V socialistickom Československu vychádzal horor len veľmi zriedka. Režim strašidelnej literatúre príliš neprial, je ale pravda, že keď sa už zriedkavo čosi dostalo na pulty kníhkupectiev a do knižníc, bola to kvalitná literatúra. Jedna z mála antológií hororových príbehov, ktorú bolo vtedy možné zohnať, sa objavila nedlho pred prevratom. A čo viac, bola v slovenčine. V tých rokoch sa knihy vydávali v mohotisícových nákladoch, takže keď budete trošku pátrať na bazároch, v antikvariátoch či len jednoducho zájdete do knižnice, šanca, že na ňu natrafíte nie je vôbec malá. No a potom si z nej určite vyskúšajte nejakú tú poviedku prečítať! Bola to éra, kedy sa do hororových antológií regulérne primiešavali aj iné typy príbehov, a tak v takýchto knihách bolo možné bežne naďabiť na mysterióznu či dokonca čisto detektívnu prózu, ale to nevadí, purista ich buďto preskočí, alebo si rozšíri obzory, napokon, aj tieto žánre majú svoje prednosti, a môžu poskytnúť výborný čitateľský zážitok. Ale teraz sa už poďme pozrieť na jednotlivé poviedky angloamerických autorov:
Volanie o pomoc
Zrkadlo, zrkadlo (Mirror, Mirror) - Pauline K. Priluciková
Príbeh sa odohráva na prelome storočí (19. a 20.), kedy do si do svojho rodného amerického malomesta prináša vdovec novú ženu. Tá je nielen krásna, ale aj záhadná. Mimoriadne lipne na zvláštnom zrkadle, ktoré je jej majetkom, a zdá sa, že je s predmetom v akomsi prazvláštnom spojení. Po čase udalosti naberú zlovestný ráz...
Úvodná poviedka od mne neznámej autorky je dobrá a ponúka čitateľovi sľubný rozjazd a navnadí ho na celú antológiu. Príbeh má v tom správnom vyváženom pomere všetko, čo by mal obsahovať fantastický horor. Podivného protagonistu, s ktorým nie je všetko v poriadku a vy len čakáte, kedy sa "vyfarbí", očarovaný predmet, v ktorom driemu zlé sily, desivé rozuzlenie, ktoré už dlhšie tušíte, no i tak vás omráči, keď je vypovedané, dobrý nápad a primeranú atmosféru. Potešilo ma tiež to, že, ako už sám názov poviedky prezrádza, príbeh je inšpirovaný istým prvkom z klasických rozprávok. Veď nemajú azda mnohé staré rozprávky blízko k hororu? Azda len by poviedke prospelo, keby sa autorka trochu viac rozpísala... Spokojne si ju viem predstaviť aj dlhšiu.
Príbeh sa odohráva na prelome storočí (19. a 20.), kedy do si do svojho rodného amerického malomesta prináša vdovec novú ženu. Tá je nielen krásna, ale aj záhadná. Mimoriadne lipne na zvláštnom zrkadle, ktoré je jej majetkom, a zdá sa, že je s predmetom v akomsi prazvláštnom spojení. Po čase udalosti naberú zlovestný ráz...
Úvodná poviedka od mne neznámej autorky je dobrá a ponúka čitateľovi sľubný rozjazd a navnadí ho na celú antológiu. Príbeh má v tom správnom vyváženom pomere všetko, čo by mal obsahovať fantastický horor. Podivného protagonistu, s ktorým nie je všetko v poriadku a vy len čakáte, kedy sa "vyfarbí", očarovaný predmet, v ktorom driemu zlé sily, desivé rozuzlenie, ktoré už dlhšie tušíte, no i tak vás omráči, keď je vypovedané, dobrý nápad a primeranú atmosféru. Potešilo ma tiež to, že, ako už sám názov poviedky prezrádza, príbeh je inšpirovaný istým prvkom z klasických rozprávok. Veď nemajú azda mnohé staré rozprávky blízko k hororu? Azda len by poviedke prospelo, keby sa autorka trochu viac rozpísala... Spokojne si ju viem predstaviť aj dlhšiu.
Medená misa (The Copper Bowl) - George Fielding Eliot
Od hlavného hrdinu, vojaka, nezíska nepriateľ informácie ani mučením. Ale bude rovnako odhodlaný v prípade, že to najrafinovanejšie a najhnusnejšie mučenie aplikujú aj na osobu, ktorá je mu blízka?
Hoci je to naznačené už v názve, nebudem bližšie prezrádzať praktiky orientálnej tortúry, lebo by som tým vyzradil hlavnú tému i pointu poviedky. Nie je to ani tak horor, ako skôr dosť šokujúca a nechutná poviedka v štýle frenetickej literatúry. V tom je jej sila i slabina. Tak či onak, je to jednoznačne kvalitatívny zostup a nie vzostup, oproti poviedke prvej.
Autor bol vojakom, z ktorého sa neskôr stal vo svojej dobe pomerne známy spisovateľ. Písal knihy s vojenskou tématikou, kriminálky, ale zabŕdol trebárs i do science fiction.
Od hlavného hrdinu, vojaka, nezíska nepriateľ informácie ani mučením. Ale bude rovnako odhodlaný v prípade, že to najrafinovanejšie a najhnusnejšie mučenie aplikujú aj na osobu, ktorá je mu blízka?
Hoci je to naznačené už v názve, nebudem bližšie prezrádzať praktiky orientálnej tortúry, lebo by som tým vyzradil hlavnú tému i pointu poviedky. Nie je to ani tak horor, ako skôr dosť šokujúca a nechutná poviedka v štýle frenetickej literatúry. V tom je jej sila i slabina. Tak či onak, je to jednoznačne kvalitatívny zostup a nie vzostup, oproti poviedke prvej.
Autor bol vojakom, z ktorého sa neskôr stal vo svojej dobe pomerne známy spisovateľ. Písal knihy s vojenskou tématikou, kriminálky, ale zabŕdol trebárs i do science fiction.
Hriechy otcov (The Sins of The Fathers) - Christianna Brandová
Námet vychádza zo skutočného zvyku, ktorý sa pestoval vo Walese v stredoveku, ale v niektorých odľahlých oblastiach údajne prežíval skoro až do moderných dôb. Spočíval v tom, že takzvaný "pojedač hriechov" bol prizvaný k lôžku mŕtveho, kde zjedol pripravené pokrmy, ktoré mali symbolizovať prehrešky nebožtíka. Takto podľa povery na seba preniesol hriechy dotyčného. Je pochopiteľné, že títo pojedači hriechov boli na okraji vtedajšej spoločnosti. Poviedka pojednáva o jednom mladíkovi takéhoto "zamestnania" a jeho hladujúcej rodine.
Táto poviedka je trochu známejšia, a mne len vŕta v hlave, prečo nie je ešte viac známa, lebo je výborná. Síce pochybujem, či je o nej možné uvažovať ako o horore, hoci vykazuje niektoré prvky strašidelnej literatúry, ale svojou atmosférou, silným a nečakaným koncom, kvalitným spracovaním, a vôbec; svojou témou, výrazne vyčnieva nad priemernú literárnu produkciu. Mierou morbidity ma šokovala. A o to viac, že tu niet ničoho prehnaného, samoúčelného, ale naopak, poviedka vyznieva úplne prirodzene, reálne a ľudsky, je potom pôsobivejšia. Jeden čas populárna spisovateľka detektívok nám tu pripravila skutočne depresívny a smutný literárny pokrm. Pre mňa veľké prekvapenie!
Námet vychádza zo skutočného zvyku, ktorý sa pestoval vo Walese v stredoveku, ale v niektorých odľahlých oblastiach údajne prežíval skoro až do moderných dôb. Spočíval v tom, že takzvaný "pojedač hriechov" bol prizvaný k lôžku mŕtveho, kde zjedol pripravené pokrmy, ktoré mali symbolizovať prehrešky nebožtíka. Takto podľa povery na seba preniesol hriechy dotyčného. Je pochopiteľné, že títo pojedači hriechov boli na okraji vtedajšej spoločnosti. Poviedka pojednáva o jednom mladíkovi takéhoto "zamestnania" a jeho hladujúcej rodine.
Táto poviedka je trochu známejšia, a mne len vŕta v hlave, prečo nie je ešte viac známa, lebo je výborná. Síce pochybujem, či je o nej možné uvažovať ako o horore, hoci vykazuje niektoré prvky strašidelnej literatúry, ale svojou atmosférou, silným a nečakaným koncom, kvalitným spracovaním, a vôbec; svojou témou, výrazne vyčnieva nad priemernú literárnu produkciu. Mierou morbidity ma šokovala. A o to viac, že tu niet ničoho prehnaného, samoúčelného, ale naopak, poviedka vyznieva úplne prirodzene, reálne a ľudsky, je potom pôsobivejšia. Jeden čas populárna spisovateľka detektívok nám tu pripravila skutočne depresívny a smutný literárny pokrm. Pre mňa veľké prekvapenie!
Squaw (The Squaw) - Bram Stoker
Mladomanželský pár zavíta počas svadobnej cesty do Norimbergu. Dominantou mesta je hrad, dominantou hradu mučiareň a dominantou mučiarne nástroj zvaný železná panna. Prehliadka expozície neprebieha tak úplne podľa ich predstáv, hlavne keď ich nevycválaný spoločník omylom usmrtí mláďa mačky...
Autor poviedky je i autorom slávneho Draculu, čo sa strašidelných príbehov týka, ako dokladá táto poviedka, neostal iba pri ňom. A niekedy nepotrebuje k navodeniu nepríjemného pocitu blížiacej sa hrozby ani nadprirodzené prvky. Stoker vedel byť poriadne sadistický... netvrdím, že poviedka je mimoriadne zručne napísaná, lebo nie je, ale má svoje kvality, a mne sa páčila. Ponaučenie, ktoré z nej vyplýva: buďte dobrý k zvieratám, a nepodceňujte silu materinskej lásky... a ani pomsty!
A čo názov poviedky? Kto čítal príbehy Karla Maya vie, že squaw je označenie pre indiánsku ženu a ešte lepšie pre poriadnu indiánsku fúriu...
Mladomanželský pár zavíta počas svadobnej cesty do Norimbergu. Dominantou mesta je hrad, dominantou hradu mučiareň a dominantou mučiarne nástroj zvaný železná panna. Prehliadka expozície neprebieha tak úplne podľa ich predstáv, hlavne keď ich nevycválaný spoločník omylom usmrtí mláďa mačky...
Autor poviedky je i autorom slávneho Draculu, čo sa strašidelných príbehov týka, ako dokladá táto poviedka, neostal iba pri ňom. A niekedy nepotrebuje k navodeniu nepríjemného pocitu blížiacej sa hrozby ani nadprirodzené prvky. Stoker vedel byť poriadne sadistický... netvrdím, že poviedka je mimoriadne zručne napísaná, lebo nie je, ale má svoje kvality, a mne sa páčila. Ponaučenie, ktoré z nej vyplýva: buďte dobrý k zvieratám, a nepodceňujte silu materinskej lásky... a ani pomsty!
A čo názov poviedky? Kto čítal príbehy Karla Maya vie, že squaw je označenie pre indiánsku ženu a ešte lepšie pre poriadnu indiánsku fúriu...
Harry (Harry) - Rosemary Timperleyová
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...
Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...
Milý strýko (Jolly Uncle) - Lindsay Stewartová
Keď problémový, dá sa povedať, že až sociopatický chlapec, protagonista nášho príbehu, ochorie, zveria ho do opatery jeho navonok milému strýkovi. Zdá sa však, že pod maskou láskavosti sa skrýva chamtivý starec, ktorý prahne po chlapcovom dedičstve. Chlapec má slabé srdce a strýko očividne miluje horory. V hlave sa mu zrodí veľmi nepekný plán...
Problém tejto poviedky je to, že ju nemožno brať vážne. Iste, je schválne odľahčená, autorka tam naschvál dala ten nevážny, čiernohumorný, až morbídne-humorný tón. Horšie je, že takéto niečo v horore málokedy funguje, a môže sa stať, čo sa i presne stalo, že sa nebudete báť, no ani sa nezasmejete. Je to napokon len taká slohová hračka, akési literárne cvičenie s nejednoznačným (žeby predsa len kúsoček nadprirodzena?), a napriek tomu predvídateľným vyvrcholením. Od toho, aby to nebola poviedka zlá, ju zachraňuje originálny nápad. Autorku nepoznám a ani ma nenavnadila, aby som prípadne chcel bližšie spoznať jej ďalšie dielka, keby bola taká možnosť.
Strieborná maska (The Silver Mask) - Hugh Walpole
Naša hrdinka je postaršia zámožná panna a tak, keď sa u nej jedného dňa zjaví krásny mladý a sebavedomý podvodník a zlodejíček, nedokáže ho jednoducho vyhnať a dá mu niečo malé na prilepšenie. Lenže ten sa u nej zjavuje čoraz častejšie a zostáva čoraz dlhšie. Postaršia slečna mu nedokáže povedať "nie", a postupne ju opantá svojím osobným kúzlom. Kam to až zájde?
A nad tým všetkým, ako nemý svedok osobnej, no veľkej katastrofy jedného človeka visí vzácny to predmet umeleckej zbierky našej protagonistky: strieborná maska veselého šaša...
Iste jeden z vrcholov antológie. Psychologický a skrz naskrz realistický horor, ktorý pôsobí veľmi hodnoverným dojmom. Takéto niečo by sa kľudne mohlo stať. Alebo sa nebodaj aj niekedy stalo? Dobromyseľnost kráča ruka v ruke s naivitou, láskavosť s možnosťou podľahnúť čaru niekoho, kto vás chce využiť a zmanipulovať. A ak aj miestami pôsobí vývoj deja trochu prehnane, je to len preto, aby autor zdôraznil príslovie "pre dobrotu na žobrotu". To ako dokáže vzbudiť emócie, či už je to súcit, rozčarovanie, hnev a pod., je nevídané. Príbeh je horúcim kandidátom na najlepšiu poviedku antológie a dôkazom, že horor môže mať úplne inú podobu než na akú sme zvyknutý, a ktorú očakávame. Aj takto to môže dopadnúť, keď sa mimoriadne čítaný a obľúbený románopisec, spisovateľ, ktorý mal počas svojho života nakročené k tomu, aby bol považovaný za naozaj veľkého a významného literáta, rozhodne podrobnejšie preskúmať tienisté stránky života a obnažiť temné ľudské charaktery.
Portobello Road (The Portobello Road) - Muriel Sparková
Rozprávačka príbehu navštívi člena svojej dávnej partie a spomína na milé, až pochabé obdobie mladosti. To by bola celkom konvenčná poviedka, lenže naša rozprávačka je duchom. A tak je jasné, že nemôže ísť ani o úplne tradičný duchársky príbeh.
Túto poviedku hodnotím kladne, zaujala ma všadeprítomnou nostalgiou, spomínaním na zašlé časy mladosti, skutočnosťou, že Portobello Road naozaj jestvuje a nie je len vybájenou lokalitou pre potreby poviedky, a v neposlednom rade tým, čo som už spomenul, že rozprávačom je duch. Duch, ktorý ako inak, chce odčiniť dávny zločin. Nenútené pokojné rozprávanie, ktoré sa zdá byť mierne sentimentálnym rozpamätávaním, je v ostrom kontraste k tomu, čo sa stalo duchovi, keď ešte nebol duchom. Kritikou veľmi oceňovaná poetka a spisovateľka románov nám prináša zaujímavý príbeh, ktorému by ale neuškodilo trochu toho "škrtania". Miestami je zbytočne rozvláčny.
Volanie o pomoc (Call for Help) - Robert Arthur
Dve dôchodkyne majú podozrenie, že ich neter spolu s jej manželom ich chú pripraviť o dedičstvo. Bude v hre aj vražda? K čomu vedú všetky tie znepokojujúce indície? Alebo sú naozaj len paranoidné?
Robert Arthur nie je nikto iný, ako autor originálnych Troch pátračov. Detektívnym knižným seriálom s mysterióznymi prvkami, ktorý je cielený pre staršie deti a mládež, a ktorý sa aj u nás stále teší nesmiernej popularite. Ale Robert Arthur tu dokazuje, že vie písať aj pre dospelých, a že je bez akýchkoľvek pochýb veľmi šikovným žánrovým autorom. Jeho podivné a strašidelné príbehy, či už tie detektívne alebo vyložene hororové, a so všetkými odtieňami medzi tým, majú pre svoju dômyslenú výstavbu a vypointovanosť nesporné čaro. Táto poviedka, ktorá dala názov celej antológii je výborná.
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...
Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...
Milý strýko (Jolly Uncle) - Lindsay Stewartová
Keď problémový, dá sa povedať, že až sociopatický chlapec, protagonista nášho príbehu, ochorie, zveria ho do opatery jeho navonok milému strýkovi. Zdá sa však, že pod maskou láskavosti sa skrýva chamtivý starec, ktorý prahne po chlapcovom dedičstve. Chlapec má slabé srdce a strýko očividne miluje horory. V hlave sa mu zrodí veľmi nepekný plán...
Problém tejto poviedky je to, že ju nemožno brať vážne. Iste, je schválne odľahčená, autorka tam naschvál dala ten nevážny, čiernohumorný, až morbídne-humorný tón. Horšie je, že takéto niečo v horore málokedy funguje, a môže sa stať, čo sa i presne stalo, že sa nebudete báť, no ani sa nezasmejete. Je to napokon len taká slohová hračka, akési literárne cvičenie s nejednoznačným (žeby predsa len kúsoček nadprirodzena?), a napriek tomu predvídateľným vyvrcholením. Od toho, aby to nebola poviedka zlá, ju zachraňuje originálny nápad. Autorku nepoznám a ani ma nenavnadila, aby som prípadne chcel bližšie spoznať jej ďalšie dielka, keby bola taká možnosť.
Strieborná maska (The Silver Mask) - Hugh Walpole
Naša hrdinka je postaršia zámožná panna a tak, keď sa u nej jedného dňa zjaví krásny mladý a sebavedomý podvodník a zlodejíček, nedokáže ho jednoducho vyhnať a dá mu niečo malé na prilepšenie. Lenže ten sa u nej zjavuje čoraz častejšie a zostáva čoraz dlhšie. Postaršia slečna mu nedokáže povedať "nie", a postupne ju opantá svojím osobným kúzlom. Kam to až zájde?
A nad tým všetkým, ako nemý svedok osobnej, no veľkej katastrofy jedného človeka visí vzácny to predmet umeleckej zbierky našej protagonistky: strieborná maska veselého šaša...
Iste jeden z vrcholov antológie. Psychologický a skrz naskrz realistický horor, ktorý pôsobí veľmi hodnoverným dojmom. Takéto niečo by sa kľudne mohlo stať. Alebo sa nebodaj aj niekedy stalo? Dobromyseľnost kráča ruka v ruke s naivitou, láskavosť s možnosťou podľahnúť čaru niekoho, kto vás chce využiť a zmanipulovať. A ak aj miestami pôsobí vývoj deja trochu prehnane, je to len preto, aby autor zdôraznil príslovie "pre dobrotu na žobrotu". To ako dokáže vzbudiť emócie, či už je to súcit, rozčarovanie, hnev a pod., je nevídané. Príbeh je horúcim kandidátom na najlepšiu poviedku antológie a dôkazom, že horor môže mať úplne inú podobu než na akú sme zvyknutý, a ktorú očakávame. Aj takto to môže dopadnúť, keď sa mimoriadne čítaný a obľúbený románopisec, spisovateľ, ktorý mal počas svojho života nakročené k tomu, aby bol považovaný za naozaj veľkého a významného literáta, rozhodne podrobnejšie preskúmať tienisté stránky života a obnažiť temné ľudské charaktery.
Portobello Road (The Portobello Road) - Muriel Sparková
Rozprávačka príbehu navštívi člena svojej dávnej partie a spomína na milé, až pochabé obdobie mladosti. To by bola celkom konvenčná poviedka, lenže naša rozprávačka je duchom. A tak je jasné, že nemôže ísť ani o úplne tradičný duchársky príbeh.
Túto poviedku hodnotím kladne, zaujala ma všadeprítomnou nostalgiou, spomínaním na zašlé časy mladosti, skutočnosťou, že Portobello Road naozaj jestvuje a nie je len vybájenou lokalitou pre potreby poviedky, a v neposlednom rade tým, čo som už spomenul, že rozprávačom je duch. Duch, ktorý ako inak, chce odčiniť dávny zločin. Nenútené pokojné rozprávanie, ktoré sa zdá byť mierne sentimentálnym rozpamätávaním, je v ostrom kontraste k tomu, čo sa stalo duchovi, keď ešte nebol duchom. Kritikou veľmi oceňovaná poetka a spisovateľka románov nám prináša zaujímavý príbeh, ktorému by ale neuškodilo trochu toho "škrtania". Miestami je zbytočne rozvláčny.
Volanie o pomoc (Call for Help) - Robert Arthur
Dve dôchodkyne majú podozrenie, že ich neter spolu s jej manželom ich chú pripraviť o dedičstvo. Bude v hre aj vražda? K čomu vedú všetky tie znepokojujúce indície? Alebo sú naozaj len paranoidné?
Robert Arthur nie je nikto iný, ako autor originálnych Troch pátračov. Detektívnym knižným seriálom s mysterióznymi prvkami, ktorý je cielený pre staršie deti a mládež, a ktorý sa aj u nás stále teší nesmiernej popularite. Ale Robert Arthur tu dokazuje, že vie písať aj pre dospelých, a že je bez akýchkoľvek pochýb veľmi šikovným žánrovým autorom. Jeho podivné a strašidelné príbehy, či už tie detektívne alebo vyložene hororové, a so všetkými odtieňami medzi tým, majú pre svoju dômyslenú výstavbu a vypointovanosť nesporné čaro. Táto poviedka, ktorá dala názov celej antológii je výborná.
Porró (Pollock and the Porroh Man) - Herbert George Wells
Arogantný Angličan sa v rovníkovej Afrike dostane do vážneho sporu s príslušníkov miestnej sekty, ktorej nasledovníci majú údajne čarodejné schopnosti. Spor vyvrcholí zabitím černocha, ale pomsta niekedy prichádza aj zo záhrobia...
Jedna z najvýraznejších poviedok v antológii nás prenesie do dôb kolonializmu a rozpráva o strete moderného človeka s hrôzami ľudovej mágie, voči ktorým je bezmocný a civilizačný nános ho nijako neuchráni. Odťažitý štýl, ktorý opisuje hrôzy s lakonickým nadhľadom prekvapivo rýchlo čitateľa vtiahne a zabezpečí, že ten veru nebude mať nad dejom nijaký nadhľad, ale pomerne rýchlo sa do neho ponorí. Situácia sa neúprosne zhoršuje, dej nezastaviteľne graduje a... zvyšok už nedopoviem, poviedku si skrátka musíte prečítať. Autor je považovaný za spoluzakladateľa science fiction, ale mal širší záber a nevyhol sa ani strašidelným príbehom. Tu dokazuje, že aj tie mu išli.
Ostrov tuleňov (The Island of the Seals) - Samantha Leeová
Hlavná hrdinka žije osamelým životom v divokom a romantickom kraji Hebridských ostrovov. Prichádza za ňou tajomný muž, ktorý sa stane jej milencom. Ale je to vôbec človek?
Veľmi pekná poviedka čerpajúca zo severských povestí a vyvolávajúca v čitateľovi až lyrické záchvevy. Má to iba jediný háčik... vôbec to nie je horor, ale čistokrvná fantasy. Rozhodne by som si ale od autorky chcel prečítať aj iné jej práce.
Netopiere (The Bats) - David Grant
Najväčšou záľubou syna neporiadnych a nedbanlivých rodičov sú zvieratá, ktoré si chová v kôlni na záhrade. Keď mu ich nenávidení rodičia chcú zakázať, chlapec sa tomu rozhodne zabrániť. Delikátne a pekne po svojom...
Tak, po Squaw tu máme ďalší zvierací horor. Nie je to zlá poviedka, a mohla by to byť poviedka aj dobrá, ale niečo mi to nápadne pripomína... Čo také? Aha, poviedku s názvom "Sredni Vaštar". Je jasné, že tento úzkoprofilový, hoci zaujímavý, námet ju už dokonale vyčerpaný a spisovateľ už nemôže prísť s ničím novým, zakaždým ide iba o variáciu na rovnakú tému, ale tu je tá nápadnosť až priveľmi podobná a "Sredni Vaštar" bol napísaný podstatne skôr a je oveľa zaujímavejší a lepšie spracovaný. David Grant je pseudonym Craiga Thomasa, známeho bestsellerového autora thrillerov a špionážnych románov.
Noemove deti (The Children of Noah) - Richard Matheson
Skoré ranné hodiny trávi hlavný hrdina na nepodarenej dovolenke za volantom auta. Prechádza práve cez miniatúrne mestečko, keď ho zadržia miestni policajti za nedovolené prekročenie rýchlosti a nepostupujú pri tom práve štandardne...
Pravdepodobne najlepšia poviedka antológie. Matheson je v žánri pojem a tu nás presvedčuje o svojom talente. Poviedka je vskutku dobre napísaná a hrozivá. Výborný nápad - v podstate starý, ale v novom modernizovanom šate, kultúrne rozdiely, z ktorých autor vyťaží maximum a sú tu preexponované na najvyššiu možnú mieru, majstrovské budovanie napätia, to sú všetko neklamné znaky skvelej žánrovej prózy. Vyvstáva tu konflikt medzi moderným človekom, synom civilizovaného 20. storočia so všetkými svojimi výdobytkami, príslušníkom strednej vrstvy, typickým priemerným američanom a na druhej strane jednoduchým "zaostalým" dedinčanom, ktorý žije v izolovanej spoločnosti s vlastnými pravidlami, kde akoby zaspal čas. Príbeh tak ilustruje skryté, latentne prítomné vzájomné pohŕdanie medzi týmito dvoma tak rozdielnymi svetmi, ktoré hrozí prerásť do otvoreného nepriateľstva. A to všetko je prestúpené bravúrne vykreslenou ťaživou atmosférou, ktorá ani na chvíľku nepoľaví, len hustne a hustne až... ale nie, nevzradím tajomstvo tohto príbehu, nechajte sa prekvapiť! A pamätajte, ak ste v cudzom prostredí, kde platia iné pravidlá, buď ich dôsledne dodržujte, alebo, doparoma, rýchlo utečte!
Októbrová hra (The October Game) - Ray Bradbury
Na halloweenskom večierku sa možno definitívne rozpletú nitky životov zauzlených nešťastným manželstvom. A bude to násilnou cestou, lebo budú preťaté...
Bradbury dokáže bravúrne vykresliť ľudské charaktery. A nerobí to opisom, ale prostredníctvom ich konania a myšlienok. Psychika, či psychopatológia, to je jeho odbor, teda aspoň v tom literárnom zmysle, ale ešte lepší je v budovaní atmosféry, sotva kto, ak vôbec niekto sa mu v tom dokáže rovnať, a ja osobne veru nepoznám nikoho, kto by ho tromfol, v tomto je jeden z najlepších a možno vôbec najlepší. A to všetko čitateľovi podáva nádherne poetickým jazykom, ktorým však nevyrozpráva len krásne, ale aj tie ohavné veci. Čitateľský zážitok je potom mimoriadne silný. Rovnako krásna, rovnako strašná je i táto poviedka. Bradbury je nielen jeden z najväčších hororových autorov, patrí aj k tým najfascinujúcejším literátom, akých nám minulé storočie prinieslo. Famózna poviedka, ale u maestra to ani inak nemôže byť.
Pijáci krvi (The Sanguivites) - Kay Leithová
Manželský pár nájde na svojom pozemku zvláštny starobylý basreliéf, netušia, že tým na seba upriamia pozornosť desivých "pijákov krvi".
Poviedka sa začína pozvoľna rozbiehať, ako to pri moderných hororoch býva. Viete, že keď sa naruší a zachveje stena reality, za ktorou číha niečo zlovestné, je zle. No keď tá stena odrazu padne, máme tu odrazu typický pulpový a dosť lacne pôsobiaci horor. Ak by tá poviedka bola staršieho dáta a skutočne by sa zrodila na stránkach pulpových časopisov, mohla by mať svoje nezameniteľné a menej či viac brakové kúzlo, teraz však pôsobí len ako totálne "béčko". Slabá poviedka. A je to škoda, z námetu sa dalo vyťažiť viac, ale predovšetkým by si zasluhoval dôstojnejšie spracovanie. Autorka napísala ešte niekoľko ďalších žánrových poviedok.
Nezvyčajný hrob (The Wall-to-Wall Grave) - Andrew Benedict
V bare si môžete vypočuť všemožné historky, a to aj tie najneuveriteľnejšie. Toto bude príbeh odplaty otca, ktorý sa rozhodne páchateľa potrestať veľmi krutým a svojským spôsobom...
Príbeh o zločine a treste bol ešte málokedy taký pútavý. Poviedka, ktorá sa začína nenápadito, ako rozprávanie neuveriteľnej historky jedným chlapíkom druhému pri výčape, vás veľmi rýchlo pohltí. Možno to nie je zo žánrového hľadiska horor, ale či už budeme prózu vnímať ako thriller či ako akúsi postdetektívku a to ešte pekne naruby, nedá sa jej uprieť istá "hororovosť". Veď neznamená azda slovo horor v preklade hrôzu? Takže áno, napokon, svojím spôsobom, ide o horor. A dobrú poviedku, ktorá ukazuje, že zaujímavý príbeh nemusí byť nijako sofistikovaný, ale keď sa ho chopí šikovný autor, vie veľa vykresať aj z triviálneho nápadu. Och, a ešte niečo, Andrew Benedict je pseudonym Roberta Arthura, takže tento spisovateľ sa nám v antológii predviedol hneď dvoma excelentnými kúskami.
Pohľad z terasy (View from the Terrace) - Mike Marmer
Vzápätí po tom, ako muž prepadne cez zábradlie a zabije sa, sa vyšetrovania ujíma detektív. Má ísť o rutinné šetrenie, veď to bola nehoda, nikto nepredpokladá samovraždu, tobôž už nie vraždu. Alebo žeby?... vyšli pri vyšetrovaní najavo isté nepekné okolnosti?
Ak by som sa príliš začal šíriť o deji, veľa by som vyzradil, poviem len, že je to vynikajúci detektívny príbeh, kde nič nie je také, ako sa na prvý pohľad javí. O autorovi sa mi toho podarilo zistiť pramálo, viem len, že má na konte ešte zopár poviedok.
Pozvanie na poľovačku (An Invitation to the Hunt) - George Hitchcock
Keď obdrží hlavná postava príbehu pozvanie na poľovačku, ešte netuší, do čoho sa to plánuje namočiť. Čitateľ, ktorý však v ruke drží antológiu strašidelných príbehov vie veľmi dobre, že nad hlavným hrdinom sa sťahujú poriadne čierne búrkové mračná.
Poviedka, ktorá je niečím viac, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať sa uberá pozvoľným tempom k šokujúcemu záveru. Práve záver jej dodáva na pôsobivosti, stavia ju do odlišného svetla, zvýrazňuje, a pritom mení jej kontúry. Môže sa vám stať, že s vedomím záveru sa ju rozhodnete si hneď vzápätí prečítať druhýkrát. Nečakaný, alebo naopak očakávateľný, neuveriteľný a neľútostný záver začne pri opätovnom čítaní vyznievať celkom logicky a predvídateľne. Nejde však len o výborný horor, a či azda mystery, je to aj spoločenská satira. A poriadne sardonická. Od všestranného umelca a básnika, akým bol tento autor, by bolo chybou očakávať niečo konvenčné a nezáživné.
Domáca (The Landlady) - Roald Dahl
Mládenec si hľadá ubytovanie a nájde ho. Nie však také, aké by sa mu mohlo páčiť... Na milej domácej pri bližšom skúmaní čosi nesedí...
Roalda Dahla predstavovať netreba. Jeden z najvýraznejších a najobľúbenejších autorov pre deti si veľmi rád odskočil aj k weird fiction. Niektoré jeho príbehy sú naozaj podivné, ťažiac z bláznivých nápadov, a vyťažiac tak v jeho podaní ešte bláznivejší výsledok. Tento príbeh sa naopak drží nohami na zemi, spisovateľ Dahlovho formátu však dokáže z prostého príbehu a ošúchanej zápletky zmajstrovať skvostný žánrový "kraťas", z ktorého mrazí. Až do špiku kostí!
Nikdy sa nezhováraj s cudzími chlapmi (Never Talk to Strangers) - Alex White
Dievča sa dá zlákať príjemne pôsobiacim gentlemanom. A to nikdy nemala robiť...
Samoúčelný, prvoplánový prostučký a krátky príbeh o sadistickom sériovom vrahovi, ktorý pritiahne alebo odradí, to záleží na náture čitateľa, mierou zobrazenej brutality. Skončí sa našťastie v momente, než stihne čitateľ s aspoň akou-takou mierou vkusu vykríknuť - odporný brak. Pre sugestivitu a varovanie, ktoré si môžu, a mali by vziať k srdcu čitatelia, hlavne teda čitateľky, to ale nemôžem považovať za úplne zbytočné cvičenie z ľudskej anatómie. Pretože, ak by aj neexistovali žiadne príšery inde ako v ľudskej predstavivosti, jeden druh netvora je úplne reálny a má po svete veľa zástupcov. Áno, najhoršie monštrum je nakoniec človek. Nepodarilo sa mi zistiť či je spisovateľ naisto žena a či muž, nevie sa ani celkom iste, či nejde o pseudonym... je ale isté, že autorka (pravdepodobne to bola žena) vyprodukovala ešte niekoľko podobne zvrátených príbehov.
Vražedný zvuk (The Sound of Murder) - Donald Westlake
Malé, no uvedomelé a samostatné dievčatko príde oznámiť vraždu svojho otčima. Už to je dosť neobvyklé. Ešte viac neobvyklým je spôsob vraždy. Vraj ho jej matka zniesla zo sveta veľkým hlukom...
Možno nápaditá a netradičná, ale vykonštruovaná, sotva uveriteľná, a hoci schopne, no rutinérsky napísaná detektívka. Obsahuje pamätné momenty, zaujímavý je aj konflikt medzi dospelosťou a detským vekom a odlišné vnímanie sveta deťmi a dospelými, z ktorého vyplýva kolízia v tomto príbehu, ale napriek tomu ma nepresvedčila. Jej autorom je extrémne obľúbený a stále vydávaný spisovateľ detektívnych a kriminálnych príbehov. Začínal v štýle drsnej školy, ale najväčšmi sa asi preslávil humorne ladenými príbehmi, ktoré v tomto žánri stále nie sú príliš bežné.
(kniha vyšla v roku 1988 vo vydavateľstve Tatran v edícii Zenit)
A ja vám na záver túto knihu môžem len odporúčiť. Nielen preto, že je to jedna z mála hororových antológii, ktoré vyšli v slovenskom jazyku, ale jednoducho preto, lebo sa oplatí prečítať ju.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára