Máme tu opäť zaujímavú hororovú antológiu z dielne Tomáše Korbaře. Na rozdiel od jeho predchádzajúcich kníh Rej upírů a Tichá hrůza, táto nevyšla počas jeho života a má byť akýmsi pokračovaním či skôr nadstavbou druhej menovanej knihy. Aj na prebale nám ohlasujú, že na nás čakajú "hororové povídky, které se nevešly do Tiché hrůzy". Je pravda, že s viacerými sme sa mali možnosť stretnúť v iných knihách, ktoré vyšli v neskorších dobách. Opakovaniu sa poviedok, pokiaľ ste zberatelia antológií, sa nedá vyhnúť, ale to napokon vôbec nevadí. Nevadí ani to, že v porovnaní s Tichou Hrůzou vyzerá Opičí tlapka ako chudobný príbuzní. Nevadí to preto, lebo je tam zopár poviedok, ktoré sú excelentné a skutočný milovník žánru vďačne a lačne chňapne po každom novom exponáte v kabinete hrôzy. Poďme sa ale bližšie pozrieť na jednotlivé príbehy:
Opičí tlapka
Opičí tlapka (Monkey´s Paw) - W. W. Jacobs
Členovia jednej rodiny sa dostanú k očarovanému predmetu z ďalekých krajín - mumifikovanej opičej labke, tá má údajne splniť tri priania, vraj sa ale zakaždým dôsledky splneného priania obrátia proti tomu, kto ich vyslovil...
Titulná poviedka, ktorá je v antológii zároveň i poviedkou prvou, je zrejme najsilnejším príbehom v knihe. A je to príbeh tak legendárny, že zatienil všetky ostatné strašidelné príbehy Williama Wymarka Jacobsa, ako znie celé spisovateľovo meno, o ostatných jeho dielach ani nehovoriac. Nie je to spravodlivé, ale história, a to aj tá literárna, býva zriedkakedy spravodlivá. A tak každý milovník žánru dobre vie, že tento pán napísal brilantnú Opičiu labku, ale veľmi pochybujem, že čítali aj niečo iné od neho (snáď s výnimkou skvelého Výběrčího domu) - ja napokon tiež nie... A pochybujem aj, že sa iných príbehov dočkáme... bohužiaľ ostali zabudnuté pod nánosom času. No ale teraz k príbehu. Čím je taký jedinečný? Lebo remeselne je spracovaný výborne, z literárneho hľadiska tomu niet čo vytknúť, ale dobre, zručne napísaných poviedok je neúrekom, to by samé osebe nestačilo. Je to predovšetkým spôsob, s akým narába s tradičnou rozprávkovou tematickou látkou splneného želania. Lenže, keď si niečo prajeme, málokedy sa zamyslíme do všetkých dôsledkov, aké prinesú naše splnené túžby. City prevládnu nad rozumom a to najväčšie vysnívané šťastie sa môže ukázať v celkom inom svetle, keď sa napokon realizuje. A tu sa "rozprávka" zrazu mení na čistokrvný horor. Autor sa tu riadi heslom, že nesmie ukázať objekt hrôzy, že teda skutočným zdrojom hrôzy je to nevidené, to, čo si napokon sformuje čitateľova, výbornou atmosférou rozjatrená, obrazotvornosť. Samotný ústredný námet je veľmi zosobňujúci - nemyslím si, že sa nájde čitateľ, ktorý by si to nevztiahol na seba, ktorý by sa nestotožnil z citovým pohnutím hrdinov príbehu. Keby ste stratili milovanú osobu, nesnažili by ste sa ju privolať späť? Hoci i z "druhej strany"?
Členovia jednej rodiny sa dostanú k očarovanému predmetu z ďalekých krajín - mumifikovanej opičej labke, tá má údajne splniť tri priania, vraj sa ale zakaždým dôsledky splneného priania obrátia proti tomu, kto ich vyslovil...
Titulná poviedka, ktorá je v antológii zároveň i poviedkou prvou, je zrejme najsilnejším príbehom v knihe. A je to príbeh tak legendárny, že zatienil všetky ostatné strašidelné príbehy Williama Wymarka Jacobsa, ako znie celé spisovateľovo meno, o ostatných jeho dielach ani nehovoriac. Nie je to spravodlivé, ale história, a to aj tá literárna, býva zriedkakedy spravodlivá. A tak každý milovník žánru dobre vie, že tento pán napísal brilantnú Opičiu labku, ale veľmi pochybujem, že čítali aj niečo iné od neho (snáď s výnimkou skvelého Výběrčího domu) - ja napokon tiež nie... A pochybujem aj, že sa iných príbehov dočkáme... bohužiaľ ostali zabudnuté pod nánosom času. No ale teraz k príbehu. Čím je taký jedinečný? Lebo remeselne je spracovaný výborne, z literárneho hľadiska tomu niet čo vytknúť, ale dobre, zručne napísaných poviedok je neúrekom, to by samé osebe nestačilo. Je to predovšetkým spôsob, s akým narába s tradičnou rozprávkovou tematickou látkou splneného želania. Lenže, keď si niečo prajeme, málokedy sa zamyslíme do všetkých dôsledkov, aké prinesú naše splnené túžby. City prevládnu nad rozumom a to najväčšie vysnívané šťastie sa môže ukázať v celkom inom svetle, keď sa napokon realizuje. A tu sa "rozprávka" zrazu mení na čistokrvný horor. Autor sa tu riadi heslom, že nesmie ukázať objekt hrôzy, že teda skutočným zdrojom hrôzy je to nevidené, to, čo si napokon sformuje čitateľova, výbornou atmosférou rozjatrená, obrazotvornosť. Samotný ústredný námet je veľmi zosobňujúci - nemyslím si, že sa nájde čitateľ, ktorý by si to nevztiahol na seba, ktorý by sa nestotožnil z citovým pohnutím hrdinov príbehu. Keby ste stratili milovanú osobu, nesnažili by ste sa ju privolať späť? Hoci i z "druhej strany"?
Host ze zásvětí (A Tale of A Gas-Light Ghost) - neznámy autor
Nový prisťahovalec v obci je podivín. Schválne nepestuje spoločenské styky. Uvidíme, že má k tomu dobrý dôvod.
Autora či skôr autorku sa mi nepodarilo vyhľadať, poviedku uverejnil(a) ako anonym a anonymným už asi naozaj ostane. Sotva sa podarí preklenúť taký dlhý časový úsek a spätne ho / ju vypátrať. Je to klasický duchársky príbeh z dávnych čias a napriek istej starosvetskosti nemôžem povedať, že by sa na ňom výraznejšie podpísal zub času. Povedal som ale, že je klasický? Nie je to úplne tak. Zdá sa, že vo svojej dobe bol akousi antitézou ghost story a dokonca využíva svojský parodický humor. Nebola by to zlá poviedka, hoci sa pri nej báť určite nebudete, je pomerne novátorská (aspoň na svoju dobu), ale bohužiaľ vyznieva takrečeno úplne do stratena. Niekedy je veru fajn, keď sa nie všetko dopovie, keď ostane v závere na čitateľovi, aby si to vysvetlil on sám, tu to ale ostane nerozriešené a mám pocit, že sám autor si to tak úplne nepremyslel a nevedel "kam z konopí".
Inteligent (The Egg Head) - Rog Phillips
Do početnej rodiny policajta pribudne nový člen - manžel jeho dcéry. Novopečený zať je vedcom, a tak je len otázkou času, kedy sa spoločnými silami so svokrom pokúsia rozriešiť jeden odložený prípad.
Čistá detektívka. Dobrá, s nečakaným rozuzlením a šokujúcim záverom. To je už tradícia. Všetko ale do seba pekne logicky zapadne a hoci je to nadmieru vykonštruované, je to svojím spôsobom všetko i jednoduché. Tak ako zložito sa tváriaca hádanka, ktorá sa vám bude javiť v celkom inom svetle, keď na ňu budete poznať odpoveď. Poviedka je miestami "ukecaná", ale takto lepšie prenikneme k postavám a vybudujeme si s nimi vzťah. Nečakaný je tiež cynizmus, ktorý tu je prítomný vo veľkej miere.
Roger Phillip Graham píšuci často pod menom Rog Phillips bol prominentným autorom science fiction, rád si ale vyskúšal aj detektívny či mysteriózny žáner.
Dům v průsmyku (The House in the Glen) - John Connell
Na hlavného hrdinu doľahnú problémy tak, že je skoro na pokraji zrútenia. Ide si odpočinúť na miesta, ktoré má spojené s mladosťou. Na chvíľu sa stane hosťom v jednej milej domácnosti.
Asi najkrajšia poviedka v antológii. Má neopakovateľný náboj clivoty za dávno stratenými dobami mladosti, ktoré sa už nevrátia, za tým, čo je už beznádejne stratené, za tým, čo odvial čas a zdá sa akoby to bol len dávny sen. Takmer hmatateľná melanchólia, ktorá kvapká z každého riadku a neodbytný pocit horkosladkej nostalgie vyšperkovanej krásnym autorovým jazykom, to všetko robí z príbehu nádherný, no skoro až bolestný zážitok. Je to "ducharina" ako vyšitá, no neprináša pocity strachu, ale pocity smútku. Je to pritom povznášajúca skúsenosť, a ja rozmýšľam prečo je tento škótsky autor duchárskych príbehov prakticky neznámy.
Žena ze snu (The Dream Woman) - Wilkie Collins
Pred čitateľom sa postupne odkrýva životný príbeh jedného poctivého prosťáčika so srdcom na pravom mieste, avšak ohromného smoliara. Prenasleduje ho ťaživý sen, v ktorom mu jedna krásna žena usiluje o život.
Wilkie Collins bol protežant samotného Dickensa a počas svojho života nadmieru čítaný autor tzv. románov mravov, niekedy označovaných aj ako senzačné romány, farbisto opisujúce život vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku, pričom niektoré sú spätne vnímané ako predchodcovia detektívneho žánru. Autor sa ale venoval aj strašidelným príbehom a tie z dnešného pohľadu oscilujú niekde medzi thrillerom a horrorom, treba ich však samozrejme vnímať v dobovom kontexte. Zaujímavé na tejto poviedke je to, že hoci tu sú použité nadprirodzené prvky, nejedná sa o duchársky príbeh, ako sa spočiatku zdá. Nápad považujem za dobrý, spracovanie je veru pomerne slušné a staromilci, ako som napríklad i ja, ocenia atmosféru tej éry, ktorá na vás dýchne zo stránok. Istá repetitívnosť vo vetnej skladbe a na súčasné pomery zbytočná rozvláčnosť, zabraňujú tomu, aby bol text ešte pôsobivejší. Tak či tak, je to poctivý "strašiak" z devätnásteho storočia.
Poslední seance (The Last Seance) - neznámy autor
Zaujímavá poviedka o tom, ako sa nečakane môže zvrtnúť taká "obyčajná" špiritistická seansa. Vyvolávanie duchov môže byť nebezpečné... To vedia čitatelia hororových príbehov veľmi dobre. Väčšinou to ale nevedia ich protagonisti.
Aj keď nie je pri tejto poviedke uvedené meno spisovateľa, vie sa, že autorkou je... a teraz sa podržte, samotná Agatha Christie! Tak! A nijako inak. Ani mnohí verní fanúšikovia prvej dámy detektívnych príbehov nevedia, že okrajovo, no zato s viditeľnou chuťou, sa venovala aj strašidelnej literatúre. Väčšina, vrátane tejto poviedky, vyšla v jedinej zbierke, ktorá ale zatiaľ nebola preložená. Nepredstavuje síce nijako výnimočne oslňujúci moment v tejto antológii, ale nie je to ani slabý príspevok. Ako sa zvykne hovorievať: má čosi do seba. Mne osobne sa veľmi páčil už len samotný nápad - materinskú lásku neradno podceňovať!
Na záver mi už len ostáva si povzdychnúť: stále dokola sú vydávané jej detektívky, čo je skvelé, ale čo tak si trošku spomenúť aj na to, že autorku zaujímali tiež záhady, špiritizmus a strašidelné príbehy?!
Harry (Harry) - Rosemary Timperley
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...
Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...
Přízračný dostavník (The Phantom Coach) - Amelia B. Edwards
Čo robiť, keď sa pri poľovačke stratíte v ľudoprázdnom kraji? Možno budete mať šťastie a domov vás odvezie dostavník. Ale v tom prípade si dajte veľký pozor na spolucestujúcich. Sú to vôbec živí ľudia? Isté je len to, že kedysi živí boli...
Ani sa mi nechce veriť, koľko rokov má táto poviedka. Nezostarla. Áno, pôsobí príjemne archaicky, tak staromilsky, ale autorka je tak skvelá rozprávačka a jej štýl je jednoducho nadčasový, nepoznačený dobovými literárnymi maniermi, že skôr príbeh vyznieva, ako keby bol napísaný dnes, ale zámerne štylizovaný do viktoriánskeho slohu, do obdobia, v ktorom je dej aj situovaný. Niečo, čo sa začína ako klasické rozprávanie, ako ďalšia strašidelná historka... vlastne aj pokračuje a končí sa v klasickom duchu. Ale to je dobre! A ako to len funguje, ako sa to tu prenáramne hodí! Klasika je klasika, a keď na takýto skvelý kúsok natrafíte, ihneď viete s čím máte dočinenia. Toto je príbeh, ktorý sa zas a znovu objavuje v antológiách duchárskych príbehov a navždy sa tam i objavovať bude, pretože si svojou atmosférou navodenou tak živým opisom mrazivej noci, v ktorej je hlavný hrdina stratený a vydaný napospas tomu, čo striehne v temnote, svoje čestné miesto v tomto žánri jednoznačne zabezpečil. Pritom sa nejedná o nijako objavné dielko, snáď len s výnimkou prepojenia dvoch motívov, ktoré spolu nie priamo súvisia, a predsa na seba nadväzujú, pričom jeden vyplynie z druhého - stretnutie s tajuplným vedcom, stretnutie, ktoré predznamenáva príchod nadprirodzena a pripravuje mu pôdu a potom stretnutie so samotnými prízrakmi. Mimochodom, nadprirodzeno je tu podané tiež veľmi živo, akoby sa naozaj pretli dva svety, náš hmotný so svetom duchov, a na chvíľu získavajú umrlci veľmi fyzickú podobu... Len sa ich dotknúť... alebo radšej nie!
Autorka, ktorá sa počas svojho života tešila nemalej reputácii, zaoberala sa i egyptológiou a bola takisto výtvarne nadaná, je pokladaná za jednu z najvýraznejších postáv viktoriánskeho strašidelného príbehu a táto poviedka to len potvrdzuje, hádam si jedného dňa vymodlíme i širší výber z jej diela. Neviem čím to je, ale anglické, v menšej miery i americké autorky v 19. a aj začiatkom 20. storočia boli mimoriadne výraznými prispievateľkami do žánru a viaceré dosiahli kvalitatívny vrchol a minimálne sa vyrovnali svojim mužským kolegom.
Neboť krev jest život (For the Blood Is the Life) - Francis M. Crawford
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...
Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Francis Marion Crawford napísal nejednu výbornú strašidelnú poviedku a spomedzi všetkých je táto azda najčastejšie vydávaná.
Noční návštěvník (Un Vampiro) - Luigi Capuana
Zúfalý manžel a otec sa obracia s prosbou o pomoc na svojho priateľa vedca, u ktorého hľadá poslednú záchranu, kým nebude neskoro. Jeho rodina je terčom útokov upíra.
Zaujímavá, možno viac zaujímavá, ako dobrá poviedka. No zato zaujímavá veľmi. Je písaná dokumentaristickým štýlom, skoro sa zdá, že ide o prerozprávane skutočných udalostí. Veľký priestor zaberá dialóg vo forme polemiky veda versus spirituálno. Autor zaujímavým spôsobom rozpracoval stretnutie chladného racionalizmu so sférou, ktorá ho presahuje, a veda tak musí prehodnotiť svoje stanoviská. Ide iste o zaujímavú konfrontáciu, z ktorej víťazne vychádza najmä progresívne, nezaujaté uvažovanie, ktoré dokáže pružne reagovať na akékoľvek situácie, i tie, čo sú považované za nadprirodzené. Zaujímavé je tu aj vykreslenie podoby upíra, ako zlovoľného prízraku, bohužiaľ je ale príbeh veľmi nedejový a nechýbalo veľa a táto próza by ani nespĺňala charakter poviedky. Aj v tomto prípade ale môže byť čitateľ spokojný a odnesie si z príbehu minimálne nepríjemný pocit a zneistie vo svojom chápaní reality. Škoda, že autor je dnes už neznámym, aspoň u nás, lebo zdá sa, že vo svojej ére nebol bezvýznamným, naopak, pokladali ho za jedného z popredných predstaviteľov talianskeho realizmu, možno až naturalizmu, a tiež sa zdá, že ho fascinovali nadprirodzené či paranormálne, ako by sme teraz povedali, úkazy a javy. Ktovie aké iné nepreložené príbehy obsahuje jeho literárne dielo?
Draculův host (Dracula´s Guest) - Bram Stoker
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Filipojakubská noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.
Stokera predstavovať netreba, ale táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým len v kruhoch znalcov. Autor sa rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť zbierky podobne ladených príbehov. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.
(kniha bola vydaná v roku 2009 vo vydavateľstve Toužimský a Moravec)
A aký je môj verdikt? Nuž, áno, je to chudobnejší príbuzný Tiché hrůzy, ale chudobným ešte nie je. Stále sa jedná o solídnu antológiu.
Nový prisťahovalec v obci je podivín. Schválne nepestuje spoločenské styky. Uvidíme, že má k tomu dobrý dôvod.
Autora či skôr autorku sa mi nepodarilo vyhľadať, poviedku uverejnil(a) ako anonym a anonymným už asi naozaj ostane. Sotva sa podarí preklenúť taký dlhý časový úsek a spätne ho / ju vypátrať. Je to klasický duchársky príbeh z dávnych čias a napriek istej starosvetskosti nemôžem povedať, že by sa na ňom výraznejšie podpísal zub času. Povedal som ale, že je klasický? Nie je to úplne tak. Zdá sa, že vo svojej dobe bol akousi antitézou ghost story a dokonca využíva svojský parodický humor. Nebola by to zlá poviedka, hoci sa pri nej báť určite nebudete, je pomerne novátorská (aspoň na svoju dobu), ale bohužiaľ vyznieva takrečeno úplne do stratena. Niekedy je veru fajn, keď sa nie všetko dopovie, keď ostane v závere na čitateľovi, aby si to vysvetlil on sám, tu to ale ostane nerozriešené a mám pocit, že sám autor si to tak úplne nepremyslel a nevedel "kam z konopí".
Inteligent (The Egg Head) - Rog Phillips
Do početnej rodiny policajta pribudne nový člen - manžel jeho dcéry. Novopečený zať je vedcom, a tak je len otázkou času, kedy sa spoločnými silami so svokrom pokúsia rozriešiť jeden odložený prípad.
Čistá detektívka. Dobrá, s nečakaným rozuzlením a šokujúcim záverom. To je už tradícia. Všetko ale do seba pekne logicky zapadne a hoci je to nadmieru vykonštruované, je to svojím spôsobom všetko i jednoduché. Tak ako zložito sa tváriaca hádanka, ktorá sa vám bude javiť v celkom inom svetle, keď na ňu budete poznať odpoveď. Poviedka je miestami "ukecaná", ale takto lepšie prenikneme k postavám a vybudujeme si s nimi vzťah. Nečakaný je tiež cynizmus, ktorý tu je prítomný vo veľkej miere.
Roger Phillip Graham píšuci často pod menom Rog Phillips bol prominentným autorom science fiction, rád si ale vyskúšal aj detektívny či mysteriózny žáner.
Dům v průsmyku (The House in the Glen) - John Connell
Na hlavného hrdinu doľahnú problémy tak, že je skoro na pokraji zrútenia. Ide si odpočinúť na miesta, ktoré má spojené s mladosťou. Na chvíľu sa stane hosťom v jednej milej domácnosti.
Asi najkrajšia poviedka v antológii. Má neopakovateľný náboj clivoty za dávno stratenými dobami mladosti, ktoré sa už nevrátia, za tým, čo je už beznádejne stratené, za tým, čo odvial čas a zdá sa akoby to bol len dávny sen. Takmer hmatateľná melanchólia, ktorá kvapká z každého riadku a neodbytný pocit horkosladkej nostalgie vyšperkovanej krásnym autorovým jazykom, to všetko robí z príbehu nádherný, no skoro až bolestný zážitok. Je to "ducharina" ako vyšitá, no neprináša pocity strachu, ale pocity smútku. Je to pritom povznášajúca skúsenosť, a ja rozmýšľam prečo je tento škótsky autor duchárskych príbehov prakticky neznámy.
Žena ze snu (The Dream Woman) - Wilkie Collins
Pred čitateľom sa postupne odkrýva životný príbeh jedného poctivého prosťáčika so srdcom na pravom mieste, avšak ohromného smoliara. Prenasleduje ho ťaživý sen, v ktorom mu jedna krásna žena usiluje o život.
Wilkie Collins bol protežant samotného Dickensa a počas svojho života nadmieru čítaný autor tzv. románov mravov, niekedy označovaných aj ako senzačné romány, farbisto opisujúce život vo vtedajšom viktoriánskom Anglicku, pričom niektoré sú spätne vnímané ako predchodcovia detektívneho žánru. Autor sa ale venoval aj strašidelným príbehom a tie z dnešného pohľadu oscilujú niekde medzi thrillerom a horrorom, treba ich však samozrejme vnímať v dobovom kontexte. Zaujímavé na tejto poviedke je to, že hoci tu sú použité nadprirodzené prvky, nejedná sa o duchársky príbeh, ako sa spočiatku zdá. Nápad považujem za dobrý, spracovanie je veru pomerne slušné a staromilci, ako som napríklad i ja, ocenia atmosféru tej éry, ktorá na vás dýchne zo stránok. Istá repetitívnosť vo vetnej skladbe a na súčasné pomery zbytočná rozvláčnosť, zabraňujú tomu, aby bol text ešte pôsobivejší. Tak či tak, je to poctivý "strašiak" z devätnásteho storočia.
Poslední seance (The Last Seance) - neznámy autor
Zaujímavá poviedka o tom, ako sa nečakane môže zvrtnúť taká "obyčajná" špiritistická seansa. Vyvolávanie duchov môže byť nebezpečné... To vedia čitatelia hororových príbehov veľmi dobre. Väčšinou to ale nevedia ich protagonisti.
Aj keď nie je pri tejto poviedke uvedené meno spisovateľa, vie sa, že autorkou je... a teraz sa podržte, samotná Agatha Christie! Tak! A nijako inak. Ani mnohí verní fanúšikovia prvej dámy detektívnych príbehov nevedia, že okrajovo, no zato s viditeľnou chuťou, sa venovala aj strašidelnej literatúre. Väčšina, vrátane tejto poviedky, vyšla v jedinej zbierke, ktorá ale zatiaľ nebola preložená. Nepredstavuje síce nijako výnimočne oslňujúci moment v tejto antológii, ale nie je to ani slabý príspevok. Ako sa zvykne hovorievať: má čosi do seba. Mne osobne sa veľmi páčil už len samotný nápad - materinskú lásku neradno podceňovať!
Na záver mi už len ostáva si povzdychnúť: stále dokola sú vydávané jej detektívky, čo je skvelé, ale čo tak si trošku spomenúť aj na to, že autorku zaujímali tiež záhady, špiritizmus a strašidelné príbehy?!
Harry (Harry) - Rosemary Timperley
Niektoré malé deti majú imaginárnych kamarátov. Dcérka rozprávačky tohto príbehu sa napríklad kamaráti s Harrym, chlapcom s ryšavými vlasmi. Na tom by nebolo nič neobvyklé, keby dievčatko nebolo tak skalopevne presvedčené o reálnej existencii Harryho a keby nehovorilo určité znepokojujúce detaily...
Slávna poviedka, ktorú pokladám za jeden z najlepších duchárskych príbehov, čo poznám. To, čo sa začína nevinne sa končí hrozivo. To, čo je podané spočiatku len v náznakoch sa v závere dozvedáme celkom otvorene. Gradácia, atmosféra, civilnosť a vykreslenie rutinného života, ktorý je nabúraný stretom s nadprirodzeným, to všetko robí z príbehu jeden z najpôsobivejších príspevkov do tejto zbierky.
Autorka bola veľmi plodná a svoju lásku k strašidelným príbehom dokázala nielen ako spisovateľka, ale i ako editorka antológií. Pokiaľ viem, dosiaľ boli preložené len dve jej poviedky, snáď sa jedného dňa dočkáme širšieho výberu z jej diela...
Přízračný dostavník (The Phantom Coach) - Amelia B. Edwards
Čo robiť, keď sa pri poľovačke stratíte v ľudoprázdnom kraji? Možno budete mať šťastie a domov vás odvezie dostavník. Ale v tom prípade si dajte veľký pozor na spolucestujúcich. Sú to vôbec živí ľudia? Isté je len to, že kedysi živí boli...
Ani sa mi nechce veriť, koľko rokov má táto poviedka. Nezostarla. Áno, pôsobí príjemne archaicky, tak staromilsky, ale autorka je tak skvelá rozprávačka a jej štýl je jednoducho nadčasový, nepoznačený dobovými literárnymi maniermi, že skôr príbeh vyznieva, ako keby bol napísaný dnes, ale zámerne štylizovaný do viktoriánskeho slohu, do obdobia, v ktorom je dej aj situovaný. Niečo, čo sa začína ako klasické rozprávanie, ako ďalšia strašidelná historka... vlastne aj pokračuje a končí sa v klasickom duchu. Ale to je dobre! A ako to len funguje, ako sa to tu prenáramne hodí! Klasika je klasika, a keď na takýto skvelý kúsok natrafíte, ihneď viete s čím máte dočinenia. Toto je príbeh, ktorý sa zas a znovu objavuje v antológiách duchárskych príbehov a navždy sa tam i objavovať bude, pretože si svojou atmosférou navodenou tak živým opisom mrazivej noci, v ktorej je hlavný hrdina stratený a vydaný napospas tomu, čo striehne v temnote, svoje čestné miesto v tomto žánri jednoznačne zabezpečil. Pritom sa nejedná o nijako objavné dielko, snáď len s výnimkou prepojenia dvoch motívov, ktoré spolu nie priamo súvisia, a predsa na seba nadväzujú, pričom jeden vyplynie z druhého - stretnutie s tajuplným vedcom, stretnutie, ktoré predznamenáva príchod nadprirodzena a pripravuje mu pôdu a potom stretnutie so samotnými prízrakmi. Mimochodom, nadprirodzeno je tu podané tiež veľmi živo, akoby sa naozaj pretli dva svety, náš hmotný so svetom duchov, a na chvíľu získavajú umrlci veľmi fyzickú podobu... Len sa ich dotknúť... alebo radšej nie!
Autorka, ktorá sa počas svojho života tešila nemalej reputácii, zaoberala sa i egyptológiou a bola takisto výtvarne nadaná, je pokladaná za jednu z najvýraznejších postáv viktoriánskeho strašidelného príbehu a táto poviedka to len potvrdzuje, hádam si jedného dňa vymodlíme i širší výber z jej diela. Neviem čím to je, ale anglické, v menšej miery i americké autorky v 19. a aj začiatkom 20. storočia boli mimoriadne výraznými prispievateľkami do žánru a viaceré dosiahli kvalitatívny vrchol a minimálne sa vyrovnali svojim mužským kolegom.
Neboť krev jest život (For the Blood Is the Life) - Francis M. Crawford
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...
Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Francis Marion Crawford napísal nejednu výbornú strašidelnú poviedku a spomedzi všetkých je táto azda najčastejšie vydávaná.
Noční návštěvník (Un Vampiro) - Luigi Capuana
Zúfalý manžel a otec sa obracia s prosbou o pomoc na svojho priateľa vedca, u ktorého hľadá poslednú záchranu, kým nebude neskoro. Jeho rodina je terčom útokov upíra.
Zaujímavá, možno viac zaujímavá, ako dobrá poviedka. No zato zaujímavá veľmi. Je písaná dokumentaristickým štýlom, skoro sa zdá, že ide o prerozprávane skutočných udalostí. Veľký priestor zaberá dialóg vo forme polemiky veda versus spirituálno. Autor zaujímavým spôsobom rozpracoval stretnutie chladného racionalizmu so sférou, ktorá ho presahuje, a veda tak musí prehodnotiť svoje stanoviská. Ide iste o zaujímavú konfrontáciu, z ktorej víťazne vychádza najmä progresívne, nezaujaté uvažovanie, ktoré dokáže pružne reagovať na akékoľvek situácie, i tie, čo sú považované za nadprirodzené. Zaujímavé je tu aj vykreslenie podoby upíra, ako zlovoľného prízraku, bohužiaľ je ale príbeh veľmi nedejový a nechýbalo veľa a táto próza by ani nespĺňala charakter poviedky. Aj v tomto prípade ale môže byť čitateľ spokojný a odnesie si z príbehu minimálne nepríjemný pocit a zneistie vo svojom chápaní reality. Škoda, že autor je dnes už neznámym, aspoň u nás, lebo zdá sa, že vo svojej ére nebol bezvýznamným, naopak, pokladali ho za jedného z popredných predstaviteľov talianskeho realizmu, možno až naturalizmu, a tiež sa zdá, že ho fascinovali nadprirodzené či paranormálne, ako by sme teraz povedali, úkazy a javy. Ktovie aké iné nepreložené príbehy obsahuje jeho literárne dielo?
Draculův host (Dracula´s Guest) - Bram Stoker
Náš hrdina sa vydáva na výlet, ktorý sa zmení v boj o život. Podcení svoje sily a rýchlo sa stmieva... okrem toho, dnes je obávaná Filipojakubská noc! Noc, kedy sa stiera hranica medzi svetom živých a mŕtvych.
Stokera predstavovať netreba, ale táto veľmi sugestívna kratšia poviedka, ktorá mala byť prvou kapitolou, či akýmsi úvodom ku slávnemu Draculovi, je známa predovšetkým len v kruhoch znalcov. Autor sa rozhodol vypustiť ju, a tak vychádza samostatne až niekoľko rokov po románe, ako súčasť zbierky podobne ladených príbehov. Poviedka je nesmierne zaujímavým študijným materiálom pre každého, koho zaujíma história vzniku presláveného románu a jeho možných inšpiračných zdrojov. Zasadenie do nemeckých reálií, prítomnosť upírky, opustená dedina, to všetko odkazuje na Carmillu. Naviac je to naozaj slušne napísaná próza ťažiaca z pôsobivej atmosféry vykreslenej na pozadí zúriacich živlov. To sa Stokerovi skutočne podarilo! Jej problémom je ale to, že nefunguje dobre samostatne; bez znalosti románu. Veď nebola ani koncipovaná ako samostatný príbeh. Zato ak ju vnímate ako bonus ku Draculovi, ako nejakú tú povestnú čerešničku na torte, budete príjemne potešení.
(kniha bola vydaná v roku 2009 vo vydavateľstve Toužimský a Moravec)
A aký je môj verdikt? Nuž, áno, je to chudobnejší príbuzný Tiché hrůzy, ale chudobným ešte nie je. Stále sa jedná o solídnu antológiu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára