Šnúra perál??? Čo to má byť? Keby sa na knihe neskveli krvavé litery jednoznačne hovoriace: Sweeney Todd, ktoré zatienia aj samotný názov, čitateľ by si ani nebol na istom o čo sa jedná. Prepáčme vydavateľovi reklamnú senzačnosť, aj on musí z niečoho žiť a nič nehovoriaci názov nepredáva, zatiaľ čo meno "ďábelského holiče z Londýna", známeho aj ako The Demon Barber of Fleet Street - ktoré už v samotnom podnázve využilo preslávené filmové spracovanie excentrického režiséra Tima Burtona, je zárukou... čoho? No, zábavy určite, kebyže hneď už ničoho iného.
Je to príbeh, ktorého ústrednou postavou je všetkými masťami mazaný, nebezpečný a desivý sériový vrah - holič, ktorý sa zbavuje tela svojich obetí vskutku zvráteným, no účinným spôsobom, tak, že ich šupne pekne ďalej svojej kumpánke - pekárke. Áno, tá na nich ešte zarába: nemáte chuť na výborné šťavnaté mäsové koláčiky v chrumkavom cestíčku? Ľudská fascinácia morbiditou je povestná v celom vesmíre, takže táto príbehová látka bola veľakrát spracovaná. Vraždy s príchuťou kanibalizmu podávané v dobrodružno-detektívno-romantickom pace a servírované s prílohou atmosféry starého dobrého viktoriánskeho Anglicka. Od filmu cez muzikál až po balet... originálny príbeh však s preslávenou najnovšou, mimochodom mimoriadne štýlovou a štylizovanou verziou - nečudo, že sa to stalo takým malým kultom - nemá zas až tak veľa spoločného. Nás však zaujíma knižná pôvodina. Veď historky, ktoré ju sprevádzajú sú nepochybne veľmi zaujímavé. Povedačky, ktorými je opradená majú totiž dosah na dnešné tzv. mestské legendy. Tak je; toto je jeden z raných prípadov, teraz tak veľmi populárnych "urban legends", a rovno aj jeden z najznámejších. Na tomto príklade sa dá krásne rozobrať moderný mýtus urbánneho prostredia. Teraz sa už ale bližšie pozrime na zúbok tejto pútavej knihy.
Šňůra perel (The String of Pearls: A Romance) - Thomas Peckett Prest a / alebo James Malcolm Rymer
Holič Sweeney Todd má pred sebou cieľ - obohatiť sa. A preto majetnejších zákazníkov ozbíja. Ale to až keď sú po smrti. Jeho modus operandi je dosť svojrázny, mohli by sme ho nazvať aj nástrahami holičského kresla: toto kreslo je totiž špeciálne, stačí spustiť skrytý mechanizmus a nič netušiaci zákazník sa aj s kreslom prepadne do šachty. A ak sa náhodou pádom nezabije, Sweeney ho britvou dorazí... Jeho utrápený učeň si nemôže nevšimnúť, že zákazníci miznú bez stopy a má strašné podozrenie, podozrenie, ktoré mu zabezpečí jednosmernú vstupenku do blázinca. V tom čase mladá Johanna márne čaká na svojho snúbenca. Jednou z posledných stôp, ktoré po sebe zanechal, je náhrdelník z perál, a tieto stopy vedú do inkriminovaného holičstva...
A možno napokon všetko dopadne ináč, než by ste zo začiatku očakávali!
Napísal som, že román je pútavý. Áno, a ak si uvedomíte rok vzniku (1846), autorstvo (ten istý chlapík, či chlapíci (autorstvo je totiž sporné a nejednoznačné) majú na svedomí takúto senzačnú brakovinu - Upír Varney alebo Krvavá hostina, ktorá je podstatne horšie zvládnutá, respektíve nezvládnutá), a tiež fakt, že ide o spotrebné "čtivo" pre široké vrstvy pologramotného obyvateľstva, ktoré malo jedinú ambíciu - baviť, je to naozaj šikovne napísané. A účel to splnilo. Naozaj to baví. A aj dnes! Po toľkých rokoch! Samozrejme, nie je to veľká literatúra, vôbec nie, je to "penny dreadful", teda to, čo by sa dalo preložiť ako šestákový krvák. To boli príbehy, ktoré vychádzali časopisecky na pokračovanie a autor sa musel dostatočne snažiť, aby vo vás prebudil záujem kúpiť si o týždeň ďalší diel. Mnohé z nich mali gotický ráz, všetky boli senzačné. Z osvedčených tém a prvkov dobovej "zábavovej" literatúry obsahuje táto kniha mnohé. Ohavného záporáka, ktorý sa neštíti ničoho, krehkú hrdinku - "dámu v nebezpečenstve", ktorá však preukáže veľkú odvahu a nakoniec sa ukáže byť skutočnou hrdinkou, romantickú linku, detektívnu zápletku, atmosféru dávneho Londýna, prekvapivo moderné "hlášky" čiže štipľavé a často čiernohumorné komentáre na súdobú spoločnosť - napríklad pasáže v ústave pre choromyseľných sú veľmi podnetné a prekvapivo trefné a majú skutočne moderný tón. Spomenul som, a už dvakrát, že kniha pôsobí moderne, pričom slovo moderne netreba ani dávať do úvodzoviek. Je to skrátka dynamické a napínavé čítanie, alebo aj ľahko a rýchlo plynúce a nenáročné, ak to chcete takto. Majstrovstva slávnych strašidelných próz 19. storočia, ako je Frankenstein či Dr. Jekyll a pán Hyde, samozrejme, ani náhodou nedosahuje. No na rozdiel od už spomínaného knižného kolegu Upíra Varneyho, táto knižka nepoteší len literárnych historikov a / alebo maniakálnych milovníkov vtedajšej žánrovej prózy, ale každého, kto má záujem o oddychovku, kde to odsýpa a nevadí mu nechať sa trochu šokovať. To viete, mäsové koláčiky a to, ako si na nich mlsní zákazníci pochutnávajú, je opísané s takou detailnou vášňou... že v dobe vzniku to muselo spôsobiť schopný poprask! Absencia výraznejšej kladnej postavy tiež nepomáha... Stále sa však rozprávame o seriálovej verzii, ktorá bola publikovaná po častiach a zozbieraná. Pokiaľ sa mi podarilo vypátrať, to by malo byť práve týchto 230 strán. V roku 1850 bol totiž príbeh doplnený, rozpísaný a poriadne natiahnutý na vyše 700 (!) strán a publikovaný v ucelenej knižnej podobe. Neviem si predstaviť tú "vatu", ktorým to autor (autori?) museli vypchať... A nechcem si ju ani predstavovať. Nie, toto stačí. Čaká nás slušné čítanie do vlaku, ale aj ponor do doby spred stosedemdesiatich rokov, a to znie lákavo, nemyslíte?
No a ako je to s historickým Sweeney Toddom? Pretože ako vtedy, tak aj dnes žije nemálo ľudí, ktorí sú presvedčení, že táto postava mala svoj skutočný predobraz. Lenže akékoľvek dôkazy chýbajú, nech vám už ktokoľvek bude tvrdiť čokoľvek. Mestská legenda... zaručene "pravá" povedačka, ktorá koluje od úst k ústam a netreba k tomu ani internet, aj bez neho sa šíri spoľahlivo a takmer tak rýchlo. Historka, ktorú vnímajú všetci ako pravdivú, hoci k tomu neexistuje jediný spoľahlivý dôkaz. Ale načo dôkaz? Veď keď to tvrdia všetci, akiste to bude pravda a keby aj Sweeney Todd neexistoval, tak určite musel existovať niekedy niekto podobný...
(kniha vyšla v roku 2008 vo vydavateľstve Domino)
a na záver dve dobové ilustrácie:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára