V pátraní po strašidelných poviedkach autorov nemecky hovoriacich krajín som narazil na malú perlu - perličku. Táto málo známa antológia je dokonca v slovenčine! Zostavovateľ a prekladateľ Ľudovít Petraško spravil dobrú prácu. Áno, môžem mu vytknúť prikrátky úvod, ktorý je navyše vágny aj fádny, ale zas kniha disponuje dlhou, učenou, jazykovo a myšlienkovo bohatou a sugestívnou anotáciou, ktorá spokojne môže zaujať rolu doslovu. Iste, môžeme editorovi vytýkať, že veľká časť poviedok je už čitateľovi dostupná, menovite v tejto staršej antológii: Mrtví jsou nenasytní, no je to logické, lebo obe knihy vychádzajú primárne z identického nemeckého zdroja, ale na druhej strane musím zas pochváliť preklad, a tak si zahryznem do jazyka a ako čitateľ a milovník čakám na bohatú hostinu. Podáva sa, ako nás láka podtitul, 13 tajomných príbehov z nemeckej klasiky. A než sa vrhneme na rozbor jednotlivých próz, dovoľte mi ešte krátky citát, ktorý sa mi veľmi páči a dokonale vysvetľuje moju záľubu vo fikcii a špeciálne v (strašidelnej) fantastike: "Len príbeh, ktorý sa nestal, je večný - taká zásada sa uplatňovala v literárnej tvorbe, výmysel mal takto bližšie k pravde ako premenlivá skutočnosť."
Mŕtvy hosť
Únos (Die Entführung) - Johann Karl August Musäus
Dvom milencom nebude v ich láske, ako ináč, zavŕšenú požehnaným sobášom (sme v minulosti, nezabúdajte na to :)), prekážkou rozdiel v spoločenských stavoch, ale neprekazí im ju dokonca ani prízrak mníšky!
Jasné, že tak staručký text dnes nikoho nevystraší, ale tento si to ani nedáva za cieľ. Strašidelný príbeh, čo nechce strašiť?! Strašidlá sa dajú využiť aj inak. Bodaj by viac moderných textov bolo toľko rokov po ich vzniku tak živých (a životných), hravých a veselých a pútavých. Bude? Uvidíme. Alebo aspoň čitatelia budúcnosti uvidia. Ak aj nie v miere desivosti, v zábavnosti a literárnosti prestála táto próza skúšku času. Náš osvietenský autor to vo svojom texte dokázal najmä pre už spomínanú ihravosť a aj satiru.
Príhoda maršala Bassompierra (Aus den Memoiren des Marschalls von Bassompierre) - J. W. Goethe
Vojak sa zapletie s niekým, kto nie je hoden jeho stavu. Lenže, hoci je to iba obyčajná predavačka, je to stepilá dievčina, ktorá by stála za hriech, ba bol by hriech nepodľahnúť takému hriechu.
Aj sám veľký Goethe, génius, a jeden z najväčších autorov nielen nemeckých, tiež prekrížil cestu duchom. Alebo nie? Z tejto krátkej prózy to nie celkom jasné. Z toho, a aj zo svojej stručnosti, údernosti a lapidárnosti, čerpá text svoju silu. Nie je to žiaden zázrak, od Goetha som čakal dačo... iné, čosi viac...? - ťažko povedať, čo som vlastne očakával, ale musím pripustiť, že i tak na mňa prózička celkom zapôsobila. Možno je to práve preto, že - ako sa mi podarilo zistiť - by sa malo jednať o Goetheho preklad istej časti skutočných pamätí francúzskeho maršala, kde hovorí o svojej milostnej avantýrke s tragickým a nečakaným koncom, a nie o autorovu a autorskú fikciu.
Nezvyčajný príbeh (Merkwürdige Gespenstergeschichte) - Johann Peter Hebel
Je nám viac ako jasné, že keď sa pútnik rozhodne prenocovať na zámočku, navyše takom, kde vraj straší, namiesto toho, aby zložil svoju hlavu v hostinci, vzíde z toho určite zaujímavý príbeh.
Tento príspevok do zbierky nie je z literárneho hľadiska skutočne nijako pozoruhodný. Je to skôr ešte také ľudové, kalendárové rozprávanie (autor napokon aj vydával kalendár, do ktorého prispieval svojimi kratšími príbehmi) než plnohodnotná poviedka, ktorá sa rozvinula na svojbytný literárny útvar. Zaujme ale použitý humor a racionálne vysvetlenie zdanlivo nadprirodzeného.
Mŕtvy hosť (Der tote Gast) - Heinrich Zschokke
Vypočujeme si dávnu legendu, v ktorej sa poslucháčom priblíži záhrobie viac než im bude milé.
Titulný príbeh je pomerne zaujímavo a dosť komplikovane podaný, ale dodržuje výstavbu, nebojím sa povedať, až povesti alebo balady. Z literárneho hľadiska je bližšia báji či legende, viaže sa k dejinnej udalosti a vhodným a nie sileným spôsobom poukazuje na zlé ľudské vlastnosti. Pranieruje ženskú poddajnosť, nestálosť citov a márnivosť, ale doberá si aj mužskú ješitnosť, zištnosť a prchkosť. Je to schopný text, ktorému nemožno uprieť dobrý nápad, hoci určite sa nejedná o strašidelnú poviedku v takom zmysle, ako ju chápu moderní autori i čitatelia. Za zmienku stojí aj malá literárno-historická kuriozitka, keď sa v próze spomína meno Ann Radcliffovej a dokonca lorda Byrona, ako šikovných predstaviteľov vtedajšej strašidelnej literatúry. Autor bol vo svojej dobe známym filozofom a spisovateľom.
Tanec mŕtvych (Der Totentanz) - Johann August Apel
Po tom, ako starosta odmietne dať ruku svojej dcéry sympatickému, no, v čom je problém - nie urodzenému mladíkovi, začnú si v mestečku dávať zraz nebožtíci. Ustúpi neústupný, zatvrdený a tyranský starosta takémuto záhrobnému nátlaku?
Próza pripomína miestami až povesť. Je plná úsmevných situácií, vytvára dobrú a vtipnú náladu a zanecháva v čitateľovi rozjarenosť a uspokojenie. Tieto strašidlá veru nevystrašia, ale naisto vedia priniesť príjemný pocit. Že by i takouto schopnosťou oplývali? Nie je to to, čo som čakal, a čo očakávam od poviedky, kde sa objavuje kontakt so záhrobím, ale napokon prečo nie?
Autor písal drámy, ale i príbehy, kde si tykal s nadprirodzenom.
Žobráčka z Locarna (Das Bettelweib von Locarno) - Heinrich von Kleist
Dozvedáme sa, prečo je dnes ruina tam, kde kedysi stával obývaný zámok. Čo bolo príčinou jeho zániku? Aký sa za tým skrýva príbeh?
Aj v tomto prípade je možné prózu charakterizovať ako anekdotálne rozprávanie, ako historku, nie ešte ako poviedku. Nachádza sa v nej však líčenie vyčíňania nadprirodzených síl a je v nej patrná snaha o autentickosť, akési navodzovanie dojmu, že sa jedná o skutočnosť. Očividný je aj mravný rozmer príbehu. Duch uskutočňuje odplatu za nepotrestané krivdy, ktorých sa mu dostalo počas života.
Kleist bol výrazný spisovateľ, ktorý tvoril na pomedzí klasicizmu a romantizmu.
Večerné rozhovory (Abengespräche - úryvok) - Ludwig Tieck
Máte vo svojom živote nejaký nadprirodzený či aspoň podivuhodný zážitok? Naši hrdinovia sa podelia o svoje nevšedné skúsenosti.
Autor, popredný predstaviteľ nemeckého romantizmu, nám predkladá milý a až do špiku kostí tradičný duchársky príbeh. Stretnutie s nadprirodzenom sprevádza nanajvýš len ľahulinké, skoro by som povedal priateľské, dýchnutie chladu na šiju. Všetko sa rozrieši, všetko dobre dopadne, a strašidlo napraví krivdy minulosti. Zaujímavé je, že v tomto prípade nie tie, čo sa boli dopustili na ňom, ale tých, ktorých sa duch dopustil sám, keď... no skrátka v dobe, keď ešte nebol duchom, ale bol veľmi živý a zrejme si myslel, že si bohatstvo odnesie i so sebou do hrobu. Próza je však pekne napísaná, číta sa plynulo a ľahko, nenudí. Až domácky pôsobí zasadenie úvodu - dejového východiska - do útulného domova, ktorý je skvelým miestom na rozprávanie historiek. Práve štruktúra viacerých dobových próz, ako je patrné i v tomto výbere, ukazuje, aké boli obľúbené večerné/nočné stretnutia a rozhovory, pri ktorých sa neraz téma stočila na nadprirodzené javy. Ľudia sa vždy radi strašili. Obľúbený bol aj koncept príbehu, ktorý je podávaný ako spomínanie na kedysi prežité. Opäť to navodzuje pohodovú atmosféru, ako stvorenú na vzájomné strašenie spoza bezpečnej hradby rokov, ktoré ležia od uplynulej udalosti, a samozrejme, aj spoza priam magickej ochrany vytváranej teplom rodinného kozuba. Lenže takéto dvojité brnenie aj zabraňuje, aby sme sa strachovali o hlavného hrdinu - rozprávača, a už vôbec je nemožné, aby sa ten strach či aspoň napätie a úžas preniesol na čitateľa. Dobrácke zjavenie v závere má väčšmi rozprávkový charakter, keď sa autor zameriava skôr na morálnu apelatívnosť, než samotné očarenie neznámom. Ako poslednú spomeniem ešte pikošku, ponad priepasť času o to pikantnejšiu, ktorá sa týka jednej pozoruhodnej a fraškovitej homoerotickej epizódky, čo je spomínaná počas jednej príhody vyrozprávanej v dielku.
Magnetizér (Der Magnetiseur) - E. T. A. Hoffmann
Podnázov tejto dlhšej prózy znie História jednej rodiny. My sa dozvieme o tragédii, ktorá ju postihla a prečo spustol zámok, ktorý rod obýval, i príčinu pre čo ten rod vymrel.
Hoffmann sa zas raz rád rozrečnil a neodpustil si ani zabŕdnutie do všemožnej mystiky, filozofie a (pseudo)duchovna. Je to tak pre nás úžasný, ničím nenahraditeľný náhľad na dobové náuky a teórie, medzi ktoré patril i tzv. živočíšny (animálny) magnetizmus známy aj ako mesmerizmus (odtiaľ názov poviedky). Ten na začiatku 19. storočia priam hypnotizoval nielen bežných ľudí, ale i veľkých intelektuálov Európy. Dosť už hrania s významom slov - veď pod vyššie spomenutými termínmi sa neskrýva, aspoň z moderného pohľadu, nič iné ako sugescia, autosugescia a hypnóza. Samozrejme, v tomto ranom štádiu skúmania je fenomén ešte silno zafarbený okultnom. Náš slávny Duchár Hoffmann bol týmto javom veľmi zaujatý, a v próze vyniknú i jeho silnejšie stránky, medzi ktoré iste patrí fascinácia abnormalitami ľudskej psychiky a záhadami duše i ducha. Vraj mal autora rád, ako študijný materiál, i pán Freud. Milý čitateľ si však isto zgustne na groteskno-strašidelnej atmosfére, v ktorej sa spisovateľ vyžíval, v romantizme, ktorého bol hrdým zástupcom, a z literárneho hľadiska určite pritaká i zaujímavej kolážovej výstavbe príbehu, ktorý je zložený z vylíčenia minulého, dvoch listov, zápisov i rozprávania, ktoré sa odohráva v (dejovej) prítomnosti a vysvetľuje, čo sa vlastne stalo.
Germelshausen (Germelshausen) - Friedrich Gerstäcker
Rojčivý maliar, korý ako by vypadol z dobových pamfletov o romantizme, narazí počas svojich zasnívaných potuliek na spanilú devu. Nielenže je krásna, ale je aj tak správne romanticky éterická a záhadná. Zavedie ho do najbližšej dediny - svojej rodnej obce. Tá je tiež, samozrejme, akási čudná a záhadná.
Určite nie desivý, ale rozhodne tragický a prekrásny príbeh! Literárny romantizmus vedel byť tak nádherný! Autorov sloh a nálada, ktorú vedel vykúzliť... ach, jeden by sa naozaj aj zamiloval a spravil tú chybu, že by v dedinke ostal i po polnoci... Pôsobivý text od slávneho autora dobrodružných príbehov!
Bulemannov dom (Bulemanns Haus) - Theodor Storm
Obyvatelia mesta poznajú jeden dom, ktorý je celkom opustený. My sa vydáme preskúmať jeho pohnutú históriu a spoznáme i nevrlého a zlého majiteľa. Je tento dom naozaj tak opustený, ako vyzerá?
Vianočná koleda, ktorá je prevrátená naruby, takto jednoducho by sa dala poviedka charakterizovať. Dalo by sa aj konštatovať, že podobným spôsobom by mohol Dickens spracovať svoj slávny príbeh, ak by ho chcel spraviť strašidelným. Pritom poviedka disponuje, a najmä na konci to je očividné, istou rozprávkovosťou. Možno i trochu väčšou, než je mi pri strašidelných príbehoch milé. Napriek tomu má skvelú atmosféru a je naozaj schopne napísaná. Istej poučnosti a mravokárnosti sa nevyhneme, ale tu to malo svoje miesto. Ako mačkofila ma, samozrejme, upútal motív mstiaceho sa zvieraťa, ktorý je tu i akýmsi vykonávateľom nadprirodzenej spravodlivosti. Theodor Storm bol významnou postavou nemeckej literatúry.
Mŕtvi sú nenásytní (Die Toten sind unersättlich) - Leopold von Sacher-Masoch
Na pozadí dvorenia a zásnub sa rozohráva omnoho temnejšia romanca. Po tom, ako sa snúbenec dozvie, že neďaleko leží čudesný zámok opradený čarotajnými historkami, plný divov a kúziel, rozhodne sa tam stráviť noc. Podľahne mámeniu okúzľujúcej sochy, do ktorej sa zaľúbi, a ktorá sa postupne mení na ženu, jej animovanie je ale sprevádzané tým, že ho zbavuje zdravého úsudku, vôle odporovať i životnej sily.
Fascinujúca, krásna poviedka, prinášajúca divuplné očarenie a sugestívnu atmosféru. Aj keď je nápad známy už z antických mýtov, je veľmi originálne zapracovaný do romantického fantazijného príbehu. Bol som nadšený. Autor tu použil aj známy trik, kedy na konci využíva tiež možnosť racionalizácie nadprirodzeného, alebo aspoň dáva pred čitateľa voľbu vybrať si medzi reálnym a ireálnym. Autor taktiež dostál svojmu menu, pretože ako poviedka graduje, tak sa i zvyšuje jej erotický rozmer, ktorý dostáva perverzný nádych. Na tomto príklade je ale neodškriepiteľne poznať, že Masocha nepreslávila len jeho úchylka, ale - aspoň počas jeho života - aj literárny talent.
Krásna Abigail (Die schöne Abigail) - Paul Heyse
Počas večerného posedenia sa hovor stočí k téme, ktorú žiadna vtedajšia spoločnosť nemôže obísť: k strašidelným príbehom. Ten účastník, ktorý je najviac rezervovaným, sa môže "pochváliť" tým najväčšmi desivým rozprávaním z vlastného života. Jeho príbeh je nielen strašný, ale aj osudový a tragický.
Zápletka nie je nijako inovatívna: je to stretnutie s mŕtvou milenkou, ktoré dominovalo už v ľudových baladách. Aj jeho príbehové zázemie a zaradenie je poplatné dobe a dodnes úplne bežné - vystupuje ako súčasť rozprávania jednej z postáv ostatným zúčastneným. Koniec patrí k tým, čo nedávajú čitateľovi možnosť ukolísať sa prirodzeným vysvetlením nezvyklých javov a udalostí, ale potvrdzuje ich a potvrdením ešte umocňuje ich pôsobnosť. Tam, kde sa poviedka ale nemôže vystatovať originalitou, tam bezo zvyšku napĺňa požiadavky žánru a exceluje tak v oblasti, ktorú fanúšik najviac ocení. Môžeme ju označiť za poctivú a pôsobivú klasiku. Autorove kvality boli ovenčené Nobelovou cenou.
Vampír (Der vampir) - Hermann Löns
Preťažený študent má vidiny, v ktorých sa mu zjavuje prízrak pôvabnej dievčiny.
Pôsobivá krátka poviedka, ktorej dominuje zvláštna štruktúra a autorov podivný štýl, ktorý ale nemôžem označiť za nefungujúci. Nadnesenosť až parodickosť tu postupne dostávajú vážnejšie kontúry a koniec je až fatalistický. Názov je trošku zavádzajúci a predsa veľmi výstižný, vystupuje tu prízrak, ktorý zo svojho hostiteľa odčerpáva životnú energiu. Mimochodom, v tejto dobe, kedy je téma spánkovej paralýzy populárna a kedy sa ju vedci zúrivo a krkolomne snažia raz a navždy vysvetliť a vrhnúť na ňu svetlo rozumu, aby ju víťazoslávne odstavili do ríše povier nehodných tohto úžasného a samospasiteľského veku racia je to príbeh mimoriadne príťažlivý.
Autor bol žurnalistom, románopiscom a básnikom, ktorý zahynul v 1. svetovej vojne.
(kniha vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Pectus)
