Robert E. Howard

Robert E(rvin) Howard (1906 - 1936)

Len skutočne veľmi málo ľudí môže o sebe prehlásiť, že významne obohatili populárnu kultúru. Robert E. Howard to o sebe povedať môže. Teda mohol by, keby sa toho dožil. Podobne ako mnohí iní, a ako i jeho nemenej vplyvný priateľ a spisovateľský kolega H. P. Lovecraft, sa celosvetovej slávy dočkal až posmrtne. Napriek dielčím úspechom, mu tragický a predčasný koniec nedovolil vychutnať si skutočný masový záujem o jeho dielo, ktorý prepukol v 60. rokoch a v neoslabenej podobe pretrvával až do rokov deväťdesiatych. V trochu menšej miere však trvá dodnes a dovoľujem si zaprorokovať, že nevymizne, a že jeho výtvory ostanú natrvalo vpečatené do pomyselnej siene slávy ľudskej fantázie. Aj tí, ktorým autorovo meno nič nehovorí, zbystria, keď započujú mená jeho literárnych hrdinov. Solomona Kanea, Kulla či toho naznámejšieho - barbarského dobrodruha z Cimmerie Conana. A tak bude zachmúrený bojovník Conan navždy sedieť na svojom tróne, v panteóne, ktorý zdieľa spolu s Tarzanom, Sherlockom Holmesom, Batmanom, Jamesom Bondom či Troma mušketiermi...

A to nespomínam, že Howard bol (pravdepodobne) prvým, kto skombinoval western s hororom, a že bol (nespochybniteľne) prvým, kto písal drsné akčné fantazijné príbehy so strašidelnými prvkami, neskôr nazvané sword & sorcery, teda meč & mágia. Takto stál Conan po boku hobbita Bilba pri zrode fantasy - minimálne v podobe, v akej žáner poznáme dnes. Spolu s Tolkienom je Howard najvýznamnejším formovateľom tohto svojbytného literárneho prúdu a v širšej miere i kultúrneho fenoménu. Trochu nesprávne (to preto, lebo aj títo páni sa nechali inšpirovať svojimi predchodcami) tak možno konštatovať, že dvaja veľmi rozdielni ľudia, ktorí o sebe navzájom ani netušili - na jednej strane distingvovaný profesor a intelektuál a na strane druhej samorast s dušou divocha, dvaja veľmi rozdielni spisovatelia - jeden sofistikovaný lingvista a jeden vášnivý rozprávač, zanechali po sebe fascinujúce diela, navzájom tak veľmi odlišné - jedno je umelecky vycibrené, jazykovo i myšlienkovo neuveriteľne bohaté, druhé stavia na náruživej a strhujúcej akcii a ponurej atmosfére. Hobbit alebo Cesta tam a zase späť a Hodina draka, dva veľké stavebné kamene žánru fantasy... A ešte donedávna platilo, že takmer každý autor fantasy kníh, ktorý niečo znamenal si veľmi rád "strihol" svoje howardovské dobrodružstvo a mnohí pridali do viac ako bohatého a stále sa rozširujúceho radu Conanových neuveriteľných zážitkov novú knihu. Rezonujú medzi nimi mená ako Poul Anderson, Karl Edward Wagner či Harry Turtledove. Na Slovensku napríklad úspešný Červenák. Nás však bude teraz zaujímať predovšetkým Howardov prínos pre strašidelnú literatúru, ktorý bol tiež nemalý.

Keď pred samovraždou Howard zanechal v písacom stroji dvojveršie z básne Violy Garvinovej, určite netušil, že neskôr prepukne globálny záujem o jeho osobu i dielo...

All fled, all done, so lift me on the pyre; 

The feast is over and the lamps expire. 

Všechno odešlo, všechno už je pryč, tak položte mne na oltář;
je po slavnosti a lampy ztlumili svou zář.

Životopis:

Robert E. Howard sa narodil v texaskom mestečku Peaster. Jeho rodina sa potom často sťahovala, kým natrvalo nezakotvila v Cross Plains. To ostalo autorovým bydliskom až do jeho smrti. Drsné prostredie Texasu, ktorý mal ešte v živej pamäti posledné dni Divokého západu nepochybne veľmi ovplyvnilo názory i životnú filozofiu budúceho spisovateľa, ktorý si nadovšetko cenil osobnú odvahu a ľudskú nezdolnosť. Rodičia malého Howarda všemožne podporovali a na jeho imagináciu museli mocne zapôsobiť fantastické príbehy, ktoré mu otec rozprával spolu so strašidelnými historkami, ktorými zas dráždila jeho fantáziu černošská slúžka. Keď sa dostal k jednému z obľúbených pulpových magazínov tej doby, ktorý bol zameraný na dobrodružnú prózu, bol okamžite očarený a svoju budúcnosť pred sebou uvidel v jasných farbách: stane sa profesionálnym spisovateľom. Netrvá dlho a posiela do magazínu svoju poviedku. Bol však ešte primladý a neskúsený, zatiaľ čo jeho ambície boli priveľké. Na úspech si ešte musí nejaký čas počkať. Treba začať skromnejšie, a tak sa prvá poviedka, ktorú Howard uverejnil objaví v školskom časopise. S učiteľkami angličtiny je zadobre a začínajúcemu spisovateľovi pomáhajú pri jeho prvých literárnych krôčikoch. Po skončení strednej školy nejaví prílišný záujem o to, aby pokračoval v inštitucionalizovanom vzdelávaní. Namiesto toho sa plánuje živiť písaním príbehov. Prečo? Jednoducho miluje príbehy, je perfektný a rodený rozprávač a túto svoju schopnosť uplatňuje pri stretávaní s priateľmi, ktorí si môžu byť istí, že zakaždým ich svojimi výmyslami zaujme, pobaví i vystraší. Neváha tiež vyhľadávať pamätníkov a sám si vždy rád vypočuje spomínanie na "Starý západ". Tvrdí, že nijaké iné povolanie mu neumožní byť samému sebe pánom, nič iné mu neposkytne toľko slobody. Písať začína v detskom veku (ďalšia podobnosť s Lovecraftom), už spomínanú prvú poviedku uverejňuje, keď má 15 a v osemnástich publikuje už do oficiálneho magazínu za honorár. Na to, aby ho písanie uživilo je ale ešte stále priskoro a je nútený vystriedať celý rad "podradných" zamestnaní od stenografa až po typ práce, ktorý by sme dnes nazvali čašník a barista. Hrozí, že ak neprerazí, bude sa musieť dať na dráhu účtovníka. Ale on predsa len prerazí! O pár rokov už obrovské množstvo časopisov zásobuje obrovským množstvom poviedok a sem-tam sa podarí i nejaký ten román na pokračovanie. Howard miluje tiež poéziu, vo veľkom ju číta i píše, ale väčšina magazínov tej doby vypláca honorár za počet slov a nie hneď po tom, čo text prijmú, ale až vtedy, keď je skutočne uverejnený, takže sa mladý autor musí dvojnásobne sústrediť na tvorbu prózy. Píše rýchlo a zanietene, k veľkej nevôli svojich susedov má vo zvyku zároveň s ťukaním do písacieho stroja dej i nahlas predčítavať, jednotlivými bojovými pasážami a akčnými sekvenciami sa necháva tak strhnúť, až ich kričí. Ostatní obyvatelia malomesta už dávno pokladajú Howarda za zvláštneho čudáka. Časom publikuje v mnohých magazínoch svojej doby, niektorých slávnych a renomovaných, ďalších zas pomerne obskúrnych a dávno zabudnutých. Jeho meno sa ale najviac spája s prelomovým časopisom Weird Tales, jedného z prvých periodík na svete, ktoré bolo špecializované na fantasy a horor. Nepretečie veľa času a spolu s autormi ako Lovecraft či Seabury Quinn, patrí medzi najžiadanejších prispievateľov. Neskôr sa k týmto, čitateľmi mimoriadne vyhľadávaným spisovateľom, pridá aj C. A. Smith a dnes je trojica autorov Lovecraft, Howard a Smith považovaná za ľudí, ktorí neuveriteľnou mierou ovplyvnili literárnu fantastiku. Trojicu nespája len kolegialita, ale aj vzájomné sympatie, ktoré prerastú do kamarátstva a ohromne plodnej korešpondencie. Howard si dopisuje s mnohými autormi, vymieňajú si rady ohľadom svojej profesie, ale i názory na literatúru, umenie, a všetko, čo im len napadne a príde na myseľ. Je to práve Lovecraft, s ktorým ho spája blízke priateľstvo, a ktorý ho veľmi ovplyvní, v menšej miere sa ale recipročne necháva ovplyvniť aj sám Lovecraft. Howard zakrátko patrí k neformálnemu "Lovecraftovmu krúžku" obdivovateľov a ním inšpirovaných autorov. Howard Phillips Lovecraft a Robert Ervin Howard sú čítaní dodnes a v dnešnej dobe doslova na celom svete. Keď vlastnou rukou zahynie ten, ktorý má priezvisko Howard, píše krásnu spomienkovú esej ten, ktorý je Howard krstným menom. O rok neskôr ale umiera na rakovinu aj ten a Clark Ashton Smith sa na dlhú dobu literárne odmlčí. Weird Tales prichádza o svojich najmilovanejších prispievateľov a končí sa jedna éra, ktorá vojde do legiend...
Vráťme sa ale ešte do obdobia, kedy je Howard na vrchole tvorivých síl. Má vtedy ohromný žánrový záber, ale jeho príbehy, z ktorých vyložene vystupuje fyzická akcia a pred očami čitateľa sa div že nezhmotňuje v epické výjavy osobného hrdinstva a spektakulárnych krvavých bitiek a zápasov, sú neprehliadnuteľné a jednoznačne pomenúvajú svojho autora, aj keď sa pre nadprodukciu poviedok niekedy uchyľuje k pseudonymom. Špecifické je pre neho aj vytváranie postáv antihrdinov, ktorých obsadzuje do svojich nespočetných pôsobivých príbehov. Sú to muži (v malej miere i ženy), čo sa rozhodne nedajú označiť za typických "klaďasov". Sú tvrdí, niekedy až suroví, nezriedka využívajú násilie ako legitímny prostriedok k dosiahnutiu svojich súkromných zištných cieľov, napokon sa ale vždy pridajú na stranu dobra, avšak akosi mimovoľne a až keď ide do tuhého. Takému Conanovi sú vyššie morálne ciele neznáme, jeho krédom je boj, ženy a víno, a to presne v takomto poradí. Žije pre vzrušenie z dobrudružstva. Vďaka tomu, ale i mierou brutality i erotického iskrenia, pôsobili vo svojej dobe tieto poviedky šokujúcim dojmom. Krivdili by sme ale autorovi, keby sme tvrdili, že tomuto vďačí za úspech. Ten mu sprostredkoval najmä prirodzený a rokmi trénovaný rozprávačský talent. V tých časoch je magazínový trh roztrieštený a niekedy až absurdne špecializovaný. Nielenže je jeden časopis zameraný na dobrodružný žáner a ďalší trebárs zas na detektívny, ale napr. taký Oriental Stories, ako je jasné už z názvu, bol vymedzený tematicky či miestom, kde sa odohrávali príbehy v ňom uverejnené. Pre ešte striktnejšie zameranie spomeňme napríklad Ghost Stories, časopis pozostávajúci výlučne z príbehov o duchoch či Fight Stories, ktorý bol programovo venovaný príbehom z boxerského prostredia. V každom z týchto časopisov sa objavil nejaký príspevok od Boba Howarda. Ten objavuje stále nové a nové odbytiská pre svoje prózy. Ak je nejaká poviedka odmietnutá, ponúkne ju inde, prípadne upraví a prepíše. Takto vznikajú rôzne verzie originálneho príbehu alebo variácie na jeden námet. Howard píše nielen dobrodružné prózy situované do exotických miest či minulých historických epoch a akčné fantasy príbehy a horory, prípadne ich rôzne kombinácie, ale darí sa mu i vo westerne a športových boxerských príbehoch, skúša to s detektívkou, dokonca s humornou či erotickou prózou. Prvého väčšieho úspechu sa dočká s historickými dobrodružstvami, často s fantazijnu prímesou, kde vystupuje puritán Solomon Kane kážuci slovo božie rapierom, dýkou a pištoľami a humorne ladenými akčnými eskapádami boxera a námorníka Steva Costigana situovanými do Howardovej súčasnosti. A napokon sú tu podmanivé príbehy barbarského bojovníka a neskôr kráľa Conana odohrávajúce sa v mýtickej predhistórii plnej kúziel, príšer a desivých protivníkov. Tesne pred smrťou sa naplno a takmer exkluzívne začína venovať westernu. Zdá sa, že s westernom konečne uspeje aj na knižnom trhu. Kniha nakoniec vychádza, to už je Howard však rok mŕtvy...
Kritici sa dodnes nevedia zhodnúť na tom či Howard produkoval remeselne dobre zvládnutý brak alebo zvláštne pôsobivé príbehy plné pútavej akcie a poetiky. Čitatelia si tým ale nemusia lámať hlavu, pretože už po pár riadkoch sú strhnutí živelným vírom rozprávania. Howard mal možno ako spisovateľ mnohé chyby, ale určite nenudil a mal aj mnohé silné stránky, pre ktoré sú jeho príbehy stále rovnako uhrančivé.
Howard bol aj náruživým a veľmi rýchlym čitateľom. Doslova hltal knihy a to nielen beletriu. Čo sa ale krásnej literatúry týka, rovnako rád si prečítal dobrodružnú knihu, ako i významné diela svetového románu. Jeho priatelia hovorievali, že mal takmer fotografickú pamäť a báseň dokázal predniesť už po pár prečítaniach. Intelektuálna sféra však tvorí len časť jeho záujmov. Z jeho próz je zrejmá až posadnutosť fyzickou akciou a nie je preto prekvapením, že posilňoval a amatérsky boxoval. Ako pravý Texasan, vlastnil revolver a nebránil sa ani moderným výdobytkom techniky, kúpil si auto, na ktorom rád vyrážal do okolia. Jeho priateľka, zrejme jediná Howardova vážnejšia známosť, ktorú mal, keďže romantickým dobrodružstvám vo svojom živote nevyhradil prakticky žiaden priestor, spomínala ako pri jednej prechádzke Howard zastavil auto, vytrhol revolver a vydal sa na postriežku, aby mohol čeliť domnelým a neexistujúcim nepriateľom. Samozrejme, že to bol veľmi zvláštny vzťah, výborný námet pre ozaj netradičný romantický film, ktorý sa objavil o desaťročia neskôr, a kde úlohu jeho niekdajšej lásky stvárnila Renée Zellweger. Z vyššie zmienenej udalosti vyplýva aj tienistá stránka spisovateľovej osobnosti. Nevedel a možno ani nechcel rozlišovať medzi vlastnými vybájenými príbehmi a realitou, mal prchkú a vznetlivú povahu a psychické problémy. Vysníval si svet plný nástrah a nebezpečenstiev, ktoré musel hlavný hrdina prekonávať, kde bol každý deň nikdy nekončiacim bojom o prežitie, svet plný exotických a tajuplných miest, obávaných protivníkov, hrozivých monštier, ale aj krásnych milujúcich žien. O takomto niečom sníva chlapec, ktorý vyrastie, ale mentálne možno nikdy úplne nedospeje. Chvalabohu! Inak by sme nemali tieto dychberúce príbehy!
Realita vie byť ale ešte drsnejšia, než tie najdrsnejšie Howardove príbehy... Jeho matka, na ktorú je citovo veľmi naviazaný, má celý život problémy s tuberkulózou a teraz je na tom zdravotne veľmi zle. Upadá do kómy. Keď sa jej syn dozvedá, že nie je šanca na zlepšenie, vyberie svoj revolver a jediný krát vystrelí na človeka. Je ním on sám. Na rozdiel od svojich hrdinov obracia hlaveň voči sebe.
Snáď sa jeho duch dostal do svetov, ktoré si vysnil...

"Věz, ó princi, že o čase, který uplynul mezi rokem, kdy oceány pohltily krásnou Atlantis spolu s ostatními skvostnými městy a zeměmi a mezi lety, v nichž synové Aryasovi počali svůj vzestup, se nikomu ani nesnilo. Tenkrát zářící království zdobila tvář zemskou jako hvězdy zdobí tvář noční oblohy."

pretože:

"Co jiného je smrt než přechod věčností a plavba přes kosmické oceány?"


fotogaléria:

(pôvodný Conan na obálke časopisu Weird Tales)

(slávna maľba Conana od  Franka Frazettu, ktorá de facto odštartovala tradíciu fantasy cover artov)

Černý kámen

Ak máte záujem oboznámiť sa s Howardovou tvorbou, máte k dispozícii pomerne dosť poviedkových zbierok, ktoré boli preložené do češtiny (niečo sa objavilo aj v slovenčine!), ale väčšinu z tejto väčšiny zaberá hrdinská fantasy, kde bol Howard takpovediac doma. Iste, aj v jeho príbehoch radiacich sa k pútavému fantazijnému subžánru "meč a mágia" je hrozivých momentov požehnane, ale výberov z autorovej tvorby, ktoré pozostávajú výlučne zo strašidelných príbehov nie je zas až tak veľa. Dnes sa pozrieme na tretiu takúto knihu a v poradí poslednú, ktorá vyšla. Ako to už pri takýchto výberoch býva, niektoré poviedky sa nutne musia opakovať, a to napriek tomu, že Howard po sebe zanechal desiatky - a tým nemyslím tridsať či štyridsať próz, ale stovky(!) ukážok svojho hektického a vášnivou láskou naplneného rozprávačstva - príbehov, a tak je z čoho vyberať, ale jednoducho niektoré sa zvyknú obchádzať a iné sú zas tak extrémne populárne, že nemôžu chýbať v nijakej antológii, takže sa objavujú stále dokola. Nevyhla sa tomu ani táto kniha, no i tak tu objavíte poviedky, ktoré dosiaľ neboli u nás publikované. Zaujímavé je aj to, že mnohé, ba asi väčšina z príbehov sa dá priradiť k tomu, čo je dnes označované ako lovecraftovský horror, čiže táto zbierka sa uchádza aj o priazeň fanúšikov "podivného pána z Providence". Viaceré z týchto poviedok prispievajú k Lovecraftovej mytológii a nielenže si z nej veľa požičiavajú, ale aj ju obohacujú. Howardovým vkladom je zapovedaný zväzok nesúci názov Unaussprechlichen Kulten, teda Bezmenné kulty, ktorý je známy aj ako Čierna kniha. Nápad je zjavne vymodelovaný podľa Lovecraftovho Necronomiconu, Knihy mŕtvych mien, ale treba počítať s tým, že Howardovi hrdinovia sa zvyčajne nenechajú bezradne drviť "kozmickým desom", ale čelia mu tvárou v tvár. A tak po dvoch výberoch Lovecrafta V horách šílenství a Stín nad Innsmouthem od vydavateľstva Laser books vstupujeme tretí raz do edície Klasická díla hororu...
Dámy a páni, čakajú na Vás hrôzy, ktoré prináša zlovestný artefakt menom

Černý kámen (Beyond the Borders and Other Stories) - Robert E. Howard

Obyvatelé podhrobí (Dwellers under the Tomb)
Dvaja priatelia sú vyrušení zo spánku na smrť vydeseným susedom, ktorí tvrdí, že ho máta prízrak jeho nedávno zosnulého brata. Spolu sa rozhodnú túto pekelnú záhadu vyriešiť. To ešte netušia, že rozriešenie bude príšernejšie než čokoľvek, čo by sa im prisnilo v tých najhroznejších snoch.

Úvodná poviedka je veľmi dobrá a vyvinie sa v niečo úplne iné, než čitateľ spočiatku očakáva. Opäť sa v nej stretneme s odpudivou rasou, ktorá sa utiahla do podzemia a degenerovala v čosi neľudské. Netvrdím, že je lepšia než Lid z temnot či dokonca Červi země. Ale hoci podobná, je iná a je dobrá. A to je hlavné!

Enlilův hlas (The Voice of El-Lil)
Exotický dobrodružný príbeh z čiernej Afriky o stratenej rase a ich prazvláštnom a hrozivom tajomstve. Dvaja dobrodruhovia putujú za zvláštnym vábivým zvukom, ktorý sa rozlieha z hlbokej džungle...

Tento typ príbehov do literatúry priniesol H. R. Haggard a ostatní autori ako Burroughs, ale aj Howard ďalej s úspechom používali. Až na jeden fantazijný prvok je to čisté pulpové dobrodružstvo, čo vôbec nie je zlé, takéto niečo čitateľovi vždy dobre padne, ale žánrovo do tejto zbierky nezapadá.
 

Děti noci (The Children of the Night)

Partia intelektuálov si príjemne kráti čas filozofovaním, ale jeden predmet z dávnej minulosti vrhne na neškodný pokec priam vražedný tieň.

Táto poviedka je zaujímavá asi len tým, že sa v nej prvý raz stretávame so zlopovestnou Čiernou knihou šialeného okultistu von Junzta. Áno, autor tu použil svoj obľúbený prvok prelínania časových dejov, teda dávnej minulosti a súčasnosti, dočkáme sa i nejakých tých barbarských bojov, ale tempo poviedky je príšerne spomalené vďaka Howardovmu pseudohistorizovaniu a úvahami o rasách. Vnímam to tak, že mal na to slabosť, vo svojich príbehoch má často takéto úvahové pasáže, ale v tejto poviedke sa táto slabosť ukazuje byť slabinou. Ide to jednoznačne na úkor deja, ktorý ani sám osebe nie je nijako výrazný. No to nevadí, veď je to jediná slabá poviedka v zbierke.

Černý kámen (The Black Stone)
Hlavný hrdina sa rozhodne pátrať po tajuplnom artefakte opradenom strašnými povesťami, ktorý sa má údajne nachádzať na málo prístupných miestach v uhorských horách...

Keď sa Howard podujal písať príbehy v duchu svojho priateľa Lovecrafta, v tých najlepších pokusoch sa mu dokázal vyrovnať. Táto poviedka sa zvykne označovať za najlepší lovecraftovský horor, ktorý nenapísal sám Lovecraft. Nájdeme tu zlovestný artefakt zrejme nepozemského pôvodu, desivého obyvateľa z iných vesmírnych sfér a jeho degenerovaných uctievačov, skrátka poriadnu porciu hrôzy, ktorá útočí na telo, no predovšetkým na myseľ a dušu. Je to veľmi dobrá poviedka, to je bez pochýb, ale ešte lepšia je podľa mňa nasledujúca:

Netvor na střeše (The Thing on the Roof)

Pátranie po informáciách obsiahnutých v obskúrnej a ťažko zohnateľnej knihe smeruje k fyzickému pátraniu po stratenom chráme v džungliach mezoameriky, kde sa má údajne nachádzať poklad nevýslovnej ceny.

Milý čitateľ, teraz si dostal jednu z najlepších poviedok od Lovecrafta, ktorú sám Lovecraft nenapísal... Touto prózou si Howard prepožičiava viaceré ingrediencie z Lovecraftovej mytológie, ale sám do nej aj prispieva. Je to jedna z mojich najobľúbenejších poviedok v tomto podžánri strašidelnej literatúry, kde (až na záver) nepocítime vyložene des, ale vieme, že niečo je v neporiadku, v sakra veľkom neporiadku, a že hrdina má problém, z ktorého ho nevysekajú ani všetci svätí a nezadržateľne smeruje k záhube...

Démon prstenu (The Haunter of the Ring)

Protagonista príbehu je bezradný, jeho milovaná a aj milujúca manželka sa ho už tretíkrát pokúsila zavraždiť... Aby to bolo všetko ešte zlovestnejšie; podľa všetkého vôbec nemá zločinné úmysly, ale koná tak akoby ju posadlo neznáme zlo...

Tretí príbeh po Obyvateľoch podhrobia a Deťoch noci, kde sa stretávame s dvojicou priateľov Conradom a Kirowanom a aj tento raz sa zapletú do hrôzostrašného okultného dobrodružstva. Poviedka ma veľmi bavila, mala spád, dobrú nosnú tému, pamätihodné momenty a silné vyvrcholenie. Je dôkazom, že či už Howard zasadil svoje príbehy do historického rámca alebo ich situoval do svojej súčasnosti, takmer vždy vedel namiešať dobrý žánrový koktejl. 

Dermodova zhouba (Dermod´s Bane)

Hlavný hrdina uteká pred veľkým žiaľom zo smrti svojej milovanej sestry tak, že sa rozhodne navštíviť kraj svojich predkov. Stretáva sa pritom s prízrakom dvojakého charakteru...

Veľmi pekná kratšia poviedka, ktorá nevyznie tradične "howardovsky", ale môže sa hrdiť pôvabom, poetikou, atmosférou a silným koncom.

Hrob mi nekopejte (Dig Me No Grave)

Čudesný závet práve zosnulého nechvalne známeho okultistu obsahuje podivné inštrukcie... Vykonávatelia poslednej vôle sa ich chystajú naplniť.

Táto poviedka bude pre viacerých možno vrcholom zbierky, lebo je to naozaj mimoriadne funkčná kombinácia okultného a lovecraftovského hororu na jednej strane a na strane druhej sa jedná o starú dobrú faustiádu. U mňa trochu zráža hodnotenie typicky lovecraftovské vŕšenie prívlastkov. Je tu však aj niečo iné typicky lovecraftovské (a aj howardovské) a rozhodne pozitívne - atmosféra, čo by sa krájať dala!!! Zhasnite svetlá, zapáľte sviece a čítajte!

Aššurbanipalův plamen (The Fire of Asshurbanipal)

Dvaja dobrodruhovia, Američan a Arab striedavo utekajú a bojujú s berberskými banditmi a pokúšajú sa nájsť opustené legendárne mesto postavené v dávnych dobách, ktoré sa podľa nejasných správ má nachádzať stratené kdesi v púšti a ukrývať zvláštny drahokam - poklad obrovskej ceny. Miestni obyvatelia sa mestu zďaleka vyhýbajú a tvrdia, že drahokam niekto alebo skôr NIEČO stráži...

Toto je niečo skutočne výborné, príbeh, ktorý vás zaujme tak, že zabudnute na okolitý svet, no po prečítaní na príbeh už nikdy nezabudnete. Bez preháňania jeden z najlepších dobrodružných a tajuplných príbehov, čo som kedy čítal! Je to zábavnejšie a strhujúcejšie než dobrodružstvá Indiana Jonesa na filmovom plátne. A podobne ako v eskapádach Indiana Jonesa, i tu sa dočkáme v závere podmanivého fantastického prvku. A hororu! Síce až v úplnom závere, no o to strhujúcejšie to na čitateľa zapôsobí!

Kobra ve snu (The Cobra in the Dream)

Cestovateľ a dobrodruh je trýznený neobyčajne živým snom, ktorý je možno niečím viac ako len ozvenou minulosti a prežitých útrap...

Poviedka, ktorá spracúva rovnakú tému ako príbeh Hadí sen, viac toho vysvetľuje a je väčšmi dejová, avšak i slabšia, než jej známejšia verzia. Stále však schopná poviedka!

Nestvůrný kopytnatec (The Hoofed Thing)
V mestskej štvrti záhadne miznú domáce zvieratá. Ale to je len začiatok, neskôr sa začnú strácať ľudia... Majú tieto nevyriešené zločiny spojitosť s novým tajuplným susedom? Je to azda maniak? Skutočnosť však bude oveľa strašnejšia.

Áno, dopredu vieme, čo sa stane, a ak poznáme Lovecraftovu tvorbu, konkrétne napríklad Hrôzu v Dunwichi, poviedka nás nemá šancu prekvapiť svojou pointou. Čím nás ale prekvapí, to je jej pôsobivosť. Áno, určite je napísaná podľa vzoru Dunwich, lenže je snáď ešte lepšia, a tam, kde sa končí Lovecraft a začína Howard, tam kde hrdina vezme do rúk meč - pretože aj v tridsiatych rokoch 20. storočia, v ére palných zbraní, funguje na démonov najlepšie stará dobrá oceľ vedená svalnatou rukou autorovho hrdinu - začína sa to pravé dobrodružstvo. V tomto prípade dobrodružstvo skutočne desivé. Poviedka je krásnou ilustráciou toho, v čom si boli obaja Howardovia podobní, ale hlavne v čom sa odlišovali. Na záver už len toľko, že táto poviedka sa mi z celej zbierky páčila najväčšmi (prihliadam ale na to, že niekoľko vynikajúcich som už predtým poznal, a tak pre mňa neboli prekvapením)


A verdikt k zbierke? Je veľmi dobrá! Či sa len s tvorbou autora zoznamujete, alebo si chcete doplniť zoznam jeho dosiaľ neprečítaných poviedok, určite po nej siahnite. Pre fajnšmekrov je ale vhodnejší dvojzväzkový výber, ktorý som recenzoval minule.

(kniha vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Laser books)

 

(ilustrácia k poviedke Černý kámen, ktorá sa objavila v americkom vydaní)

Zpátky do temnoty

V druhej časti výberov strašidelných príbehov R. E. Howarda sa stretneme s dlhými poviedkami, pričom niektoré majú v doslovnom zmysle tohto termínu "epickú šírku" a podaktoré z nich sú i rozdelené na kapitoly, čo býva zvykom hlavne pri dlhších prozaických útvarov. Tu sa autor už jasne vyprofiloval a až na jeden čistokrvný horor - skutočne jeden z najlepších amerických hororov, ako sa píše v anotácii (a podľa mňa jeden z najlepších celosvetovo), ide o príbehy, ktoré majú bližšie k fantasy žánru sword & sorcery, teda meč a mágia, ktorý Howard de facto založil. Ako už samotné označenie napovedá, jedná sa o drsné fantazijné príbehy plné bojov a kúziel, pričom však obsahujú významnú hororovú vložku. Či už sú to príbehy s kráľom Kullom, barbarom Conanom z Cimmerie alebo puritánom a dobrodruhom Solomonom Kaneom, takmer v každej próze sa spolu s hrdinami stretnete zoči voči nadprirodzenej hrôze. Aj keď v tomto výbere nenájdeme príbehy vyššie menovaných a najznámejších spisovateľových hrdinov, sú to typické Howardove postavy: neohrození, divokí muži bez bázne, nie však už tak bez hany...
Tak sa ráčte začítať do príbehov, ktoré vám vyrazia dych a prinútia vás pri čítaní od rozrušenia vstať z postele či zo stoličky a prežívať ich takmer na vlastnej koži!

Zpátky do temnoty (Strašidelné povídky z let 1932 -1936) - Robert E. Howard

Mohyla na ostrohu (The Cairn on the Headland)
Hlavný hrdina je vydieraný jedným slizkým ziskuchtivcom, ktorý využíva jeho znalosti k tomu, aby objavil istú mohylu, do ktorej, zaslepený túžbou po poklade, chce vniknúť. V mohyle sa ale ukrýva niečo, čo by nemalo byť vypustené do dnešného sveta!

Námet je veľmi, veľmi podobný s poviedkou Příšera z mohyly, ktorá sa vyskytla v predchádzajúcom výbere. Tým sa však akákoľvek podobnosť končí. Táto poviedka vyznieva celkom rozdielne, má odlišnú atmosféru, odlišné prostredie, odlišné charaktery, v mohyle číha úplne iná hrozba, a áno - nepôjde tento raz o nič menšie, ako je osud celého ľudstva, je tu zdôraznená historicko-dobrodružná a fantazijná stránka a potlačená hororová zložka, ktorá naplno prepukne až v závere, avšak stojí za to. No niečo majú oba príbehy identické - sú zhruba rovnako dobre a pútavo napísané.

Červi země (Worms of the Earth)
V tomto príbehu navštívime dávnu minulosť, konkrétne Britániu v dobe rímskej nadvlády. Spolu s kráľom Piktov Bran Mak Mornom sa pomstíme samotnému rímskemu miestodržiteľovi, ktorý kruto sužuje pôvodné obyvateľstvo. Keďže na neho "nedosiahne" obyčajnými zbraňami, Bran Mak Morn sa podujme o zdanlivo nemožné - nadviazať spojenectvo s odpornou neľudskou rasou, ktorá obýva podzemie a kolujú o nej strašné zvesti. Účel svätí prostriedky, hovorí sa, ale existujú niektoré nástroje pomsty, ktoré sú príliš strašné, aby sa k nim človek uchyľoval...

Určite jedna z najsugestívnejších Howardových poviedok. Skvelá atmosféra! Pri čítaní vás prestúpi všadeprítomná šeď dávnych pustín Británie a potom aj desivá temnota podzemnej ríše, v ktorej žijú bytosti, čo sú strašným výsmechom evolúcie. Nie, účel skutočne nesvätí prostriedky! Howard veril nie len v evolúciu človeka, hoci šľachtenie civilizáciou vnímal skôr negatívne, pretože zjemnený človek nemá šancu obstáť v boji s prírodou či silnejším barbarským protivníkom, ale aj v evolučný úpadok, ktorý sa prejavuje v rôznych monštrozitách i na fyzickej úrovni. Vo viacerých svojich príbehoch využíval tému degenerovanej rasy, ktorá sa uchýlila do podzemných priestorov a jaskynných komplexov a na evolučnom rebríčku spadli tak hlboko, že sa od ľudí odlíšili nielen výzorom, ale aj zmýšľaním. V minulom výbere bol takýto príbehový sujet použitý v poviedke Lid z temnot a povedal som, že v rámci témy patrí asi k Howardovej najviac vydarenej, to som ale zabudol, akí skvelí sú Červi země...

Arabuův dům (The House of Arabu / The Witch from Hell´s Kitchen)
Cudzinecký žoldnier a významný vojenský vodca, ktorý počas svojich dobrodružstiev zakotvil v Sumere, je sužovaný nepriateľom, proti ktorému je aj jeho meč bezmocný a jeho odvaha je vystavená ťažkej skúške. Niekto ho preklial a poštval na neho najobávanejšieho démona - samotnú Lilith!

V Howardových historických dobrodružných a hrdinských fantasy príbehoch je tento ojedinelý svojím exotickým a podmanivým prostredím, do ktorého dej zasadil. Pozrieme sa do pradávneho Sumeru obývaného žiarlivými bohmi a pomstychtivými démonmi. Čaká nás vzrušujúce a sugestívne stretnutie s odpudivým čarodejom, zostup do domu Arabua, čiže podsvetnej ríše a súboj s démonickými protivníkmi. Všetko by to bolo skvelé, ale keby Howard, podľa mňa, bol démonov tento raz zobrazil trochu ináč, tak konfrontácia s nimi mohla byť desivejšia. Vtedy by bola poviedka dokonalá, teraz je "len" veľmi dobrá.

Údolí červa (The Valley of the Worm)
Zreteľne inšpirovaný Londonovým dielom Tulák po hviezdach, použil Howard námet ciest minulými životmi, kedy smrteľne chorý James Allison zažíva svoje minulé hrdinské inkarnácie. Samozrejme, spravil to po svojom a podľa mojej mienky Londona i predstihol. V tomto príbehu je Allison neporaziteľným bojovníkom Njordom z úsvitu ľudstva, ktorý sa v smrteľnom zápase stretne s obludným "červom", bytosťou, ktorá pochádza z ešte predľudskej éry a terorizuje jeho kmeň. Od tohto mýtického boja sa odvíja celý rad legiend o neohrozených rekoch, ktorí sa postavia proti príšerám a drakom, aby hájili zástavu ľudstva. A moja pripomienka - Howard veľmi šikovne využil zaujímavý fakt, že v germánskych krajinách bolo prastaré označenie draka wyrm či worm, teda doslovne červ. 

Nadrozmerná dávka hrdinstva. V Howardovom podaní nie šľachetne rytierska, ale barbarsky drsná, prekladaná nadprirodzenou hrôzou. Už som aj zabudol ako veľmi je tá poviedka dobrá! Je to esencia toho najlepšieho, čím sa Howard preslávil. Človek čelí nezemskému zlu a musí siahnuť až na dno svojich síl, aby prežil. A ak má vyhrať, nemôže to byť len obyčajný muž, ale človek-zviera. Rozumné zviera s odvahou, srdnatosťou a zúrivosťou väčšou než má rozzúrený panter. S odhodlaním a silou nekonečne väčšou než má bežný syn ľudského rodu.

Holubi z pekla (Pigeons from Hell)
Počas svojich potuliek narazia dvaja priatelia na opustený dom. Pri západe slnka z verandy vzlietne kŕdeľ holubov... Nevedia nič o miestnej legende, ktorá sa k tomu viaže, sú zďaleka. A nevedia ani to, čo vie veľmi dobre čitateľ strašidelných príbehov - za žiadnych okolností neprespávajte v opustených, podozrivo vyzerajúcich domoch!!!

Howard možno nebol literátom - umelcom, ale bol jednoducho výborným rozprávačom, ako dokazoval stále zas a znovu počas svojej krátkej no mimoriadne plodnej spisovateľskej kariéry. Vďaka jeho rozprávačstvu je to jedna z jeho najlepších poviedok a tiež jeden z najlepších hororov, aké kedy vznikli. Strašidelné historky z amerického juhu, černošská mágia, povesti o zombie... mám pokračovať? Nie! Prečítajte si to sami a bojte sa!

Aššurbanipalův plamen (The Fire of Asshurbanipal)
Dvaja dobrodruhovia, Američan a Arab striedavo utekajú a bojujú s berberskými banditmi a pokúšajú sa nájsť opustené legendárne mesto postavené v dávnych dobách, ktoré sa podľa nejasných správ má nachádzať stratené kdesi v púšti a ukrývať zvláštny drahokam - poklad obrovskej ceny. Miestni obyvatelia sa mestu zďaleka vyhýbajú a tvrdia, že drahokam niekto alebo skôr NIEČO stráži...

Na koniec to chce niečo skutočne výborné, príbeh, ktorý vás zaujme tak, že zabudnute na okolitý svet, no po prečítaní na príbeh už nikdy nezabudnete. Bez preháňania jeden z najlepších dobrodružných a tajuplných príbehov, čo som kedy čítal! Je to zábavnejšie a strhujúcejšie než dobrodružstvá Indiana Jonesa na filmovom plátne. A podobne ako v eskapádach Indiana Jonesa, i tu sa dočkáme v závere podmanivého fantastického prvku. A hororu! Síce až v úplnom závere, no o to strhujúcejšie to na čitateľa zapôsobí!


Tak, a prečítali sme druhý, a od tohto vydavateľstva aj posledný výber tých najlepších autorových strašidelných príbehov. Ešte nás, rovnako ako i v predošlej knihe, čakajú dve básne, ktoré ukazujú, že aj v tejto oblasti písal Howard skutočne strhujúce diela. Ak si ich chcete prečítať na jednom mieste, nájdete ich TU.


(kniha vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Albatros a nakladateľstve Plus)

(pôsobivá ilustrácia na prebale amerického vydania zbierky Howardových príbehov, ktorá zachytáva moment z poviedky Údolí červa)