Stráž u mrtvého

V období socializmu vyšlo len zopár hororových antológií. A aj pri obrovských knižných nákladoch, aké boli vtedy bežné, sú daktoré celkom vzácnosťou, ktorej sa každý správny, pravý, verný a najlepšie pravoverný fanúšik poteší. Keď už totiž nejaká vyšla, zakaždým mala svoju úroveň, čo znamená, že tá uroveň nebola práve malá. Či už to bol tematický Rej upírů, modernejšie pojatá Tichá hrůza alebo Lupiči mrtvol so svojimi výraznými literárnymi ambíciami. V slovenskom jazykom prostredí sme tu mali zas sugestívne nazvanú knihu Pod pekelným stromom, išlo o preklad antológie so súčasnými (vlastne vtedajšími) literárnymi príspevkami anglických autorov a potom na klasiku orientovanú antológiu jednoducho nazvanú Príšery. Na sklonku osemdesiatych rokov sa ešte objavil rôznorodo koncipovaný titul s veľkorysým záberom a podmanivým názvom Volanie o pomoc. Ale vymenúvanie a vyratúvanie sa ešte zďaleka neskončilo. Dnes nám do sekcie recenzií pribudne ďalší znamenitý prírastok. Tentokrát je antológia zameraná výlučne na tradičnú strašidelnú poviedku, prevažne z radov gothic fiction a ghost stories. A výlučne od angloamerických autorov. Lebo v USA, ale najmä v Británii majú tieto typy príbehov mimoriadne dlhú a ctenú tradíciu, zaznamenali tu najväčší výskyt, a z toho vyplýva, že zrejme (lebo čím viac ľudí v rámci jedného národa/štátu sa niečomu venuje, tým je väčší predpoklad, že v tej ktorej kultúre, zapustí ich úsilie korene a prinesie to najšťavnatejšie ovocie) dosiahli i najväčšie kvality.

Antológiu dopĺňa i milý, informatívny a dobovo podmienený doslov, kde je ešte tendencia vysvetľovať a hájiť tento druh literatúry pred kritikmi a zástancami vyššieho umenia (t.j. často len "akvizítorov" nevýslovne nudných spoločenských románov, a čo horšie - spoločensky angažovaných) a pomerne dobre spracované medailóniky autorov. Teraz už ale k jednotlivým príbehom obsiahnutým v knihe:

Stráž u mrtvého  (a jiné hrůzostrašné povídky)

Rappacciniho dcera (Rappaccini´s Daughter) - Nathaniel Hawthorne

Taliansky študent sa zaľúbi do tajuplnej dcéry istého excentrického liečiteľa, ktorá žije v izolácii pred svetom a vída ju len v bujnej záhrade plnej exotických kvetín.

Americký autor, ktorý sa zapísal do dejín sverovej literatúry si spravil odbočku k gotickému romantizmu v tejto poviedke, ktorá hovorí o sile lásky a nenávisti a o tom, aká je medzi týmito dvoma citmi a vášňami v skutočnosti tenká hranica. Veľmi lákavú tému dokázal podmanivo spracovať. Čitateľa zaujme motív lekára, ktorý vychádza zo starých mágov a alchymistov, ale už predznamenáva typ chladného, odťažitého vedca, čo sa v záujme výskumov neštíti ničoho. Motív smrtiacej kvetiny i smrť prinášajúceho dychu/bozku príbeh ešte ozvláštňuje.

Smuteční závoj (The Black Veil) - Charles Dickens

Mladý a začínajúci lekár získal svojho prvého pacienta. Na tohto klienta bude spomínať až do konca života.

Charles Dickens ukazuje a dokazuje, a pritom bez pátosu a sentimentality, že bol skutočný filantrop, moralista a dobrák. Je to "pekná" (ťažko mi použiť toto slovo pre tragické udalosti, o ktorých príbeh pojednáva) próza, ktorá umne používa reálie strašidelného príbehu, ale o strašidelnom príbehu ako takom nemožno hovoriť. Nechcem však nič viac už naznačovať, lebo by som vyzradil autorov zámer. A koniec, aj keď ho už zrejme budete dopredu tušiť, je písaný s takým úmyslom, aby prekvapil, a tak umocnil silu vypovedaného.

Historka šumaře Willieho (Wandering Willie´s Tale) - Walter Scott

Poddaný si musí požičať väčší finančný obnos, aby mohol vyplatiť svojho feudálneho pána... lenže ten umrie a jeho nástupca, nový pán zámku, tlačí na nášho hrdinu ešte viac. Na koho sa obrátiť, keď už ani sused nepožičia?!

Táto próza veľkého škótskeho románopisca je súčasťou knihy Redgauntlet a pojednáva o návšteve pekla hlavným hrdinom. Alebo sú to len jeho fantázie, prípadne podporené ešte nejakým tým dúškom whisky? To je už na čitateľovi, ale odľahčený ráz ľudového rozprávania, hovorový štýl, nadsádzka bezmála prechádzajúca až do absurdnej komédie nám poskytuje príjemný a zábavný čitateľský zážitok, no báť sa nebudeme. Viac sa totiž blíži folklórnym tradíciám ľudových kvázistrašidelných historiek. Každopádne niekto by si pre peniaze nechal i koleno vŕtať, iný sa odhodlá i celou suitou duchou obklopiť a na bránu zásvetia zaklopať.

Skokan (Hop-Frog) - Edgar Allan Poe

Na ktoromsi anonymnom, hlavne však fiktívnom, európskom dvore sledujeme utrpenie šikovného trpaslíka-šaša, ktorý sa stáva terčom trápenia svojho panovníka a jeho zhýralých radcov. Po jednej udalosti, ktorá prekročí tú pomyslenú červenú čiaru, sa ale rozhodne svojich trýzniteľov kruto potrestať.

Poe bol majster. Čo majster, veľmajster to bol, a predsa mu tieto burleskné príbehy, v zásade naturalistické a tvrdé, okorenené čiernym, či skôr morbídnym humorom, až tak nepasujú. Alebo nepasujú až tak mne? Viac sa žánrovo priblížil rozprávke či skôr (umelej) povesti a hrôza je tu celkom iného druhu... ale aj tak sa mi tento príbeh hroznej odplaty páčil. Radšej mám od neho ale tie skutočne strašidelné a atmosférické.

Co vyprávěla stará chůva (The Old Nurse´s Story) - Gaskellová

Po smrti svojej matky sa malé dievčatko sprevádzané pestúnkou sťahuje na sídlo svojho poručníka, kde sa postupne začnú diať čudné veci.

Absolútne typický, najtypickejší príklad anglického duchárskeho príbehu. Plný klišé, povedali by sme, ale boli by sme nefér, lebo práve od tohto príbehu a od príbehov jemu podobnému, čo pochádzajú z tej dávnej éry, sú odvodené tie klišé. Ale ja na klišé nenadávam! Veď čože by bez nich poctivá "ghost story" robila? Čo by si bez nich počala? A tak sa postupne pred čitateľovými očami odkrýva dávna tragická udalosť vo vznešenej rodine, ktorá uvrhla tieň, ba prekliatie na generácie dopredu. Máme tu ducha, máme tu prízračnú udalosť, čo sa prehráva i po rokoch, máme tu sluchové i zrakové prejavy strašenia. A to všetko sa deje na veľkom panskom sídle a je podané formou nenúteného spomínania starej prostej ženy... Elizabeth Gaskellová ostane vďaka tomuto príbehu už raz a navždy nesmrteľnou.

Vyprávění o síle odpudivé (A Tale of Negative Gravity) - Frank R. Stockton

Hrdina príbehu zostrojí prístroj, ktorý produkuje antigravitačnú silu. Keďže je telom i dušou vedec, ale predovšetkým rodinný typ človeka a  nijako sa netúži stať slávnym, lebo by prišiel o stratu súkromia, rozhodne sa svoj vynález nechať si pre seba a využívať ho len pre rýdzo osobné a praktické účely.

Treba podotknúť, že tento príbeh tu vôbec nepatrí, priznáva to nakoniec i zostavovateľ antológie, ale nijako si to u mňa neobháji... Ide o humoristickú proto sci-fi s vynikajúcim nápadom a výborným spracovaním. A aj keď je to jeden z najlepších poviedkových exponentov v knihe, nemá tu čo robiť... Ale tak čo, číta sa to skvelo a JE to skvelé. Tak aspoň tak. Autor sa inak špecializoval na veselú prózu, v ktorej bol údajne majstrom. Po tejto poviedke tomu celkom verím.

Vlkodlak (The Werewolf / The White Wolf of the Hartz Mountains) - Frederick Marryat

Jedna z postáv si spomína na svoje detsvo, neuveriteľnú a hroznú udalosť, ktorou bolo poznačené a na kliatbu, ktorá ho odvtedy sprevádza.

Toto rozprávanie je kapitolou knihy Prízračná loď a čitateľovi predstavuje  (pravdepodobne) prvú prózu so ženským vlkolakom v literatúre. Je to drsný, temný, smutný, bezútešný a fatalistický príbeh, ktorý trochu zráža prílišná "hmatateľnosť" nadprirodzena v poslednej pasáži líčenia dávnej udalosti. Je to až príliš rozprávkový, dnes by sme povedali "fantasy" prvok. Inak to bolo určite fajn a odo mňa veľké plus za vlkolaka, pretože pre tento druh bytostí mám odmalička obrovskú slabosť, ba dalo by sa povedať, že som nimi priam fascinovaný.

Markheim (Markheim) - Robert Louis Stevenson

Istý muž sa odhodláva k zločinu zo zištných pohnútok, stáva sa však čosi nečakané...

Táto brilantná poviedka, pravdepodobne najlepšia a najpôsobivejšia v antológii, nielen, že prináša poznanie hrôzy, a núti nás i spoznať naše temné ja, pozrieť sa pravde (sebe) do očí, rozpracováva i významné a zložité morálne a filozofické otázky. A robí to na pozadí palety plnej symbolov. Je tu téma dvojníka, ale i pekelného návštevníka, pokušiteľa i sudcu a jedná sa tak vskutku o modernú faustiádu. Ak poviem, že je to taký krátky a strašidelný anglický Zločin a trest, nebudem ďaleko od pravdy. Výrazná je aj psychologická rovina príbehu. Nakoniec nesmiem opomenúť Stevensonov úchvatný sloh a strhujúce rozprávačstvo. Joj, vedieť tak písať ako tento pán... ! Mal ohromný dar!

Neodbytný duch (The Familiar) - Joseph Sheridan Le Fanu

Protagonistovi príbehu sa zdá, že počuje kroky, ktoré ho prenasledujú, neskôr i začne vídať svojho pozorovateľa... Sú to ozveny minulosti? Prenasleduje ho nejaká dávna hrozná spomienka, ktorú už dávno zapudil? Stal sa obeťou krutého žartu či pomsty? Alebo azda sa u neho objavujú prvé príznaky šialenstva?

Pôvodne poviedka s iným názvom, ktorú prepracovanú, tento významný írsky autor strašidelných príbehov, zahrnul do svojej preslávenej zbierky V temnom zrkadle. Dynamiku poviedky brzdí jej rozťahanosť a staršia, príliš popisná dikcia, ale mne to nevadí, naopak ma to spoľahlivo prenáša do doby, kedy sa písalo i žilo inak. Pomalšie a precítenejšie. Nebudem chodiť okolo ohňa, rovno poviem, že je to veľmi dobrý príbeh a dokáže znepokojiť i dnes natoľko, že v čitateľovi vyvolá miernejšiu paranoju, bude sa otáčať za zvukmi a zvuky bude počuť i tam, kde nie sú... Hovorí o tom, že prílišná zvedavosť sa nevypláca, najmä však o tom, že každý raz za svoje hriechy zaplatí. Pre neveriacich čitateľov podáva snáď i prirodzené vysvetlenie úkazov, ale my predsa aj tak dobre vieme ako to bolo... a že duch je niekedy rovnako neodbytný ako výčitky. Túto poviedku neváham označiť za úplnú klasiku v žánri.

Žena ze snu (The Dream Woman) - William Wilkie Collins

Pred čitateľom sa postupne odkrýva životný príbeh jedného poctivého prosťáčika so srdcom na pravom mieste, avšak ohromného smoliara. Prenasleduje ho ťaživý sen, v ktorom mu jedna krásna žena usiluje o život.

Wilkie Collins bol protežant samotného Dickensa a počas svojho života nadmieru čítaný autor tzv. románov mravov, niekedy označovaných aj ako senzačné romány, farbisto opisujúce život vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku, pričom niektoré sú spätne vnímané ako predchodcovia detektívneho žánru. Autor sa ale venoval aj strašidelným príbehom a tie z dnešného pohľadu oscilujú niekde medzi thrillerom a horrorom, treba ich však samozrejme vnímať v dobovom kontexte. Zaujímavé na tejto poviedke je to, že hoci tu sú použité nadprirodzené prvky, nejedná sa o duchársky príbeh, ako sa spočiatku zdá. Nápad považujem za dobrý, spracovanie je veru pomerne slušné a staromilci, ako som napríklad i ja, ocenia atmosféru tej éry, ktorá na vás dýchne zo stránok. Istá repetitívnosť vo vetnej skladbe a na súčasné pomery zbytočná rozvláčnosť, zabraňujú tomu, aby bol text ešte pôsobivejším. Tak či tak, je to poctivý "strašiak" z devätnásteho storočia.

Stráž u mrtvého (A Watcher by the Dead) - Ambrose Bierce

Na začiatku príbehu stál zas raz ten otravný skepticizmus a ešte otravnejšia stávka. Keď sa takéto niečo vyskytne v hororovom príbehu, je jasné, kam to všetko povedie! V Biercovej poviedke má jeden racionálne zmýšľajúci odvážlivec stráviť noc pri mŕtvole.

Pri tomto kultovom americkom autorovi, ktorého koniec je zahalený tajomstvom, si treba zvyknúť na to, že nič nie je také, aké sa nám sprvoti javí. Bol totiž odborníkom na to, čomu sa teraz s obľubou vraví "plot twist". Skrátka, vyžíval sa v nečakanej pointe, šokujúcom závere a odhalení a najmä v zaujímavých dejových zvratoch. A často aj v tom, čo by sme mohli označiť za zvrat v zvrate. Poviedke z formálneho hľadiska niet čo vytknúť, má dobrú atmosféru i pableskujú v nej temné svetlá hrôz, ale jej sila pôsobí v niečom inom. V samotnom nápade a v rozuzlení príbehu. Je to pôsobivý hororový príbeh, hoci v ňom niet štipky paranormálna. Niekedy takáto poviedka sklame, čitateľ si príde zavádzaný, ťahaný za nos, ale v tomto prípade udrel autor klinec po hlavičke. Ukazuje, že niektoré realistické príbehy môžu dokonca silnejšie než tie nadprirodzené. Sem-tam... zriedka... ale je to možné!

Příšerný ženich (The Spectre Bridegroom) - Washington Irving

Dva šľachtické rody plánujú spojiť svoju krv v plánovam sobáši svojich potomkov. K veľkému žiaľu mladučkej nevesty ale ženích tesne pred svadbou umiera...

Prezradím, že i v tejto poslednej, roztomilej, humornej a jednoznačne šikovne napísanej poviedke chýba nadprirodzeno. To, čo je spočiatku pokladané za dotyk záhrobia, je napokon vysvetlené reálne. Pre svoj milý tón, šťastný koniec, ale najmä úctu a lásku, ktorú autor prejavuje strašidelným príbehom (a s ohromnou zručnosťou ich paroduje), to však vôbec nevadí a próza dostáva nádych ľahučkej komédie, čo pohladí a rozveselí. Irving bol významným americkým autorom a pre jeho Legendu Ospalej diery a ikonického jazdca bez hlavy je pokladaný i za jedného zo zakladateľov americkej gotiky. Na tejto poviedke, ktorá je súčasťou zbierky jeho próz, sa ukazuje, ako mal ku čiernemu romantizmu blízko, ale i to, že mu vôbec nebol cudzí vtip a irónia, ba práve naopak. A dokázal to pekne spojiť do jedného. Na príbehu je napokon zaujímavé i jeho zasadenie do nemeckých reálií a to, že práve Nemecko považovali kedysi autori ostatných krajín, a to i tí anglicky píšuci, za domovinu a veľmoc strašidelných príbehov. O tom, ale i o dobe, kedy im žezlo z ríše podsvetia a hrôzy prevzalo ostrovné kráľovstvo, si určite povieme niekedy nabudúce...

 (kniha vyšla v roku 1969 vo vydavateľstve Mladá fronta)