H(oward) P(hillips) Lovecraft (1890 - 1937)
Nie je možné zaoberať sa strašidelnou literatúrou a nenaraziť pri tom na toto meno. Ak niekto povie, že strašidelná literatúra by bez Lovecrafta nebola kompletná, ďalší hneď doplní, že bez tohto autora si nevie predstaviť modernú podobu hororu a jedným dychom ešte dodáva, že by to jednoducho vôbec, ale vôbec nebolo ono...
Lovecraft je naozaj jedným z najvplyvnejších autorov hrôzostrašnej prózy.
A pravdepodobne najvplyvnejším.
Nebol dokonalým spisovateľom, ale bol natoľko odlišný a natoľko výrazný, a jeho príbehy sú tak svojské, a spôsob, akým ich podal tak zarážajúco intenzívny, znepokojivý a zvláštny, že je o jeho tvorbe možné uvažovať ako o prelomovej. Dnes je v obľube používať prídomok kultový, až tak, že každý druhý spisovateľ minulosti je považovaný za kultového autora. Lenže o Lovecraftovi sa ani inak vyjadriť nemožno. Tento nadužívaný prívlastok je u neho namieste. Napokon, okolo jeho osoby a diela sa skutočne vytvoril akýsi kult. Taký, ktorý skoro presahuje fanúšikovskú obec a začína napĺňať reálny význam toho termínu. Príznačný u literáta opradeného legendami je aj ďalší mýtický atribút, ktorý sa stal až akýmsi klišé u velikánov oceňovaných (a docenených) posmrtne. Presne tak; je to posmrtná sláva. Pretože hoci Lovecraft bol obľúbeným, ba aj rešpektovaným autorom už počas života, bolo to len v okruhu čitateľov fantastiky a v rámci úzkej skupiny príbuzne zameraných kolegov spisovateľov. Teda to bolo len na poli prísne žánrovom a veľmi okrajovom od hlavného literárneho prúdu. Širšieho uznania sa mu nedostalo a komerčne jeho diela prerazili až o mnoho rokov neskôr po jeho skone. Preto, ak sa niekde dočítate, že umrel prakticky neznámy a na pokraji chudoby, je to svojím spôsobom trpká pravda. A je to paradoxné a kruto ironické o to viac, že jeho príbehmi sa inšpirovali, alebo ich aj okopírovali, priznane i nepriznane, hrdo i podlo, nielen ďalší spisovatelia, amatéri i profesionáli, ale aj filmári, tvorcovia počítačových či spoločenských hier, maliari, ilustrátori, hudobníci... Naozaj málokto mal a stále má taký dosah na populárnu kultúru. A nie je veľa tých, čo sa tešia takej obľube.
Milovaný a uctievaný Lovecraft... čo by si asi povedal na túto situáciu? Iste by si bol šťastný a pyšný na to, že mýtus, ktorého prvé vzory si utkal je zapracovaný do gigantickej tapisérie, čo sa stále zväčšuje a rozširuje. Cthulhu žije. Žije už vlastným životom a už dávno nespí. Už však ani tak nedesí. Ak sa chceme báť, musíme ísť teda opäť k tebe, k počiatkom príbehov.
Myslím si, že by si sa ale tiež ironicky usmieval nad našou stádnosťou, nad trendami, ktoré človek nasleduje, nad tým, ako sa vie masa nadchnúť, aby vzápätí zas záujem ochladol. Pri svojej skromnosti by si i neveriacky krútil hlavou nad trónom, ktorý ti fanúšikovia vystavali a určite by si rázne zaťukal prstom na čelo, keby si bol svedkom toho, ako sa nejeden horlivý a naivný okultista snaží skutočne dopátrať mocného grimoáru zvaného Necronomicon, artefaktu, ktorý si ty sám vymyslel pre potreby svojich príbehov.
Chaotické, groteskné a kruté sú dejiny. A to aj dejiny literatúry.
Životopis:
Howard Phillips Lovecraft sa narodil v Providence v štáte Rhode Island.
Hovorí sa, že korene všetkého treba hľadať v detstve. Lovecraft rozhodne nemal typické detstvo. Ešte keď bol Lovecraft v útlom veku, prekonal jeho otec psychotickú príhodu a o pár rokov neskôr zomrel v sanatóriu. Pravdepodobnou príčinou smrti bol ale syfilis.
Malý Lovecraft vyrastal v prehnanej starostlivosti matky, ktorá ho síce mala veľmi rada, na jednej strane ho rozmaznávala, ale na druhej strane sa občas voči synovi prejavovala i chladne až nepriateľsky. Je možné, že matka nebola už vtedy psychicky celkom v poriadku. Osobou, ktorá mala na neho veľký a skutočne formujúci vplyv, bol jeho starý otec, ktorý mu rozprával podivné príbehy a opantal ho kúzlom tajomna.
Lovecraft bol veľmi inteligentným a nadaným, dalo by sa povedať, že skoro až zázračným dieťaťom. Vo veku troch či štyroch rokov už čítal, písať sa naučil len o málo neskôr. Netrvalo dlho kým začal písať tvorivo. Ovplyvnený exotickými Príbehmi tísíc a jednej noci či makabróznymi poviedkami E. A. Poea, svojho literárneho vzoru, už jeho detské práce bezpečne spadajú pod weird fiction, teda podivnú, podivuhodnú fikciu. Je to malý intelektuál, samotár, zasnívaný, zadumaný introvert a už v tom nízkom veku čudák. Má však vlastné svety, ktoré pre seba objavuje. Takto objavil v sebe tiež nadšenie pre ďalšie veľké hobby, ktoré mu učarovalo - astronómiu. Onedlho bol ňou priam posadnutý a ako amatérsky astronóm publikoval aj oficiálne články na danú tematiku. Zaujíma ho i chémia, hoci v o niečo menšej miere. Je zhnusený modernou súčasnosťou, fascinuje ho minulosť a prechováva lásku k uplynulej ére, ktorú ani sám nezažil. Priťahujú ho staré domy a doslova zbožňuje architektonické slohy minulých dôb.
Viaceré osobné tragédie ho poznačili ako v detskom veku, tak i v období dospievania. Bolo to napríklad úmrtie milovaného starého otca, finančná situácia rodiny, ktorá sa zhoršovala, a ktorá ich donútila vysťahovať sa z dobre známeho prostredia do podstatne skromnejších pomerov, a ďalej to bol fakt, že nedokončil strednú školu a musel sa vzdať svojho sna stať sa astronómom. Lovecraft dokonca narukoval v období I. svetovej vojny, ale do armády ho nevzali. Ďalšou veľkou ranou bola hospitalizácia jeho matky pre psychické problémy. V liečebni potom ostala až do svojej predčasnej smrti. Lovecraft nie raz pomýšľal na samovraždu a prepadal depresiám. Už predtým sa nervovo zrútil, trápia ho bolesti hlavy, nespavosť, máva zlé sny, dokonca nočné mory, stráni sa ostatných ľudí, žije samotársky. Viaceré z jeho zdravotných ťažkostí majú zrejme psychosomatickú príčinu. Aj v detstve je často nevysvetliteľne chorý a vynecháva školu. Do veľkej miery sa vzdeláva sám. A vždy píše. Verše, zvláštne príbehy, ale aj eseje, polemiky a odborné články. A publikuje. V rôznych periodikách svojej doby. Najskôr v tých lokálneho charakteru, neskôr aj významnejších. Píše si s množstvom autorov. Vzniká čulá korešpondencia obsahujúca tisíce listov. Vytvára príbehy žánru weird fiction, príbehy, ktoré mu zaisťujú určitý ohlas a pôsobia, v istých pomerne uzavretých, čitateľských a spisovateľských kruhoch, rozruch. Uverejňujú ich aj viaceré "pulpové" (žánrovým zameraním striktne vymedzené časopisy senzačného charakteru určené pre široké vrstvy obyvateľstva a kvalitou variujúce od braku až po kvalitnú zábavu) magazíny, ktoré boli čitateľským fenoménom tej doby, vrátane legendárneho Weird Tales, periodika orientujúcim sa na fantastiku, najmä horor, a ktorý sa pre Lovecrafta stáva hlavným odbytiskom. Dokonca sa ožení a sťahuje sa do New Yorku. Spočiatku je uchvátený, no veľkomesta sa pomerne rýchlo preje a dá sa povedať, že ho znenávidí. Potrvá však ešte dosť dlho, kým sa vráti do milovaného rodného Providence. Aj to, čo sa najskôr javí ako idylické spolužitie dostáva vážne trhliny. Jeho manželstvo vydrží len dva roky. Z takých či onakých príčin je Lovecraft asexuál, fyzická intimita ho väčšmi odpudzuje než priťahuje.
Prispievatelia pulpových časopisov nie sú ktovieako platení a Lovecraft postráda obchodného ducha. O viacerých svojich dielach nemá valnú mienku a nie je dostatočne dravý ani šikovný, aby sa presadil a naučil sa chodiť vo svete, kde sa kšeftuje s písaným slovom. A tak tento nepraktický podivín a "snílek" upadá do finančných ťažkostí. Viaceré poviedky píše aj v spoluautorstve, respektíve ich po druhých prerába a dokončuje. Venuje sa dokonca ghost writingu, čiže píše na zakázku v mene niekoho druhého. Známa je takto jeho spolupráca s Harry Houdinim, najslávnejším kúzelníkom-iluzionistom svojej doby, ktorého vystúpenia uchvacovali celú vtedajšiu spoločnosť. Sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu však prekazila eskamotérova predčasná smrť.
Napriek, alebo práve kvôli svojej podivínskosti a čudáctvu, bol Lovecraft silnou osobnosťou a tak sa okolo neho zoskupuje okruh spisovateľov weird fiction a tým mladším z nich je akýmsi mentorom. Neformálne budú potom známi ako Lovecraftov krúžok. Spoločne sa obohacujú myšlienkami, radia si pri písaní a prispievajú nápadmi do fiktívneho sveta hrôz, ktorého duchovným otcom je práve Lovecraft. Je to obojstranná a vzájomne prospešná výmena, ale inšpirácia prúdi najmä smerom od Lovecrafta. Prispievatelia do pulpových magazínov sú jednoznačne ovplyvnení jeho príbehmi. Nejeden z autorov sa snaží s väčším či menším úspechom písať v Lovecraftovom štýle. Medzi jeho blízkych priateľov a tiež kolegov patrí Clark Ashton Smith, mimoriadne talentovaný romanticko-dekadentný básnik, ktorý na Lovecraftov popud začne písať prózu a je to práve weird fiction, vďaka ktorej sa stane najznámejším, a v ktorej, podobne ako jeho o tri roky starší kolega, dosahuje závratné výšiny neskutočna, a Robert E. Howard, mimoriadne šikovný rozprávač drsných dobrodružných príbehov a tvorca akčnej, naturalistickej fantasy typu "meč & mágia", ktorého neskôr celosvetovo preslávi (opäť však až posmrtne) jeho najslávnejší výtvor: dobrodruh a barbarský bojovník menom Conan. Spolu tvoria triádu najvýraznejších domovských autorov už spomínaného magazínu Weird Tales, hoci publikujú aj v iných časopisoch.
Významnejšieho uznania v širšej čitateľskej obci sa ale Lovecraft nedožije. Umiera v bolestiach na rakovinu. Až do poslednej chvíle si vedie denník.
Koncom tridsiatych rokov zakladajú jeho priatelia v obavách, že autorovo nevšedné dielo upadne do zabudnutia vydavateľstvo Arkham House. Napriek viacerým ťažkostiam, ktorým v priebehu času čelí, existuje dodnes a postupne začína aj prosperovať. Medzi čitateľmi získa vydavateľstvo pomyselnú nálepku "prestížne". Vydavateľské úsilie neúnavného Donalda Wandreia a hlavne Augusta Derletha stojí za obnoveným, a teraz už masovým záujmom o Lovecraftov literárny odkaz. Píšu sa však už šesťdesiate roky.
A ako je na tom Lovecraftove dielo dnes? Tak dobre ako nikdy predtým, stačí si zadať do internetového prehliadača príslušné heslá a presvedčte sa sami.
Čas je niekedy predsa len spravodlivý, jeho problém je ale ten, že má podstatne viac času ako smrteľníci... S výnimkou nesmrteľných autorov, samozrejme. A tým Lovecraft nepochybne je.
Ak sa chcete o špecifikách Lovecraftovej tvorby dozvedieť viac, prečítajte si aj moje predchádzajúce články.
fotogaléria:
zaujímavosti:
Napriek, alebo práve kvôli svojej podivínskosti a čudáctvu, bol Lovecraft silnou osobnosťou a tak sa okolo neho zoskupuje okruh spisovateľov weird fiction a tým mladším z nich je akýmsi mentorom. Neformálne budú potom známi ako Lovecraftov krúžok. Spoločne sa obohacujú myšlienkami, radia si pri písaní a prispievajú nápadmi do fiktívneho sveta hrôz, ktorého duchovným otcom je práve Lovecraft. Je to obojstranná a vzájomne prospešná výmena, ale inšpirácia prúdi najmä smerom od Lovecrafta. Prispievatelia do pulpových magazínov sú jednoznačne ovplyvnení jeho príbehmi. Nejeden z autorov sa snaží s väčším či menším úspechom písať v Lovecraftovom štýle. Medzi jeho blízkych priateľov a tiež kolegov patrí Clark Ashton Smith, mimoriadne talentovaný romanticko-dekadentný básnik, ktorý na Lovecraftov popud začne písať prózu a je to práve weird fiction, vďaka ktorej sa stane najznámejším, a v ktorej, podobne ako jeho o tri roky starší kolega, dosahuje závratné výšiny neskutočna, a Robert E. Howard, mimoriadne šikovný rozprávač drsných dobrodružných príbehov a tvorca akčnej, naturalistickej fantasy typu "meč & mágia", ktorého neskôr celosvetovo preslávi (opäť však až posmrtne) jeho najslávnejší výtvor: dobrodruh a barbarský bojovník menom Conan. Spolu tvoria triádu najvýraznejších domovských autorov už spomínaného magazínu Weird Tales, hoci publikujú aj v iných časopisoch.
Významnejšieho uznania v širšej čitateľskej obci sa ale Lovecraft nedožije. Umiera v bolestiach na rakovinu. Až do poslednej chvíle si vedie denník.
Koncom tridsiatych rokov zakladajú jeho priatelia v obavách, že autorovo nevšedné dielo upadne do zabudnutia vydavateľstvo Arkham House. Napriek viacerým ťažkostiam, ktorým v priebehu času čelí, existuje dodnes a postupne začína aj prosperovať. Medzi čitateľmi získa vydavateľstvo pomyselnú nálepku "prestížne". Vydavateľské úsilie neúnavného Donalda Wandreia a hlavne Augusta Derletha stojí za obnoveným, a teraz už masovým záujmom o Lovecraftov literárny odkaz. Píšu sa však už šesťdesiate roky.
A ako je na tom Lovecraftove dielo dnes? Tak dobre ako nikdy predtým, stačí si zadať do internetového prehliadača príslušné heslá a presvedčte sa sami.
Čas je niekedy predsa len spravodlivý, jeho problém je ale ten, že má podstatne viac času ako smrteľníci... S výnimkou nesmrteľných autorov, samozrejme. A tým Lovecraft nepochybne je.
Ak sa chcete o špecifikách Lovecraftovej tvorby dozvedieť viac, prečítajte si aj moje predchádzajúce články.
fotogaléria:
zaujímavosti:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára