Kráľ v žltom

Je jedna kniha, ktorá stála pri počiatku weird fiction. (Čo je to weird fiction? - už som to neraz spomínal, ale pre poriadok: nezameniteľný, svojský mix všetkých troch hlavných odvetví fantastickej literatúry - sci-fi, fantasy, horror, väčšinou s akcentovanou strašidelnou zložkou príbehu a vždy so zameraním na podivnosť, bizarnosť; od toho už samotný názov tohto podžánru...) Samozrejme, žánrová literatúra v dnešnom ponímaní vtedy neexistovala, hranice medzi umeleckou a žánrovou literatúrou sa len vytyčovali, veď sa píše koniec 19. storočia, a zas pre súčasného čitateľa môže byť kniha práve i pre toto príťažlivá, lebo jemu sa zas bude zdať, že dobová weird fiction je akosi nevídane umelecká...
Je veľa, veľa, PRIVEĽA kníh, ktoré by niekto, a zjavne z marketingových účelov rád označil, a aj označuje, ako kultové. Nezriedka majú tento status nezaslúžene. Táto kniha ho nesie právom. Bola obľúbená medzi niekdajšími súčasníkmi a jej autor, ktorého bol Kráľ v žltom druhou knihou, sa stal autorom bestsellerovým. Mimoriadne ho oceňoval Lovecraft, ktorý sa týmto dielom nechal inšpirovať a samozrejme, potom i celý zástup Lovecraftových zbožňovateľov a napodobňovateľov. Možno nejaký čas i hrozilo, že kniha zapadne medzi panoptikum menej známych obskurností, ale poslednú dobu zas zažívame obnovenie záujmu o suverénne najznámejšiu Chambersovu knihu:

Kráľ v žltom (The King in Yellow) - R. W. Chambers

Je to zbierka deviatich poviedok a jednej výsostne umeleckej prózy, podotýkam, že zbierka mimoriadne nesúrodá. Rozsah aj kvalita jednotlivých próz veľmi variuje a dala by sa prístupom tvorcu i tematicky rozdeliť na dve časti, prvých päť nesie v sebe zreteľné fantazijné prvky, sú tam desivé pasáže skutočne makabrózneho a prazvláštneho charakteru so zreteľným príklonom k nadprirodzenému hororu a miestami cez plátno zdanlivej skutočnosti presakujú nezameniteľné gotické farby... Toto umelecké prirovnanie som použil zámerne, lebo autorovi hrdinovia sú umelci, zväčša maliari a dejisko väčšiny príbehov je situované do Paríža. Sám autor sa pohyboval v prostredí francúzskej bohémy. No a napokon je tu druhá časť, tá "väčšia polovica" knihy, ktorá mapuje práve život parížskych maliarov. Neobsahuje nijaký fantastický prvok, skoro sa zdá, že ju písal iný autor a patrí akoby do celkom inej knihy... Ale nie, nie je to tak, v skutočnosti sa hrdo hlási do tohto nekonzistentného celku. Je ľahké povedať, že milovníka žánrovej literatúry táto časť nenadchne, ba sa môže cítiť i podvedený a z dnešného uhla pohľadu musia tieto poviedky pôsobiť priam "sacharínovo", ale ja som si i tak prišiel na svoje. Je to krásne romantické, vôbec nie presladené, len je treba byť poučeným čitateľom a mať na zreteli kontext doby, kedy bolo dielo vytvorené. Práve atmosféra doby, celkom iného sveta, akým bola francúzska metropola v období fin de siècle, má neuveriteľne nostalgický, snový náboj. Dojímavá, poetická nálada, ktorá z týchto poviedok prýšti, evokuje skoro akýsi prelud, tak ako je napríklad i spomienka na detské letá... Takže hoci je i druhá časť modernými čitateľmi prehliadaná a nie je to štýl literatúry, ktorý by som si za iných okolností dobrovoľne a rád prečítal, v tomto prípade som bol plne spokojný.

Čím to ale, že sa kniha stala takouto slávnou, a to napriek tomu, že sa Robert William Chambers úspech pokúsil ešte zopakovať - no nijaké jeho ďalšie dielo nielenže neovplyvnilo v takej miere žánrovú literatúru, ale, bohužiaľ, sa na ne i dávno zabudlo? A to má jeho bibliografia skutočne úctyhodné proporcie, obsahuje množstvo kníh mnohorakého zaradenia od proto sci-fi, horor až po romantickú beletriu... Ako to, že sa kniha presadila v období, kedy sa to len hemžilo duchmi a aj inými monštrozitami a vznikali najlegendárnejšie diela strašidelnej literatúry? Možno práve preto, že konkurencia, hoci i lepšie napísaná, hoci i možno desivejšia, bola podstatne konvenčnejšia. Kráľ v Žltom bol natoľko odlišný a natoľko podivný, že musel v tom čase silne zapôsobiť na čitateľa. Aké sú teda jeho atribúty?
Prvé štyri poviedky sú navzájom veľmi voľne prepojené postavami, miestom, kde sa odohráva dej, ale hlavne - Kráľom v žltom. To je zakazovaná kniha prazvláštneho a veľmi znepokojivého obsahu, ktorú, keď si prečíta nič netušiaci protagonista príbehu, môže očakávať, že ho postihne nešťastie. A šialenstvo, ktoré číha na psychicky labilnejšieho a nepripraveného čitateľa, je tým najmenším. S knihou sa spája aj čudesné Žlté znamenie a pre človeka, ktorý je takto označený, si osobne príde samotný Kráľ v žltom. Je to tajuplná a desivá postava, ktorej podstata nie je odhalená, vieme len toľko, že je to zlovoľná kozmická entita, akýsi démon (nie však v religióznom duchu), alebo niečo na ten spôsob...
Tak už vám svitlo prečo? Áno, Chambers definitívne opúšťa svet prízrakov, upírov či vlkolakov a pre svoje strašidelné inšpirácie siaha niekde mimo čas a priestor... A aj keď si prepožičiava mená niektorých charakterov a lokalít figurujúcich v zapovedanej fikívnej knihe, ktorou raz a navždy obohatil rekvizitár sveta hororu, od Ambrose Bierca, ďalšieho slávneho autora, medzi iným autora strašidelných a podivných príbehov, vytvára vlastnú pôsobivú mytológiu. Od tých čias je veľmi obľúbené spriadať okolo vybájeného artefaktu, najčastejšie nejakej knihy zlovestného obsahu, hrôzostrašné historky, a ríša hororu je plná rozličných predmetov, ktoré svojmu majiteľovi prinášajú skazu. Najznámejší je iste Lovecraftov Necronomicon, mocný čierny grimoár, ktorého autorom mal byť šialený arabský mág, mystifikácia par excellence, idea, ktorej sa chytili ďalší mystifikátori, ale aj naivní romantici a dodnes sú o existencii tejto knihy skalopevne presvedčení. Ale je tu aj Howardova Čierna kniha - Nevýslovné kulty, ktorej autorom mal byť excentrický Nemec von Junzt či Kniha Eibonova, ktorá sa zrodila v mysli Clarka A. Smitha. A mnohé ďalšie od mnohých ďalších autorov. Ale zoznam by sa dal rozšíriť, lebo nemusí ísť nutne o knižné zväzky. Čo tak Lemarchandov hlavolam z novely Hellbound Heart od Clive Barkera? Alebo videonahrávka z knihy Kruh od Kodži Suzukiho? Ale na začiatku bol Kráľ v žltom.

Čo vieme o fiktívnej knihe Kráľ v žltom? Nie veľa, Chambers nám podáva len útržkovité informácie, a to napriek tomu, že úryvky z knihy sú na na niekoľkých miestach dokonca citované. Prazvláštna romantizujúco-archaická dikcia a exoticky znejúce mená ako Carcosa, Hastur, Hali a prostredie, ktoré jednoznačne odkazuje na to, že dej sa neodohráva na Zemi, navodzujú prísľub neuchopiteľného tajuplna. Je to divadelná hra v dvoch dejstvách, pričom prvé dejstvo je "len" zvláštne, no druhé má na čitateľa svojou ničivou sugestivitou, úchvatnou umeleckou úrovňou a najmä desivou bizarnosťou fatálny účinok. A to ešte nespomínam, že po prečítaní, ak si náhodou uchováte zdravý rozum, si po vás príde... Kráľ v žltom!!!

(obálka českej verzie z roku 2014 od vydavateľstva Argo)

Tu je v stručnosti načrtnutý dej jednotlivých príbehov:

Záchranca reputácií (The Repairer of Reputations)

Dej je situovaný do New Yorku roku 1920, čo bolo presne dvadsaťpäť rokov od vydania knihy. Dozvedáme sa, že hlavný hrdina bol po tom, ako ho doktor prehlásil za uzdraveného, prepustený z blázinca, on sám však tvrdí, že bláznom ani nikdy nebol a vlastný pobyt v ústave vníma ako omyl či zlovôľu druhých. Stretáva sa s čudáckym starcom, ktorý je známy ako záchranca reputácií a prevádzkuje podivnú živnosť: za nemalý finančný poplatok dokáže napraviť pošramotenú povesť svojich klientov. Hlavný hrdina číta knihu Kráľ v žltom a má dôkazy o tom, že práve on je právoplatným následníkom kráľovskej dynastie, a že má zasadnúť na trón. Jeho priateľ a mentor - nik iný než Záchranca reputácií, mu má svojimi známosťami a vedomosťami pomôcť k jeho korunovácii.

Vykreslenie spoločenských pomerov mesta či vo väčšom meradle Ameriky nie je rozhodne detailné, Chambers pracuje, ostatne, ako v celej knihe, s náznakmi a len kusými informáciami, veľký priestor ponecháva čitateľovej fantázii, predsa im však venuje toľko priestoru, aby vás jeho predstavy dokázali vtiahnuť a fascinovať. A to zvyšné, čo ostáva zahalené tajomstvom, dráždi a podnecuje k premýšľaniu. Je to utopická či skôr antiutopická vízia budúcnosti, no to, čo bolo kedysi sci-fi sa s odstupom rokov stáva alternatívnou históriou. Ostáva však nemenej zvláštnou, priam bizarnou. Áno, od prvých stránok, ba od prvých viet je viac ako jasné, že toto je weird fiction... hlavný hrdina nedokáže rozlišovať medzi svojimi túžbami a snami a medzi realitou. A dlho to nebudete to vedieť ani vy...  Blúzni? Je to naozaj šialenec? Alebo vraví ťažko uveriteľnú pravdu? Isté je len to, že ako dej kulminuje, dôjde k niečo hroznému...

Prvá poviedka je jednoducho úchvatná a verím, že vo svojej dobe musela byť označená za bravúrnu, no číru dekadenciu.

Maska (The Mask)

Tu sa už dej presúva do Paríža a my sa stretávame s geniálnym sochárom, jeho manželkou a najlepším priateľom. Sochár učiní prelomový objav; pripraví chemickú substanciu s neuveriteľnými vlastnosťami a účinkami na živú hmotu - po ponorení do tejto kvapaliny sa čokoľvek organické premieňa na materiál podobný mramoru. Medzi protagonistami sa rozvíja milostný trojuholník a tragédia na seba nenechá dlho čakať.

Nie až tak bizarná, nie až tak podmanivá ako prvá, ale stále dobrá poviedka so zaujímavou atmosférou, možno predvídateľným vyvrcholením, no nečakaným koncom.

Na dvore Draka (In the Court of the Dragon)

Názov poviedky je pomenovaný podľa parížskej lokality, kde býva protagonista príbehu. Ten má počas hohoslužby pocit, že organista na neho upriamuje svoj nenávistný pohľad a mužovu zlobu priam fyzicky cíti. Jeho presvedčenie rýchlo prerastá do stihomamu; zdá sa, že ho muž prenasleduje. Hrdina uteká mestom a snaží sa nájsť úkryt vo svojom dome.

Vydarený desivý kúsok prózy. Síce pôsobí ako scéna vytiahnutá z dlhšieho príbehu a čitateľovi tu chýba akýkoľvek kontext, no takto pripomína poviedka veľmi nepríjemnú nočnú moru. Bizarný zvrat v závere je tiež ako vystrihnutý zo zlého sna.

Žlté znamenie (The Yellow Sign)

Talentovaný maliar a jeho obľúbená modelka sú sužovaní znepokojivo živými snami hrozivej povahy. Na dôvažok na nich upriami svoju pozornosť odpudivý strážnik cintorína...

Najdesivejšia a zrejme najlepšia poviedka zbierky. To, čo vyzerá ako podarený duchársky príbeh, kvalitný, no vlastne štandardný, s predtuchou vlastnej smrti prostredníctvom prorockého sna a návšteve zo záhrobia, sa odrazu mení na skutočný "kozmický horror". Táto poviedka akoby priam prosila zostavovateľa antológií, aby ju do nejakého svojho výberu zaradil. A aj sa tak stalo. Dokonca sa objavila v jednej českej... Niekedy nabudúce si tú antológiu priblížime.

Dáma z Ys (The Demoiselle d´Ys)

Hlavný hrdina si vyjde na lov, no zle odhadne čas a podcení okolité končiny; pustú krajinu slatín. Zvečerieva sa a on stretáva záhadnú, no tiež pôvabnú ženu, ktorá ho pozve prenocovať do svojho sídla.

V tejto poviedke už niet o Kráľovi v žltom ani zmienka. Touto poviedkou sa i končia príbehy s nadprirodzenými fantastickými motívmi, ktoré zbierka obsahuje. Dala by sa zaradiť niekde na pomedzie gotického príbehu a ghost story. Vďaka krásnemu jazyku, lyrickým opisom a melancholickej atmosfére predstavuje pre čitateľa pôžitok.

Raj prorokov (The Prophet´s Paradise)

Séria krátkych poetických próz alebo možno až básní v próze približuje svojím spracovaním tému cyklickosti a bezvýchodiskovosti.

Zvláštny literárny experiment sprostredkujúci zvláštny zážitok. Dekadencia a/alebo estetizmus. Niektorým prózam akoby pointa unikala, evokujúc tak dojem nezmyslu a nemožnosti dosiahnuť zmysel či cieľ, iné sú naopak zas vypointované. Ja tento autorov príspevok do zbierky vnímam ako predel či most medzi prvou a druhou polovicou knihy.

Ulica Štyroch vetrov (The Street of the Four Winds)

Za hlavným hrdinom, maliarom, prichádza zanedbaná mačka a prináša mu isté posolstvo. Chce ho zaviezť za jeho dávnou láskou, aby sa jej to však podarilo, musela by vedieť prechádzať do minulosti...

Najkrajšia, najdojímavejšia, najnežnejšia, najroztomilejšia, ale tiež najsmutnejšia a najbolestivejšia poviedka zbierky. Páčila sa mi tak, že som sa s dojmami a pasážami poviedky musel okamžite podeliť s kamarátmi. Ale zanechala ma aj skormúteného a so slzami v očiach.

Ulica Prvej strely (The Street of the First Shell)

Dej sa odohráva v minulosti počas Prusko-francúzskej vojny, presnejšie počas obliehania Paríža. Hlavným hrdinom je Američan, ktorý ostal uväznený v meste, je svedkom ohavností i hrdinstva, ľudskej biedy i triumfu a napokon sa sám zapojí do bojov.

Keby nebola miestami poviedka tak zmätená, a bola by napísaná "prehľadnejšie", bol by to excelentný prozaický text. Je to sugestívne vyrozprávaný veľmi silný príbeh a mne sa skoro žiada povedať, že som čítal akéhosi predchodcu protivojnových románov stratenej generácie... Hrôzy vojny (a autentickosť), vie autor podať tak, že sa s spolu s hrdinom ocitnete priamo v deji, bude cítiť pach dymu, strelného prachu a krvi.

Ulica Našej Pani z polí (The Street of Our Lady of the Fields)

Nevinný a naivný americký študent výtvarného umenia je v Paríži konfrontovaný s bohémskym životným štýlom a voľnou láskou. Zaľúbi sa Francúzky, ktorá nežije práve počestným spôsobom. V tej sa však tiež prebudí svedomie a láska. Dokáže táto kontrastná dvojica preklenúť vzájomné rozdiely?

Iste, táto poviedka je sentimentálna, ale aj krásna a krásne romantická. Je z nej cítiť závan doby, kedy ľudia žili celkom inak a celkom inak vnímali a prežívali veci. Určite by sme sa v niečom od nich mohli inšpirovať. Táto poviedka zažíha optimizmus, prebúdza to vnútorného slnko, ktoré sa nachádza v ľudskom vnútri a presvetľuje dušu.

Rue Barrée (Rue Barrée)

Mladý adept umenia maliarskeho stretáva neprístupnú krásku, do ktorej sú zaľúbení snáď všetci parížski študenti. Jedného dňa jej dá poslať kvety a pokúsi sa prelomiť bariéru chladu, ktorou sa obklopila.

Táto poviedka je akýmsi protipólom poviedky predošlej a končí sa oveľa realistickejšie. Po melodráme opilstva láskou musí prísť vytriezvenie. Aj doslova. Ale mnohoznačný, otvorený záver ponúka viac možností interpretácie. Názov ulice (Uzavretá ulica) odkazuje na povahu tajuplnej dievčiny. Na vyváženie neveselej atmosféry autor v poviedke používa milý humor.

Tak, a sme na konci. A ja túžim, aby Chambers pokračoval v rozvíjaní svojho nápadu a prehlbovaní svojej pôsobivej umelej mytológie. Aby toho o Kráľovi v žltom napísal viac... Ale nestalo sa tak, a museli to spraviť druhí. Do niekoľkých svojich príbehov zakomponoval Chambersove prvky aj Lovecraft a symbol Žltého znamenia priniesol ďalším generáciám... 

 

(obálka pôvodného amerického vydania z roku 1895, slovenské je z roku 2014 a pripravilo ho vydavateľstvo Európa)