Rej upírů

Ak chcete siahnuť po kvalitnej antológii upírskych príbehov, ponúka sa Vám ich hneď niekoľko. Ale prvou v Čechách aj na Slovensku vydanou a dodnes asi najlepšou je Rej upírů. Ten sa dočkal hneď niekoľkých vydaní a to prvé, ktoré vo svojej dobe pôsobilo ako zjavenie, vyšlo dokonca dávno za socializmu. Okamžitý úspech knihy dokumentuje, že táto téma bola aj v tej dobe veľmi populárna. A je dodnes. Čo je na knihe ešte zaujímavé je fakt, že všetky poviedky sú už klasickou ukážkou žánru a veľmi dobrým príkladom literárneho romantizmu. Konkrétne sú ponurou, pochmúrnou, odvrátenou stranou dobového romantizmu. K tomuto duchovno-kultúrnemu prúdu neodmysliteľne patrí aj tajomno a temnejšie stránky ľudskej duše. Až na dve výnimky, kedy je vznik poviedok datovaný na začiatok 20. storočia, pochádzajú texty zo storočia devätnásteho. A úžasným, maximálne esenciálnym spôsobom zrkadlia atmosféru doby, v ktorej vznikli. Niekto by to mohol odbiť s tým, že sú produktom svojej doby, ale ja hovorím, že sú nasiaknuté duchom tej doby. A je to ako cestovať v čase! Do éry, kedy sa žilo úplne inak, a inak sa aj rozmýšľalo. Rozdielna mentalita, odlišné hodnoty, a že je čím sa inšpirovať! Ach, áno, vtedy malo označenie krásna literatúra zmysel. Poviedky sú naozaj krásne napísané. Rozvité súvetia, množstvo výrazov, aj málo používaných či zastaraných, a to už samé osebe evokuje dávno zašlé časy, k tomu nádherné opisy prírody, len počkajte na tie zúriace živly - búrka bičujúca planinu či divoké more bijúce do rozoklaných útesov... alebo nežný, no tiež tajuplný svit mesiaca, každopádne, temný romantizmus, to je chválospev na čaro noci.
A nie je to dnes tak trochu archaické? Nie je to anachronizmus? Je.
A tak je to správne.
Je to ostatne presne to, čo hľadám. Verím, že aspoň niektorých z Vás to takisto zaujme. Na dôvažok je nesmierne fascinujúce vidieť, ako sa v priebehu vekov vyvíjali a menili predstavy o upíroch. Už ale dosť rečí, poďme sa pozrieť na jednotlivé príbehy, ktoré zostavil Tomáš Korbař. A mal pri výbere veru šťastnú ruku. Alebo skôr; vyznal sa.

Rej upírů 

Vampír (Vampír) - Jan Neruda
Idylická dovolenka na jednom z gréckych ostrovov zmení svoj ráz, keď sa výletníci stretnú s jedným nie práve typickým maliarom...

Kratučká poviedka od významného českého realistu, ktorá bola publikovaná až po jeho smrti. Krásny ornamentálny jazyk, stará čeština, s akou sa dnes už nestretnete, nádherné lyrické opisy a skvelý nápad. Nebudem nič vyzrádzať, ale upíra tu musíme chápať v prenesenom, nie doslovnom význame, hoci o nadprirodzený prvok v poviedke nebudeme ochudobnený. Čo sa môjho názoru týka: veľmi dobrý úvod do zbierky.

Upír (The Vampyre) - William Polidori
Lord Ruthven je charizmatický bledý šľachtic, ktorý navštevuje londýnske spoločenské podujatia a večierky a... loví tam krásne dámy. Tie pripraví postupne nielen o dobrú povesť, ale aj o život. Je nebezpečné byť milenkou upíra!

Asi prvá poviedka na svete, kde vystupuje upír. Veru, budúci rok uplynie práve 200 rokov od uverejnenia textu. Ten vznikol ako súčasť slávnej kamarátskej dohody o tom, kto napíše najstrašidelnejší text. Neoficiálnym víťazom sa bezkonkurenčne stal Frankenstein Mary Shelleyovej, áno, aj on vznikol na základe tejto stávky, ale pre nás je teraz dôležité, že v tú povestnú noc, kedy si priatelia čítali hrôzostrašné príbehy a dohodli sa, že niečo podobné skúsia napísať sami, noc, kedy sa v podstate zrodil moderný horor, dal Polidori upírovi prvý raz takú podobu, aká sa neskôr najviac presadila a stala najväčšmi známou. A hoci poviedka nie je nijako šikovne napísaná a z literárneho hľadiska na nej nie je nič pozoruhodné, autor dal týmto vzniknúť archetypu. Príťažlivý šľachtic, ktorý za sebou zanecháva morálnu skazu a aj fyzické obete, muž, ktorý ženu takrečeno..., no áno, vycicia, zničí... čo je možné vnímať ako kritiku bezohľadných frajerov, ktorí križujú salóny a poľujú na ľahkovážnu korisť. Všeobecne sa verí, že ako predobraz lorda Ruthvena poslúžil lord Byron, veľký predstaviteľ romantizmu, geniálny, ale tiež škandalózny básnik, ktorému bol Polidori osobným lekárom. No keďže teraz už nepôjde iba o metaforu, náš upír nie je len egoistom, čo bez škrupúľ zneužíva city svojich obetí, je to skutočný nemŕtvy, bytosť, na ktorú nemá dosah smrť, a ktorá sa živí krvou. Keď poviedka vyšla prvýkrát, Byronovi bolo dokonca prisudzované autorstvo. A v Európe vyvolala ošiaľ. Vzniklo neoficiálne pokračovanie, divadelné adaptácie, opery... Do príchodu grófa Draculu bol lord Ruthven nepochybne najznámejším upírom.

Přízraky (Prizraki) - Ivan Sergejevič Turgenev
Hlavného hrdinu navštevuje každú noc prízrak v podobe krásnej mladej ženy s vampirickými sklonmi. On jej podľahne a spoločne sa vydávajú na fantastické nočné lety naprieč celou Európou. Putujú nielen v priestore, ale dokonca i v čase. Nič však nebýva zadarmo...

Veľmi pekný text. Kultivovaný, jazykovo brilantný, štylisticky skvostný s nádhernou atmosférou, ktorá Vás prenesie do sveta fantomických vidín, snov a preludov. Turgenev bol skutočne skvelým autorom, a to nielen v rámci domácej ruskej literárnej scény, ale i celosvetovom meradle. Jeho fantastické príbehy tak tvoria jedinečný protipól k jeho omnoho známejšej realistickej tvorbe.

Carmilla (Carmilla) - J. Sheridan Le Fanu
Hlavná hrdinka si spomína na krajne neobvyklú príhodu zo svojej mladosti: žije s otcom a nepočetným služobníctvom na izolovanom zámku v Štajersku, život plynie v ospanlivej a ničím nerušenej idyle až do chvíle, kedy za dramatických okolností neprijmú vo svojom dome záhadného hosťa. Je ním okúzľujúca mladá dáma, ktorá sa však správa podozrivo a napriek všetkej spanilosti je na nej niečo zvláštne a neprirodzené...

Skutočná legenda na poli upírskej literatúry a priamy predchodca Draculu, ktorý je touto novelou zreteľne inšpirovaný. Tá obsahuje všetky slávne prvky, ktoré sú dnes tak späté s týmto typom príbehov, a ktoré neskôr ešte viac prehĺbil už spomínaný román Dracula. Je tu upír, v tomto prípade upírka, nemŕtva bytosť, ktorá vládne nadprirodzenou silou, disponuje sugestívnou/hypnotickou mocou, žije podvojným životom - telo spočíva v hrobe, zatiaľ čo jej dvojník v noci vyhľadáva svoje obete, ktoré vampirizuje, prepadáva ich v spánku a živí sa ich krvou. Žilu otvára svojimi ostrými špičiakmi. Niekedy na seba berie podobu akejsi beštie či šelmy. Upírovým výčinom je možné zamedziť tak, že ho prekvapíte v hrobe a prebijete mu srdce dreveným kolíkom. Oproti Stokerovmu opusu, ktorý sa hneď po uverejnení stal upírskym kánonom je tu ale hneď niekoľko rozdielov. Napríklad veľmi zaujímavým prvkom je mystérium spojené s menom upírky, ktoré akoby obmedzovalo jej moc a pôsobenie, a s ktorého používaním je zviazaná. A zvyšok je už na Vás - môžete si túto novelu porovnať s jej populárnejším Stokerovým nasledovníkom a nájsť päť podobností a päť rozdielov v dennom či nočnom harmonograme upíra :)
Novela bola publikovaná ako súčasť veľmi voľne prepojených strašidelných príbehov, ktoré vyšli v jednom zväzku pod názvom In A Glass Darkly (u nás vydané ako: V temném zrcadle), pre svoj rozsah a kultový status je ale nezriedka vydávaná aj v samostatnej knižnej podobe. Je to šikovne skoncipovaná a pútavo napísaná romanticko-hororová klasika, ktorá by sa ale možno nestala tak legendárnou, nebyť toho, že... áno, je tam lesbický erotický podtón, no nič natoľko bombasticky pikantné, ako hlásajú reklamy na prebaloch niektorých vydaní, takže, perverzáci, nechajte si zájsť chuť! V skutočnosti je to veľmi decentné, až by som nemravne povedal, že vkusné, na míle vzdialené súčasným vulgaritám.
Autor napísal viacero výborných strašidelných príbehov, v podstate sa na tento typ literatúry špecializoval; meno Sheridan Le Fanu je právom veľmi uznávané, spomedzi všetkých prác je Carmilla stále jeho najviac vyhľadávaným dielom.

Mrtvá milenka (La Morte Amoureuse) - Théophile Gautier
Kňaz sa v starobe zveruje, ako dlhé roky viedol absolútne protikladný dvojitý život. Cez deň bol bezúhonným, asketickým, pre vieru zapáleným svätým mužom a v noci sa menil na márnivého hýrivca a čo horšie - milenca upírky!

Jeden z najkrajších textov, aké som kedy čítal. Prenádherná ukážka romantiky a romantizmu. Ten toľko deklarovaný rozpor medzi snom a skutočnosťou a medzi nimi tápajúci nerozhodný hlavný hrdina, ako jeden z hlavných znakov tohoto literárneho smeru - poučka, čo sa toľko omieľa v učebniciach a slovníkoch, tu naozaj dosahuje neuveriteľnú intenzitu, až tak, že rozdiel medzi snom a skutočnosťou sa napokon celkom stiera. Účinok je potom priam nadpozemský. Neodolateľný ako sladký bozk. Ale pozor, je to akoby bozk s príchuťou krvi na perách! Okrem estetickej funkcie má táto krásna poviedka aj iný rozmer. Varuje pred bezuzdným, poživačným životom... alebo nie? No, možno skôr radí, aby sme sa nevyhýbali ani radostiam, ktoré život prináša! Vlastne úplne otvorene a kacírsky hovorí, že osudovej, spaľujúcej láske je zbytočné vzdorovať, je možné z nej len piť plnými, opojnými dúškami. Darmo sa jej budeme brániť, preto si ju vychutnajme, keď sa ponúka! Ach, la dolce vita! Čo ešte dodať? Snáď už len zdôrazniť, že poviedka to je rovnako krásna ako jej upírska protagonistka, kurtizána Clarimonda. Pod menom hlavnej hrdinky je aj poviedka známa v anglicky hovoriacich krajinách. A tá je vykreslená tak, že jeden môj dobrý priateľ sa do nej zaľúbil. Celkom vážne. Zaľúbil sa do fiktívnej literárnej postavy len na základe opisu. Ale akého opisu! Gautier bol veľmi schopný spisovateľ, u nás je známy predovšetkým ako autor historizujúceho dobrodružno-romantického diela s príchuťou Troch mušketierov - Kapitán Fracasse, ale má na konte aj niekoľko fantazijných príbehov so strašidelným zafarbením.

"Zde Clarimonda odpočívá tiše,
jež za života byla největší kráskou lidské říše."

Cyprianovo vyprávění (Cyprians Erzählung) - E. T. A. Hoffmann
Podivnou hrou osudu sa hlavný hrdina knihy bezhlavo zaľúbi do nevinného mladého dievčaťa. Nevinného mladého dievčaťa, ktoré je ale pod vplyvom strašnej rodovej kliatby.

Poviedka kratšieho rozsahu, ktorá je vo všetkom tak akurát, v ničom výrazne nevyčnieva nad úroveň ostatných textov v antológii, ale ani nezaostáva. Čím je výnimočná, to sú dve veci: miera morbidity a fakt, že sa nepojednáva o upíroch, ale o ghúloch. Hoffmann je považovaný za priekopníka fantastického hororu, jeho zvláštne groteskné a zároveň strašidelné príbehy by si určite obľúbil Tim Burton... a možno ich aj pozná, nečudoval by som sa, keby to tak bolo. Napriek tomu, že v 19. storočí svojich súčasníkov fascinoval a mnohých ovplyvnil, je teraz Hoffmann trestuhodne zabudnutý autor. Poviedka pochádza zo štvorzväzkového výberu autorových próz Die Serapions-Brüder ako súčasť rozprávania jednej z postáv - Cypriana a vo svete je známa skôr pod názvami Vampirismus alebo Aurelia.

Neboť krev jest život (For the Blood Is the Life) - Francis M. Crawford
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...

Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Francis Crawford napísal nejednu výbornú strašidelnú poviedku a spomedzi všetkých je táto azda najčastejšie vydávaná.

Ďáblův dům (Oupyr) - A. K. Tolstoj
Už tradične budeme svedkami mladej lásky; teraz zakvitne v prostredí moskovskej šľachty. Našim zaľúbencom ale hrozí vážna prekážka v podobe upírov...

Raný upírsky príbeh a úplne prvý v ruskej literatúre. Či druhý? Pretože predošlá poviedka, mimochodom tiež od tohoto autora, bola napísaná vo francúzštine počas jeho zahraničného pobytu. Tolstoj (nepliesť si s jeho slávnejším vzdialeným príbuzným Levom Nikolajevičom) napísal presne štyri upírsky ladené príbehy. V tomto nemal Tolstoj vo svojom storočí konkurenta, nijaký iný autor, pokiaľ viem, ich nenapísal toľko. Zdá sa Vám to málo? Musíte si uvedomiť, že vtedy ešte nebolo tak veľa žánrových spisovateľov ako dnes, skrátka a dobre, nebolo mnoho autorov, ktorí by sa zameriavali výlučne, alebo aspoň z väčšej časti, na strašidelnú literatúru. Tej sa venovali prevažne len okrajovo. Zato radi, veď nejeden majstrovský strašidelný príbeh pochádza z pera velikánov svetovej prózy. Túto poviedku niektorí kritici chválili, ale poväčšine skôr hanili, podľa mňa však boli zaujatí. Na môj vkus je trošku pomotaná a snová sekvencia zbytočne detailná a absurdná aj na pomery snov, ale inak je to zvládnutý text, ktorý má miestami naozaj strhujúcu atmosféru. Okrem toho, je tu použitý zaujímavý koncept upírov, kedy je v hre kliatba rodu a spolčenie so Satanom... Nechajte sa prekvapiť a utvorte si vlastný názor, ale ja som bol s poviedkou spokojný, nájdete tu viacero originálnych prvkov a na dôvažok je prestúpená aj nefalšovaným dobovým romantizmom.

Noční návštěvník (Un Vampiro) - Luigi Capuana 
Zúfalý manžel a otec sa obracia s prosbou o pomoc na svojho priateľa vedca, u ktorého hľadá poslednú záchranu, kým nebude neskoro. Jeho rodina je terčom útokov upíra.

Zaujímavá, možno viac zaujímavá, ako dobrá poviedka. No zato zaujímavá veľmi. Je písaná dokumentaristickým štýlom, skoro sa zdá, že ide o prerozprávane skutočných udalostí. Veľký priestor zaberá dialóg vo forme polemiky veda versus spirituálno. Autor zaujímavým spôsobom rozpracoval stretnutie chladného racionalizmu so sférou, ktorá ho presahuje, a veda tak musí prehodnotiť svoje stanoviská. Ide iste o zaujímavú konfrontáciu, z ktorej víťazne vychádza najmä progresívne, nezaujaté uvažovanie, ktoré dokáže pružne reagovať na akékoľvek situácie, i tie, čo sú považované za nadprirodzené. Zaujímavé je tu aj vykreslenie podoby upíra, ako zlovoľného prízraku, bohužiaľ je ale príbeh veľmi nedejový a nechýbalo veľa a táto próza by ani nespĺňala charakter poviedky. Aj v tomto prípade ale môže byť čitateľ spokojný a odnesie si z príbehu minimálne nepríjemný pocit a zneistie vo svojom chápaní reality. Škoda, že autor je dnes už neznámym, aspoň u nás, lebo zdá sa, že vo svojej ére nebol bezvýznamným, naopak, pokladali ho za jedného z popredných predstaviteľov talianskeho realizmu, možno až naturalizmu, a tiež sa zdá, že ho fascinovali nadprirodzené či paranormálne, ako by sme teraz povedali, úkazy a javy. Ktovie aké iné nepreložené príbehy obsahuje jeho literárne dielo?

Draculův host (Dracula´s Guest) - Bram Stoker
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Filipojakubská noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.

Stokera predstavovať netreba, ale táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým len v kruhoch znalcov. Autor sa rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť zbierky podobne ladených príbehov. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.

(pôvodná obálka verzie z roku 1970 vydaného pod hlavičkou Lidového nakladatelství)

(druhé vydanie od vydavateľstva Grafoprint-Neubert z roku 1995)

(najnovšie vydanie s nádhernými ilustráciami a kolážami pochádza z dielne vydavateľstva Studio Trnka z roku 2015 viď. obrázok úplne hore)

(za zmienku stojí aj to, že akýsi výber alebo azda neautorizovaná skrátená verzia antológie sa objavila v roku 1992 ako rodokaps (lacné zošitové vydanie) pod patronátom Iva Železného a pod názvom Upíří hody; obsahuje tieto poviedky: Upír, Mrtvá milenka, Cyprianovo vyprávění, Neboť krev jest život)