Uznávam a priznávam, áno, priznávam sa, že k tejto knihe mám dôverný vzťah. Bol som jedným z tých, čo pomáhali autorke s rukopisom. Teda nie, že by po nej bolo treba niečo prepisovať, korektor mal ľahkú úlohu, bohato stačilo poukázať na pár logických chybičiek v deji, či sem-tam opraviť preklep. Áno, autorka, aj keď ide o jej debut a vzhľadom na vek je možné pobadať i istú nevypísanosť, čo je úplne normálne, je už vyformovaná. Je to už skrátka hotová autorka. A to vzhľadom na jej vek (v čase publikovania sotva 19 rokov, ak dobre počítam, tak vlastne ešte krásnych snivých osemnásť) určite nie je bežné. V autorkiných textoch nebadať žiadnu spisovateľskú ani životnú naivitu, a rozhodne žiaden literárny amatérizmus. Nie, dielo nie je dokonalé (ale aký ľudský výtvor je dokonalý?!), autorka sa bude ešte zlepšovať, potrebuje k tomu len čisto čas a prax, ale je veľmi dobré. Veľmi. A na naše slovenské pomery je to priam zázrak. Podotýkam, že to nie je preto, lebo takémuto druhu literatúry sa u nás skoro nik nevenuje, a tak autorka prakticky nemá konkurenciu. Poďme teda porovnávať so zahraničím. Napríklad hneď moja minulá recenzia. A nie je náhoda, že spomínam práve Krvavú komnatu, ako nie je ani náhoda to, že o tejto zbierke poviedok píšem práve teraz. Jedna i druhá kniha majú veľa spoločného a Jana Zoňová nezapiera inšpiráciu. Ide o rovnaký druh príbehov zaznamenaných podobným štýlom. Nazvime ho teraz pracovne mýtopoéziou. Naša mladá autorka vychádza takisto z rozprávok, povestí a mytológie, a hoci samozrejme nie je (zatiaľ, no bude niekedy? - to jeden nikdy nevie, ale potenciál tam je, už ho len naplniť - a ja naozaj s napätím budem sledovať ďalšiu spisovateľskú dráhu a tvorivé zrenie autorky) na takej umeleckej úrovni ako Carterová, je jednoducho lepšou rozprávačkou. Áno, dobre čítate. A nemyslím to ako trúfalosť, ani nepreháňam, je to jednoducho tak. Z hľadiska dynamiky deja, tempa príbehu a kompozície, je lepšia. K tomu si ešte pridajte fakt, že krása slova a atmosféra je jej prvoradá.
Ako chytiť vodníka a iné príbehy - Jana Zoňová
Azda si pomyslíte, že sa na knihu neviem pozrieť objektívne, keď som bol svedkom jej zrodu a Janku nielenže poznám osobne, ale je to moja dobrá kamarátka, no hovorím otvorene, že čo sa literatúry týka, je mi posvätná ( - tá literatúra! :)) a tam idú aj akékoľvek priateľské vzťahy bokom. Nepokúšam sa tu o nijakú reklamu, nijakú propagáciu, ale o objektívnu recenziu. Ako dôkaz ocitujem svoju anotáciu, ktorá vyšla na zadnej strane prebalu knihy a zdôrazňujem, že i keď má oslavný charakter, ako to už pri anotáciách býva, neklamem, nezavádzam, myslím to úprimne. Neveríte? Jednoducho si knihu zožeňte a prečítajte (bežne v kníhkupectvách ju, žiaľ, nenájdete, ale kontaktujte napríklad mňa a máte ju). A ak nechcete kupovať mačku vo vreci, môžete vkorčuľovať napríklad aj do našej domovskej Krajskej knižnici v Žiline a započižať si ju. Tu je tá sľúbená anotácia, uvádzam ju v doslovnom prepise preto, lebo lepšie by som to už jednoducho druhý raz neformuloval:
"Slovenská ľudová povesť sa spojila s gotickým hororom, aby vám pripravila ojedinelý zážitok...
Keď dostane čitateľ do rúk autorovu prvotinu, zvykne k nej pristupovať obozretne, nevie totiž, čo ho čaká. Uspokojí kniha jeho predstavy, naplní jeho očakávania, bude sa mu páčiť? Istá miera skepsy je pochopiteľná, najmä s prihliadnutím k nízkemu veku autorky. Ale tentokrát nie je opodstatnená. Janka Zoňová, hoci nemá do srdca a do duše vpísaných ani dvadsať ľudských letokruhov života, vytvorila dielo, za ktoré by sa nemusel hanbiť, naopak by mohol byť naň pyšný, spisovateľ s kariérou trvajúcou niekoľko desaťročí. Ako je možné, že niekto tak mladý píše tak dobre? Nemalá miera literárneho talentu a rozprávačský dar je len časťou odpovede. Tú treba doplniť stovkami prečítaných kvalitných knižných diel a neutíchajúcim tvorivým úsilím, kedy sa nebála škrtať, prerábať, vylepšovať. Nakoniec vzniklo sedem príbehov, ktoré vás vystrašia, dojmú, strhnú, ale predovšetkým očaria. Kultivovaný jazyk, umelecká poloha textu, napínavé dobrodružné pasáže, vkusná romantika, sugestívna a tajuplná atmosféra - skrátka novodobý romantizmus - to je presno to, čo vás čaká!
ROZPRÁVKOVÉ I STRAŠIDELNÉ, POETICKÉ A NATURALISTICKÉ, NEŽNÉ AJ DRSNÉ ZÁROVEŇ. NAJMÄ VŠAK PREKRÁSNE!"
A teraz si už priblížme jednotlivé poviedky:
Ako chytiť vodníka
V titulnom vynikajúcom príbehu sa staneme svedkami vodníkovho vyčíňania i následného lovu - postriežke na tohto obávaného vodného démona. Podotýkam, že v podaní autorky nejde o roztomilého prerasteného žabiaka či pochabého zeleného mužíka v krátkom kabátiku a s fajočkou. Nie, je to desivá a mocná obluda, netvor plný zášti, ktorý dostal chuť na ľudské mäso a... duše. Toto všetko nás čaká - zaodené do nečakaného a tragického príbehu.
Pozvanie do tanca
Aj v tejto poviedke, o poznanie slabšej ako predošlá - je totiž príliš priamočiara, čo ale nemusí byť nutne na škodu, stále je to dobrá strašidelná "story" - autorka veľmi umne využíva atmosféru našich rozprávok a našej historickej minulosti, prísad veľmi zdatne zmiešaných dokopy a tiež nebudú chýbať bytosti slovanskej mytológie. Tento raz víly. Ale už som vás varoval. Nepôjde o roztomilé devušky. Kdeže! Ale o zlovoľné, desivé prízraky.
O dievčatku, čo neverilo na strašidlá
Táto krátka poviedka má spomedzi všetkých azda najväčšmi charakter povesti (autorka mi prezradila, že i veľmi, veľmi voľne vychádza z miestnej povedačky a viaže sa ku konkrétnemu miestu, gro je však autorská invencia a dramatizácia - upozorňujem na to, že zdatná a podarená) a bude vám pripomínať strašidelné historky, kedysi tak obľúbené na dedinách, ktorými sa strašievali dietky i dospelí. (Ne)Príjemné zimomriavky sprostredkuje aj fakt, že pôsobí veľmi realisticky, ako ozajstné vylíčenie jedného detského dobrodružstva, ktoré sa zvrhne v... niečo oveľa závažnejšie. Iste nie najlepšia poviedka v zbierke, ale má svoje kúzlo.
Prízrak v rozbitom zrkadle
Krásna, literárne vyfintená a vo svojom žánri bezchybná ghost story, kde na vás dýchne gotika, čierny romantizmus a viktoriánska éra. Keby tam nebolo čisto slovanské meno hlavnej hrdinky, skoro som by som neuveril, že poviedku nenapísala nejaká renomovaná anglická autorka strašidelných príbehov ešte v 19. storočí.
Krutomyseľ
Tento príbeh je zasadený do čias pohanských Slovanov a fascinácia slepej dievčiny privolá mocného bôžika / démona, ktorý jej dokáže splniť akékoľvek želanie, ale žiada si za to ľudskú obeť... Túžba opäť vidieť je na váhach oproti dievčinej povestnej mravnosti a dobrote... Aj keď podľa mňa nájdeme v knihe i lepšie poviedky, hodnotím ju určite nadpriemerne.
Cudzie hriechy
Táto poviedka v sebe spája úvodnú prózu a Krutomysľa, no nie je to len prostá variácia týchto príbehov, ktorá by mohla vzniknúť kombináciou ich sujetov, pomerne podarene ich obmieňa a nezaprie pri tom ani inšpiráciu klasickými dávnymi rozprávkami o pekelníkoch a pekelných kniežatách, ktorí sa snažia uvrhnúť dušu i telo hlavných hrdinov do záhuby a robia to prostredníctvom ich charakterových slabostí. Aj v tomto príbehu obstará ženská protagonistka tú vnútornú rovinu a citové prežívanie a mužský hrdina zas tú akčnú, "fyzickú" časť, čo v ére zámeny tradičných rolí a ich popierania pôsobí práveže osviežujúco. Musím tiež vyzdvihnúť veľký dôraz na morálku a dobro, čo je znak všetkých autorkiných príbehov (a aj najcharakteristickejší znak jej charakteru), ktorý je tak vlastný rozprávkam a natoľko nevlastný modernému "horroru", že nejedného čitateľa prekvapí a hádam aj prinúti popremýšľať...
Černokňažník Bezcit
Posledná poviedka je z hľadiska fabuly, ale aj spracovania, množstva postáv, ich vykreslenia, zvratov a dramatických scén, ba i atmosféry vari najambicióznejšia. Ale uspela autorka? Áno, myslím si, že táto najlepšia poviedka korunuje celú zbierku. Boj o život i o osud kráľovstva miestami zachádza až do temného fantasy, ale to vôbec nie je zlé, veruže vôbec!
Tak ako? Zaujal som vás? Chcete sa nechať nalákať, aby ste sa mohli potom v tichosti zimného večera pri čítaní naľakať? A potešiť?
Spokojne i kontaktuje autorku: jankazonova@gmail.com
(knihu vydalo OZ Sokolné v roku 2019)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára