Tá vec na prahu

Ako som sľúbil minule, zameriame sa konečne na veľmajstrovu beletristickú tvorbu.
Ak budete pátrať, zoženiete hneď niekoľko výberov z jeho diela. Od prevratu až po dnešný deň ich bol vydaný celý rad, z toho niektoré aj na Slovensku. Podaktoré by som neváhal označiť aj ako bibliofílie. Na jednu takú raritu v slovenčine sa pozrieme bližšie. Bolo to moje prvé stretnutie s Lovecraftom a... poznačilo ma. Nielen literárne, ale aj psychicky. Na mňa to bolo priskoro. Mal som vtedy tuším štrnásť rokov a skutočne som sa bál. Ale neľutujem. Bol to naozaj delikátny pocit strachu, ktorý som si začal po prvotnom ohromení vychutnávať. Máloktorý autor dokáže vykúzliť takú atmosféru nepozemskej, nadprirodzenej hrôzy ako Lovecraft, málokto z nich oplýva totiž tak chorobnou fantáziou. Najväčšmi mi ale učarovala tá zvláštnosť, až bizarnosť jeho desivých vízií. Nenadarmo sa tento druh literatúry nazýva weird fiction, teda podivná fikcia. Je to akýsi žánrový zlepenec fantastiky, najčastejšie nasledovného zloženia: trochu fantasy, trochu sci-fi, veľa hororu, hoci môže byť namiešaný i v ľubovoľnom pomere, to už záleží len a len na jednotlivých spisovateľoch. A do popredia v ňom vystupujú čudné, ťaživé, miestami až halucinačné vidiny. Ozaj serióznych záujemcov o Lovecraftove dielo odkazujem na jeho Zobrané spisy. Prvý raz vyšli v prvej polovici deväťdesiatych rokov, v zošitových formátoch a s obálkami a kresbami od známeho českého komiksového tvorcu a ilustrátora Káju Saudka. Tieto verzie mali nepochybne svojské čaro, ale dôstojnejšieho vydania sme sa dočkali z dielne vydavateľstva Albatros. V piatich zväzkoch nájdete všetky majstrove príbehy pekne spolu. Od tých najranejších, ktoré sú možno ešte nevyzreté, no už tie sú mimoriadne zaujímavé a objavujú sa v nich zárodky budúcej "kozmickej hrôzy", až po tie najznámejšie, právom legendárne, z doby, kedy bol na tvorivom vrchole. Krátkymi prózami počnúc a krátkymi románmi končiac. Mnohých tiež prekvapí, že Lovecraft písal nádherné poetické fantasy príbehy. V niektorých prípadoch aj tam pableskujú odtiene hororu, iné sú ale výlučne melancholické, snové a krásne. Tvoria tak v Lovecraftovej tvorbe menší, no dostatočne výrazný protipól jeho strašidelným poviedkam. Knihy sa dajú zohnať buď jednotlivo alebo ako set v krabici, s pôsobivou grafickou úpravou, kde sú všetky zväzky pokope.

Teraz už ale k tej vzácnej a málo známej zbierke, ktorá nesie názov:

Tá vec na prahu - H. P. Lovecraft

Táto zbierka nie je výnimočná len výborným prekladom do slovenčiny a celkovým dizajnom (len sa pozrite na pôsobivú obálku), ale tým, že zostavovateľ mal aj mimoriadne šťastnú ruku pri výbere poviedok. Sú to rozsahom kratšie až stredne dlhé texty, teda tu nie sú zaradené tie rozsiahlejšie a úplne najslávnejšie Lovecraftove prózy, ale sú dostatočne známe, mierou kvality absolútne skvelé a mimoriadne reprezentatívne z hľadiska jazyka i voľbou tém. Poďme si ich predstaviť bližšie:

Hudba Ericha Zanna (The Music of Erich Zann)
Bývalý nájomník jedného domu si spomína na čudáckeho hudobníka, ktorý býval vo vedľajšej izbe a na jedno zvlášť mrazivé stretnutie s ním a objasňuje prečo potom z domu v hrôze utiekol.

Jedna z Lovecraftových najvydarenejších poviedok. Tu uspel na plnej čiare vo všetkom, čo si vytýčil: tiesnivá atmosféra, letmý, no desivý dotyk s nadprirodzeným, ktorý má tak zvláštny charakter, že ozaj pocítite záchvev nezemského, neuchopiteľného, nepomenovateľného... Tu pochopíte, čo Lovecraft myslel tým slovným spojením "kozmická hrôza". Azda má hudba naozaj takú moc, že otvára brány - vedomia, a možno aj niekde oveľa ďalej...

Tá vec na prahu (The Thing on the Doorstep)
Hlavný hrdina sa na začiatku priznáva zo zabitia svojho priateľa, no zároveň sa obhajuje, že to nebola vražda, a že usmrtený bol vlastne niekto celkom iný ako jeho priateľ. Že to bol niekto, či niečo, čo obývalo jeho telo.

Hádam rovnako dobrá, intenzitou hrôzy však ešte vybičovanejšia poviedka než predošlá. Neodvolateľne graduje a pomaly sa blíži to, čomu sa nedá vyhnúť - tragický koniec. Ústrednou témou je čarodejníctvo, a zoznamujeme sa aj s desivou čiernomagickou knihou, obávaným Necronomiconom. Autorovi sa podarilo vytvoriť klasiku, dnes už legendárny hororový text, ktorý si nesmiete nechať ujsť.

Spoza tohto sveta (From Beyond)
Vedec je posadnutý prácou na svojom novom vynáleze. Je to prístroj, ktorý dokáže preklenúť hranicu medzi naším svetom a paralelenou dimenziou. Tá je fascinujúca, ale nebezpečná...

Kratšia poviedka ranejšieho dáta, ktorá je predzvesťou toho, čo bude autor písať neskôr. Je to dobrá poviedka, ale nedosahuje takého stupňa hrôzy ani imaginácie, ako jeho niektoré neskoršie diela. Desí iným spôsobom: väčšmi znepokojuje než straší, no darí sa jej to a Vy sa možno už nikdy nebudete na realitu pozerať doterajšími očami.

Horor v múzeu (The Horror in the Museum) napísané v spoluautorstve s Hazel Healdovou
Hlavný hrdina sa staví so svojím excentrickým známym, majiteľom múzea voskových figurín, že strávi noc medzi hrôzostrašnými exponátmi...

Poviedka to je rozporuplná, je aj nie je to typický Lovecraft. Na jednej strane tu máme jeho klasické ingrediencie, ktoré fungujú a sú výborne zapracované do príbehu, na druhej strane je to oveľa dejovejšie a dokonca miestami vyložene akčné. Čo je úplná antitéza Lovecraftových príbehov. Námet sa drží navyše viacerých hororových klišé, takých, ktoré boli dokonca klišé už v tej dobe, nehovoriac až o istej béčkovosti. Napriek tomu je to veľmi "čtivé", a miestami to má úžasnú atmosféru. Tento rozpor a odlišnosť od zvyšku autorovej tvorby je zrejmý, keď si uvedomíme, že poviedku napísal v spolupráci. Hoci, zdá sa, Lovecraft mal na nej leví podiel.

Pickmanova predloha (Pickman´s Model)
Šialený maliar, ktorý sa preslávil dekadentnými a makabróznymi výjavmi oboznamuje rozprávača príbehu s technikou, ktorú používa. A ten zisťuje, že umelec inšpiráciu nečerpá len zo svojej morbídnej predstavivosti.

Excelentná poviedka, ktorá je asi mojou najobľúbenejšou z repertoáru majstra. Dosahuje vskutku závratných výšin, alebo viac výstižné by bolo povedať pekelných hĺbok desu. A robí to mimoriadne rafinovane, neuchyľuje sa ku grafickému stvárneniu hrôzy, všetko je len naznačené a ponechané na čitateľovej obrazotvornosti.

Nyarlathotep (Nyarlathotep)
Maximálne bizarné. Temná vízia posledných dní ľudstva. Titulná postava predstavuje tajuplného kňaza - zvestovateľa konca.

Krátka próza, ktorá je neuveriteľne pohlcujúca a nedáva čitateľovi vydýchnuť. Pamätám si, aký som bol v mladom veku pri čítaní (a hlavne po) deprimovaný a nervózny. Nevdojak som si kládol otázku, či je možné, aby Lovecraft videl do budúcnosti... Dúfam, že nie!


Ak sa Vám podarí tento zapadnutý knižný klenot (ech, čierny diamant) náhodou v antikvariáte alebo bazáre objaviť, neváhajte. Neslúži skvelo len ako prvé oboznámenie sa s Lovecraftovým dielom, ale je to aj úžasný kus do zbierky.

(kniha vyšla v Knižnej dielni Timotej v roku 1999)

(autorom maľby je Michael Whelan a je to detail z väčšieho celku a diptychu Lovecraft´s Nightmare)