Opičí tlapka

Máme tu opäť zaujímavú hororovú antológiu z dielne Tomáše Korbaře. Na rozdiel od jeho predchádzajúcich kníh Rej upírů a Tichá hrůza, táto nevyšla počas jeho života a má byť akýmsi pokračovaním či skôr nadstavbou druhej menovanej knihy. Aj na prebale nám ohlasujú, že na nás čakajú "hororové povídky, které se nevešly do Tiché hrůzy". Je pravda, že s viacerými sme sa mali možnosť stretnúť v iných knihách, ktoré vyšli v neskorších dobách. Opakovaniu sa poviedok, pokiaľ ste zberatelia antológií, sa nedá vyhnúť, ale to napokon vôbec nevadí. Nevadí ani to, že v porovnaní s Tichou Hrůzou vyzerá Opičí tlapka ako chudobný príbuzní. Nevadí to preto, lebo je tam zopár poviedok, ktoré sú excelentné a skutočný milovník žánru vďačne a lačne chňapne po každom novom exponáte v kabinete hrôzy. Poďme sa ale bližšie pozrieť na jednotlivé príbehy:

Opičí tlapka

Opičí tlapka (Monkey´s Paw) - W. W. Jacobs
Členovia jednej rodiny sa dostanú k očarovanému predmetu z ďalekých krajín - mumifikovanej opičej labke, tá má údajne splniť tri priania, vraj sa ale zakaždým dôsledky splneného priania obrátia proti tomu, kto ich vyslovil...

Titulná poviedka, ktorá je v antológii zároveň i poviedkou prvou, je zrejme najsilnejším príbehom v knihe. A je to príbeh tak legendárny, že zatienil všetky ostatné strašidelné príbehy Williama Wymarka Jacobsa, ako znie celé spisovateľovo meno, o ostatných jeho dielach ani nehovoriac. Nie je to spravodlivé, ale história, a to aj tá literárna, býva zriedkakedy spravodlivá. A tak každý milovník žánru dobre vie, že tento pán napísal brilantnú Opičiu labku, ale veľmi pochybujem, že čítali aj niečo iné od neho (snáď s výnimkou skvelého Výběrčího domu) - ja napokon tiež nie... A pochybujem aj, že sa iných príbehov dočkáme... bohužiaľ ostali zabudnuté pod nánosom času. No ale teraz k príbehu. Čím je taký jedinečný? Lebo remeselne je spracovaný výborne, z literárneho hľadiska tomu niet čo vytknúť, ale dobre, zručne napísaných poviedok je neúrekom, to by samé osebe nestačilo. Je to predovšetkým spôsob, s akým narába s tradičnou rozprávkovou tematickou látkou splneného želania. Lenže, keď si niečo prajeme, málokedy sa zamyslíme do všetkých dôsledkov, aké prinesú naše splnené túžby. City prevládnu nad rozumom a to najväčšie vysnívané šťastie sa môže ukázať v celkom inom svetle, keď sa napokon realizuje. A tu sa "rozprávka" zrazu mení na čistokrvný horor. Autor sa tu riadi heslom, že nesmie ukázať objekt hrôzy, že teda skutočným zdrojom hrôzy je to nevidené, to, čo si napokon sformuje čitateľova, výbornou atmosférou rozjatrená, obrazotvornosť. Samotný ústredný námet je veľmi zosobňujúci - nemyslím si, že sa nájde čitateľ, ktorý by si to nevztiahol na seba, ktorý by sa nestotožnil z citovým pohnutím hrdinov príbehu. Keby ste stratili milovanú osobu, nesnažili by ste sa ju privolať späť? Hoci i z "druhej strany"? 

Host ze zásvětí (A Tale of A Gas-Light Ghost) - neznámy autor
Nový prisťahovalec v obci je podivín. Schválne nepestuje spoločenské styky. Uvidíme, že má k tomu dobrý dôvod.

Autora či skôr autorku sa mi nepodarilo vyhľadať, poviedku uverejnil(a) ako anonym a anonymným už asi naozaj ostane. Sotva sa podarí preklenúť taký dlhý časový úsek a spätne ho / ju vypátrať. Je to klasický duchársky príbeh z dávnych čias a napriek istej starosvetskosti nemôžem povedať, že by sa na ňom výraznejšie podpísal zub času. Povedal som ale, že je klasický? Nie je to úplne tak. Zdá sa, že vo svojej dobe bol akousi antitézou ghost story a dokonca využíva svojský parodický humor. Nebola by to zlá poviedka, hoci sa pri nej báť určite nebudete, je pomerne novátorská (aspoň na svoju dobu), ale bohužiaľ vyznieva takrečeno úplne do stratena. Niekedy je veru fajn, keď sa nie všetko dopovie, keď ostane v závere na čitateľovi, aby si to vysvetlil on sám, tu to ale ostane nerozriešené a mám pocit, že sám autor si to tak úplne nepremyslel a nevedel "kam z konopí".

Inteligent (The Egg Head) - Rog Phillips
Do početnej rodiny policajta pribudne nový člen - manžel jeho dcéry. Novopečený zať je vedcom, a tak je len otázkou času, kedy sa spoločnými silami so svokrom pokúsia rozriešiť jeden odložený prípad.

Čistá detektívka. Dobrá, s nečakaným rozuzlením a šokujúcim záverom. To je už tradícia. Všetko ale do seba pekne logicky zapadne a hoci je to nadmieru vykonštruované, je to svojím spôsobom všetko i jednoduché. Tak ako zložito sa tváriaca hádanka, ktorá sa vám bude javiť v celkom inom svetle, keď na ňu budete poznať odpoveď. Poviedka je miestami "ukecaná", ale takto lepšie prenikneme k postavám a vybudujeme si s nimi vzťah. Nečakaný je tiež cynizmus, ktorý tu je prítomný vo veľkej miere.
Roger Phillip Graham píšuci často pod menom Rog Phillips bol prominentným autorom science fiction, rád si ale vyskúšal aj detektívny či mysteriózny žáner.

Dům v průsmyku (The House in the Glen) - John Connell
Na hlavného hrdinu doľahnú problémy tak, že je skoro na pokraji zrútenia. Ide si odpočinúť na miesta, ktoré má spojené s mladosťou. Na chvíľu sa stane hosťom v jednej milej domácnosti.

Asi najkrajšia poviedka v antológii. Má neopakovateľný náboj clivoty za dávno stratenými dobami mladosti, ktoré sa už nevrátia, za tým, čo je už beznádejne stratené, za tým, čo odvial čas a zdá sa akoby to bol len dávny sen. Takmer hmatateľná melanchólia, ktorá kvapká z každého riadku a neodbytný pocit horkosladkej nostalgie vyšperkovanej krásnym autorovým jazykom, to všetko robí z príbehu nádherný, no skoro až bolestný zážitok. Je to "ducharina" ako vyšitá, no neprináša pocity strachu, ale pocity smútku. Je to pritom povznášajúca skúsenosť, a ja rozmýšľam prečo je tento škótsky autor duchárskych príbehov prakticky neznámy.

Žena ze snu (The Dream Woman) - Wilkie Collins
Pred čitateľom sa postupne odkrýva životný príbeh jedného poctivého prosťáčika so srdcom na pravom mieste, avšak ohromného smoliara. Prenasleduje ho ťaživý sen, v ktorom mu jedna krásna žena usiluje o život.

Wilkie Collins bol protežant samotného Dickensa a počas svojho života nadmieru čítaný autor tzv. románov mravov, niekedy označovaných aj ako senzačné romány, farbisto opisujúce život vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku, pričom niektoré sú spätne vnímané ako predchodcovia detektívneho žánru. Autor sa ale venoval aj strašidelným príbehom a tie z dnešného pohľadu oscilujú niekde medzi thrillerom a horrorom, treba ich však samozrejme vnímať v dobovom kontexte. Zaujímavé na tejto poviedke je to, že hoci tu sú použité nadprirodzené prvky, nejedná sa o duchársky príbeh, ako sa spočiatku zdá. Nápad považujem za dobrý, spracovanie je veru pomerne slušné a staromilci, ako som napríklad i ja, ocenia atmosféru tej éry, ktorá na vás dýchne zo stránok. Istá repetitívnosť vo vetnej skladbe a na súčasné pomery zbytočná rozvláčnosť, zabraňujú tomu, aby bol text ešte pôsobivejší. Tak či tak, je to poctivý "strašiak" z devätnásteho storočia.

Poslední seance (The Last Seance) - neznámy autor
Zaujímavá poviedka o tom, ako sa nečakane môže zvrtnúť taká "obyčajná" špiritistická seansa. Vyvolávanie duchov môže byť nebezpečné... To vedia čitatelia hororových príbehov veľmi dobre. Väčšinou to ale nevedia ich protagonisti.

Aj keď nie je pri tejto poviedke uvedené meno spisovateľa, vie sa, že autorkou je... a teraz sa podržte, samotná Agatha Christie! Tak! A nijako inak. Ani mnohí verní fanúšikovia prvej dámy detektívnych príbehov nevedia, že okrajovo, no zato s viditeľnou chuťou, sa venovala aj strašidelnej literatúre. Väčšina, vrátane tejto poviedky, vyšla v jedinej zbierke, ktorá ale zatiaľ nebola preložená. Nepredstavuje síce nijako výnimočne oslňujúci moment v tejto antológii, ale nie je to ani slabý príspevok. Ako sa zvykne hovorievať: má čosi do seba. Mne osobne sa veľmi páčil už len samotný nápad - materinskú lásku neradno podceňovať!
Na záver mi už len ostáva si povzdychnúť: stále dokola sú vydávané jej detektívky, čo je skvelé, ale čo tak si trošku spomenúť aj na to, že autorku zaujímali tiež záhady, špiritizmus a strašidelné príbehy?!

Harry (Harry) - Rosemary Timperley
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...

Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...

Přízračný dostavník (The Phantom Coach) - Amelia B. Edwards
Čo robiť, keď sa pri poľovačke stratíte v ľudoprázdnom kraji? Možno budete mať šťastie a domov vás odvezie dostavník. Ale v tom prípade si dajte veľký pozor na spolucestujúcich. Sú to vôbec živí ľudia? Isté je len to, že kedysi živí boli...

Ani sa mi nechce veriť, koľko rokov má táto poviedka. Nezostarla. Áno, pôsobí príjemne archaicky, tak staromilsky, ale autorka je tak skvelá rozprávačka a jej štýl je jednoducho nadčasový, nepoznačený dobovými literárnymi maniermi, že skôr príbeh vyznieva, ako keby bol napísaný dnes, ale zámerne štylizovaný do viktoriánskeho slohu, do obdobia, v ktorom je dej aj situovaný. Niečo, čo sa začína ako klasické rozprávanie, ako ďalšia strašidelná historka... vlastne aj pokračuje a končí sa v klasickom duchu. Ale to je dobre! A ako to len funguje, ako sa to tu prenáramne hodí! Klasika je klasika, a keď na takýto skvelý kúsok natrafíte, ihneď viete s čím máte dočinenia. Toto je príbeh, ktorý sa zas a znovu objavuje v antológiách duchárskych príbehov a navždy sa tam i objavovať bude, pretože si svojou atmosférou navodenou tak živým opisom mrazivej noci, v ktorej je hlavný hrdina stratený a vydaný napospas tomu, čo striehne v temnote, svoje čestné miesto v tomto žánri jednoznačne zabezpečil. Pritom sa nejedná o nijako objavné dielko, snáď len s výnimkou prepojenia dvoch motívov, ktoré spolu nie priamo súvisia, a predsa na seba nadväzujú, pričom jeden vyplynie z druhého - stretnutie s tajuplným vedcom, stretnutie, ktoré predznamenáva príchod nadprirodzena a pripravuje mu pôdu a potom stretnutie so samotnými prízrakmi. Mimochodom, nadprirodzeno je tu podané tiež veľmi živo, akoby sa naozaj pretli dva svety, náš hmotný so svetom duchov, a na chvíľu získavajú umrlci veľmi fyzickú podobu... Len sa ich dotknúť... alebo radšej nie!
Autorka, ktorá sa počas svojho života tešila nemalej reputácii, zaoberala sa i egyptológiou a bola takisto výtvarne nadaná, je pokladaná za jednu z najvýraznejších postáv viktoriánskeho strašidelného príbehu a táto poviedka to len potvrdzuje, hádam si jedného dňa vymodlíme i širší výber z jej diela. Neviem čím to je, ale anglické, v menšej miery i americké autorky v 19. a aj začiatkom 20. storočia boli mimoriadne výraznými prispievateľkami do žánru a viaceré dosiahli kvalitatívny vrchol a minimálne sa vyrovnali svojim mužským kolegom.

Neboť krev jest život (For the Blood Is the Life) - Francis M. Crawford
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...

Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Francis Marion Crawford napísal nejednu výbornú strašidelnú poviedku a spomedzi všetkých je táto azda najčastejšie vydávaná.

Noční návštěvník (Un Vampiro) - Luigi Capuana 
Zúfalý manžel a otec sa obracia s prosbou o pomoc na svojho priateľa vedca, u ktorého hľadá poslednú záchranu, kým nebude neskoro. Jeho rodina je terčom útokov upíra.

Zaujímavá, možno viac zaujímavá, ako dobrá poviedka. No zato zaujímavá veľmi. Je písaná dokumentaristickým štýlom, skoro sa zdá, že ide o prerozprávane skutočných udalostí. Veľký priestor zaberá dialóg vo forme polemiky veda versus spirituálno. Autor zaujímavým spôsobom rozpracoval stretnutie chladného racionalizmu so sférou, ktorá ho presahuje, a veda tak musí prehodnotiť svoje stanoviská. Ide iste o zaujímavú konfrontáciu, z ktorej víťazne vychádza najmä progresívne, nezaujaté uvažovanie, ktoré dokáže pružne reagovať na akékoľvek situácie, i tie, čo sú považované za nadprirodzené. Zaujímavé je tu aj vykreslenie podoby upíra, ako zlovoľného prízraku, bohužiaľ je ale príbeh veľmi nedejový a nechýbalo veľa a táto próza by ani nespĺňala charakter poviedky. Aj v tomto prípade ale môže byť čitateľ spokojný a odnesie si z príbehu minimálne nepríjemný pocit a zneistie vo svojom chápaní reality. Škoda, že autor je dnes už neznámym, aspoň u nás, lebo zdá sa, že vo svojej ére nebol bezvýznamným, naopak, pokladali ho za jedného z popredných predstaviteľov talianskeho realizmu, možno až naturalizmu, a tiež sa zdá, že ho fascinovali nadprirodzené či paranormálne, ako by sme teraz povedali, úkazy a javy. Ktovie aké iné nepreložené príbehy obsahuje jeho literárne dielo?

Draculův host (Dracula´s Guest) - Bram Stoker
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Filipojakubská noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.

Stokera predstavovať netreba, ale táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým len v kruhoch znalcov. Autor sa rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť zbierky podobne ladených príbehov. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.


(kniha bola vydaná v roku 2009 vo vydavateľstve Toužimský a Moravec)

A aký je môj verdikt? Nuž, áno, je to chudobnejší príbuzný Tiché hrůzy, ale chudobným ešte nie je. Stále sa jedná o solídnu antológiu.

Tichá hrůza

Minule sme si predstavili snáď najpôsobivejšiu hororovú antológiu, ktorá vyšla v Čechách či na Slovensku. Ale má jedného vážneho konkurenta, ktorý sa jej hádam vyrovná a podľa niekoho možno aj predstihne... To už je vec osobného vkusu, isté je, že výber poviedok, opäť angloamerickej proveniencie, v tejto antológii je skvostný a preklad excelentný. Legendárnu knihu starostlivo do sveta vypravil Tomáš Korbař, prekladateľ z angličtiny a francúzštiny, prekladateľ, ktorý sa nebál ani "pokleslých" žánrov, a tak sa podpísal ešte pod jednu a nemenej slávnu antológiu, ktorú sme si už v čiernej knižnici predstavili. Je to Rej upírů. Naša dnešná kniha jej ale predchádzala a jedná sa zrejme o jednu z prvých, možno o úplne prvú, a v mnohých smeroch dodnes neprekonanú, antológiu hororových poviedok, ktorá vyšla v Československu. Dočkala sa viacerých vydaní a to aktuálne si je možné zakúpiť v kníhkupectvách aj teraz! Jej meno je:

Tichá hrůza

a hoci v niektorých poviedkach ide naozaj o tichú, plíživú, subtílnu hrôzu, inokedy je to zas hrôza skutočne výrazná a "hlasná", a zas niekedy dokonca s nádychom humoru... výber je veľmi pestrý a upozorňujem, že nie je chronologicky radený, ako pri minulej antológii, ale dočkáme sa výlučne moderných prác, teda aspoň z pohľadu doby prvého vydania knihy, dnes musíme konštatovať, že ide o klasiku v najlepšom zmysle tohto slova.

Ptáci (The Birds) - Daphne du Maurier

Čo by sa stalo, keby zrazu začali vtáky útočiť na ľudí? Otázka neznie ani tak prečo, ale skôr ako prežiť? Že by to bolo nepríjemné, ale nič viac? Nuž... v mikrokozme osudu jednej anglickej rodiny žijúcej na rozoklanom divom pobreží Cornwallu sa odráža aj osud celého ľudstva, a vôbec nie je isté, že náš druh z tohto boja vyjde víťazne.

Bezkonkurenčne jedna z najsugestívnejších poviedok vôbec. V nijakom prípade to nie je len nejaký ďalší z radov zvieracích hororov, kde protagonistov ohrozujú všetci zástupcovia fauny, na ktorých si len spomeniete, žralokom počnúc a nejakým Ferdom mravčekom končiac, ale je to excelentný psychologický horor a zároveň bravúrny katastrofický príbeh. Tak uhrančivo vykreslenú atmosféru zmaru a blížiaceho sa zániku len tak nenájdete. Tejto poviedke totiž uveríte a keď vám budú nad hlavami na jeseň krúžiť kŕdle vrán, naježia sa vám chlpy na zátylku a budete sa ponáhľať domov; tam len so všetkým premáhaním budete vzdorovať nutkaniu zabarikádovať sa a na okná priklincovať dosky. Ani mimoriadne bravúrne sfilmovanie predlohy maestrom Hitchcockom sa tejto pôvodine, z ktorej vychádza, nepribližuje, a pritom je to skutočne skvelý film. Ale na tento apokalyptický zážitok, na absolútne dokonale vystupňovaný teror sa veru máločo doťahuje. Nie je to dlhá poviedka, má štandardný rozsah, ale po prečítaní sa budete cítiť vyšťavený ako po zdolaní tisícstranového románu, taký je to intenzívny zážitok! Maurierová bola Pani spisovateľka a hoci dnes je toto jej najznámejšie dielo, autorkine kvality oceníte pri akejkoľvek próze, či už poviedkach, alebo románoch. Niekoľko jej kratších prác spadá do žánru, ktorý nás zaujíma najviac. Na zbierku podobne ladených príbehov, ktoré pochádzajú z jej pera sa určite pozrieme niekedy nabudúce.

Čekárna (The Waiting Room) - Robert Aickman

Hrdina príbehu čaká na neskorý spoj, a tak sa ocitá v opustenej chladnej čakárni na vlakovom nástupišti, kde má stráviť noc...

Veľmi zaujímavý, atmosférický a nie celkom bežný duchársky príbeh, ktorý považujem za nadštandardne dobrý, pričom autorovi stačí malý priestor, kde sa v podstate nič nedeje. Stačí zaspať na opustenom mieste. Alebo ako sa hovorí, byť v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste... Aickman patrí k najvýraznejším predstaviteľom píšucich ghost stories a weird fiction, môžeme len ľutovať, že jeho dielu sa u nás zatiaľ žiadne vydavateľstvo bližšie nevenovalo.

Byl to démon (Call Him Demon) - Henry Kuttner

Deti sú  na prázdninách a uvedomujú si to, čo dospelí nie, pretože ešte nestratili schopnosť vidieť veci, ktoré nepochádzajú z tohto sveta. Je to schopnosť, ktorá časom zaniká. Napríklad si veľmi dobre uvedomujú, že ich strýko nie je človek, ale zvláštna krvilačná entita, ktorá si len prepožičala ľudskú podobu.

V jednej z najvýraznejších a najlepšie napísaných poviedok v rámci celého žánru Kuttner naplno rozvinul svoje schopnosti. Výborný nápad, nevšedná zápletka, šokujúci záver, typ hrôzy, ktorý dokáže poviedka vzbudiť - zvieravý, nepríjemný a dlho odoznievajúci, a tiež to, ako naplno využil detské postavy v príbehu a ako vykreslil ich magické vnímanie reality, to všetko robí z tejto prózy absolútnu klasiku. Kuttner bol obdivuhodne zdatný, nápaditý a talentovaný poviedkar.

Zástup (The Crowd) - Ray Bradbury

Protagonista príbehu je šokovaný a znechutený z ľudského hyenizmu, keď je svedkom nehody a vidí, ako sa druhí ľudia pohľadom lačne pasú na cudzom nešťastí. Neskôr však odhaľuje neuveriteľné a desivé skutočnosti, ktoré sa k tomu viažu...

Aj v minulých antológiách sme sa mohli zoznámiť s Bradburyho úchvatným štýlom, a hoci to boli poviedky vysoko nadpriemerné, nepatrili k tým najlepším z autorovho repertoáru. Táto ale patrí. Pamätám si ako mnou zamávala, keď som ju čítal prvý raz, áno, bol som síce ešte iba dieťa, ale výrazne vám pošramotí nervovú sústavu aj keď máte už nejaké tie roky na tomto svete odkrútené. Bradbury skutočne desí a jeho príbehy vás poznačia. To, že sú tak výborne napísané, a že jeho jazyk je tak krásny, pôsobí na čitateľa priam hypnoticky. Bradburyho príbehy, to je kvalitatívny vrchol každej antológie. Nevylučujem možnosť, že po prečítaní poviedky sa stanete mierne paranoidný, ale takéto účinky má viacero majstrových diel.

Boulterovi kanáři (Boulter´s Canaries) - Keith Roberts

Dvaja priatelia zaoberajúci sa výskumom paranormálnych javov sa chcú pozrieť na kĺb údajnému strašeniu v istých zlopovestných ruinách a všetko vedecky zdôvodniť. Trochu sa to však zvrtne a nevyvíja sa to úplne podľa ich predstáv. "Trochu" a "úplne"? Popravde, pôjde im o život.

Veľmi zaujímavé a fungujúce spojenie klasického strašidelného príbehu a v tých časoch módnych science fiction poviedok. Príbeh môže byť vnímaný ako revízia gotického hororu vo svetle vedy dvadsiateho storočia, ale aj ako zdvihnutý prst, ktorý varuje, aby sme nepodceňovali neobjasnené a nepreskúmané hraničné javy.
Roberts bol šikovným editorom, ilustrátorom a hlavne autorom sci-fi príbehov, ale ako ukazuje táto vydarená poviedka, dokázal svoje príbehy zafarbiť i inými a temnejšími odtieňmi fantastiky.

Souboj (The Duel) - Joan Vatsek
Medzi mladomanželov sa niekto votrie. Už zrazu nie sú dvaja, ale traja. A tým tretím nebude nejaký obyčajný milenec, ale... duch! Takéhoto soka v láske je nesmierne ťažké poraziť.

V tejto próze autorka ukazuje ako rýchlo sa môže idyla zmeniť na drámu a ako neodvolateľne sa môže romanca premeniť na horor. Príbeh tiež veľmi verne ilustruje rozpad vzťahu a dopad zaľúbenia, či skôr romantického poblúznenia a ošiaľu na človeka. Rozuzlenie môžeme vnímať ako hyperbolu, ale kruto realistickú. Pozor na tých, ktorí sa zahrávajú s citmi druhých!
Joan Vatseková, vlastným menom Vaczeková bola talentovaná prozaička, dnes už  bohužiaľ zabudnutá. Ako pikošku a klebetu spomeniem to, že jej prvým manželom bol slávny Robert Arthur, autor skvelých hororových a detektívnych príbehov, a tiež stvoriteľ Troch pátračov. Rovný rovného si hľadá...

Plášť (The Cloak) - Robert Bloch
Na halloweensky večierok by to chcelo nejaký dobrý kostým, a tak si hrdina nášho príbehu rýchlo odskočí do zapadnutého a trochu podozrivého obchodíku, kde ho upúta plášť, ktorý akoby bol rekvizitou z upírskeho filmu. Čitateľ už začína tušiť, že nepôjde o obyčajnú sťaby draculovskú pelerínu...

Touto kratšou poviedkou kedysi Bloch spôsobil menší rozruch a patrí k jeho známejším kúskom. "Problém" pri tomto autorovi je ten, že hádam každá jedna jeho poviedka je dobrá, každá druhá výborná a mnohé absolútne vynikajúce, pričom nejedna sa stala klasikou žánru. Výborné nápady, istota skúseného a talentovaného rozprávača, schopnosť vytvoriť funkčnú a originálnu zápletku a dosiahnuť neopakovateľnú atmosféru, to sú faktory, ktoré z autora vytvorili velikána (nielen) strašidelnej prózy, a ktoré sa jasne ukazujú aj v tomto texte. Niekedy tiež, a tak je to i v tomto prípade, sú okorenené jemným humorom.

Meze Waltera Hortona (The Limits of Walter Horton) - John Seymour Sharnik
Walter Horton, ktorý nikdy nehral na klavíri si jedného dňa sadne k pianu a zistí, že je dokonalým virtuózom, absolútnym géniom. Problém je v tom, že každú jednu skladbu zahrá iba jediný raz a nevie ju zopakovať... a vlastne ani vôbec nevie hrať, no akoby čosi, či ktosi hral za neho.

Nesmierne zaujímavá fantazijná poviedka, ktorá ale vôbec neobsahuje žiaden strašidelný prvok. Škoda, ale aj tak ju neobíďte, lebo je nečakane dobrá. Pritom ťaží len a len z geniálneho nápadu. Nebudem už viac vyzrádzať, stojí ale za to!
Autor, ktorý bol aj známym televíznym producentom, napísal viacero poviedok, nijaká už ale nebola preložená.

Specialita šéfkuchaře (The Speciality of the House) - Stanley Ellin
Čo tak zájsť si do jedného zvláštneho nóbl podniku na vybrané kulinárske pokrmy? A zvlášť na jeden mimoriadne raritný? Taký, ktorý nedostanete nikde inde? Ale majte sa na pozore, návšteva takejto reštaurácie má isté riziká.

Kritikmi aj čitateľmi obľúbený autor mnohých románov a veľkého množstva poviedok sa nám tu predstavuje so svojou azda najslávnejšou prózou. Pri čítaní si veľmi rýchlo uvedomíte prečo tomu tak je. Každého zaujme svojím štýlom - nenúteným, civilným rozprávaním, ktoré ale napodiv dokáže vyčarovať skutočnú hrôzu a nepoužíva pri tom nič iné len jemné náznaky. No a priaznivcov a milovníkov hororu a podivna si získa odhalením osudu kultového autora Ambrose Biercea. Takáto čiernohumorná čerešnička na torte sa len tak nevidí a treba ju oceniť.
Je to skrátka brilantná lahôdka, ktorá sa dotýka niečoho nemysliteľného v našej civilizácii. Alebo vôbec v ľudskej civilizácii...

Muž s kožešinovým límcem (New Murders for Old) - Carter Dickson
Workoholik Tony si nutne potrebuje oddýchnuť a tak sa vydáva na vytúženú dovolenku. Od začiatku cesty ho ale stíha jedna zvláštna udalosť za druhou, je to len dôsledok jeho preťažených nervov, alebo mu niekto usiluje o život?! A kto je ten zvláštny neznámy? Ten muž s kožušinovým límcom na kabáte?

Túto poviedku by sme mohli prehliadnuť ako ľahko nadpriemernú detektívku, ale to by nemohla vzápätí prerásť do mysteriózneho príbehu, ktorý nakoniec vyústi v horor. Skombinovať kriminálnu zápletku s nadprirodzenom môže byť recept na úspech, pokiaľ viete solídne skonštruovať detektívnu stavbu príbehu bez logických chýb a pokiaľ dokážete vystavať ponurú a tajuplnú atmosféru. Autor to bezpochyby dokázal. Nejedná sa totiž o nikoho iného ako o slávneho autora detektívok a mystery Johna Dicksona Carra, tu skrývajúceho sa pod pseudonymom.

Drzoun (Fresh Guy) - E. C. Tubb
Po atómovej vojne je, zdá sa, po ľudstve veta, ale príšery sú voči rádioaktivite imúnne. Majú celkom iné, ale tiež existenčné problémy. Zavítame k jednej milej partii, ktorá sa skladá z upíra, vlkolaka a ghúla.

Post apokalyptické sci-fi s hororovými rekvizitami je funkčnou paródiou a čitateľským pôžitkom. Pretože na to, aby ste mohli využiť milý vtip, humornú pointu, a naplno nechať vyniknúť tú celú absurdnosť, musíte žáner, ktorý parodujete skutočne milovať, a tak sa vlastne paródia stáva poctou. Či nie je aj kamarátske "poštuchovanie" najväčším prejavom náklonnosti? Ak presahuje žáner samotné svoje mantinely a zasahuje už účelovo do iných žánrov, ukazuje a dokazuje svoju životaschopnosť, svoj potenciál a svoju viacvrstvovosť. Nie, horor skutočne nie je jednorozmernou kratochvíľou a úpadkovou zábavkou. Či sme si nepovedali, že ľudstvo sa bude báť nemŕtvych aj v dobe, kedy bude kolonizovať slnečnú sústavu? Aj vtedy budú pre ľudstvo prízraky reálne a budú sa ich možno báť viac ako niečoho "hmotnejšieho", napríklad závady na raketovom motore... Z čoho ale budú mať strach samotní nemŕtvi? O tom je tento príbeh.
Edwin Charles Tubb bol ohromne plodný autor románov a poviedok. Vyskúšal si všeličo možné, vrátane westernu či detektívky. Doma bol ale najmä v science fiction. Na tomto poli vytvoril aj viaceré, svojho času obľúbené, série, ktoré by sa dali označiť ako dobrodružné sci-fi či space opery.

Malý vrah (The Small Assassin) - Ray Bradbury
Je našťastie zriedkavé, keď dieťa nenávidí svoju matku,  najmä keď k tomu nemá objektívnu príčinu. Čo ale, keď je to dieťa ešte len batoľa?

Druhýkrát v tejto antológii máme čo dočinenia s Bradburym a druhýkrát je to strela do čierneho. Ťažko povedať, ktorá poviedka je lepšia, keďže obe sú vynikajúce. Dokonalé. Kto uprednostní jednu pred druhou, je to len na základe osobných preferencií. Bradbury tne do živého - porušuje odveké tabu, keď dieťa, navyše tak malé dieťa vykresľuje ako zdroj zla a okrem toho ukazuje aj odvrátenú stranu materstva a jej možné negatívne aspekty. Toto sa nečíta ľahko, a nielen nastávajúcim mamičkám... lebo autorovo brnkanie na citlivé struny čitateľovej psychiky môže pôsobiť desivo. Týmito dvoma poviedkami dosahuje autor pomyselný vrchol hororového žánru.

Vyzvánění (Ringing the Changes) - Robert Aickman
Môže sa stať, že počas svadobnej cesty prechádzate cez úplný zapadákov. Je to čudné miesto s čudnými ľuďmi, ale naši mladomanželia sa aj tak rozhodnú ostať na noc. Dnešnú noc sa totiž niečo chystá, dnešná noc bude výnimočná. A zvony v dedine neprestajne zvonia...

Nesmierne zvláštne a atmosférické dielko. Autor nám predviedol, že ešte aj v druhej polovici 20. storočia bolo možné vytvoriť originálny duchársky príbeh. Príbeh s nástojčivou, znepokojivou atmosférou, pri ktorom vstávajú vlasy dupkom a naskakuje husia koža. Vďaka takýmto prózam sa Aickam radí medzi najvýraznejších autorov, ktorí svoje dielo zasvätili strašidelnej literatúre, hoci on svoje prózy označoval ako "podivné príbehy" a dokonale ich to vystihuje.

Muž, který zmizel (The Man Who Vanished) - Robert M. Coates
Protagonista poviedky zistí, že keď spomína na minulé časy a príliš sa na to sústredí, mizne. Doslova fyzicky mizne...

Ani nie tak horor, pokiaľ sa horor nepovažujeme to, že jedného krásneho dňa sa začnete "vyparovať" z tejto reality, z tohto času a priestoru, ako fantastická poviedka. A je fantastická aj svojou kvalitou? Je rozhodne nadpriemerná a zaujme vás, hoci nič svetoborné nečakajte. Čaká vás príjemný čitateľský zážitok, a to stačí. Robert Coates napísal toho pomerne dosť, ako v žánri, tak aj mimo neho. Bol činný v povojnovej avantgarde, pôsobil ako umelecký kritik a niektoré jeho literárne diela by mohli niesť označenie ako dadaistické či surrealistické.

Smrt na Štědrý večer (Death on Christmas Eve) - Stanley Ellin
Zločin cez Sviatky? Prečo nie, možno práve na Štedrý večer vyplávajú na povrch všetky staré a dávno ukrývané hriechy, nevraživosti a vášne, ktoré sa v rodine udiali.

Stanley Ellin sa nám tu už predviedol svojím prvotriednym príbehom, ktorý len tak niečo neprekoná, ani nedostihne a nepodarí sa to ani tejto poviedke. To však neznamená, že by nebola naozaj dobrá. Je! A koniec presvedčí akéhokoľvek pochybovača. Blížia sa Vianoce. Prečítajte si ju počas voľna a buďte radi, že napriek občasným hádkam a nezrovnalostiam to u vás doma vyzerá aspoň tak, že sa pohneváte kvôli nákupe darčekov či príprave kapra. Iba. Toto je totiž pokojná banalita, ktorá patrí k normálnemu fungovaniu domácnosti. Nie každá rodina to má ale takto.

Letní hosté (The Summer People) - Shirley Jackson
Tráviť leto na vidieku je pre manželov dokonalá predstava dovolenky, ale čo ak sa proti nim spiknú miestni? Alebo ešte lepšie povedané, čo ak sa proti nim spiknú samotné udalosti? Alebo osud?

Shirley Jacksonová je matkou psychologického hororu. Nepotrebuje pre to, aby rozohrala strašidelnú šou, nijaké nadprirodzené rekvizity, ani nijaké extrémne okolnosti, stačí jej pár postáv, doslova jeden pár, opis obyčajného všedného dňa, ktorú spestrí sem-tam občasná bežná nepríjemnosť. A potom vám poskytne vodítko a vy si začnete uvedomovať kam to všetko speje a zdanlivo nepodstatné veci začnú naberať hrozivé rozmery. Netreba jej k tomu veľa, stačí "len" majstrovstvo. Nijaké okázalé efekty, iba pomalé tempo rozprávania... a efekt je v jej podaní veľkolepý a následky pre dej ďalekosiahle. Ale to všetko sa odohrá akoby až za zastretou oponou. Je na divákovi, aby si sám dopovedal príbeh. Poviedka leží a osciluje niekde medzi detektívkou, thrillerom a mystery.

A dočítali sme legendárnu antológiu, ktorá pomohla vydláždiť cestu ďalším knihám podobného razenia, čo vyšli v socialistickom Československu a, buďme úprimní, bez nej by zrejme za minulého režimu nevyšli vôbec.

(obálka vydania z roku 1967 vo vydavateľstve Mladá fronta)

(druhé vydanie z roku 1970, opäť vo vydavateľstve Mladá fronta)

(v úvode je použitá obálka z tretieho vydania v roku 2008 vo vydavateľstve Toužimský & Moravec, kde sa kniha dočkala prevydania znovu v roku 2016)

Hlas krve

Dovoľte, aby som vám bez zbytočných okolkov predstavil asi najpôsobivejšiu antológiu hororu, ktorá vyšla v Čechách či na Slovensku. Aspoň v poprevratovej ére. Je zameraná na angloamerických autorov, ako hlása bombastický titulok "Nejlepší britské a americké horrory" a o príťažlivosti nás presviedča i sympaticky braková obálka. Nenechajte sa odradiť, nechajte sa nalákať! V tejto knihe je mimoriadne silná skladba poviedok a nebyť pár, doslova pár, slabých kusov, bol by to výkvet toho najlepšieho z najlepšieho. Nesmiem opomenúť aj fakt, že viaceré príbehy robia česť menu svojho žánru a sú skutočne hrôzostrašné a prinášajúce des. Nečítať pred zotmením!
Kniha je rozdelená do troch častí, ktorých už len názov (napr. Otcové děsu) dáva tušiť zostavovateľovu lásku k žánru. Autori sú tu radení chronologicky podľa doby v ktorej tvorili a môžeme sa tešiť ešte na dvojicu silných textov - úvodná a záverečná poviedka, ktoré stoja osamote, mimo troch celkov. Prvá poviedka je akýmsi prológom k hrôze, ktorá nás čaká a neminie a je to poviedka skvelá, posledná zas výber uzatvára a je veľmi znepokojujúcim epilógom, ktorý nám nedá spať. Ivan Adamovič tu trefne prekrstil epilóg na nekrológ, navyše ako erudovaný znalec a milovník hororu nám o každom autorovi prichystal krátky, no informáciami nabitý a pútavo formulovaný medailónik. Ale poďme už na to, dámy a páni, toto je:

Hlas krve

 

Trápení s dětičkami (Suffer the Little Children) - Stephen King
Zaslúžilá učiteľka si vo svojom veku zaslúži viac úcty a rešpektu, tieto decká sú správajú fakt čudne! Najhoršie je, že to postupne zachvátilo celú triedu. Starnúca pedagogička získa podozrenie, že s týmito deťmi nie je čosi v poriadku, že to možno nie sú v skutočnosti deti, ale...!

Rané príbehy majstra hrôzy boli vážne surové, na nič sa nehrali a mali veru výbušný náboj! Táto poviedka, ktorá otvára zbierku, je excelentná. Cítiť v nej inšpiráciu predchádzajúcou generáciou žánrových velikánov zastúpenou borcami ako je Bradbury či Kuttner, s ktorých príspevkami sa v tejto knihe tiež stretneme. King je tvrdý, úderný, a je to aj veľmi dobrý psychológ. Do postavy typickej prísnej učiteľky zdeformovanej praxou niekoľkých desaťročí sa dokážete krásne vžiť; verím, že takéhoto hlavného hrdinu by čitateľovi dokázal sprístupniť len málokto. King okrem toho bravúrne využil motív detí, ktoré predstavujú pre svet dospelých nepochopiteľnú hrozbu, detí, ktoré nemusia byť vždy len milé, ale aj zákerné a zlovestné, deti, ktoré sú so svojím vnútorným svetom už tak vzdialené dospelému, že niekedy sa zdá akoby to boli dve rasy obývajúce dva svety... Famózny úvod do famóznej antológie!

Hlídač (The Signal-Man) - Charles Dickens 
Počas vychádzky sa hlavný hrdina stretáva s vlakovým výpravcom a bude to čudesné stretnutie a toto stretnutie bude pre neho predstavovať najzvláštnejší zážitok v živote.

Veľkí klasici svetovej literatúry mali jednu obzvlášť príťažlivú polohu, a to vtedy, keď si odskočili do vôd - bažín strašidelnej literatúry. Nezriedka sa v nich pohybovali s graciéznosťou olympijského plavca. Dickens tu ukazuje, že duchársku látku vie spracovať nielen mravoučne ako vo Vianočnej kolede, ale že dokáže vytvoriť príbeh, z ktorého naozaj mrazí. Nebudem nič viac prezrádzať, ale toto je jeden z najlepších ghost stories, aké som kedy čítal.

Hlas ve tmě (The Voice in the Night) - William Hope Hodgson
K námorníkom na lodi sa pod rúškom noci priblíži čln. Očividne zamieril z neďalekého neobývaného ostrova. Dotyčný nechce ísť na palubu a drží sa mimo dopadajúceho svetla, prosí iba o zásoby. Postupne im rozpovie hroznú históriu stroskotania a to, že na ostrove číha hrozba, ktorá sa nemôže dostať do sveta ľudí...

Autor je v istom zmysle pionierom v strašidelnej literatúre. Preslávil sa strašidelnými poviedkami z námorníckeho prostredia, ako v tomto prípade, písal i pútavé príbehy s detektívom-okultistom, či prelomovú weird fiction Dom na rozhraní (The house on the Borderland) a Nočná zem (The Night Land). Občasné štylistické nedostatky prekrýva sugestivita jeho diel, zvláštna podmanivá atmosféra a výborné originálne nápady. Autorove príbehy sú mimoriadne zaujímavé, aspoň tak, ako bola zaujímavá aj jeho osoba, a za to, že nemá doslova výsostné postavenie v rámci strašidelnej literatúry môže len jeho predčasná smrť v zákopoch I. svetovej vojny, pretože inak by toho stihol určite napísať oveľa, oveľa viac.

Lakandů (Lukundoo) - E. L. White
Cestovatelia a bádetelia musia na africkom kontinente čeliť nielen drsnej prírode, ale aj nevraživosti domorodcov. Pomsta šamana býva hrozivá... A biely muž je voči desivým kúzlam bezmocný.

Poriadne mrazivá a bizarná príhoda... a je podaná tak, že jej skoro uveríte. Bŕŕŕ.
Autor napísal viacero historických románov, ale najviac je pamätaný práve pre svoje hororové príbehy, ktoré boli zhrnuté v dvoch zbierkach. Medzi najznámejšie patrí práve táto poviedka a potom ešte Strašidelný dom (The House of the Nightmare), bohužiaľ sú to aj jediné dva jeho preložené príbehy... Jeho príbehy sa vyznačujú tou správne makabróznou atmosférou.

Krysy ve zdech (The Rats in the Walls) - H. P. Lovecraft
Na začiatku je veľké dedičstvo - staré sídlo s temnou minulosťou. Tú hlavný protagonista postupne odkrýva, aby zistil, že pod starým sídlom sa nachádzajú obrovské katakomby. Obludné krysy a ohavný kanibalizmus... mám pokračovať?

Ozaj pôsobivé! Pomalý štart a napokon freneticky zbesilý záver. Ako keď natlakujete hrniec a ten potom vybuchne. Dlho máte nepríjemný pocit, ktorý sa s pribúdajúcimi zisteniami mení na veľmi nepríjemný pocit. Prízračné krysy sú len akousi predohrou, návnadou na niečo ďaleko horšie - morbídne tajomstvá podzemných priestorov. Tu Lovecraft neponúka "len" hrôzu, ale aj hnus. Väčšinou to v horore nemám rád, pretože často je výsledok skôr kontraproduktívny, ale v tomto príbehu to funguje znamenite a hrôzu ešte znásobuje. Legendárna poviedkad veľmajstra. Jedna z najsilnejších v antológii.

Holubi z pekel (Pigeons from Hell) - Robert E. Howard
Počas svojich potuliek narazia dvaja priatelia na opustený dom. Pri západe slnka z verandy vzlietne kŕdeľ holubov... Nevedia nič o miestnej legende, ktorá sa k tomu viaže, sú zďaleka. A nevedia ani to, čo vie veľmi dobre čitateľ strašidelných príbehov - za žiadnych okolností neprespávajte v opustených, podozrivo vyzerajúcich domoch!!!

Howard možno nebol literátom - umelcom, ale bol jednoducho výborným rozprávačom, ako dokazoval stále zas a znovu počas svojej krátkej no mimoriadne plodnej spisovateľskej kariéry. Vďaka jeho rozprávačstvu je to jedna z jeho najlepších poviedok a tiež jedna z najlepších poviedok v antológii. Strašidelné historky z amerického juhu, černošská mágia, povesti o zombie... mám pokračovať? Nie! Prečítajte si to sami a bojte sa!

Hřbitovní krysy (The Graveyard Rats) - Henry Kuttner
Správca cintorína má už dlhšie problémy s abnormálne veľkými krysami, dnešnú noc sa s nimi rozhodne vysporiadať. Ale nie všetko sa bude uberať podľa jeho plánov...

V jednej z prvých poviedok tohto polozabudnutého majstra žánru cítiť veľký Lovecraftov vplyv, veď napokon autor aj patril ku krúžku jeho obdivovateľov a do istej miery môžeme povedať, že aj jeho žiakov. Poviedku vnímam ako prvú predzvesť a ešte nie úplne rozvinutú, spisovateľovho veľkého talentu, no aj tak je to poviedka dobrá a pôsobivá. Kuttner sa neskôr preslávil najmä v oblasti sci-fi, ale meno má aj v horore a zaslúžené miesto i v histórii fantasy, prípadne v kombinácii týchto žánrov. Je to, a nie iba podľa môjho úsudku, jeden z najlepších a najvýraznejších poviedkarov, akých kedy fantastika nosila, bohužiaľ však je už dnes málo známy.

Byl to démon (Call Him Demon) - Henry Kuttner
Deti sú  na prázdninách a uvedomujú si to, čo dospelí nie, pretože ešte nestratili schopnosť vidieť veci, ktoré nepochádzajú z tohto sveta. Je to schopnosť, ktorá časom zaniká. Napríklad si veľmi dobre uvedomujú, že ich strýko nie je človek, ale zvláštna krvilačná entita, ktorá si len prepožičala ľudskú podobu.

V jednej z najvýraznejších a najlepšie napísaných poviedok v rámci celého žánru Kuttner naplno rozvinul svoje schopnosti. Výborný nápad, nevšedná zápletka, šokujúci záver, typ hrôzy, ktorý dokáže poviedka vzbudiť - zvieravý, nepríjemný a dlho odoznievajúci, a tiež to, ako naplno využil detské postavy v príbehu a ako vykreslil ich magické vnímanie reality, to všetko robí z tejto prózy absolútnu klasiku.

S úctou váš Jack Rozparovač (Yours Truly, Jack the Ripper) - Robert Bloch
Náš protagonista je na stope Jackovi Rozparovačovi. Aspoň to sám tvrdí a očividne tomu aj verí. Čo by robil najznámejší sériový vrah v Amerike 40. rokov dvadsiateho storočia? Na to má bizarnú teóriu: Rozparovačove zločiny sú vlastne rituálne vraždy s okultným podtextom a takýmto spôsobom si vrah predlžuje život. Je náš hrdina šialenec alebo má pre svoje tvrdenie skutočne nejaké dôkazy?

Táto poviedka umožnila Jackovi Rozparovačovi vstúpiť do ríše literárnej fantastiky a založila akýsi mini subžáner točiaci sa okolo tejto témy. Tiež utvorila priestor pre všelijaké blúznivé špekulatívne hypotézy, konšpiračné teórie a prizvala do kriminalistiky zástup záhadológov, ktorí donekonečna dumajú nad predmetnou udalosťou a čoraz viac sa vzďaľujú jednoduchej pravde - smutnej histórii jedného sadistického psychopata, ktorý sa stal známym len vďaka tomu, že nebol chytený, a že jeho zločiny boli prvým takto masívne medializovaným prípadom svojho druhu, ale nie o tomto som chcel. Poviedka je to výborná, až vynikajúca. Zo stránok vystupuje plíživé zlo a naťahuje sa po vás. Temné nočné uličky ešte nikdy neboli tak nebezpečné! Roberta Blocha pokladám za jedného z veľmajstrov hrôzy a útvar poviedky zvláda fantasticky, hoci má úplne inú polohu ako Kuttner; on a tiež Bradbury, v antológii takisto zastúpený, boli azda najlepšími poviedkarmi svojej doby.

Loterie (The Lottery) - Shirley Jackson
V jednom mestečku, zapadákove, kde ani líšky nedávajú dobrú noc, sa koná pravidelná slávnosť - Lotéria. Kto má víťazný los, alebo by som mal skôr uviesť los porazeného? Pretože toto je lotéria naopak a to na nej nie je jedinou zvláštnosťou...

Aj takúto podobu môže mať horor. Úplne nekonvenčnú a čisto psychologickú. O autorke si nejeden čitateľ myslí, že bola prvou dámou hororu. A myslím si to aj ja. Po prečítaní azda znásobíte rad jej fanúšikov. Pretože či už majú jej príbehy nadprirodzený rozmer alebo je to horor realistický, hrôzu napokon vždy vzbudzujú situácie, v ktorých sa nešťastník ocitne. Verné vykreslenie psychológie postáv, pričom je úplne jedno či to je individuálny charakter, alebo psychológia celého spoločenstva, obe vie zobraziť rovnako dôveryhodne, umožňuje použiť jemnú, nevtieravú, ale tiež neodbytnú hrôzu...

Neohlížejte se (Don´t Look Behind You) - Fredric Brown
V tomto príbehu sledujeme osudy šikovného no jednoduchého, možno až mierne zaostalého sadzača, ktorý sa nechá zapliesť do falšovania peňazí a to predznamená jeho neveselý koniec. Koniec?...

Možno nie najlepšia, ale určite najoriginálnejšia poviedka v antológii. Nemýľte sa však, je to aj poviedka naozaj dobrá. V čom je tak výnimočná? To by som vám všetko vyzradil, povedzme ale, že je založená na jednoduchom, avšak geniálnom nápade a autor sa s čitateľom doslova zahráva. Áno, hrá sa s vami hru na mačku a myš a vy na tú hru radi pristúpite. Je to totiž poviedka maximálne adresná a autorovi sa podarilo preniesť hrôzu priamo k vám do obývačky... Fredric Brown bol tiež znamenitý poviedkar, ktorého práce zavial čas, oplatí sa z nich sfúknuť nános prachu, budete sa potom diviť, aké sú jeho texty čerstvé a "řízné", niekedy doslova!

Netvor z hlubin (The Sea Thing) - A. E. van Vogt
Neľudská bytosť, žraločí boh, na seba berie ľudskú podobu, aby sa vysporiadal s celou posádkou námorníkov...

Fascinujúci fantazijne-dobrodružný príbeh s prvkami hororu, písaný z pohľadu netvora a zasadený do príťažlivého exotického prostredia južných morí je výborným príkladom fabulačného a rozprávačského umu svojho stvoriteľa - rozporuplného autora sci-fi, inovátora a tvorcu mnohých prapodivných príbehov, ktorý dokázal napísať brilantnú poviedku a vzápätí ťažkopádny, pozliepaný, nečitateľný román... Táto jeho práca ale patrí k tým najviac vydareným. Je to zážitok, na aký len tak nezabudnete.

Šesté přání (The Wishes Me Make) - E. Mayne Hull
Muž odsúdený na trest smrti nechtiac privolá svojimi zúfalými myšlienkami zvláštnu bytosť z inej dimenzie, ktorá mu prisľúbi splniť šesť želaní... a poskytne mu tak nádej na záchranu. Čo ale, ak je osud človeka vopred pevne daný?

Mnaželka van Vogta, autora predošlej poviedky a niekedy i jeho spoluautorka, bola sama mimoriadne zručnou spisovateľkou. Dokazuje to aj v tejto skvelej próze, ktorá využíva rozprávkový motív a pracuje s fatalizmom a neodvratnosťou osudu. Len, prosím, nedostaňte z tejto poviedky depresiu!

Žárlivý duch (The Green-Eyed Monster) - Theodore Sturgeon
Dokáže muž pomôcť neznámej žene, ktorá tvrdí, že ju prenasleduje a terorizuje podivný prízrak? Prečo sa ale potom správa tak odmietavo?

Ďalší výrazný zjav fantastiky Theodore Sturgeon, dokázal nevídané, podať čitateľovi nadprirodzeno naservírované s takým prehľadom a takou šikovnosťou, že mu bez výhrad uverí. Hoci táto poviedka pracuje so strachom veľmi opatrne, subtílne, a dokonca nepatrí ani k tým silným príspevkom do antológie, má svoje čaro a svoj pôvab.

Mrtvý muž (The Dead Man) - Ray Bradbury
Hlavným hrdinom príbehu je muž, ktorý tvrdí, že nemôže zomrieť, hoci už nežije... Je za tým snáď zriedkavá psychická porucha, alebo žeby naozaj... ?

Aj keď by som poviedku nezaradil medzi Bradburyho najlepšie, stále je to uhrančivé, tajuplné, smutné a temné rozprávanie, ktoré je nevyhnutné si prečítať! Potom azda pochopíte, prečo je autor suverénne jedným z mojich najmilších spisovateľov.

Noemovy děti (The Children of Noah) - Richard Matheson
Skoré ranné hodiny trávi hlavný hrdina na nepodarenej dovolenke za volantom auta. Prechádza práve cez miniatúrne mestečko, keď ho zadržia miestni policajti za nedovolené prekročenie rýchlosti a nepostupujú pri tom práve štandardne...

Jedna z najlepších poviedok antológie. Matheson je v žánri pojem a tu nás presvedčuje o svojom talente. Poviedka je vskutku dobre napísaná a hrozivá. Výborný nápad - v podstate starý, ale v novom modernizovanom šate, kultúrne rozdiely, z ktorých autor vyťaží maximum a sú tu preexponované na najvyššiu možnú mieru, majstrovské budovanie napätia, to sú všetko neklamné znaky skvelej žánrovej prózy. Vyvstáva tu konflikt medzi moderným človekom, synom civilizovaného 20. storočia so všetkými svojimi výdobytkami, príslušníkom strednej vrstvy, typickým priemerným američanom a na druhej strane jednoduchým "zaostalým" dedinčanom, ktorý žije v izolovanej spoločnosti s vlastnými pravidlami, kde akoby zaspal čas. Príbeh tak ilustruje skryté, latentne prítomné vzájomné pohŕdanie medzi týmito dvoma tak rozdielnymi svetmi, ktoré hrozí prerásť do otvoreného nepriateľstva. A to všetko je prestúpené bravúrne vykreslenou ťaživou atmosférou, ktorá ani na chvíľku nepoľaví, len hustne a hustne až... ale nie, nevzradím tajomstvo tohto príbehu, nechajte sa prekvapiť! A pamätajte, ak ste v cudzom prostredí, kde platia iné pravidlá, buď ich dôsledne dodržujte, alebo, doparoma, rýchlo utečte!

Tváře v Borových dunách (The Faces at Pine Dunes) - Ramsey Campbell
Hlavný hrdina je mladík, ktorý s rodinou kočuje z miesta na miesto a nikde sa dlho nezdržia. Na tomto mieste sa ale zamiluje a možno sa konečne dozvie aj pravdu o svojich rodičoch a o sebe...

Táto poviedka pôsobí buďto ako zdĺhavá nuda bez akejkoľvek gradácie v deji, utárané a nezáživné niečo, kde sa nedeje absolútne nič, alebo ako majstrovský kúsok hrôzy, perfektne vypointovaný a s chorobnou, mrazivou atmosférou, a ako jeden z najznamenitejších kúskov antológie. Tak si vyberte. Zhruba do týchto dvoch kategórii sa delia čitatelia tohto príbehu. Mňa veru táto poviedka vôbec nezaujala, ale dajte jej šancu a možno vás prekvapí. Ramsey Campbell je v hororovej literatúre význačné meno.

Rybí noc (Fish Night) - Joe R. Lansdale 
Uprostred púšte zastane auto a z neho vystúpia dvaja muži. Ten starší rozpráva čudesnú historku, ktorá sa mu kedysi stala v týchto miestach; možno sa zvláštny úkaz zopakuje aj túto noc!

Prazvláštna poviedka, vystihuje ju slovko pitoreskná. Autorovi síce neuveríte ani na chvíľku, ten nápad je tak preexponovaný, že hoci je sám osebe skvelý, vyznieva trochu groteskne, ale predsa má poviedka svoje kvality a naozaj má čosi do seba. Joe Lansdale nie je veru v žánri žiaden nováčik.

Cesta domů (No Way Home) - Brian Lumley
Vydáme sa na cestu, ale do cieľa prísť nemôžeme, a tak blúdime niekoľko rokov... Viete si to predstaviť? Toto je osud literárnej postavy v tomto príbehu...

Snáď nie vyložene hororová poviedka od majstra hororu (antológia je plná zvučných mien autorov), ktorá má ale skoro "záhrobnú" atmosféru a čitateľovi dokáže poriadne znepríjemniť alebo spríjemniť (záleží ako sa na to dívate) chvíle s knihou.

Jeho rostlinná manželka (His Vegetable Wife) - Pat Murphy
Jeden "vidlák" si doma zo sadeničky vypestuje sexuálnu otrokyňu. Ale nie všetko pôjde podľa jeho plánov.

Úchylné feministické čudo, asi toľko mám k tejto poviedke. A nie je na nej absolútne nič hororové... Napísaná ale nie je zle; autorkino meno má dnes vo fantastike cveng, toto je jej raný text pochádzajúci z osemdesiatych rokov.

Černý muž s rohem (Black Man with a Horn) - T. E. D. Klein
Hlavný hrdina je zneuznaný hororový spisovateľ, ktorý žije a tvorí v tieni Lovecrafta. Jedného dňa sa však okolo neho začnú diať čudné veci a on zisťuje, že Lovecraftov "mýtus Cthulhu" možno nebol fikciou.

Nádherná pocta Lovecraftovi, plná náznakov a číhajúcej hrôzy... ktorá sa však nijako poriadne neprejaví a poviedka celá vyšumí do stratena. Nebojím sa ani povedať, že by jej pomohlo škrtanie. Je to veľká škoda, lebo mala potenciál, ale výsledný dojem z nej je rozpačitý. Autor je vysoko oceňovaný prispievateľ do žánru, bohužiaľ ale tvorí veľmi pomalým tempom, a tak toho nemá na konte veľa.

Kde jsi, rytíři? (Wish One Knight) - Brian A. Hopkins
Brutálnemu domáce násiliu vie urobiť hlavný hrdina, ešte chlapec, koniec, ale vpravde netradičným spôsobom. Za všetko sa však platí...

Veľmi surová poviedka, ale dobrá. Má však jednu velikánsku chybu - je to temné fantasy, vôbec nie horor. Je to tiež jedna z prvých prác tohto autora, ktorý sa neskôr vypracoval na popredného spisovateľa strašidelnej literatúry a získal viaceré žánrové ocenenia.

Nákupy (Shopping Trip) - Carol T. Noble
Hlavná hrdinka, ktorá je úplne obyčajná si v úplne obyčajný deň vyrazí na úplne obyčajné nákupy, niekto ju však sleduje a blíži sa večer... dnešný deň možno napokon nebude tak celkom obyčajným.

Mne osobne sa táto poviedka páčila, dokonca môžem povedať, že sa mi veľmi páčila. Leží na pomedzí realistického, nie nadprirodzeného hororu a thrilleru, využíva prvky pozvoľna sa stupňujúceho napätia a jej nejednoznačný koniec a nevypovedaný záver zapôsobia na čitateľa ako studená sprcha. Chápem aj to, že niekto ju môže považovať za nepríliš výraznú a akýmsi spôsobom banálnu prózu, ja s tým ale nesúhlasím. Práve jej zdanlivá obyčajnosť a všednosť vytvára dojem až krutej úprimnosti. Áno, viem si predstaviť, že takéto niečo sa môže prihodiť hocikomu, ak ste v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Autorka publikuje v málo nákladových obskurných časopisoch a antológiách, ale zdá sa, že má rozhodne na viac!

Dovádění (The Frolic) -  Thomas Ligotti
So vyšinutým vrahom malých detí si, zdá sa, nevie rady ani väzenský psychológ. Aj ten má pocit, keď sa s ním rozpráva, akoby navštívil vzdialené sféry pekla.

Táto poviedka na mňa nesmierne zapôsobila. Je doslova morbídna, a pritom by sme v nej darmo hľadali niečo naturalistické. Nie je v nej jedinej zmienky o niečom sadistickom, nič sa tam neopisuje. Nie, ťaží čisto zo svojej ponurej, veľmi temnej atmosféry. Naskákala mi z nej husia koža a ešte doteraz, keď si na ňu spomeniem, ma dokáže vyviesť z rovnováhy. Thomas Ligotti je právom považovaný za jedného z najskvelejších súčasných autorov strašidelnej prózy.

Muž, který byl ošklivý na panenky s dýňovou hlavou (The Man Who Wasn´t Nice to Pumpkin Head Dolls) - Darrell Schweitzer
Svet sa zbláznil! Všetci túžia po novej hračke a okolo výrobku sa rozpútal úplný ošiaľ. Zdá sa, že len hlavnému hrdinovi to ide na nervy a nevezie sa na tej vlne.

Nápad nie je zlý, oceňujem aj trochu tej spoločenskej satiry, i to, ako autor pranieruje marketingové kampane a ľudskú stádovitosť, keď sa človek nechá opantať akoukoľvek hlúposťou. Nevadí ani tak to, že poviedka nie je nijako zaujímavo napísaná, horšie je, že postráda akékoľvek napätie, absentuje tam prvok prekvapenia a ani atmosféra nestojí za nič. Akože šokujúci záver je len nechcene úsmevný. Táto poviedka bola jednoducho slabá a nič na tom nezmení fakt, že autor stvoril niečo tak zvláštne, niečo tak psychedelické a zároveň tiež veľmi uhrančivé, ako je fascinujúca fantasy kniha Každý z nás je legenda (We Are All Legends).

Noční stíny (Nightcrawlers) - Robert R. McCammon
Protagonista príbehu si z Vietnamskej vojny neodniesol bežné nočné mory, ako iní veteráni. Tieto nie sú len akoby... tieto nie sú také živé, až sa zdajú byť skutočné, tieto totiž sú skutočné!

Maximálne zaujímavý a pohlcujúci príbeh, ktorý rozhodne patrí k tým lepším v antológii. Veľmi trefne, cestou fantastiky, konkrétne hororu, nám približuje traumu z Vietnamu a to, ako zasiahla americkú spoločnosť. Naozaj nevšedné čítanie, nemali by sme sa ale diviť, lebo autor je ďalším z radu významných modernejších autorov strašidelných kníh.

Zapovězené (The Forbidden) - Clive Barker
Hlavná hrdinka zháňa materiál do dizertačnej práce o graffiti, preto vyráža aj priamo do terénu, do predmestí veľkomesta. Narazí pritom i na to, čo nehľadala: na ozvenu mestských legiend o nevyriešených vraždách a desivom démonovi.

Záverečnú poviedku vnímam ako najdesivejšiu a takisto najsilnejšiu zo všetkých, a že mala skvelých konkurentov! Kontroverzný Clive Barker je nekorunovaný kráľ splatterpunku, odnože hororu zameraného na explicitné zobrazenie násilia, ale trebárs aj sexu a detailné stvárnenie rôznych "nechutností". Keby to bolo samoúčelné, poviem - odpad! Ale Barker je veľký umelec a dokáže to použiť funkčne, v tomto prípade to dokonca nijako neprečnieva štandard trochu drsnejšieho hororu, v tom netkvie hypnotická podmanivosť poviedky. Opäť je to v atmosfére. Tu autor dokázal, že pohlcujúca, ťaživá, bezútešná atmosféra nemusí čerpať len z klasického prostredia cintorínov, opustených domov, strašidelných zámkov, tajuplných lesov, ale môže byť aj veľmi súčasná, keď príbeh zasadil do ghetta moderného veľkomesta, do labyrintu z šedivého betónu obývaného stratenými existenciami a vôbec nižšou sociálnou vrstvou. Ranu z milosti mi potom zasadilo rozuzlenie príbehu a jeho vyznenie... Barker ide hlbšie, neuspojí sa s niečím takým, ako je otrepaná prekvapivá pointa či zvrat v závere rozprávania, nech by bol výsledok akokoľvek famózny. On ide hlbšie, zamýšľa sa nad esenciou príbehu ako takého, nad vznikom legiend, a nevyníma z toho ani moderné mestské legendy, ide ešte hlbšie, až k archetypom... ku koreňom rozprávania a vzniku strašidelných historiek. Týmto si ma bezvýhradne získal. Ale možno som trochu zaujatý, vyrastal som totiž v meste, na pochmúrnych sídliskách z betónu, v panelovom byte... A stále som tým nasiaknutý - hrôzostrašnými povedačkami, čo sme si rozprávali ako deti, a nie nie to zo seba vyžmýkať! Touto poviedkou sa to naopak iba umocnilo. Akoby totiž hovorila: poďte, vitajte v novom storočí a novom tisícročí, mnohé sa zmenilo, ale strach a des ostávajú stále rovnakými, oni sa nemenia a ľudstvo budú sprevádzať počas celej jeho cesty...

A mne bolo cťou sprevádzať vás jednou z najlepších antológii horroru, ktorá sa dá zohnať v slovenskom či českom jazyku. Kniha vyšla v roku 1996 vo vydavateľstve Najáda.

(ukážka z Barkerovej maliarskej tvorby - aj tam je rovnako svoj a rovnako perverzný a sugestívny ako v literatúre)

Frankenstein čiže moderný Prometeus

(vydanie z roku 1969 vo vydavateľstve Tatran v edícii Zenit s fotografiami filmovej verzie z roku 1931)

Príbeh známy na celom svete azda nemusím bližšie opisovať, každý pozná nešťastný osud Viktora Frankensteina, človeka, ktorý chcel priniesť ľudstvu to najvyššie dobro, ale vypustil medzi ľudí hrozné zlo, človeka, ktorý sa hral na Boha a privodil tak skazu nie iba sebe, ale aj svojim blízkym. Každý tiež vie o tom, ako skončil jeho výtvor, monštrum, ktorému vdýchol život. A bol to život prekliaty, hádam ešte nešťastnejší, aký viedol jeho stvoriteľ. Notoricky známu knihu ale postihol tiež smutný osud, taký, ktorý hrozí každej klasike - všetci o nej počuli, málokto ju aj reálne čítal... Určite to napravte! Je to veľký príbeh, je to veľká literatúra. A klasika nielen v hororovom žánri, ale v rámci literatúry všeobecne. Ak mám byť pravdovravný, v tenkom románe je len zopár strašidelných pasáží, dali by sa spočítať na prstoch jednej ruky, kniha je totiž hrozivá iným spôsobom než vyobrazením odpudivého netvora, disponuje predovšetkým celkom odlišným typom hrôzy. Mám na mysli tragédiu dvoch bytostí: človeka-vedca a umelého tvora, fyzicky odpudivého, nestvorného, no vymodelovaného na ľudský obraz a disponujúceho inteligenciou a citmi. Tragika cítiacej bytosti, to je totiž skutočný horor!
Je to teda najmä filozofická rovina knihy, jej morálny apel a jej vizionársky rozmer (pretože nielen horor, ale aj science fiction vďačí tomuto dielu za mnohé), ktoré tak zasiahnu čitateľa, ide ale predovšetkým o spôsob akým nastavuje autorka zrkadlo človeku. To, čo je v súčasnosti vnímané ako klišé, je tu priekopnícky použité. Zrkadlo psyché nám ukazuje pravdu, ktorú vidieť nechceme. Z čoho vzniká zlo? Je v nás prítomné od počiatku, od zrodenia, alebo ho do nás zasejú okolnosti, útrapy, posmech, pohŕdanie, strach, ktorými nás častujú ďalší ľudia? Mnohé skutky, ktoré zamýšľame vykonať k prospechu sebe i druhým, sa môžu veľmi škaredo zvrtnúť a spôsobiť v konečnom dôsledku katastrofu, preto by sme sa nikdy nemali snažiť dobro vykonať pomocou zlého, či dokonca i len prostredníctvom toho, čo má nejasný a pochybný charakter. Účel nikdy nesvätí prostriedky. To prostriedky nakoniec ten účel znesvätia, ak nie sú čisté...
Dokážeme skutočne dovidieť na koniec nášho úsilia? Naozaj prinesie to, čo predpokladáme?
Snáď nijaký iný príbeh natoľko účinne nevaruje pred posadnutosťou poznaním, pred necitlivým bádaním, pred fanatickým ošiaľom objaviteľa, ktorý už nie je schopný uvažovať triezvo, ženie sa len za svojím cieľom, a čo je horšie, nakoniec nedokáže prijať zodpovednosť za svoje činy a v kritickom okamihu sa zľakne vlastného diela a dištancuje sa od neho.
Je to nekonečne smutný príbeh, ohromne depresívny. Ale tiež kniha, ktorá jednoznačne patrí do kultúrneho pokladu ľudstva. Jej celý názov znie:

Frankenstein čiže moderný Prometeus (Frankenstein; or, The Modern Prometheus) - Mary W. Shelleyová

(obálka z vydania v roku 1991 vo vydavateľstve Tatran v edícii Zenit)

Často je dnes podnázov vynechávaný, a je to škoda, lebo v ňom badať hlbokú symboliku. Celé dielo je predchnuté symbolmi, biblickými i antickými. Prométeus bol podľa starogréckej báje titan, ktorý daroval ľuďom oheň a rozhneval tak bohov, ktorí ho kruto potrestali, menej známa staroveká rímska verzia legendy však vykresľuje Prométea ešte ináč. Podľa nej bol práve on spolutvorcom človeka... V jeho úlohe, pripodobnený titanovi, vystupuje v knihe mladý vedec, ktorý si pre svoju nerozvážnosť vytrpí nepredstaviteľné muky. Rovnako, možno však ešte väčšmi, trpí jeho zavrhnutý výtvor. V dejinách fantastickej literatúry je to asi prvý moderný prípad umelej bytosti. Iste, predchádza mu napríklad povesť o pražskom golemovi, ale toto je snáď prvý príklad v modernej beletrii. To "modernej", i keď s úvodzovkami (veď od prvého vydania práve uplynulo dvesto rokov), berte ale vážne. Je to spojenie hororu a science fiction do jediného drásavého a podmanivého celku. Oba žánre sa delia o tento stavebný kameň s názvom Frankenstein. A je to obrovský balvan. Otesaný autorkou do podoby krásneho, vznosného piliera, ale predsa je ten pilier pokrytý desivými výjavmi. A, samozrejme, je kniha i čímsi viac než len dobrým žánrovým čítaním. Každou stránkou, každou vetou to spisovateľka potvrdzuje. Vo svojej dobe musela táto klasika klasík vyznieť naozaj moderne. A veru aj škandalózne. Román nezostarol, a tak nepôsobí v názve slovo moderný nemiestne ani dnes. Vyrastá z tradície gotického románu, ale dá sa považovať za predchodcu, či ak chcete, tak dokonca za prvý príklad sci-fi príbehu, ktorý by zniesol súčasné žánrové kritériá. Ešte bližšie má k hororu, najbližšie však asi k existencializmu, veď najväčšími existencialistami aj tak boli romantici... Shelleyovej titanský príbeh stojí jednou nohou v minulosti a druhou v budúcnosti, a oboma stojí rovnako pevne. Duch románu je podvojný bez toho, aby bol rozdvojený. Spája dávne tradície alchýmie a novodobej chémie, báje o umelých bytostiach homunkuloch s modernými (vtedajšími) princípmi rozvíjajúcej sa vedy a stavia vedľa nej náboženstvo i vieru. A dobro a zlo. Všetko je navzájom prepojené, a jedno prerastá druhým. A jedno vzniká z druhého, hoci i nedopatrením a nepochopením.
A čo z toho vyplýva pre čitateľa?

Najprv premýšľaj, potom konaj!
Spýtaj sa samého seba: sú tvoje ciele naozaj nezištné?
Dobro nemôže vzísť zo zlého. Ale zlé z dobrého áno, pokiaľ človek nedokáže doviesť veci do správneho konca.
Každý potrebuje lásku a každý je jej i hoden, pokiaľ sa usiluje žiť cnostne a konať dobro.
Strach z neznámeho a odlišného vedie ku krutosti.
Krivdy vedú k trpkosti, zlobe a nenávisti.
A slovami Konfucia: Ak sa vydávate na cestu pomsty, začnite kopať dva hroby.

(obálka vydania z roku 2007 vo vydavateľstve Európa)

O tomto a o mnohom ďalšom vypovedá tento útly román, ktorý sa prekvapivo začína listami písanými na ďalekom severe kapitánom polárnej expedície. Prológ plný mrazu, ponurých ľadových plání a horúceho zápalu arktického objaviteľa je úchvatným rozohraním nadčasového príbehu, ktorý je ale pretkaný krásnym dobovým romantizmom. Vzdávam hold autorke za veľdielo literatúry, za to, že takto významne obohatila našu kultúru, za to, že stvorila jeden z najsilnejších príbehov v dejinách.

Tak ostrý kontrast medzi zobrazením Frankensteinovho monštra (pozor! monštrum nemá meno, jeho otec sa mu ani nijaké neunúval dať) v knihe a populárnej kultúre, ktorá dielo parafrázuje, vykráda, ale nijako mu nerobí česť, je až nevysloviteľný. Na istú krátku dobu spravili filmy z Frankensteinovho monštra najslávnejšieho netvora, ktorý dokonca zatienil i samotného upírieho grófa Draculu, ale v knihe je nepomerne viac akcentovaná jeho ľudská stránka, jeho bolesť a jeho osobné utrpenie.
A čo náboženský rozmer knihy? Aj ten poskytuje množstvo otázok. Netvor si povzdychne, že i Satan má ľahší údel než on. Je rovnako zapudený svojím stvoriteľom, nijako sa však za svoje vyhnanstvo nepričinil, jeho samota a jeho exil nebol podmienený jeho pýchou, ani jeho zlým rozhodnutím, ale iba jeho samotnou existenciou...

(dobová ilustrácia k vydaniu z roku 1831)

Prvýkrát vyšla kniha v roku 1818 a anonymne, meno autora nebolo ešte uvedené. To sa objavilo o päť rokov neskôr. Tretie vydanie z roku 1831 bolo upravené samotnou autorkou a táto verzia sa vydáva najčastejšie dodnes. Kniha sa dočkala nesmierneho množstva adaptácií, od divadla až po televíziu... Väčšina spracovaní ale necitlivo zasahuje do deja a častokrát sa v mnohom odchyľuje pri zobrazení charakterov postáv.

Kritika prijala knihu rozporuplne. Jedni boli fascinovaní rozmermi príbehu, druhí zhnusení autorkinými temnými fantáziami.

A čitateľská obec? Tá knihu zbožňovala a ja dúfam, že sa k nej pripojíte... 

Volanie o pomoc

V socialistickom Československu vychádzal horor len veľmi zriedka. Režim strašidelnej literatúre príliš neprial, je ale pravda, že keď sa už zriedkavo čosi dostalo na pulty kníhkupectiev a do knižníc, bola to kvalitná literatúra. Jedna z mála antológií hororových príbehov, ktorú bolo vtedy možné zohnať, sa objavila nedlho pred prevratom. A čo viac, bola v slovenčine. V tých rokoch sa knihy vydávali v mohotisícových nákladoch, takže keď budete trošku pátrať na bazároch, v antikvariátoch či len jednoducho zájdete do knižnice, šanca, že na ňu natrafíte nie je vôbec malá. No a potom si z nej určite vyskúšajte nejakú tú poviedku prečítať! Bola to éra, kedy sa do hororových antológií regulérne primiešavali aj iné typy príbehov, a tak v takýchto knihách bolo možné bežne naďabiť na mysterióznu či dokonca čisto detektívnu prózu, ale to nevadí, purista ich buďto preskočí, alebo si rozšíri obzory, napokon, aj tieto žánre majú svoje prednosti, a môžu poskytnúť výborný čitateľský zážitok. Ale teraz sa už poďme pozrieť na jednotlivé poviedky angloamerických autorov:

Volanie o pomoc

 

Zrkadlo, zrkadlo (Mirror, Mirror) - Pauline K. Priluciková
Príbeh sa odohráva na prelome storočí (19. a 20.), kedy do si do svojho rodného amerického malomesta prináša vdovec novú ženu. Tá je nielen krásna, ale aj záhadná. Mimoriadne lipne na zvláštnom zrkadle, ktoré je jej majetkom, a zdá sa, že je s predmetom v akomsi prazvláštnom spojení. Po čase udalosti naberú zlovestný ráz...

Úvodná poviedka od mne neznámej autorky je dobrá a ponúka čitateľovi sľubný rozjazd a navnadí ho na celú antológiu. Príbeh má v tom správnom vyváženom pomere všetko, čo by mal obsahovať fantastický horor. Podivného protagonistu, s ktorým nie je všetko v poriadku a vy len čakáte, kedy sa "vyfarbí", očarovaný predmet, v ktorom driemu zlé sily, desivé rozuzlenie, ktoré už dlhšie tušíte, no i tak vás omráči, keď je vypovedané, dobrý nápad a primeranú atmosféru. Potešilo ma tiež to, že, ako už sám názov poviedky prezrádza, príbeh je inšpirovaný istým prvkom z klasických rozprávok. Veď nemajú azda mnohé staré rozprávky blízko k hororu? Azda len by poviedke prospelo, keby sa autorka trochu viac rozpísala... Spokojne si ju viem predstaviť aj dlhšiu.

Medená misa (The Copper Bowl) - George Fielding Eliot
Od hlavného hrdinu, vojaka, nezíska nepriateľ informácie ani mučením. Ale bude rovnako odhodlaný v prípade, že to najrafinovanejšie a najhnusnejšie mučenie aplikujú aj na osobu, ktorá je mu blízka?

Hoci je to naznačené už v názve, nebudem bližšie prezrádzať praktiky orientálnej tortúry, lebo by som tým vyzradil hlavnú tému i pointu poviedky. Nie je to ani tak horor, ako skôr dosť šokujúca a nechutná poviedka v štýle frenetickej literatúry. V tom je jej sila i slabina. Tak či onak, je to jednoznačne kvalitatívny zostup a nie vzostup, oproti poviedke prvej.
Autor bol vojakom, z ktorého sa neskôr stal vo svojej dobe pomerne známy spisovateľ. Písal knihy s vojenskou tématikou, kriminálky, ale zabŕdol trebárs i do science fiction.

Hriechy otcov (The Sins of The Fathers) - Christianna Brandová
Námet vychádza zo skutočného zvyku, ktorý sa pestoval vo Walese v stredoveku, ale v niektorých odľahlých oblastiach údajne prežíval skoro až do moderných dôb. Spočíval v tom, že takzvaný "pojedač hriechov" bol prizvaný k lôžku mŕtveho, kde zjedol pripravené pokrmy, ktoré mali symbolizovať prehrešky nebožtíka. Takto podľa povery na seba preniesol hriechy dotyčného. Je pochopiteľné, že títo pojedači hriechov boli na okraji vtedajšej spoločnosti. Poviedka pojednáva o jednom mladíkovi takéhoto "zamestnania" a jeho hladujúcej rodine.

Táto poviedka je trochu známejšia, a mne len vŕta v hlave, prečo nie je ešte viac známa, lebo je výborná. Síce pochybujem, či je o nej možné uvažovať ako o horore, hoci vykazuje niektoré prvky strašidelnej literatúry, ale svojou atmosférou, silným a nečakaným koncom, kvalitným spracovaním, a vôbec; svojou témou, výrazne vyčnieva nad priemernú literárnu produkciu. Mierou morbidity ma šokovala. A o to viac, že tu niet ničoho prehnaného, samoúčelného, ale naopak, poviedka vyznieva úplne prirodzene, reálne a ľudsky, je potom pôsobivejšia. Jeden čas populárna spisovateľka detektívok nám tu pripravila skutočne depresívny a smutný literárny pokrm. Pre mňa veľké prekvapenie!

Squaw (The Squaw) - Bram Stoker 
Mladomanželský pár zavíta počas svadobnej cesty do Norimbergu. Dominantou mesta je hrad, dominantou hradu mučiareň a dominantou mučiarne nástroj zvaný železná panna. Prehliadka expozície neprebieha tak úplne podľa ich predstáv, hlavne keď ich nevycválaný spoločník omylom usmrtí mláďa mačky...

Autor poviedky je i autorom slávneho Draculu, čo sa strašidelných príbehov týka, ako dokladá táto poviedka, neostal iba pri ňom. A niekedy nepotrebuje k navodeniu nepríjemného pocitu blížiacej sa hrozby ani nadprirodzené prvky. Stoker vedel byť poriadne sadistický... netvrdím, že poviedka je mimoriadne zručne napísaná, lebo nie je, ale má svoje kvality, a mne sa páčila. Ponaučenie, ktoré z nej vyplýva: buďte dobrý k zvieratám, a nepodceňujte silu materinskej lásky... a ani pomsty!
A čo názov poviedky? Kto čítal príbehy Karla Maya vie, že squaw je označenie pre indiánsku ženu a ešte lepšie pre poriadnu indiánsku fúriu...

Harry (Harry) - Rosemary Timperleyová
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...

Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...

Milý strýko (Jolly Uncle) - Lindsay Stewartová
Keď problémový, dá sa povedať, že až sociopatický chlapec, protagonista nášho príbehu, ochorie, zveria ho do opatery jeho navonok milému strýkovi. Zdá sa však, že pod maskou láskavosti sa skrýva chamtivý starec, ktorý prahne po chlapcovom dedičstve. Chlapec má slabé srdce a strýko očividne miluje horory. V hlave sa mu zrodí veľmi nepekný plán...

Problém tejto poviedky je to, že ju nemožno brať vážne. Iste, je schválne odľahčená, autorka tam naschvál dala ten nevážny, čiernohumorný, až morbídne-humorný tón. Horšie je, že takéto niečo v horore málokedy funguje, a môže sa stať, čo sa i presne stalo, že sa nebudete báť, no ani sa nezasmejete. Je to napokon len taká slohová hračka, akési literárne cvičenie s nejednoznačným (žeby predsa len kúsoček nadprirodzena?), a napriek tomu predvídateľným vyvrcholením. Od toho, aby to nebola poviedka zlá, ju zachraňuje originálny nápad. Autorku nepoznám a ani ma nenavnadila, aby som prípadne chcel bližšie spoznať jej ďalšie dielka, keby bola taká možnosť.

Strieborná maska (The Silver Mask) - Hugh Walpole
Naša hrdinka je postaršia zámožná panna a tak, keď sa u nej jedného dňa zjaví krásny mladý a sebavedomý podvodník a zlodejíček, nedokáže ho jednoducho vyhnať a dá mu niečo malé na prilepšenie. Lenže ten sa u nej zjavuje čoraz častejšie a zostáva čoraz dlhšie. Postaršia slečna mu nedokáže povedať "nie", a postupne ju opantá svojím osobným kúzlom. Kam to až zájde?
A nad tým všetkým, ako nemý svedok osobnej, no veľkej katastrofy jedného človeka visí vzácny to predmet umeleckej zbierky našej protagonistky: strieborná maska veselého šaša...

Iste jeden z vrcholov antológie. Psychologický a skrz naskrz realistický horor, ktorý pôsobí veľmi hodnoverným dojmom. Takéto niečo by sa kľudne mohlo stať. Alebo sa nebodaj aj niekedy stalo? Dobromyseľnost kráča ruka v ruke s naivitou, láskavosť s možnosťou podľahnúť čaru niekoho, kto vás chce využiť a zmanipulovať. A ak aj miestami pôsobí vývoj deja trochu prehnane, je to len preto, aby autor zdôraznil príslovie "pre dobrotu na žobrotu". To ako dokáže vzbudiť emócie, či už je to súcit, rozčarovanie, hnev a pod., je nevídané. Príbeh je horúcim kandidátom na najlepšiu poviedku antológie a dôkazom, že horor môže mať úplne inú podobu než na akú sme zvyknutý, a ktorú očakávame. Aj takto to môže dopadnúť, keď sa mimoriadne čítaný a obľúbený románopisec, spisovateľ, ktorý mal počas svojho života nakročené k tomu, aby bol považovaný za naozaj veľkého a významného literáta, rozhodne podrobnejšie preskúmať tienisté stránky života a obnažiť temné ľudské charaktery.

Portobello Road (The Portobello Road) - Muriel Sparková
Rozprávačka príbehu navštívi člena svojej dávnej partie a spomína na milé, až pochabé obdobie mladosti. To by bola celkom konvenčná poviedka, lenže naša rozprávačka je duchom. A tak je jasné, že nemôže ísť ani o úplne tradičný duchársky príbeh.

Túto poviedku hodnotím kladne, zaujala ma všadeprítomnou nostalgiou, spomínaním na zašlé časy mladosti, skutočnosťou, že Portobello Road naozaj jestvuje a nie je len vybájenou lokalitou pre potreby poviedky, a v neposlednom rade tým, čo som už spomenul, že rozprávačom je duch. Duch, ktorý ako inak, chce odčiniť dávny zločin. Nenútené pokojné rozprávanie, ktoré sa zdá byť mierne sentimentálnym rozpamätávaním, je v ostrom kontraste k tomu, čo sa stalo duchovi, keď ešte nebol duchom. Kritikou veľmi oceňovaná poetka a spisovateľka románov nám prináša zaujímavý príbeh, ktorému by ale neuškodilo trochu toho "škrtania". Miestami je zbytočne rozvláčny.

Volanie o pomoc (Call for Help) - Robert Arthur
Dve dôchodkyne majú podozrenie, že ich neter spolu s jej manželom ich chú pripraviť o dedičstvo. Bude v hre aj vražda? K čomu vedú všetky tie znepokojujúce indície? Alebo sú naozaj len paranoidné?

Robert Arthur nie je nikto iný, ako autor originálnych Troch pátračov. Detektívnym knižným seriálom s mysterióznymi prvkami, ktorý je cielený pre staršie deti a mládež, a ktorý sa aj u nás stále teší nesmiernej popularite. Ale Robert Arthur tu dokazuje, že vie písať aj pre dospelých, a že je bez akýchkoľvek pochýb veľmi šikovným žánrovým autorom. Jeho podivné a strašidelné príbehy, či už tie detektívne alebo vyložene hororové, a so všetkými odtieňami medzi tým, majú pre svoju dômyslenú výstavbu a vypointovanosť nesporné čaro. Táto poviedka, ktorá dala názov celej antológii je výborná.

Porró (Pollock and the Porroh Man) - Herbert George Wells
Arogantný Angličan sa v rovníkovej Afrike dostane do vážneho sporu s príslušníkov miestnej sekty, ktorej nasledovníci majú údajne čarodejné schopnosti. Spor vyvrcholí zabitím černocha, ale pomsta niekedy prichádza aj zo záhrobia...

Jedna z najvýraznejších poviedok v antológii nás prenesie do dôb kolonializmu a rozpráva o strete moderného človeka s hrôzami ľudovej mágie, voči ktorým je bezmocný a civilizačný nános ho nijako neuchráni. Odťažitý štýl, ktorý opisuje hrôzy s lakonickým nadhľadom prekvapivo rýchlo čitateľa vtiahne a zabezpečí, že ten veru nebude mať nad dejom nijaký nadhľad, ale pomerne rýchlo sa do neho ponorí. Situácia sa neúprosne zhoršuje, dej nezastaviteľne graduje a... zvyšok už nedopoviem, poviedku si skrátka musíte prečítať. Autor je považovaný za spoluzakladateľa science fiction, ale mal širší záber a nevyhol sa ani strašidelným príbehom. Tu dokazuje, že aj tie mu išli.

Ostrov tuleňov (The Island of the Seals) - Samantha Leeová
Hlavná hrdinka žije osamelým životom v divokom a romantickom kraji Hebridských ostrovov. Prichádza za ňou tajomný muž, ktorý sa stane jej milencom. Ale je to vôbec človek?

Veľmi pekná poviedka čerpajúca zo severských povestí a vyvolávajúca v čitateľovi až lyrické záchvevy. Má to iba jediný háčik... vôbec to nie je horor, ale čistokrvná fantasy. Rozhodne by som si ale od autorky chcel prečítať aj iné jej práce.

Netopiere (The Bats) - David Grant
Najväčšou záľubou syna neporiadnych a nedbanlivých rodičov sú zvieratá, ktoré si chová v kôlni na záhrade. Keď mu ich nenávidení rodičia chcú zakázať, chlapec sa tomu rozhodne zabrániť. Delikátne a pekne po svojom...

Tak, po Squaw tu máme ďalší zvierací horor. Nie je to zlá poviedka, a mohla by to byť poviedka aj dobrá, ale niečo mi to nápadne pripomína... Čo také? Aha, poviedku s názvom "Sredni Vaštar". Je jasné, že tento úzkoprofilový, hoci zaujímavý, námet ju už dokonale vyčerpaný a spisovateľ už nemôže prísť s ničím novým, zakaždým ide iba o variáciu na rovnakú tému, ale tu je tá nápadnosť až priveľmi podobná a "Sredni Vaštar" bol napísaný podstatne skôr a je oveľa zaujímavejší a lepšie spracovaný. David Grant je pseudonym Craiga Thomasa, známeho bestsellerového autora thrillerov a špionážnych románov.

Noemove deti (The Children of Noah) - Richard Matheson
Skoré ranné hodiny trávi hlavný hrdina na nepodarenej dovolenke za volantom auta. Prechádza práve cez miniatúrne mestečko, keď ho zadržia miestni policajti za nedovolené prekročenie rýchlosti a nepostupujú pri tom práve štandardne...

Pravdepodobne najlepšia poviedka antológie. Matheson je v žánri pojem a tu nás presvedčuje o svojom talente. Poviedka je vskutku dobre napísaná a hrozivá. Výborný nápad - v podstate starý, ale v novom modernizovanom šate, kultúrne rozdiely, z ktorých autor vyťaží maximum a sú tu preexponované na najvyššiu možnú mieru, majstrovské budovanie napätia, to sú všetko neklamné znaky skvelej žánrovej prózy. Vyvstáva tu konflikt medzi moderným človekom, synom civilizovaného 20. storočia so všetkými svojimi výdobytkami, príslušníkom strednej vrstvy, typickým priemerným američanom a na druhej strane jednoduchým "zaostalým" dedinčanom, ktorý žije v izolovanej spoločnosti s vlastnými pravidlami, kde akoby zaspal čas. Príbeh tak ilustruje skryté, latentne prítomné vzájomné pohŕdanie medzi týmito dvoma tak rozdielnymi svetmi, ktoré hrozí prerásť do otvoreného nepriateľstva. A to všetko je prestúpené bravúrne vykreslenou ťaživou atmosférou, ktorá ani na chvíľku nepoľaví, len hustne a hustne až... ale nie, nevzradím tajomstvo tohto príbehu, nechajte sa prekvapiť! A pamätajte, ak ste v cudzom prostredí, kde platia iné pravidlá, buď ich dôsledne dodržujte, alebo, doparoma, rýchlo utečte!

Októbrová hra (The October Game) - Ray Bradbury
Na halloweenskom večierku sa možno definitívne rozpletú nitky životov zauzlených nešťastným manželstvom. A bude to násilnou cestou, lebo budú preťaté...

Bradbury dokáže bravúrne vykresliť ľudské charaktery. A nerobí to opisom, ale prostredníctvom ich konania a myšlienok. Psychika, či psychopatológia, to je jeho odbor, teda aspoň v tom literárnom zmysle, ale ešte lepší je v budovaní atmosféry, sotva kto, ak vôbec niekto sa mu v tom dokáže rovnať, a ja osobne veru nepoznám nikoho, kto by ho tromfol, v tomto je jeden z najlepších a možno vôbec najlepší. A to všetko čitateľovi podáva nádherne poetickým jazykom, ktorým však nevyrozpráva len krásne, ale aj tie ohavné veci. Čitateľský zážitok je potom mimoriadne silný. Rovnako krásna, rovnako strašná je i táto poviedka. Bradbury je nielen jeden z najväčších hororových autorov, patrí aj k tým najfascinujúcejším literátom, akých nám minulé storočie prinieslo. Famózna poviedka, ale u maestra to ani inak nemôže byť.

Pijáci krvi (The Sanguivites) - Kay Leithová
Manželský pár nájde na svojom pozemku zvláštny starobylý basreliéf, netušia, že tým na seba upriamia pozornosť desivých "pijákov krvi".

Poviedka sa začína pozvoľna rozbiehať, ako to pri moderných hororoch býva. Viete, že keď sa naruší a zachveje stena reality, za ktorou číha niečo zlovestné, je zle. No keď tá stena odrazu padne, máme tu odrazu typický pulpový a dosť lacne pôsobiaci horor. Ak by tá poviedka bola staršieho dáta a skutočne by sa zrodila na stránkach pulpových časopisov, mohla by mať svoje nezameniteľné a menej či viac brakové kúzlo, teraz však pôsobí len ako totálne "béčko". Slabá poviedka. A je to škoda, z námetu sa dalo vyťažiť viac, ale predovšetkým by si zasluhoval dôstojnejšie spracovanie. Autorka napísala ešte niekoľko ďalších žánrových poviedok.

Nezvyčajný hrob (The Wall-to-Wall Grave) - Andrew Benedict
V bare si môžete vypočuť všemožné historky, a to aj tie najneuveriteľnejšie. Toto bude príbeh odplaty otca, ktorý sa rozhodne páchateľa potrestať veľmi krutým a svojským spôsobom...

Príbeh o zločine a treste bol ešte málokedy taký pútavý. Poviedka, ktorá sa začína nenápadito, ako rozprávanie neuveriteľnej historky jedným chlapíkom druhému pri výčape, vás veľmi rýchlo pohltí. Možno to nie je zo žánrového hľadiska horor, ale či už budeme prózu vnímať ako thriller či ako akúsi postdetektívku a to ešte pekne naruby, nedá sa jej uprieť istá "hororovosť". Veď neznamená azda slovo horor v preklade hrôzu? Takže áno, napokon, svojím spôsobom, ide o horor. A dobrú poviedku, ktorá ukazuje, že zaujímavý príbeh nemusí byť nijako sofistikovaný, ale keď sa ho chopí šikovný autor, vie veľa vykresať aj z triviálneho nápadu. Och, a ešte niečo, Andrew Benedict je pseudonym Roberta Arthura, takže tento spisovateľ sa nám v antológii predviedol hneď dvoma excelentnými kúskami.

Pohľad z terasy (View from the Terrace) - Mike Marmer
Vzápätí po tom, ako muž prepadne cez zábradlie a zabije sa, sa vyšetrovania ujíma detektív. Má ísť o rutinné šetrenie, veď to bola nehoda, nikto nepredpokladá samovraždu, tobôž už nie vraždu. Alebo žeby?... vyšli pri vyšetrovaní najavo isté nepekné okolnosti?

Ak by som sa príliš začal šíriť o deji, veľa by som vyzradil, poviem len, že je to vynikajúci detektívny príbeh, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad javí. O autorovi sa mi toho podarilo zistiť pramálo, viem len, že má na konte ešte zopár poviedok.

Pozvanie na poľovačku (An Invitation to the Hunt) - George Hitchcock
Keď obdrží hlavná postava príbehu pozvanie na poľovačku, ešte netuší, do čoho sa to plánuje namočiť. Čitateľ, ktorý však v ruke drží antológiu strašidelných príbehov vie veľmi dobre, že nad hlavným hrdinom sa sťahujú poriadne čierne búrkové mračná.

Poviedka, ktorá je niečím viac, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať sa uberá pozvoľným tempom k šokujúcemu záveru. Práve záver jej dodáva na pôsobivosti, stavia ju do odlišného svetla, zvýrazňuje, a pritom mení jej kontúry. Môže sa vám stať, že s vedomím záveru sa ju rozhodnete si hneď vzápätí prečítať druhýkrát. Nečakaný, alebo naopak očakávateľný, neuveriteľný a neľútostný záver začne pri opätovnom čítaní vyznievať celkom logicky a predvídateľne. Nejde však len o výborný horor, a či azda mystery, je to aj spoločenská satira. A poriadne sardonická. Od všestranného umelca a básnika, akým bol tento autor, by bolo chybou očakávať niečo konvenčné a nezáživné.

Domáca (The Landlady) - Roald Dahl
Mládenec si hľadá ubytovanie a nájde ho. Nie však také, aké by sa mu mohlo páčiť... Na milej domácej pri bližšom skúmaní čosi nesedí...

Roalda Dahla predstavovať netreba. Jeden z najvýraznejších a najobľúbenejších autorov pre deti si veľmi rád odskočil aj k weird fiction. Niektoré jeho príbehy sú naozaj podivné, ťažiac z bláznivých nápadov, a vyťažiac tak v jeho podaní ešte bláznivejší výsledok. Tento príbeh sa naopak drží nohami na zemi, spisovateľ Dahlovho formátu však dokáže z prostého príbehu a ošúchanej zápletky zmajstrovať skvostný žánrový "kraťas", z ktorého mrazí. Až do špiku kostí!

Nikdy sa nezhováraj s cudzími chlapmi (Never Talk to Strangers) - Alex White
Dievča sa dá zlákať príjemne pôsobiacim gentlemanom. A to nikdy nemala robiť...

Samoúčelný, prvoplánový prostučký a krátky príbeh o sadistickom sériovom vrahovi, ktorý pritiahne alebo odradí, to záleží na náture čitateľa, mierou zobrazenej brutality. Skončí sa našťastie v momente, než stihne čitateľ s aspoň akou-takou mierou vkusu vykríknuť - odporný brak. Pre sugestivitu a varovanie, ktoré si môžu, a mali by vziať k srdcu čitatelia, hlavne teda čitateľky, to ale nemôžem považovať za úplne zbytočné cvičenie z ľudskej anatómie. Pretože, ak by aj neexistovali žiadne príšery inde ako v ľudskej predstavivosti, jeden druh netvora je úplne reálny a má po svete veľa zástupcov. Áno, najhoršie monštrum je nakoniec človek. Nepodarilo sa mi zistiť či je spisovateľ naisto žena a či muž, nevie sa ani celkom iste, či nejde o pseudonym... je ale isté, že autorka (pravdepodobne to bola žena) vyprodukovala ešte niekoľko podobne zvrátených príbehov.

Vražedný zvuk (The Sound of Murder) - Donald Westlake 
Malé, no uvedomelé a samostatné dievčatko príde oznámiť vraždu svojho otčima. Už to je dosť neobvyklé. Ešte viac neobvyklým je spôsob vraždy. Vraj ho jej matka zniesla zo sveta veľkým hlukom...

Možno nápaditá a netradičná, ale vykonštruovaná, sotva uveriteľná, a hoci schopne, no rutinérsky napísaná detektívka. Obsahuje pamätné momenty, zaujímavý je aj konflikt medzi dospelosťou a detským vekom a odlišné vnímanie sveta deťmi a dospelými, z ktorého vyplýva kolízia v tomto príbehu, ale napriek tomu ma nepresvedčila. Jej autorom je extrémne obľúbený a stále vydávaný spisovateľ detektívnych a kriminálnych príbehov. Začínal v štýle drsnej školy, ale najväčšmi sa asi preslávil humorne ladenými príbehmi, ktoré v tomto žánri stále nie sú príliš bežné.

(kniha vyšla v roku 1988 vo vydavateľstve Tatran v edícii Zenit)


A ja vám na záver túto knihu môžem len odporúčiť. Nielen preto, že je to jedna z mála hororových antológii, ktoré vyšli v slovenskom jazyku, ale jednoducho preto, lebo sa oplatí prečítať ju.