Toto málo známe, a keď už, tak neslávne známe, Stokerove dielo je prípad sám osebe. Čierna knižnica je zdrojom kvalitnej strašidelnej literatúry (a príbuzných žánrov), prípadne tu ešte nájdete diela, ktoré neoplývajú výraznou kvalitou, ale mali aspoň vo svojej dobe (či naopak z retrospektívneho pohľadu) významnejší vplyv na dejiny žánru a majú nesporné kúzlo a disponujú viacerými silnými stránkami, hoci sa i jedná o priemerné knihy. Do prvej kategórie patrí autorov Dracula, do druhej zas Klenot sedmi hvězd. Takéto tituly má zmysel recenzovať, a oplatí sa ich čítať. Doupě Bílého červa prináleží do kolonky zlých kníh a brakovej literatúry. Je to veľká škoda a mňa to nikdy neprestane mrzieť, pretože príbeh mal potenciál a námet je skvelý. Bizarný, originálny a skvelý. Lenže kniha je mimoriadne slabá. Veľmi zle napísaná. Veľmi, veľmi zle napísaná. Nebudem príliš útlocitný, budem naopak pravdovravný a priamy a poviem, že je to jedna z najhorších kníh, aké som kedy čítal, a veru dočítal iba pre lásku k žánru (priznávam, sčasti i kvôli zvedavosti ako to všetko dopadne - ale bola to útrpná púť naprieč riadkami, to mi verte). Tento článok nie je zobrazením knižného masochizmu, hoci ho môžete čítať i preto, aby ste sa dozvedeli, ako NEpísať (z edukačných dôvodov stojí za to siahnuť i po samotnej knihe, ale odporúčam pristupovať k nej s veľkým nadhľadom, aby vás to nebolelo), je skôr koncipovaný ako akési zamyslenie - prečo kniha dopadla tak zle?! - a tiež je to istá výčitka: tak skvostný nápad, a tak sľubne sa rozvíjajúci príbeh, je úplne zabitý a pochovaný. A je to od autora pohreb značne nekresťanský, a vystrojený bez akýchkoľvek pôct. Kniha u nás vyšla pod názvom:
Hadí zámek (The Lair of the White Worm / The Garden of Evil) - Bram Stoker
Najskôr ale (už obligátne) o histórii vydávania titulu a o jednotlivých verziách. Kniha vyšla v roku 1911, kde text sprevádzali pôsobivé ilustrácie výtvarníčky (a okultistky) Pamely Colman Smith. V roku 1925 vyšla kniha v drasticky skrátenej verzii (skoro o polovicu) s niektorými úpravami v texte, a dostala tak podobu väčšmi novely než románu. V roku 1966 vyšla táto, vydavateľom upravená verzia v USA ako The Garden of Evil. Je to práve táto necitlivo, podlo amputovaná verzia, ktorá vychádza najčastejšie, a ktorú je možné zohnať i v českom preklade. Tá vyšla v roku 2010 pod názvom Hadí zámek, pričom, aby to bolo ešte mätúcejšie, kniha bola distribuovaná aj s alternatívnou obálkou:
A na dôvažok; predtým v roku 1995 bol tento text začlenený pod originálnym názvom Doupě bílého červa do knihy Drákulův host. Táto zbierka obsahuje ešte tri hororové poviedky od autora a prepožičiva si názov jeho rovnomennej zbierky poviedok. Lenže, keď si zoženiete nové vydanie knihy Draculov hosť, novelu / román Brloh Bieleho červa neobsahuje. Logicky. Pretože príbeh nebol zahrnutý do pôvodnej autorovej zbierky Draculov hosť. Zmätok je takto dokonaný a dokonalý. A svojvoľné, tupé narábanie s názvami a neodborné, senzačné preklady urobia svoje. Vyznáte sa v tom? Máte v tom jasno? Nie? Nuž, aj ja len tak-tak...
No a príbeh? Tu je krátke zhrnutie:
Hlavný hrdina sa vracia po dlhšom pobyte mimo domovinu do rodného Anglicka. Budúcnosť sa mu javí byť vykreslená v jasných farbách. Spriatelí sa so svojím sympatickým strýkom a hodlajú spolu začať žiť v ich sídle. Náš hrdina je fascinovaný starobylými miestami predchnutými tajuplnou atmosférou a bohatou históriou. Zoznámi sa s pôvabnými mladými sestrami (jedna z nich mu učaruje, ako to už býva, nech sa dostane k slovu i trochu tej romantiky) a so záhadnou, prekrásnou, avšak temnou charizmou obklopenou lady Arabellou, okolo ktorej sa množia záhadné úkazy odkazujúce na jej zlovoľnú, možno dokonca nadprirodzenú podstatu. Hrdina sa dozvedá, že lady Arabella je v skutočnosti obrovským pravekým hadovitým tvorom, ktorý na seba vie brať ľudskú podobu a upomienky na túto záhadnú bytosť je možné nájsť v dávnych mýtoch o "červoch" a drakoch...
V knihe nájdete viaceré podobnosti vo výstavbe zápletky, charakteroch postáv, ich motivácii a úlohe, ktorú zohrajú v príbehu, s románom Dracula. Ale to, čo fungovalo v slávnom predobraze, tu zlyháva. Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky... Ako ľahké a zjednodušujúce vysvetlenie sa ponúka to, že v Draculovi, ktorého príprave venoval Stoker veľký priestor a obetoval mu množstvo času, všetky jeho spisovateľské charakteristiky vynikli a ukázali sa byť kladom, zatiaľ čo pri tomto románe napísanom len rok pred smrťou vznikol opačný efekt a všetko sa javí v zlom svetle. Tu treba brať do úvahy kedy a za akých okolností kniha vznikla... Pravdepodobné teda bude to, že spisovateľovo prudko sa zhoršujúce zdravie má na svedomí tak veľký kvalitatívny pokles diela.
Čo konkrétne je na knihe tak mínusové? Jednotlivé dielce príbehu do seba nezapadajú, a keď už, poriadne to škrípe. Postavy sa správajú hystericky a nelogicky. Ich správanie, pohnútky a ciele, čo sledujú ostávajú čitateľovi (a akoby aj postavám samotným) nepochopiteľné. Ale čo je najhoršie, vetná skladba a štylistika je príšerná. Jednoducho príšerná. Nie, nie je to prekladom. A možno by sa zdalo, že autorovi krivdím, pretože som v rukách nemal plnú verziu, len tú "osekanú", no zahraničné recenzie originálu potvrdzujú presne to, čo som napísal. Je to pritom celé veľmi zvláštne, pretože prvých pár desiatok strán je dobrých. Nie sú zle napísané a prinášajú výbornú atmosféru, lenže veľmi skoro nastane akýsi zlom a pád na pomyselné kvalitatívne dno. O to viac ma to mrzí a hnevá! Lebo za tým vidím nenaplnený, žiada sa mi povedať, že až trestuhodne premrhaný potenciál. Väčšina knihy potom pripomína nečistopis, literárnu "surovinu", synopsu alebo náčrt, beletrizované poznámky k románu, než román samotný. Nejaký prvotný zápis, ktorý autor musí doplniť, preškrtať, a prepísať do finálnej podoby, ibaže to už neurobí... Lenže nebudem nadsadzovať, keď poviem, že Stoker to písal priam na smrteľnej posteli.
Žiaľ, musím to povedať - je to neoceniteľný študijný materiál pre začínajúcich spisovateľov, ktorý im priamo ukazuje, ako je možné nevyužiť, ba pokaziť vynikajúci nápad...
(kniha vyšla vo vydavateľstve Moba v roku 2010 a predtým ako súčasť zbierky Drákulův host vo vydavateľstve Argo v roku 1995)
Na záver ešte ukážka z ilustrácií z originálu od Pamely Colman Smith (táto dáma mala na starosti aj výtvarnú stránku najslávnejšieho tarotu všetkých čias - od A. E. Waitea).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára