto poviedke totiž uveríte a keď vám budú nad hlavami na jeseň krúžiť kŕdle vrán, naježia sa vám chlpy na zátylku a budete sa ponáhľať domov; tam len so všetkým premáhaním budete vzdorovať nutkaniu zabarikádovať sa a na okná priklincovať dosky. Ani mimoriadne bravúrne sfilmovanie predlohy maestrom Hitchcockom sa tejto pôvodine, z ktorej vychádza, nepribližuje, a pritom je to skutočne skvelý film. Ale na tento apokalyptický zážitok, na absolútne dokonale vystupňovaný teror sa veru máločo doťahuje. Nie je to dlhá poviedka, má štandardný rozsah, ale po prečítaní sa budete cítiť vyšťavený ako po zdolaní tisícstranového románu, taký je to intenzívny zážitok! Maurierová bola Pani spisovateľka a hoci dnes je toto jej najznámejšie dielo, autorkine kvality oceníte pri akejkoľvek próze, či už poviedkach, alebo románoch. Niekoľko jej kratších prác spadá do žánru, ktorý nás zaujíma najviac. Na zbierku podobne ladených príbehov, ktoré pochádzajú z jej pera sa určite pozrieme niekedy nabudúce.

Čekárna (The Waiting Room) - Robert Aickman

Hrdina príbehu čaká na neskorý spoj, a tak sa ocitá v opustenej chladnej čakárni na vlakovom nástupišti, kde má stráviť noc...

Veľmi zaujímavý, atmosférický a nie celkom bežný duchársky príbeh, ktorý považujem za nadštandardne dobrý, pričom autorovi stačí malý priestor, kde sa v podstate nič nedeje. Stačí zaspať na opustenom mieste. Alebo ako sa hovorí, byť v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste... Aickman patrí k najvýraznejším predstaviteľom píšucich ghost stories a weird fiction, môžeme len ľutovať, že jeho dielu sa u nás zatiaľ žiadne vydavateľstvo bližšie nevenovalo.

Byl to démon (Call Him Demon) - Henry Kuttner

Deti sú  na prázdninách a uvedomujú si to, čo dospelí nie, pretože ešte nestratili schopnosť vidieť veci, ktoré nepochádzajú z tohto sveta. Je to schopnosť, ktorá časom zaniká. Napríklad si veľmi dobre uvedomujú, že ich strýko nie je človek, ale zvláštna krvilačná entita, ktorá si len prepožičala ľudskú podobu.

V jednej z najvýraznejších a najlepšie napísaných poviedok v rámci celého žánru Kuttner naplno rozvinul svoje schopnosti. Výborný nápad, nevšedná zápletka, šokujúci záver, typ hrôzy, ktorý dokáže poviedka vzbudiť - zvieravý, nepríjemný a dlho odoznievajúci, a tiež to, ako naplno využil detské postavy v príbehu a ako vykreslil ich magické vnímanie reality, to všetko robí z tejto prózy absolútnu klasiku. Kuttner bol obdivuhodne zdatný, nápaditý a talentovaný poviedkar.

Zástup (The Crowd) - Ray Bradbury

Protagonista príbehu je šokovaný a znechutený z ľudského hyenizmu, keď je svedkom nehody a vidí, ako sa druhí ľudia pohľadom lačne pasú na cudzom nešťastí. Neskôr však odhaľuje neuveriteľné a desivé skutočnosti, ktoré sa k tomu viažu...

Aj v minulých antológiách sme sa mohli zoznámiť s Bradburyho úchvatným štýlom, a hoci to boli poviedky vysoko nadpriemerné, nepatrili k tým najlepším z autorovho repertoáru. Táto ale patrí. Pamätám si ako mnou zamávala, keď som ju čítal prvý raz, áno, bol som síce ešte iba dieťa, ale výrazne vám pošramotí nervovú sústavu aj keď máte už nejaké tie roky na tomto svete odkrútené. Bradbury skutočne desí a jeho príbehy vás poznačia. To, že sú tak výborne napísané, a že jeho jazyk je tak krásny, pôsobí na čitateľa priam hypnoticky. Bradburyho príbehy, to je kvalitatívny vrchol každej antológie. Nevylučujem možnosť, že po prečítaní poviedky sa stanete mierne paranoidný, ale takéto účinky má viacero majstrových diel.

Boulterovi kanáři (Boulter´s Canaries) - Keith Roberts

Dvaja priatelia zaoberajúci sa výskumom paranormálnych javov sa chcú pozrieť na kĺb údajnému strašeniu v istých zlopovestných ruinách a všetko vedecky zdôvodniť. Trochu sa to však zvrtne a nevyvíja sa to úplne podľa ich predstáv. "Trochu" a "úplne"? Popravde, pôjde im o život.

Veľmi zaujímavé a fungujúce spojenie klasického strašidelného príbehu a v tých časoch módnych science fiction poviedok. Príbeh môže byť vnímaný ako revízia gotického hororu vo svetle vedy dvadsiateho storočia, ale aj ako zdvihnutý prst, ktorý varuje, aby sme nepodceňovali neobjasnené a nepreskúmané hraničné javy.
Roberts bol šikovným editorom, ilustrátorom a hlavne autorom sci-fi príbehov, ale ako ukazuje táto vydarená poviedka, dokázal svoje príbehy zafarbiť i inými a temnejšími odtieňmi fantastiky.

Souboj (The Duel) - Joan Vatsek
Medzi mladomanželov sa niekto votrie. Už zrazu nie sú dvaja, ale traja. A tým tretím nebude nejaký obyčajný milenec, ale... duch! Takéhoto soka v láske je nesmierne ťažké poraziť.

V tejto próze autorka ukazuje ako rýchlo sa môže idyla zmeniť na drámu a ako neodvolateľne sa môže romanca premeniť na horor. Príbeh tiež veľmi verne ilustruje rozpad vzťahu a dopad zaľúbenia, či skôr romantického poblúznenia a ošiaľu na človeka. Rozuzlenie môžeme vnímať ako hyperbolu, ale kruto realistickú. Pozor na tých, ktorí sa zahrávajú s citmi druhých!
Joan Vatseková, vlastným menom Vaczeková bola talentovaná prozaička, dnes už  bohužiaľ zabudnutá. Ako pikošku a klebetu spomeniem to, že jej prvým manželom bol slávny Robert Arthur, autor skvelých hororových a detektívnych príbehov, a tiež stvoriteľ Troch pátračov. Rovný rovného si hľadá...

Plášť (The Cloak) - Robert Bloch
Na halloweensky večierok by to chcelo nejaký dobrý kostým, a tak si hrdina nášho príbehu rýchlo odskočí do zapadnutého a trochu podozrivého obchodíku, kde ho upúta plášť, ktorý akoby bol rekvizitou z upírskeho filmu. Čitateľ už začína tušiť, že nepôjde o obyčajnú sťaby draculovskú pelerínu...

Touto kratšou poviedkou kedysi Bloch spôsobil menší rozruch a patrí k jeho známejším kúskom. "Problém" pri tomto autorovi je ten, že hádam každá jedna jeho poviedka je dobrá, každá druhá výborná a mnohé absolútne vynikajúce, pričom nejedna sa stala klasikou žánru. Výborné nápady, istota skúseného a talentovaného rozprávača, schopnosť vytvoriť funkčnú a originálnu zápletku a dosiahnuť neopakovateľnú atmosféru, to sú faktory, ktoré z autora vytvorili velikána (nielen) strašidelnej prózy, a ktoré sa jasne ukazujú aj v tomto texte. Niekedy tiež, a tak je to i v tomto prípade, sú okorenené jemným humorom.

Meze Waltera Hortona (The Limits of Walter Horton) - John Seymour Sharnik
Walter Horton, ktorý nikdy nehral na klavíri si jedného dňa sadne k pianu a zistí, že je dokonalým virtuózom, absolútnym géniom. Problém je v tom, že každú jednu skladbu zahrá iba jediný raz a nevie ju zopakovať... a vlastne ani vôbec nevie hrať, no akoby čosi, či ktosi hral za neho.

Nesmierne zaujímavá fantazijná poviedka, ktorá ale vôbec neobsahuje žiaden strašidelný prvok. Škoda, ale aj tak ju neobíďte, lebo je nečakane dobrá. Pritom ťaží len a len z geniálneho nápadu. Nebudem už viac vyzrádzať, stojí ale za to!
Autor, ktorý bol aj známym televíznym producentom, napísal viacero poviedok, nijaká už ale nebola preložená.

Specialita šéfkuchaře (The Speciality of the House) - Stanley Ellin
Čo tak zájsť si do jedného zvláštneho nóbl podniku na vybrané kulinárske pokrmy? A zvlášť na jeden mimoriadne raritný? Taký, ktorý nedostanete nikde inde? Ale majte sa na pozore, návšteva takejto reštaurácie má isté riziká.

Kritikmi aj čitateľmi obľúbený autor mnohých románov a veľkého množstva poviedok sa nám tu predstavuje so svojou azda najslávnejšou prózou. Pri čítaní si veľmi rýchlo uvedomíte prečo tomu tak je. Každého zaujme svojím štýlom - nenúteným, civilným rozprávaním, ktoré ale napodiv dokáže vyčarovať skutočnú hrôzu a nepoužíva pri tom nič iné len jemné náznaky. No a priaznivcov a milovníkov hororu a podivna si získa odhalením osudu kultového autora Ambrose Biercea. Takáto čiernohumorná čerešnička na torte sa len tak nevidí a treba ju oceniť.
Je to skrátka brilantná lahôdka, ktorá sa dotýka niečoho nemysliteľného v našej civilizácii. Alebo vôbec v ľudskej civilizácii...

Muž s kožešinovým límcem (New Murders for Old) - Carter Dickson
Workoholik Tony si nutne potrebuje oddýchnuť a tak sa vydáva na vytúženú dovolenku. Od začiatku cesty ho ale stíha jedna zvláštna udalosť za druhou, je to len dôsledok jeho preťažených nervov, alebo mu niekto usiluje o život?! A kto je ten zvláštny neznámy? Ten muž s kožušinovým límcom na kabáte?

Túto poviedku by sme mohli prehliadnuť ako ľahko nadpriemernú detektívku, ale to by nemohla vzápätí prerásť do mysteriózneho príbehu, ktorý nakoniec vyústi v horor. Skombinovať kriminálnu zápletku s nadprirodzenom môže byť recept na úspech, pokiaľ viete solídne skonštruovať detektívnu stavbu príbehu bez logických chýb a pokiaľ dokážete vystavať ponurú a tajuplnú atmosféru. Autor to bezpochyby dokázal. Nejedná sa totiž o nikoho iného ako o slávneho autora detektívok a mystery Johna Dicksona Carra, tu skrývajúceho sa pod pseudonymom.

Drzoun (Fresh Guy) - E. C. Tubb
Po atómovej vojne je, zdá sa, po ľudstve veta, ale príšery sú voči rádioaktivite imúnne. Majú celkom iné, ale tiež existenčné problémy. Zavítame k jednej milej partii, ktorá sa skladá z upíra, vlkolaka a ghúla.

Post apokalyptické sci-fi s hororovými rekvizitami je funkčnou paródiou a čitateľským pôžitkom. Pretože na to, aby ste mohli využiť milý vtip, humornú pointu, a naplno nechať vyniknúť tú celú absurdnosť, musíte žáner, ktorý parodujete skutočne milovať, a tak sa vlastne paródia stáva poctou. Či nie je aj kamarátske "poštuchovanie" najväčším prejavom náklonnosti? Ak presahuje žáner samotné svoje mantinely a zasahuje už účelovo do iných žánrov, ukazuje a dokazuje svoju životaschopnosť, svoj potenciál a svoju viacvrstvovosť. Nie, horor skutočne nie je jednorozmernou kratochvíľou a úpadkovou zábavkou. Či sme si nepovedali, že ľudstvo sa bude báť nemŕtvych aj v dobe, kedy bude kolonizovať slnečnú sústavu? Aj vtedy budú pre ľudstvo prízraky reálne a budú sa ich možno báť viac ako niečoho "hmotnejšieho", napríklad závady na raketovom motore... Z čoho ale budú mať strach samotní nemŕtvi? O tom je tento príbeh.
Edwin Charles Tubb bol ohromne plodný autor románov a poviedok. Vyskúšal si všeličo možné, vrátane westernu či detektívky. Doma bol ale najmä v science fiction. Na tomto poli vytvoril aj viaceré, svojho času obľúbené, série, ktoré by sa dali označiť ako dobrodružné sci-fi či space opery.

Malý vrah (The Small Assassin) - Ray Bradbury
Je našťastie zriedkavé, keď dieťa nenávidí svoju matku,  najmä keď k tomu nemá objektívnu príčinu. Čo ale, keď je to dieťa ešte len batoľa?

Druhýkrát v tejto antológii máme čo dočinenia s Bradburym a druhýkrát je to strela do čierneho. Ťažko povedať, ktorá poviedka je lepšia, keďže obe sú vynikajúce. Dokonalé. Kto uprednostní jednu pred druhou, je to len na základe osobných preferencií. Bradbury tne do živého - porušuje odveké tabu, keď dieťa, navyše tak malé dieťa vykresľuje ako zdroj zla a okrem toho ukazuje aj odvrátenú stranu materstva a jej možné negatívne aspekty. Toto sa nečíta ľahko, a nielen nastávajúcim mamičkám... lebo autorovo brnkanie na citlivé struny čitateľovej psychiky môže pôsobiť desivo. Týmito dvoma poviedkami dosahuje autor pomyselný vrchol hororového žánru.

Vyzvánění (Ringing the Changes) - Robert Aickman
Môže sa stať, že počas svadobnej cesty prechádzate cez úplný zapadákov. Je to čudné miesto s čudnými ľuďmi, ale naši mladomanželia sa aj tak rozhodnú ostať na noc. Dnešnú noc sa totiž niečo chystá, dnešná noc bude výnimočná. A zvony v dedine neprestajne zvonia...

Nesmierne zvláštne a atmosférické dielko. Autor nám predviedol, že ešte aj v druhej polovici 20. storočia bolo možné vytvoriť originálny duchársky príbeh. Príbeh s nástojčivou, znepokojivou atmosférou, pri ktorom vstávajú vlasy dupkom a naskakuje husia koža. Vďaka takýmto prózam sa Aickam radí medzi najvýraznejších autorov, ktorí svoje dielo zasvätili strašidelnej literatúre, hoci on svoje prózy označoval ako "podivné príbehy" a dokonale ich to vystihuje.

Muž, který zmizel (The Man Who Vanished) - Robert M. Coates
Protagonista poviedky zistí, že keď spomína na minulé časy a príliš sa na to sústredí, mizne. Doslova fyzicky mizne...

Ani nie tak horor, pokiaľ sa horor nepovažujeme to, že jedného krásneho dňa sa začnete "vyparovať" z tejto reality, z tohto času a priestoru, ako fantastická poviedka. A je fantastická aj svojou kvalitou? Je rozhodne nadpriemerná a zaujme vás, hoci nič svetoborné nečakajte. Čaká vás príjemný čitateľský zážitok, a to stačí. Robert Coates napísal toho pomerne dosť, ako v žánri, tak aj mimo neho. Bol činný v povojnovej avantgarde, pôsobil ako umelecký kritik a niektoré jeho literárne diela by mohli niesť označenie ako dadaistické či surrealistické.

Smrt na Štědrý večer (Death on Christmas Eve) - Stanley Ellin
Zločin cez Sviatky? Prečo nie, možno práve na Štedrý večer vyplávajú na povrch všetky staré a dávno ukrývané hriechy, nevraživosti a vášne, ktoré sa v rodine udiali.

Stanley Ellin sa nám tu už predviedol svojím prvotriednym príbehom, ktorý len tak niečo neprekoná, ani nedostihne a nepodarí sa to ani tejto poviedke. To však neznamená, že by nebola naozaj dobrá. Je! A koniec presvedčí akéhokoľvek pochybovača. Blížia sa Vianoce. Prečítajte si ju počas voľna a buďte radi, že napriek občasným hádkam a nezrovnalostiam to u vás doma vyzerá aspoň tak, že sa pohneváte kvôli nákupe darčekov či príprave kapra. Iba. Toto je totiž pokojná banalita, ktorá patrí k normálnemu fungovaniu domácnosti. Nie každá rodina to má ale takto.

Letní hosté (The Summer People) - Shirley Jackson
Tráviť leto na vidieku je pre manželov dokonalá predstava dovolenky, ale čo ak sa proti nim spiknú miestni? Alebo ešte lepšie povedané, čo ak sa proti nim spiknú samotné udalosti? Alebo osud?

Shirley Jacksonová je matkou psychologického hororu. Nepotrebuje pre to, aby rozohrala strašidelnú šou, nijaké nadprirodzené rekvizity, ani nijaké extrémne okolnosti, stačí jej pár postáv, doslova jeden pár, opis obyčajného všedného dňa, ktorú spestrí sem-tam občasná bežná nepríjemnosť. A potom vám poskytne vodítko a vy si začnete uvedomovať kam to všetko speje a zdanlivo nepodstatné veci začnú naberať hrozivé rozmery. Netreba jej k tomu veľa, stačí "len" majstrovstvo. Nijaké okázalé efekty, iba pomalé tempo rozprávania... a efekt je v jej podaní veľkolepý a následky pre dej ďalekosiahle. Ale to všetko sa odohrá akoby až za zastretou oponou. Je na divákovi, aby si sám dopovedal príbeh. Poviedka leží a osciluje niekde medzi detektívkou, thrillerom a mystery.

A dočítali sme legendárnu antológiu, ktorá pomohla vydláždiť cestu ďalším knihám podobného razenia, čo vyšli v socialistickom Československu a, buďme úprimní, bez nej by zrejme za minulého režimu nevyšli vôbec.

(obálka vydania z roku 1967 vo vydavateľstve Mladá fronta)

(druhé vydanie z roku 1970, opäť vo vydavateľstve Mladá fronta)

(v úvode je použitá obálka z tretieho vydania v roku 2008 vo vydavateľstve Toužimský & Moravec, kde sa kniha dočkala prevydania znovu v roku 2016)