Robert W. Chambers nám v knihe Kráľ v žltom ukáže veže bájnej Carcosy týčiace sa za mesiacom, nad ktorou svietia čierne hviezdy. Hastur, jazero Hali, číre a prázdne bez závanu vetra, Yhtill, Aldebaran a Alar a priblížime sa k tajomstvu Hyád. Všetko zahaľujú mraky ako dotrhaný plášť Kráľa v žltom... Neznámy si nesníme Bledú masku a Fantóm pravdy sa blíži...
Západ dvoch sĺnk tam krvaví jazerá,
flotily mrakov v nich s vlnami súperia
a v tieňoch dlhých leží
súmračná Carcosa.
Tajomné žiari tam svetlo čiernych hviezd,
tajomné luny tam nebo musí niesť,
je tajomnejšia od nebies
stratená Carcosa.
Odetý do zdrapov kráčať bude Kráľ
a piesne Hyád a ich večný žiaľ,
umierajú nevyspievané
v súmračnej Carcose.
Opúšťa ma hlas tak v duši musíš tlieť,
nevyspievaná ako keď zmĺkne v žilách tep
a nevyplakaná lebo sĺz už niet
v stratenej Carcose.
(Pieseň Cassildy z hry Kráľ v žltom, prvé dejstvo, druhá scéna)
A malá ukážka básní v próze z kapitoly Raj prorokov:
OSUD
Zastal som pred mostom, ktorým len niektorí smú prejsť.
"Prejdi!" zavolal na mňa strážca, ale ja som sa zasmial hovoriac: "Ešte je čas," a on sa usmial a zabuchol bránu.
K mostu, ktorým len niektorí smú prejsť, prichádzali mladí aj starí. Všetkých obrátili späť. Ja som tam len stál a počítal ich, až napokon, unavený ich nárekom a hlukom, znova som zastal pred mostom, ktorým len niektorí smú prejsť.
Davy tých, ktorí sa tlačili pred bránou, vrieskali: "Prichádza neskoro!" Ale ja som sa len zasmial hovoriac: "Ešte je čas."
"Prejdi!" zavolal na mňa strážca, keď som vystúpil na most, potom sa usmial a zabuchol bránu.
ZELENÁ IZBA
Klaun obrátil svoju napudrovanú tvár k zrkadlu.
"Je krásne byť krásny," vyhlásil, "kto sa môže rovnať mne v mojej bielej maske?"
"Kto sa môže rovnať jemu v jeho bielej maske?" opýtal som sa Smrti vedľa mňa.
"Kto sa môže rovnať mne?" povedala Smrť. "Veď ja som ešte bledšia."
"Si taký krásny," vzdychol si klaun a odvrátil svoju napudrovanú tvár od zrkadla.
(autorom obrazu je Geber Luis)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára