Algernon Blackwood (1869 - 1951)
Kedysi obľúbený a úspešný autor, dnes oveľa menej známy, než by si svojím prínosom pre žáner, ktorý výrazne ovplyvnil, zaslúžil. U nás je dokonca úplne neznámy. Pritom pre strašidelnú literatúru, konkrétne to, čo sa postupne vyprofilovalo a potom figurovalo pod označením weird fiction, je jeho dielo nezastúpiteľné. Taký výrazný, inovatívny a plodný spisovateľ by mal ostať v širšom čitateľskom povedomí, nie len tešiť sa úcte úzkeho okruhu milovníkov žánru. No na druhej strane, tí sú aspoň verní a skutočne si vedia vážiť významné postavy svojho temného panteónu, ku ktorému vzhliadajú. Napokon, tento druh literatúry nie je pre každého, až na absolútne výnimky nemá šancu zaujať čitateľské masy, a to ani v nečastých obdobiach krátkodobo zvýšenej popularity; a to je vlastne len dobre. Subkultúra, hoci je niekedy fanatická, nekritická a správa sa ozaj nevkusne (viď. Lovecraftov kult), vie na rozdiel od spotrebiteľov hlavného prúdu skutočne ľúbiť, hoci teda svoju lásku prejavuje často ozaj nevyberaným spôsobom. Čomu ale nijako nerozumiem je to, že tento autor nie je dnes považovaný za kultového. To je mi záhadou, lebo spĺňa, ba vrchovato napĺňa všetky k tomu potrebné predpoklady a jeho charizma (ktorú je cítiť aj spoza jeho textov), k tomu vyložene predurčuje. Buď ako buď, aspoň sa vyhol tomu trápnemu lovecraftovskému kultizmu. Pretože je niečo iné byť očarený Lovecraftovými príbehmi, (to veru som, a do veľkej miery!) a niečo iné je pozérsky sa zaklínať Cthulhuom a kresliť ho na školské lavice, či domácu nástenku. Predsa každý uvedomelý mladý súdruh vie, že tam patrí Gagarin a Meresjev!Životopis:
Algernon Blackwood sa narodil v Shooter´s Hill v Anglicku do váženej šľachtickej rodiny. Algernon Blackwood! Ak niekto dostane do vienka takéto meno (pozor, naozaj nejde o pseudonym!), je priam predurčený k tomu, aby sa stal autorom strašidelných príbehov - hlavne, keď má ešte k tomu aj literárny talent! - alebo dokonca nejakým mágom či čosi podobné (a ani od tohto nemal ďaleko!). Spočiatku však nič nijako výrazne nenaznačovalo budúcu úspešnú literárnu kariéru. Citlivý a zasnený chlapec sa búril proti milujúcemu, no bigotnému otcovi, a zrejme i preto mu už v pomerne skorom veku učarovala východná filozofia a náboženstvá, konkrétne budhizmus a hinduizmus - keď objavil v rodičovskom dome príslušnú literatúru, ktorá tam ostala nedopatrením zabudnutá. Tento záujem sa neskoršie ďalej rozvíjal; začal sa zaberať teozofiou (vtedy veľmi populárne synkretické duchovné hnutie, ktoré v sebe spája západný ezoterizmus a východné náuky, na ktoré je daný veľký zreteľ), stáva sa členom Teozofickej spoločnosti a je dokonca jedným zo zakladajúcich členov pobočky v Toronte. Živo sa zaujíma i o okultizmus a rosenkruciánstvo. Vstupuje do legendárnej lóže Hermetického rádu Zlatého úsvitu. V tých časoch nebolo, aspoň v umeleckých kruhoch, členstvo v tajných spoločnostiach ničím neobvyklým, záujem o mystiku a mysticizmus všemožného druhu bol dokonca módny, ale Blackwood dlhšie nepísal nič ambicióznejšie než príležitostné články či eseje, hoci neskôr pravidelne prispieval i do novín, no nepovažoval sa, a vonkoncom ho nebolo možné ešte považovať, za spisovateľa, ani za umelca. Treba tiež podotknúť, že na rozdiel od mnohých iných zberateľov kurióznych titulov a členstiev v exoticky a tajuplne pôsobiacich spoločenstvách, bol jeho záujem o spirituálnu sféru bytia živý a úprimný. Mnohí autori strašidelnej literatúry a príbuzných spriaznených žánrov a podžánrov sú fascinovaní tajomnom, nevysvetliteľnými úkazmi a podobne, ostávajú však skeptikmi, ale Blackwood naozaj veril v nadprirodzeno. Nikoho už neprekvapí, že sa prihlásil i do dodnes existujúcej organizácie, mimochodom najstaršej svojho druhu, The Ghost Club, či tej asi najprestížnejšej v tejto oblasti - Spoločnosti pre psychický výskum. Obe boli zamerané na vyšetrovanie paranormálnych javov. Svoje nepreberné okultné a záhadologické znalosti neskôr bohato zúročí pri písaní beletrie. Spája ho kamarátsvo s ľuďmi ako je Gurdžijev či Uspenskij.
To ale predbiehame. Momentálne má 21 rokov, počas svojho mladého života vystriedal päť súkromných škôl a získal diplom bakalára medicíny, no prerušuje štúdium a odchádza za Veľkú mláku do Kanady. To už má za sebou viaceré cesty a pobyty v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko či už spomínanú Kanadu, teraz ho však čaká niekoľkoročný, viac-menej neúspešný, na udalosti ale neuveriteľne bohatý pobyt na Americkom kontinente, než mu dá definitívne zbohom a vráti sa do rodnej Británie, kde sa na neho usmeje šťastie a začne sa živiť písaním.
Na túto dobu spomína: "Moja neznalosť sveta, dokonca v 21 rokoch, bola neuveriteľná. Nielenže som nikdy neskúsil fajčiť a ani som len neokúsil alkohol, ale moja noha nikdy ani nevstúpila do divadla, nikdy som nevidel preteky, nedržal som biliardovú guľu, ani len som sa nedotkol kariet." Jeho život je však bohatý v inom smere a bude ešte bohatší, nehovoriac, že spozná aj tú odvrátenú stranu a napríklad vyskúša morfium.
V Amerike sa pretĺkal všelijako, keď mu nevyšiel pôvodný plán stať sa farmárom. Potom vystriedal celý rad zamestnaní, vrátane tých najmenej pravdepodobných, len si ich preleťme: osobný sekretár zazobaného bankéra, reportér, učiteľ hry na husle (husle a morfium? - podobnosť so Sherlockom Holmesom čisto náhodná), hoteliér, barman a dokonca príležitostne, keď bol na tom finančne najhoršie, robil modela maliarovi, ktorý sa priatelil s Robertom W. Chambersom, zhodou náhod vplyvným americkým autorom podivných a strašidelných príbehov. Stíhal ho jeden neúspech za druhým, ale zakaždým sa postavil, otrepal a skúsil to znovu. Vďaka tomu nemal núdzu o zaujímavé zážitky. Po tom, čo mu nevyšlo farmárčenie a podnikanie v hotelovej sfére, opúšťa Kanadu a skúša to v New Yorku. Stane sa obeťou podvodu a zlodejských praktík, je dokonca neprávom obvinený z podpaľačstva, trie biedu, ochorie, v horúčke má halucinácie, takmer umrie. Človeka, čo ho okradol, vystopuje a nechá zatknúť. Veľkomesta má ale po krk. Blackwood miluje krásu a prírodu, z New Yorku je rozčarovaný (presne ako neskôr Lovecraft). Vracia sa do Anglicka, kde plánuje zakotviť.
Ale... neodvolateľne mu učarujú neznáme miesta a dobrodružstvo. Veľa cestuje, podniká výlety do divočiny, bez preháňania sa stáva dobrodruhom a tým, čo by sme dnes nazvali survivalista. Či už sú to kanadské lesy, švajčiarske hory, Čierny les v Nemecku, povodie rieky Dunaj v Rakúsko-Uhorsku, ale aj Egypt, Kaukaz... Zážitky a skúsenosti z ciest dokáže šikovne zakomponovať do svojich príbehov. Toto rané "predspisovateľské" obdobie svojho života opisuje sám autor v autobiografickej knihe Episodes Before Thirty.
Blackwood sa stáva profesionálnym spisovateľom na plný úväzok v čase, kedy mu už ťahá na štyridsiatku. Dovtedy sa okrem žurnalistiky nevenuje programovo písaniu a na územie beletrie až na pár výnimiek takmer nevstúpi. Jeden z jeho priateľov, po tom, čo objaví u neho doma zásuvku plnú zvláštnych príbehov, ho posmelí k tomu, aby rukopis svojich poviedok ponúkol vydavateľovi. Blackwood je dobrý rozprávač, jeho príbehy sú jedinečné a je to niečo nové, okamžite zaujmú. Pomerne skoro od začiatku svojej literárnej kariéry je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších autorov ghost stories. Hoci duchárske príbehy či čisté horory tvoria len časť jeho veľkého diela, väčšina z nich sa zaoberá nadprirodzenom a v takej či onakej miere narába so strachom. Veľkej obľube u čitateľov sa tešia jeho okultné detektívky, kde vystupuje doktor John Silence, veľký znalec tajných náuk (napokon podobne ako i jeho stvoriteľ). Aj keď jeho doménou sú kratšie útvary; napísal okolo dvesto poviedok, je doma aj v románoch, divadelných hrách a... čuduj sa svet, vytvoril viacero, vo svojej ére úspešných a čitateľskou verejnosťou veľmi kladne prijatých kníh pre deti (je zaujímavým fenoménom, že viacerí autori strašidelnej literatúry píšu naozaj kvalitné rozprávky, ale platí to aj opačne a autori, ktorí sa preslávili tvorbou pre deti si to občas radi vykompenzujú dávkou napätia a strachu). Ak by sme chceli na jeho príbehy použiť škatuľku a zdá sa nám, že označenie weird fiction je príliš voľné a široké, tak sú to určite prívlastky ako mysteriózne, mystické, magické. Tieto atribúty dokonca asi najlepšie vystihujú jeho prózy a nezriedka stoja v popredí pred samotnou strašidelno-hororovou zložkou.
Európa sa vtedy otriasa pod hrôzami iného druhu, je Prvá svetová vojna a Blackwood kontaktuje Červený kríž, aby pomohol. Potom sa nechá zlákať tajnou službou a pracuje ako špión. Znalosť viacerých cudzích jazykov a dobrodružná nátura ho k tomu priam predurčujú. Nikdy sa neožení, podľa spomienok jeho priateľov je samotárom, ktorý však dokáže byť výborným spoločníkom.
Svoj tvorivý život zakončuje pôsobením vo veľmi modernej sfére. V tridsiatych rokoch si získava početných fanúšikov - poslucháčov, keď vystupuje v rádiu. Pamätným sa stáva najmä program Algernon Blackwood rozpráva čudesné príbehy, kde podmanivým hlasom číta svoje poviedky. Do BBC prispieva aj rozhlasovými hrami. Keď začnú v Británii vysielať vôbec prvý televízny program, producenti počítajú s Blackwoodom. Vďaka sile svojej osobnosti, uhrančivému pohľadu a rozprávačskému majstrovstvu sa stáva na sklonku života celebritou. Má svoju pravidelnú reláciu Saturday Night Story a prischne mu láskavo mienená prezývka The Ghost Man. Zomiera v požehnanom veku osemdesiatich dvoch rokov.
V novom miléniu sa konečne dočkáme i vyčerpávajúceho životopisu od Mike Ashleyho. Kniha nesie príznačný a poetický názov Starlight Man: The Extraordinary Life of Algernon Blackwood, čiže Muž hviezdneho svitu: Neobyčajný život Algernona Blackwooda.
fotogaléria:
To ale predbiehame. Momentálne má 21 rokov, počas svojho mladého života vystriedal päť súkromných škôl a získal diplom bakalára medicíny, no prerušuje štúdium a odchádza za Veľkú mláku do Kanady. To už má za sebou viaceré cesty a pobyty v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko či už spomínanú Kanadu, teraz ho však čaká niekoľkoročný, viac-menej neúspešný, na udalosti ale neuveriteľne bohatý pobyt na Americkom kontinente, než mu dá definitívne zbohom a vráti sa do rodnej Británie, kde sa na neho usmeje šťastie a začne sa živiť písaním.
Na túto dobu spomína: "Moja neznalosť sveta, dokonca v 21 rokoch, bola neuveriteľná. Nielenže som nikdy neskúsil fajčiť a ani som len neokúsil alkohol, ale moja noha nikdy ani nevstúpila do divadla, nikdy som nevidel preteky, nedržal som biliardovú guľu, ani len som sa nedotkol kariet." Jeho život je však bohatý v inom smere a bude ešte bohatší, nehovoriac, že spozná aj tú odvrátenú stranu a napríklad vyskúša morfium.
V Amerike sa pretĺkal všelijako, keď mu nevyšiel pôvodný plán stať sa farmárom. Potom vystriedal celý rad zamestnaní, vrátane tých najmenej pravdepodobných, len si ich preleťme: osobný sekretár zazobaného bankéra, reportér, učiteľ hry na husle (husle a morfium? - podobnosť so Sherlockom Holmesom čisto náhodná), hoteliér, barman a dokonca príležitostne, keď bol na tom finančne najhoršie, robil modela maliarovi, ktorý sa priatelil s Robertom W. Chambersom, zhodou náhod vplyvným americkým autorom podivných a strašidelných príbehov. Stíhal ho jeden neúspech za druhým, ale zakaždým sa postavil, otrepal a skúsil to znovu. Vďaka tomu nemal núdzu o zaujímavé zážitky. Po tom, čo mu nevyšlo farmárčenie a podnikanie v hotelovej sfére, opúšťa Kanadu a skúša to v New Yorku. Stane sa obeťou podvodu a zlodejských praktík, je dokonca neprávom obvinený z podpaľačstva, trie biedu, ochorie, v horúčke má halucinácie, takmer umrie. Človeka, čo ho okradol, vystopuje a nechá zatknúť. Veľkomesta má ale po krk. Blackwood miluje krásu a prírodu, z New Yorku je rozčarovaný (presne ako neskôr Lovecraft). Vracia sa do Anglicka, kde plánuje zakotviť.
Ale... neodvolateľne mu učarujú neznáme miesta a dobrodružstvo. Veľa cestuje, podniká výlety do divočiny, bez preháňania sa stáva dobrodruhom a tým, čo by sme dnes nazvali survivalista. Či už sú to kanadské lesy, švajčiarske hory, Čierny les v Nemecku, povodie rieky Dunaj v Rakúsko-Uhorsku, ale aj Egypt, Kaukaz... Zážitky a skúsenosti z ciest dokáže šikovne zakomponovať do svojich príbehov. Toto rané "predspisovateľské" obdobie svojho života opisuje sám autor v autobiografickej knihe Episodes Before Thirty.
Blackwood sa stáva profesionálnym spisovateľom na plný úväzok v čase, kedy mu už ťahá na štyridsiatku. Dovtedy sa okrem žurnalistiky nevenuje programovo písaniu a na územie beletrie až na pár výnimiek takmer nevstúpi. Jeden z jeho priateľov, po tom, čo objaví u neho doma zásuvku plnú zvláštnych príbehov, ho posmelí k tomu, aby rukopis svojich poviedok ponúkol vydavateľovi. Blackwood je dobrý rozprávač, jeho príbehy sú jedinečné a je to niečo nové, okamžite zaujmú. Pomerne skoro od začiatku svojej literárnej kariéry je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších autorov ghost stories. Hoci duchárske príbehy či čisté horory tvoria len časť jeho veľkého diela, väčšina z nich sa zaoberá nadprirodzenom a v takej či onakej miere narába so strachom. Veľkej obľube u čitateľov sa tešia jeho okultné detektívky, kde vystupuje doktor John Silence, veľký znalec tajných náuk (napokon podobne ako i jeho stvoriteľ). Aj keď jeho doménou sú kratšie útvary; napísal okolo dvesto poviedok, je doma aj v románoch, divadelných hrách a... čuduj sa svet, vytvoril viacero, vo svojej ére úspešných a čitateľskou verejnosťou veľmi kladne prijatých kníh pre deti (je zaujímavým fenoménom, že viacerí autori strašidelnej literatúry píšu naozaj kvalitné rozprávky, ale platí to aj opačne a autori, ktorí sa preslávili tvorbou pre deti si to občas radi vykompenzujú dávkou napätia a strachu). Ak by sme chceli na jeho príbehy použiť škatuľku a zdá sa nám, že označenie weird fiction je príliš voľné a široké, tak sú to určite prívlastky ako mysteriózne, mystické, magické. Tieto atribúty dokonca asi najlepšie vystihujú jeho prózy a nezriedka stoja v popredí pred samotnou strašidelno-hororovou zložkou.
Európa sa vtedy otriasa pod hrôzami iného druhu, je Prvá svetová vojna a Blackwood kontaktuje Červený kríž, aby pomohol. Potom sa nechá zlákať tajnou službou a pracuje ako špión. Znalosť viacerých cudzích jazykov a dobrodružná nátura ho k tomu priam predurčujú. Nikdy sa neožení, podľa spomienok jeho priateľov je samotárom, ktorý však dokáže byť výborným spoločníkom.
Svoj tvorivý život zakončuje pôsobením vo veľmi modernej sfére. V tridsiatych rokoch si získava početných fanúšikov - poslucháčov, keď vystupuje v rádiu. Pamätným sa stáva najmä program Algernon Blackwood rozpráva čudesné príbehy, kde podmanivým hlasom číta svoje poviedky. Do BBC prispieva aj rozhlasovými hrami. Keď začnú v Británii vysielať vôbec prvý televízny program, producenti počítajú s Blackwoodom. Vďaka sile svojej osobnosti, uhrančivému pohľadu a rozprávačskému majstrovstvu sa stáva na sklonku života celebritou. Má svoju pravidelnú reláciu Saturday Night Story a prischne mu láskavo mienená prezývka The Ghost Man. Zomiera v požehnanom veku osemdesiatich dvoch rokov.
V novom miléniu sa konečne dočkáme i vyčerpávajúceho životopisu od Mike Ashleyho. Kniha nesie príznačný a poetický názov Starlight Man: The Extraordinary Life of Algernon Blackwood, čiže Muž hviezdneho svitu: Neobyčajný život Algernona Blackwooda.
fotogaléria:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára