Dom prízrakov

Vydavateľstvo Európa nám v edícii Renfield pripravilo ďalšiu lahôdku. Mňa osobne teší, že sa v oblasti, kde jednoznačne dominujú angloamerickí autori, venujú vo zvýšenej miere i inojazyčnej strašidelnej literatúre, menovite napríklad Poliakom. Takto máme jedinečnú možnosť spoznať temné príbehy pôvodom z kontinentu, ktoré sú upozaďované, pretože Britské ostrovy a Spojené štáty držia v tomto smere monopol. A takto sa môžeme bližšie oboznámiť s oveľa menej známymi, niekedy doslova raritnými dielami, pričom to samozrejme neznamená, že musia byť na nižšej kvalitatívnej úrovni. Z obdobia medzivojnového Poľska tu máme čitateľsky príťažlivý žánrový hybrid s názvom

Dom prízrakov (Upiorny dom) - Stanisław A. Wotowski

Autor, ktorého celé meno znie Stanisław Antoni Wotowski bol v predvojnovom Poľsku mimoriadne čítaný a známy spisovateľ. V komunistickom režime mizne z políc a regálov, lebo jeho diela nie sú žiaduce. Okrem toho, že mali senzačný a "pokleslý" charakter, súdruhom isto nevoňalo ani to, že mnohé sa odohrávali v salónnej a buržoáznej spoločnosti. Vyššie triedy bývalého spoločenského zriadenia sa vtedy veru nevyhrievali na výslní popularity a uznania. Jednoznačne nepomohlo ani to, že v mladosti bojoval proti boľševikom a názorovo im veru nebol naklonený. Jeho stopa sa stráca v búrlivom a pre Poľsko katastrofálnom 39. roku, pričom ho bude mať na svedomí buďto Červená armáda alebo priamo jednotky NKVD. Dovtedajší život tohto dobrodruha, ktorý našiel napokon úspech v slobodnom spisovateľskom povolaní by pravdepodobne vydal na samostatný román. Sám bol totiž súkromným detektívom a jeho prax mu poslúžila k tomu, aby sa na čas stal jedným z najobľúbenejších autorov detektívnej a kriminálnej prózy vo svojej vlasti. Venoval sa aj historickým románom a v o niečo menšej miere sa pohrúžil i do oblasti mágie, okultizmu a nevysvetliteľných javov, téme, ktorá ho očividne fascinovala, ako je patrné aj z tejto knihy. Ak je spisovateľ podkutý v tejto sfére nadprirodzena, celkom iste mu to príde vhod aj pri vytváraní fabulačných schém svojich beletristických diel. Ešte väčšmi mu poslúžili skúsenosti a zážitky zo svojej bývalej práce, a tak sú viaceré jeho romány, údajne i tento, inšpirované prípadmi, ktoré vyšetroval. Takže je zrejme aj súkromné očko, Den - hlavný hrdina knihy je skutočne všetkými masťami mazaný detektív, ktorý má rovnako istý a pohotový úsudok, ako má istú i pohotovú ruku pri streľbe - romantizovanou podobou svojho stvoriteľa. Poďme si teraz ale priblížiť samotný príbeh.

S jedným prípadom lúpežnej vraždy si Den nevie rady, chýbajú akékoľvek dôkazy a vyšetrovanie uviazne na mŕtvom bode, navyše ho jeho starý priateľ poprosí o pomoc v nanajvýš chúlostivej situácii: na sídle v jeho statku straší. V istej diabolskej izbe, kde malo dôjsť k dávnemu zločinu sa dejú vskutku diabolské úkazy. Počuť odtiaľ zvuky, zjavujú sa tu zlovestné zelené oči, prízrak rozpráva démonickým hlasom, dokonca akási neviditeľná ruka zaútočí na účastníkov seansy. V takejto situácii sa Den rozhodne na istý čas opustiť Varšavu, aby prišiel celej tej desivej záhade na kĺb.
Nebudem vám vyzrádzať či sa jedná o rýdzu detektívku, kde zdanie klame a zdanlivo nadprirodzené sa vysvetlí racionálne, ako trebárs v preslávenom prípade Sherlocka Holmesa Pes baskervillský či Upír v Sussexe alebo tu budú zakomponované fantastické prvky a dočkáme sa akéhosi okultno-detektívneho mixu v znamení poviedok o lovcovi duchov Thomasovi Carnackim z pera Williama Hope Hodgsona či "doktora neskutočna" menom John Silence od Algernona Blackwooda. Nechajte sa prekvapiť. Ja som bol prekvapený celkom príjemne.

Tak už nám ostáva zodpovedať iba otázku či nám táto kniha priveľmi nezostarla a ako zapôsobí na dnešného čitateľa. Áno, síce zostarla, ale nie priveľmi, navyše to takému milovníkovi starých dôb i literatúry dávno minulej, ako som ja, vôbec nevadí. Sú tu iste pasáže, ktoré pôsobia dokonca zastaralo, melodramaticky a niekomu možno vyčarujú zhovievavý úsmev na tvári, ale na druhej strane sú tu i miesta, a že je ich dosť, ktoré vyznievajú prekvapivo moderne a veľmi dôležité je to, že sa kniha ľahko číta a priam vás núti, aby ste pokračovali v čítaní stále ďalej a ďalej. Je to jednak spôsobené tým, že spisovateľ píše pútavo a vybral si príťažlivú tému, a tiež vie dostatočne napínať čitateľa a dávkuje mu rôzne odhalenia pozvoľna a v správnych intervaloch, aby si udržal jeho stálu pozornosť. Autorovi sa tiež podarilo namiešať výborný žánrový koktejl, čiže sledujeme detektívnu líniu príbehu prekladanú hororovými vsuvkami a romantickými momentmi, ktoré sa striedajú s dobrodružnými. Svojím spôsobom sa dá povedať, že Wotowski dokázal vytvoriť dokonalý exemplár oddychovej literatúry. Rozhodne nie je pravda, čo sa píše v doslove, že by dnes kniha mohla slúžiť predovšetkým ako študijný materiál k tomu, ako sa vyvíjal detektívny žáner v priebehu čias. Predovšetkým sa táto kniha dobre číta a to je napokon jej najväčším lákadlom.
Ja jej vytknem iba jedno vyložene slabé miesto. Je síce len jedno, ale o to viac ma hnevalo. Hlavný hrdina si necháva indície a dôkazy pre seba a potom ich súka z rukáva. Napokon síce všetko vysvetlí, ale čitateľ nemá možnosť sledovať postup vyšetrovania a logická hra o odhaľovaní páchateľa, akú poznáme z klasickej detektívky sa nekoná, tu má čitateľ šancu iba vtedy, ak má mimoriadne vyvinutú intuíciu, alebo ešte lepšie pokiaľ je jasnovidec...


(kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Európa)

Robert E. Howard

Robert E(rvin) Howard (1906 - 1936)

Len skutočne veľmi málo ľudí môže o sebe prehlásiť, že významne obohatili populárnu kultúru. Robert E. Howard to o sebe povedať môže. Teda mohol by, keby sa toho dožil. Podobne ako mnohí iní, a ako i jeho nemenej vplyvný priateľ a spisovateľský kolega H. P. Lovecraft, sa celosvetovej slávy dočkal až posmrtne. Napriek dielčím úspechom, mu tragický a predčasný koniec nedovolil vychutnať si skutočný masový záujem o jeho dielo, ktorý prepukol v 60. rokoch a v neoslabenej podobe pretrvával až do rokov deväťdesiatych. V trochu menšej miere však trvá dodnes a dovoľujem si zaprorokovať, že nevymizne, a že jeho výtvory ostanú natrvalo vpečatené do pomyselnej siene slávy ľudskej fantázie. Aj tí, ktorým autorovo meno nič nehovorí, zbystria, keď započujú mená jeho literárnych hrdinov. Solomona Kanea, Kulla či toho naznámejšieho - barbarského dobrodruha z Cimmerie Conana. A tak bude zachmúrený bojovník Conan navždy sedieť na svojom tróne, v panteóne, ktorý zdieľa spolu s Tarzanom, Sherlockom Holmesom, Batmanom, Jamesom Bondom či Troma mušketiermi...

A to nespomínam, že Howard bol (pravdepodobne) prvým, kto skombinoval western s hororom, a že bol (nespochybniteľne) prvým, kto písal drsné akčné fantazijné príbehy so strašidelnými prvkami, neskôr nazvané sword & sorcery, teda meč & mágia. Takto stál Conan po boku hobbita Bilba pri zrode fantasy - minimálne v podobe, v akej žáner poznáme dnes. Spolu s Tolkienom je Howard najvýznamnejším formovateľom tohto svojbytného literárneho prúdu a v širšej miere i kultúrneho fenoménu. Trochu nesprávne (to preto, lebo aj títo páni sa nechali inšpirovať svojimi predchodcami) tak možno konštatovať, že dvaja veľmi rozdielni ľudia, ktorí o sebe navzájom ani netušili - na jednej strane distingvovaný profesor a intelektuál a na strane druhej samorast s dušou divocha, dvaja veľmi rozdielni spisovatelia - jeden sofistikovaný lingvista a jeden vášnivý rozprávač, zanechali po sebe fascinujúce diela, navzájom tak veľmi odlišné - jedno je umelecky vycibrené, jazykovo i myšlienkovo neuveriteľne bohaté, druhé stavia na náruživej a strhujúcej akcii a ponurej atmosfére. Hobbit alebo Cesta tam a zase späť a Hodina draka, dva veľké stavebné kamene žánru fantasy... A ešte donedávna platilo, že takmer každý autor fantasy kníh, ktorý niečo znamenal si veľmi rád "strihol" svoje howardovské dobrodružstvo a mnohí pridali do viac ako bohatého a stále sa rozširujúceho radu Conanových neuveriteľných zážitkov novú knihu. Rezonujú medzi nimi mená ako Poul Anderson, Karl Edward Wagner či Harry Turtledove. Na Slovensku napríklad úspešný Červenák. Nás však bude teraz zaujímať predovšetkým Howardov prínos pre strašidelnú literatúru, ktorý bol tiež nemalý.

Keď pred samovraždou Howard zanechal v písacom stroji dvojveršie z básne Violy Garvinovej, určite netušil, že neskôr prepukne globálny záujem o jeho osobu i dielo...

All fled, all done, so lift me on the pyre; 

The feast is over and the lamps expire. 

Všechno odešlo, všechno už je pryč, tak položte mne na oltář;
je po slavnosti a lampy ztlumili svou zář.

Životopis:

Robert E. Howard sa narodil v texaskom mestečku Peaster. Jeho rodina sa potom často sťahovala, kým natrvalo nezakotvila v Cross Plains. To ostalo autorovým bydliskom až do jeho smrti. Drsné prostredie Texasu, ktorý mal ešte v živej pamäti posledné dni Divokého západu nepochybne veľmi ovplyvnilo názory i životnú filozofiu budúceho spisovateľa, ktorý si nadovšetko cenil osobnú odvahu a ľudskú nezdolnosť. Rodičia malého Howarda všemožne podporovali a na jeho imagináciu museli mocne zapôsobiť fantastické príbehy, ktoré mu otec rozprával spolu so strašidelnými historkami, ktorými zas dráždila jeho fantáziu černošská slúžka. Keď sa dostal k jednému z obľúbených pulpových magazínov tej doby, ktorý bol zameraný na dobrodružnú prózu, bol okamžite očarený a svoju budúcnosť pred sebou uvidel v jasných farbách: stane sa profesionálnym spisovateľom. Netrvá dlho a posiela do magazínu svoju poviedku. Bol však ešte primladý a neskúsený, zatiaľ čo jeho ambície boli priveľké. Na úspech si ešte musí nejaký čas počkať. Treba začať skromnejšie, a tak sa prvá poviedka, ktorú Howard uverejnil objaví v školskom časopise. S učiteľkami angličtiny je zadobre a začínajúcemu spisovateľovi pomáhajú pri jeho prvých literárnych krôčikoch. Po skončení strednej školy nejaví prílišný záujem o to, aby pokračoval v inštitucionalizovanom vzdelávaní. Namiesto toho sa plánuje živiť písaním príbehov. Prečo? Jednoducho miluje príbehy, je perfektný a rodený rozprávač a túto svoju schopnosť uplatňuje pri stretávaní s priateľmi, ktorí si môžu byť istí, že zakaždým ich svojimi výmyslami zaujme, pobaví i vystraší. Neváha tiež vyhľadávať pamätníkov a sám si vždy rád vypočuje spomínanie na "Starý západ". Tvrdí, že nijaké iné povolanie mu neumožní byť samému sebe pánom, nič iné mu neposkytne toľko slobody. Písať začína v detskom veku (ďalšia podobnosť s Lovecraftom), už spomínanú prvú poviedku uverejňuje, keď má 15 a v osemnástich publikuje už do oficiálneho magazínu za honorár. Na to, aby ho písanie uživilo je ale ešte stále priskoro a je nútený vystriedať celý rad "podradných" zamestnaní od stenografa až po typ práce, ktorý by sme dnes nazvali čašník a barista. Hrozí, že ak neprerazí, bude sa musieť dať na dráhu účtovníka. Ale on predsa len prerazí! O pár rokov už obrovské množstvo časopisov zásobuje obrovským množstvom poviedok a sem-tam sa podarí i nejaký ten román na pokračovanie. Howard miluje tiež poéziu, vo veľkom ju číta i píše, ale väčšina magazínov tej doby vypláca honorár za počet slov a nie hneď po tom, čo text prijmú, ale až vtedy, keď je skutočne uverejnený, takže sa mladý autor musí dvojnásobne sústrediť na tvorbu prózy. Píše rýchlo a zanietene, k veľkej nevôli svojich susedov má vo zvyku zároveň s ťukaním do písacieho stroja dej i nahlas predčítavať, jednotlivými bojovými pasážami a akčnými sekvenciami sa necháva tak strhnúť, až ich kričí. Ostatní obyvatelia malomesta už dávno pokladajú Howarda za zvláštneho čudáka. Časom publikuje v mnohých magazínoch svojej doby, niektorých slávnych a renomovaných, ďalších zas pomerne obskúrnych a dávno zabudnutých. Jeho meno sa ale najviac spája s prelomovým časopisom Weird Tales, jedného z prvých periodík na svete, ktoré bolo špecializované na fantasy a horor. Nepretečie veľa času a spolu s autormi ako Lovecraft či Seabury Quinn, patrí medzi najžiadanejších prispievateľov. Neskôr sa k týmto, čitateľmi mimoriadne vyhľadávaným spisovateľom, pridá aj C. A. Smith a dnes je trojica autorov Lovecraft, Howard a Smith považovaná za ľudí, ktorí neuveriteľnou mierou ovplyvnili literárnu fantastiku. Trojicu nespája len kolegialita, ale aj vzájomné sympatie, ktoré prerastú do kamarátstva a ohromne plodnej korešpondencie. Howard si dopisuje s mnohými autormi, vymieňajú si rady ohľadom svojej profesie, ale i názory na literatúru, umenie, a všetko, čo im len napadne a príde na myseľ. Je to práve Lovecraft, s ktorým ho spája blízke priateľstvo, a ktorý ho veľmi ovplyvní, v menšej miere sa ale recipročne necháva ovplyvniť aj sám Lovecraft. Howard zakrátko patrí k neformálnemu "Lovecraftovmu krúžku" obdivovateľov a ním inšpirovaných autorov. Howard Phillips Lovecraft a Robert Ervin Howard sú čítaní dodnes a v dnešnej dobe doslova na celom svete. Keď vlastnou rukou zahynie ten, ktorý má priezvisko Howard, píše krásnu spomienkovú esej ten, ktorý je Howard krstným menom. O rok neskôr ale umiera na rakovinu aj ten a Clark Ashton Smith sa na dlhú dobu literárne odmlčí. Weird Tales prichádza o svojich najmilovanejších prispievateľov a končí sa jedna éra, ktorá vojde do legiend...
Vráťme sa ale ešte do obdobia, kedy je Howard na vrchole tvorivých síl. Má vtedy ohromný žánrový záber, ale jeho príbehy, z ktorých vyložene vystupuje fyzická akcia a pred očami čitateľa sa div že nezhmotňuje v epické výjavy osobného hrdinstva a spektakulárnych krvavých bitiek a zápasov, sú neprehliadnuteľné a jednoznačne pomenúvajú svojho autora, aj keď sa pre nadprodukciu poviedok niekedy uchyľuje k pseudonymom. Špecifické je pre neho aj vytváranie postáv antihrdinov, ktorých obsadzuje do svojich nespočetných pôsobivých príbehov. Sú to muži (v malej miere i ženy), čo sa rozhodne nedajú označiť za typických "klaďasov". Sú tvrdí, niekedy až suroví, nezriedka využívajú násilie ako legitímny prostriedok k dosiahnutiu svojich súkromných zištných cieľov, napokon sa ale vždy pridajú na stranu dobra, avšak akosi mimovoľne a až keď ide do tuhého. Takému Conanovi sú vyššie morálne ciele neznáme, jeho krédom je boj, ženy a víno, a to presne v takomto poradí. Žije pre vzrušenie z dobrudružstva. Vďaka tomu, ale i mierou brutality i erotického iskrenia, pôsobili vo svojej dobe tieto poviedky šokujúcim dojmom. Krivdili by sme ale autorovi, keby sme tvrdili, že tomuto vďačí za úspech. Ten mu sprostredkoval najmä prirodzený a rokmi trénovaný rozprávačský talent. V tých časoch je magazínový trh roztrieštený a niekedy až absurdne špecializovaný. Nielenže je jeden časopis zameraný na dobrodružný žáner a ďalší trebárs zas na detektívny, ale napr. taký Oriental Stories, ako je jasné už z názvu, bol vymedzený tematicky či miestom, kde sa odohrávali príbehy v ňom uverejnené. Pre ešte striktnejšie zameranie spomeňme napríklad Ghost Stories, časopis pozostávajúci výlučne z príbehov o duchoch či Fight Stories, ktorý bol programovo venovaný príbehom z boxerského prostredia. V každom z týchto časopisov sa objavil nejaký príspevok od Boba Howarda. Ten objavuje stále nové a nové odbytiská pre svoje prózy. Ak je nejaká poviedka odmietnutá, ponúkne ju inde, prípadne upraví a prepíše. Takto vznikajú rôzne verzie originálneho príbehu alebo variácie na jeden námet. Howard píše nielen dobrodružné prózy situované do exotických miest či minulých historických epoch a akčné fantasy príbehy a horory, prípadne ich rôzne kombinácie, ale darí sa mu i vo westerne a športových boxerských príbehoch, skúša to s detektívkou, dokonca s humornou či erotickou prózou. Prvého väčšieho úspechu sa dočká s historickými dobrodružstvami, často s fantazijnu prímesou, kde vystupuje puritán Solomon Kane kážuci slovo božie rapierom, dýkou a pištoľami a humorne ladenými akčnými eskapádami boxera a námorníka Steva Costigana situovanými do Howardovej súčasnosti. A napokon sú tu podmanivé príbehy barbarského bojovníka a neskôr kráľa Conana odohrávajúce sa v mýtickej predhistórii plnej kúziel, príšer a desivých protivníkov. Tesne pred smrťou sa naplno a takmer exkluzívne začína venovať westernu. Zdá sa, že s westernom konečne uspeje aj na knižnom trhu. Kniha nakoniec vychádza, to už je Howard však rok mŕtvy...
Kritici sa dodnes nevedia zhodnúť na tom či Howard produkoval remeselne dobre zvládnutý brak alebo zvláštne pôsobivé príbehy plné pútavej akcie a poetiky. Čitatelia si tým ale nemusia lámať hlavu, pretože už po pár riadkoch sú strhnutí živelným vírom rozprávania. Howard mal možno ako spisovateľ mnohé chyby, ale určite nenudil a mal aj mnohé silné stránky, pre ktoré sú jeho príbehy stále rovnako uhrančivé.
Howard bol aj náruživým a veľmi rýchlym čitateľom. Doslova hltal knihy a to nielen beletriu. Čo sa ale krásnej literatúry týka, rovnako rád si prečítal dobrodružnú knihu, ako i významné diela svetového románu. Jeho priatelia hovorievali, že mal takmer fotografickú pamäť a báseň dokázal predniesť už po pár prečítaniach. Intelektuálna sféra však tvorí len časť jeho záujmov. Z jeho próz je zrejmá až posadnutosť fyzickou akciou a nie je preto prekvapením, že posilňoval a amatérsky boxoval. Ako pravý Texasan, vlastnil revolver a nebránil sa ani moderným výdobytkom techniky, kúpil si auto, na ktorom rád vyrážal do okolia. Jeho priateľka, zrejme jediná Howardova vážnejšia známosť, ktorú mal, keďže romantickým dobrodružstvám vo svojom živote nevyhradil prakticky žiaden priestor, spomínala ako pri jednej prechádzke Howard zastavil auto, vytrhol revolver a vydal sa na postriežku, aby mohol čeliť domnelým a neexistujúcim nepriateľom. Samozrejme, že to bol veľmi zvláštny vzťah, výborný námet pre ozaj netradičný romantický film, ktorý sa objavil o desaťročia neskôr, a kde úlohu jeho niekdajšej lásky stvárnila Renée Zellweger. Z vyššie zmienenej udalosti vyplýva aj tienistá stránka spisovateľovej osobnosti. Nevedel a možno ani nechcel rozlišovať medzi vlastnými vybájenými príbehmi a realitou, mal prchkú a vznetlivú povahu a psychické problémy. Vysníval si svet plný nástrah a nebezpečenstiev, ktoré musel hlavný hrdina prekonávať, kde bol každý deň nikdy nekončiacim bojom o prežitie, svet plný exotických a tajuplných miest, obávaných protivníkov, hrozivých monštier, ale aj krásnych milujúcich žien. O takomto niečom sníva chlapec, ktorý vyrastie, ale mentálne možno nikdy úplne nedospeje. Chvalabohu! Inak by sme nemali tieto dychberúce príbehy!
Realita vie byť ale ešte drsnejšia, než tie najdrsnejšie Howardove príbehy... Jeho matka, na ktorú je citovo veľmi naviazaný, má celý život problémy s tuberkulózou a teraz je na tom zdravotne veľmi zle. Upadá do kómy. Keď sa jej syn dozvedá, že nie je šanca na zlepšenie, vyberie svoj revolver a jediný krát vystrelí na človeka. Je ním on sám. Na rozdiel od svojich hrdinov obracia hlaveň voči sebe.
Snáď sa jeho duch dostal do svetov, ktoré si vysnil...

"Věz, ó princi, že o čase, který uplynul mezi rokem, kdy oceány pohltily krásnou Atlantis spolu s ostatními skvostnými městy a zeměmi a mezi lety, v nichž synové Aryasovi počali svůj vzestup, se nikomu ani nesnilo. Tenkrát zářící království zdobila tvář zemskou jako hvězdy zdobí tvář noční oblohy."

pretože:

"Co jiného je smrt než přechod věčností a plavba přes kosmické oceány?"


fotogaléria:

(pôvodný Conan na obálke časopisu Weird Tales)

(slávna maľba Conana od  Franka Frazettu, ktorá de facto odštartovala tradíciu fantasy cover artov)

Černý kámen

Ak máte záujem oboznámiť sa s Howardovou tvorbou, máte k dispozícii pomerne dosť poviedkových zbierok, ktoré boli preložené do češtiny (niečo sa objavilo aj v slovenčine!), ale väčšinu z tejto väčšiny zaberá hrdinská fantasy, kde bol Howard takpovediac doma. Iste, aj v jeho príbehoch radiacich sa k pútavému fantazijnému subžánru "meč a mágia" je hrozivých momentov požehnane, ale výberov z autorovej tvorby, ktoré pozostávajú výlučne zo strašidelných príbehov nie je zas až tak veľa. Dnes sa pozrieme na tretiu takúto knihu a v poradí poslednú, ktorá vyšla. Ako to už pri takýchto výberoch býva, niektoré poviedky sa nutne musia opakovať, a to napriek tomu, že Howard po sebe zanechal desiatky - a tým nemyslím tridsať či štyridsať próz, ale stovky(!) ukážok svojho hektického a vášnivou láskou naplneného rozprávačstva - príbehov, a tak je z čoho vyberať, ale jednoducho niektoré sa zvyknú obchádzať a iné sú zas tak extrémne populárne, že nemôžu chýbať v nijakej antológii, takže sa objavujú stále dokola. Nevyhla sa tomu ani táto kniha, no i tak tu objavíte poviedky, ktoré dosiaľ neboli u nás publikované. Zaujímavé je aj to, že mnohé, ba asi väčšina z príbehov sa dá priradiť k tomu, čo je dnes označované ako lovecraftovský horror, čiže táto zbierka sa uchádza aj o priazeň fanúšikov "podivného pána z Providence". Viaceré z týchto poviedok prispievajú k Lovecraftovej mytológii a nielenže si z nej veľa požičiavajú, ale aj ju obohacujú. Howardovým vkladom je zapovedaný zväzok nesúci názov Unaussprechlichen Kulten, teda Bezmenné kulty, ktorý je známy aj ako Čierna kniha. Nápad je zjavne vymodelovaný podľa Lovecraftovho Necronomiconu, Knihy mŕtvych mien, ale treba počítať s tým, že Howardovi hrdinovia sa zvyčajne nenechajú bezradne drviť "kozmickým desom", ale čelia mu tvárou v tvár. A tak po dvoch výberoch Lovecrafta V horách šílenství a Stín nad Innsmouthem od vydavateľstva Laser books vstupujeme tretí raz do edície Klasická díla hororu...
Dámy a páni, čakajú na Vás hrôzy, ktoré prináša zlovestný artefakt menom

Černý kámen (Beyond the Borders and Other Stories) - Robert E. Howard

Obyvatelé podhrobí (Dwellers under the Tomb)
Dvaja priatelia sú vyrušení zo spánku na smrť vydeseným susedom, ktorí tvrdí, že ho máta prízrak jeho nedávno zosnulého brata. Spolu sa rozhodnú túto pekelnú záhadu vyriešiť. To ešte netušia, že rozriešenie bude príšernejšie než čokoľvek, čo by sa im prisnilo v tých najhroznejších snoch.

Úvodná poviedka je veľmi dobrá a vyvinie sa v niečo úplne iné, než čitateľ spočiatku očakáva. Opäť sa v nej stretneme s odpudivou rasou, ktorá sa utiahla do podzemia a degenerovala v čosi neľudské. Netvrdím, že je lepšia než Lid z temnot či dokonca Červi země. Ale hoci podobná, je iná a je dobrá. A to je hlavné!

Enlilův hlas (The Voice of El-Lil)
Exotický dobrodružný príbeh z čiernej Afriky o stratenej rase a ich prazvláštnom a hrozivom tajomstve. Dvaja dobrodruhovia putujú za zvláštnym vábivým zvukom, ktorý sa rozlieha z hlbokej džungle...

Tento typ príbehov do literatúry priniesol H. R. Haggard a ostatní autori ako Burroughs, ale aj Howard ďalej s úspechom používali. Až na jeden fantazijný prvok je to čisté pulpové dobrodružstvo, čo vôbec nie je zlé, takéto niečo čitateľovi vždy dobre padne, ale žánrovo do tejto zbierky nezapadá.
 

Děti noci (The Children of the Night)

Partia intelektuálov si príjemne kráti čas filozofovaním, ale jeden predmet z dávnej minulosti vrhne na neškodný pokec priam vražedný tieň.

Táto poviedka je zaujímavá asi len tým, že sa v nej prvý raz stretávame so zlopovestnou Čiernou knihou šialeného okultistu von Junzta. Áno, autor tu použil svoj obľúbený prvok prelínania časových dejov, teda dávnej minulosti a súčasnosti, dočkáme sa i nejakých tých barbarských bojov, ale tempo poviedky je príšerne spomalené vďaka Howardovmu pseudohistorizovaniu a úvahami o rasách. Vnímam to tak, že mal na to slabosť, vo svojich príbehoch má často takéto úvahové pasáže, ale v tejto poviedke sa táto slabosť ukazuje byť slabinou. Ide to jednoznačne na úkor deja, ktorý ani sám osebe nie je nijako výrazný. No to nevadí, veď je to jediná slabá poviedka v zbierke.

Černý kámen (The Black Stone)
Hlavný hrdina sa rozhodne pátrať po tajuplnom artefakte opradenom strašnými povesťami, ktorý sa má údajne nachádzať na málo prístupných miestach v uhorských horách...

Keď sa Howard podujal písať príbehy v duchu svojho priateľa Lovecrafta, v tých najlepších pokusoch sa mu dokázal vyrovnať. Táto poviedka sa zvykne označovať za najlepší lovecraftovský horor, ktorý nenapísal sám Lovecraft. Nájdeme tu zlovestný artefakt zrejme nepozemského pôvodu, desivého obyvateľa z iných vesmírnych sfér a jeho degenerovaných uctievačov, skrátka poriadnu porciu hrôzy, ktorá útočí na telo, no predovšetkým na myseľ a dušu. Je to veľmi dobrá poviedka, to je bez pochýb, ale ešte lepšia je podľa mňa nasledujúca:

Netvor na střeše (The Thing on the Roof)

Pátranie po informáciách obsiahnutých v obskúrnej a ťažko zohnateľnej knihe smeruje k fyzickému pátraniu po stratenom chráme v džungliach mezoameriky, kde sa má údajne nachádzať poklad nevýslovnej ceny.

Milý čitateľ, teraz si dostal jednu z najlepších poviedok od Lovecrafta, ktorú sám Lovecraft nenapísal... Touto prózou si Howard prepožičiava viaceré ingrediencie z Lovecraftovej mytológie, ale sám do nej aj prispieva. Je to jedna z mojich najobľúbenejších poviedok v tomto podžánri strašidelnej literatúry, kde (až na záver) nepocítime vyložene des, ale vieme, že niečo je v neporiadku, v sakra veľkom neporiadku, a že hrdina má problém, z ktorého ho nevysekajú ani všetci svätí a nezadržateľne smeruje k záhube...

Démon prstenu (The Haunter of the Ring)

Protagonista príbehu je bezradný, jeho milovaná a aj milujúca manželka sa ho už tretíkrát pokúsila zavraždiť... Aby to bolo všetko ešte zlovestnejšie; podľa všetkého vôbec nemá zločinné úmysly, ale koná tak akoby ju posadlo neznáme zlo...

Tretí príbeh po Obyvateľoch podhrobia a Deťoch noci, kde sa stretávame s dvojicou priateľov Conradom a Kirowanom a aj tento raz sa zapletú do hrôzostrašného okultného dobrodružstva. Poviedka ma veľmi bavila, mala spád, dobrú nosnú tému, pamätihodné momenty a silné vyvrcholenie. Je dôkazom, že či už Howard zasadil svoje príbehy do historického rámca alebo ich situoval do svojej súčasnosti, takmer vždy vedel namiešať dobrý žánrový koktejl. 

Dermodova zhouba (Dermod´s Bane)

Hlavný hrdina uteká pred veľkým žiaľom zo smrti svojej milovanej sestry tak, že sa rozhodne navštíviť kraj svojich predkov. Stretáva sa pritom s prízrakom dvojakého charakteru...

Veľmi pekná kratšia poviedka, ktorá nevyznie tradične "howardovsky", ale môže sa hrdiť pôvabom, poetikou, atmosférou a silným koncom.

Hrob mi nekopejte (Dig Me No Grave)

Čudesný závet práve zosnulého nechvalne známeho okultistu obsahuje podivné inštrukcie... Vykonávatelia poslednej vôle sa ich chystajú naplniť.

Táto poviedka bude pre viacerých možno vrcholom zbierky, lebo je to naozaj mimoriadne funkčná kombinácia okultného a lovecraftovského hororu na jednej strane a na strane druhej sa jedná o starú dobrú faustiádu. U mňa trochu zráža hodnotenie typicky lovecraftovské vŕšenie prívlastkov. Je tu však aj niečo iné typicky lovecraftovské (a aj howardovské) a rozhodne pozitívne - atmosféra, čo by sa krájať dala!!! Zhasnite svetlá, zapáľte sviece a čítajte!

Aššurbanipalův plamen (The Fire of Asshurbanipal)

Dvaja dobrodruhovia, Američan a Arab striedavo utekajú a bojujú s berberskými banditmi a pokúšajú sa nájsť opustené legendárne mesto postavené v dávnych dobách, ktoré sa podľa nejasných správ má nachádzať stratené kdesi v púšti a ukrývať zvláštny drahokam - poklad obrovskej ceny. Miestni obyvatelia sa mestu zďaleka vyhýbajú a tvrdia, že drahokam niekto alebo skôr NIEČO stráži...

Toto je niečo skutočne výborné, príbeh, ktorý vás zaujme tak, že zabudnute na okolitý svet, no po prečítaní na príbeh už nikdy nezabudnete. Bez preháňania jeden z najlepších dobrodružných a tajuplných príbehov, čo som kedy čítal! Je to zábavnejšie a strhujúcejšie než dobrodružstvá Indiana Jonesa na filmovom plátne. A podobne ako v eskapádach Indiana Jonesa, i tu sa dočkáme v závere podmanivého fantastického prvku. A hororu! Síce až v úplnom závere, no o to strhujúcejšie to na čitateľa zapôsobí!

Kobra ve snu (The Cobra in the Dream)

Cestovateľ a dobrodruh je trýznený neobyčajne živým snom, ktorý je možno niečím viac ako len ozvenou minulosti a prežitých útrap...

Poviedka, ktorá spracúva rovnakú tému ako príbeh Hadí sen, viac toho vysvetľuje a je väčšmi dejová, avšak i slabšia, než jej známejšia verzia. Stále však schopná poviedka!

Nestvůrný kopytnatec (The Hoofed Thing)
V mestskej štvrti záhadne miznú domáce zvieratá. Ale to je len začiatok, neskôr sa začnú strácať ľudia... Majú tieto nevyriešené zločiny spojitosť s novým tajuplným susedom? Je to azda maniak? Skutočnosť však bude oveľa strašnejšia.

Áno, dopredu vieme, čo sa stane, a ak poznáme Lovecraftovu tvorbu, konkrétne napríklad Hrôzu v Dunwichi, poviedka nás nemá šancu prekvapiť svojou pointou. Čím nás ale prekvapí, to je jej pôsobivosť. Áno, určite je napísaná podľa vzoru Dunwich, lenže je snáď ešte lepšia, a tam, kde sa končí Lovecraft a začína Howard, tam kde hrdina vezme do rúk meč - pretože aj v tridsiatych rokoch 20. storočia, v ére palných zbraní, funguje na démonov najlepšie stará dobrá oceľ vedená svalnatou rukou autorovho hrdinu - začína sa to pravé dobrodružstvo. V tomto prípade dobrodružstvo skutočne desivé. Poviedka je krásnou ilustráciou toho, v čom si boli obaja Howardovia podobní, ale hlavne v čom sa odlišovali. Na záver už len toľko, že táto poviedka sa mi z celej zbierky páčila najväčšmi (prihliadam ale na to, že niekoľko vynikajúcich som už predtým poznal, a tak pre mňa neboli prekvapením)


A verdikt k zbierke? Je veľmi dobrá! Či sa len s tvorbou autora zoznamujete, alebo si chcete doplniť zoznam jeho dosiaľ neprečítaných poviedok, určite po nej siahnite. Pre fajnšmekrov je ale vhodnejší dvojzväzkový výber, ktorý som recenzoval minule.

(kniha vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Laser books)

 

(ilustrácia k poviedke Černý kámen, ktorá sa objavila v americkom vydaní)

Zpátky do temnoty

V druhej časti výberov strašidelných príbehov R. E. Howarda sa stretneme s dlhými poviedkami, pričom niektoré majú v doslovnom zmysle tohto termínu "epickú šírku" a podaktoré z nich sú i rozdelené na kapitoly, čo býva zvykom hlavne pri dlhších prozaických útvarov. Tu sa autor už jasne vyprofiloval a až na jeden čistokrvný horor - skutočne jeden z najlepších amerických hororov, ako sa píše v anotácii (a podľa mňa jeden z najlepších celosvetovo), ide o príbehy, ktoré majú bližšie k fantasy žánru sword & sorcery, teda meč a mágia, ktorý Howard de facto založil. Ako už samotné označenie napovedá, jedná sa o drsné fantazijné príbehy plné bojov a kúziel, pričom však obsahujú významnú hororovú vložku. Či už sú to príbehy s kráľom Kullom, barbarom Conanom z Cimmerie alebo puritánom a dobrodruhom Solomonom Kaneom, takmer v každej próze sa spolu s hrdinami stretnete zoči voči nadprirodzenej hrôze. Aj keď v tomto výbere nenájdeme príbehy vyššie menovaných a najznámejších spisovateľových hrdinov, sú to typické Howardove postavy: neohrození, divokí muži bez bázne, nie však už tak bez hany...
Tak sa ráčte začítať do príbehov, ktoré vám vyrazia dych a prinútia vás pri čítaní od rozrušenia vstať z postele či zo stoličky a prežívať ich takmer na vlastnej koži!

Zpátky do temnoty (Strašidelné povídky z let 1932 -1936) - Robert E. Howard

Mohyla na ostrohu (The Cairn on the Headland)
Hlavný hrdina je vydieraný jedným slizkým ziskuchtivcom, ktorý využíva jeho znalosti k tomu, aby objavil istú mohylu, do ktorej, zaslepený túžbou po poklade, chce vniknúť. V mohyle sa ale ukrýva niečo, čo by nemalo byť vypustené do dnešného sveta!

Námet je veľmi, veľmi podobný s poviedkou Příšera z mohyly, ktorá sa vyskytla v predchádzajúcom výbere. Tým sa však akákoľvek podobnosť končí. Táto poviedka vyznieva celkom rozdielne, má odlišnú atmosféru, odlišné prostredie, odlišné charaktery, v mohyle číha úplne iná hrozba, a áno - nepôjde tento raz o nič menšie, ako je osud celého ľudstva, je tu zdôraznená historicko-dobrodružná a fantazijná stránka a potlačená hororová zložka, ktorá naplno prepukne až v závere, avšak stojí za to. No niečo majú oba príbehy identické - sú zhruba rovnako dobre a pútavo napísané.

Červi země (Worms of the Earth)
V tomto príbehu navštívime dávnu minulosť, konkrétne Britániu v dobe rímskej nadvlády. Spolu s kráľom Piktov Bran Mak Mornom sa pomstíme samotnému rímskemu miestodržiteľovi, ktorý kruto sužuje pôvodné obyvateľstvo. Keďže na neho "nedosiahne" obyčajnými zbraňami, Bran Mak Morn sa podujme o zdanlivo nemožné - nadviazať spojenectvo s odpornou neľudskou rasou, ktorá obýva podzemie a kolujú o nej strašné zvesti. Účel svätí prostriedky, hovorí sa, ale existujú niektoré nástroje pomsty, ktoré sú príliš strašné, aby sa k nim človek uchyľoval...

Určite jedna z najsugestívnejších Howardových poviedok. Skvelá atmosféra! Pri čítaní vás prestúpi všadeprítomná šeď dávnych pustín Británie a potom aj desivá temnota podzemnej ríše, v ktorej žijú bytosti, čo sú strašným výsmechom evolúcie. Nie, účel skutočne nesvätí prostriedky! Howard veril nie len v evolúciu človeka, hoci šľachtenie civilizáciou vnímal skôr negatívne, pretože zjemnený človek nemá šancu obstáť v boji s prírodou či silnejším barbarským protivníkom, ale aj v evolučný úpadok, ktorý sa prejavuje v rôznych monštrozitách i na fyzickej úrovni. Vo viacerých svojich príbehoch využíval tému degenerovanej rasy, ktorá sa uchýlila do podzemných priestorov a jaskynných komplexov a na evolučnom rebríčku spadli tak hlboko, že sa od ľudí odlíšili nielen výzorom, ale aj zmýšľaním. V minulom výbere bol takýto príbehový sujet použitý v poviedke Lid z temnot a povedal som, že v rámci témy patrí asi k Howardovej najviac vydarenej, to som ale zabudol, akí skvelí sú Červi země...

Arabuův dům (The House of Arabu / The Witch from Hell´s Kitchen)
Cudzinecký žoldnier a významný vojenský vodca, ktorý počas svojich dobrodružstiev zakotvil v Sumere, je sužovaný nepriateľom, proti ktorému je aj jeho meč bezmocný a jeho odvaha je vystavená ťažkej skúške. Niekto ho preklial a poštval na neho najobávanejšieho démona - samotnú Lilith!

V Howardových historických dobrodružných a hrdinských fantasy príbehoch je tento ojedinelý svojím exotickým a podmanivým prostredím, do ktorého dej zasadil. Pozrieme sa do pradávneho Sumeru obývaného žiarlivými bohmi a pomstychtivými démonmi. Čaká nás vzrušujúce a sugestívne stretnutie s odpudivým čarodejom, zostup do domu Arabua, čiže podsvetnej ríše a súboj s démonickými protivníkmi. Všetko by to bolo skvelé, ale keby Howard, podľa mňa, bol démonov tento raz zobrazil trochu ináč, tak konfrontácia s nimi mohla byť desivejšia. Vtedy by bola poviedka dokonalá, teraz je "len" veľmi dobrá.

Údolí červa (The Valley of the Worm)
Zreteľne inšpirovaný Londonovým dielom Tulák po hviezdach, použil Howard námet ciest minulými životmi, kedy smrteľne chorý James Allison zažíva svoje minulé hrdinské inkarnácie. Samozrejme, spravil to po svojom a podľa mojej mienky Londona i predstihol. V tomto príbehu je Allison neporaziteľným bojovníkom Njordom z úsvitu ľudstva, ktorý sa v smrteľnom zápase stretne s obludným "červom", bytosťou, ktorá pochádza z ešte predľudskej éry a terorizuje jeho kmeň. Od tohto mýtického boja sa odvíja celý rad legiend o neohrozených rekoch, ktorí sa postavia proti príšerám a drakom, aby hájili zástavu ľudstva. A moja pripomienka - Howard veľmi šikovne využil zaujímavý fakt, že v germánskych krajinách bolo prastaré označenie draka wyrm či worm, teda doslovne červ. 

Nadrozmerná dávka hrdinstva. V Howardovom podaní nie šľachetne rytierska, ale barbarsky drsná, prekladaná nadprirodzenou hrôzou. Už som aj zabudol ako veľmi je tá poviedka dobrá! Je to esencia toho najlepšieho, čím sa Howard preslávil. Človek čelí nezemskému zlu a musí siahnuť až na dno svojich síl, aby prežil. A ak má vyhrať, nemôže to byť len obyčajný muž, ale človek-zviera. Rozumné zviera s odvahou, srdnatosťou a zúrivosťou väčšou než má rozzúrený panter. S odhodlaním a silou nekonečne väčšou než má bežný syn ľudského rodu.

Holubi z pekla (Pigeons from Hell)
Počas svojich potuliek narazia dvaja priatelia na opustený dom. Pri západe slnka z verandy vzlietne kŕdeľ holubov... Nevedia nič o miestnej legende, ktorá sa k tomu viaže, sú zďaleka. A nevedia ani to, čo vie veľmi dobre čitateľ strašidelných príbehov - za žiadnych okolností neprespávajte v opustených, podozrivo vyzerajúcich domoch!!!

Howard možno nebol literátom - umelcom, ale bol jednoducho výborným rozprávačom, ako dokazoval stále zas a znovu počas svojej krátkej no mimoriadne plodnej spisovateľskej kariéry. Vďaka jeho rozprávačstvu je to jedna z jeho najlepších poviedok a tiež jeden z najlepších hororov, aké kedy vznikli. Strašidelné historky z amerického juhu, černošská mágia, povesti o zombie... mám pokračovať? Nie! Prečítajte si to sami a bojte sa!

Aššurbanipalův plamen (The Fire of Asshurbanipal)
Dvaja dobrodruhovia, Američan a Arab striedavo utekajú a bojujú s berberskými banditmi a pokúšajú sa nájsť opustené legendárne mesto postavené v dávnych dobách, ktoré sa podľa nejasných správ má nachádzať stratené kdesi v púšti a ukrývať zvláštny drahokam - poklad obrovskej ceny. Miestni obyvatelia sa mestu zďaleka vyhýbajú a tvrdia, že drahokam niekto alebo skôr NIEČO stráži...

Na koniec to chce niečo skutočne výborné, príbeh, ktorý vás zaujme tak, že zabudnute na okolitý svet, no po prečítaní na príbeh už nikdy nezabudnete. Bez preháňania jeden z najlepších dobrodružných a tajuplných príbehov, čo som kedy čítal! Je to zábavnejšie a strhujúcejšie než dobrodružstvá Indiana Jonesa na filmovom plátne. A podobne ako v eskapádach Indiana Jonesa, i tu sa dočkáme v závere podmanivého fantastického prvku. A hororu! Síce až v úplnom závere, no o to strhujúcejšie to na čitateľa zapôsobí!


Tak, a prečítali sme druhý, a od tohto vydavateľstva aj posledný výber tých najlepších autorových strašidelných príbehov. Ešte nás, rovnako ako i v predošlej knihe, čakajú dve básne, ktoré ukazujú, že aj v tejto oblasti písal Howard skutočne strhujúce diela. Ak si ich chcete prečítať na jednom mieste, nájdete ich TU.


(kniha vyšla v roku 2011 vo vydavateľstve Albatros a nakladateľstve Plus)

(pôsobivá ilustrácia na prebale amerického vydania zbierky Howardových príbehov, ktorá zachytáva moment z poviedky Údolí červa)

Krok ze tmy

Budeme dnes pokračovať smerom, ktorý sme vytýčili v minulom článku, no prehodíme výhybku z poézie zas späť na prózu. Zameriame sa na strašidelnú tvorbu kráľa pulpovej literatúry, známeho R. E. Howarda. Ten sa síce najviac preslávil ako stvoriteľ fantasy subžánru s názvom meč & mágia so svojím najpopulárnejším exponentom Conanom, no jeho záber bol omnoho širší, od westernu až po humorné príbehy. Neobišiel, samozrejme, ani horor. Bol nepochybne veľmi ovplyvnený Lovecraftom, s ktorým ho spájalo aj osobné priateľstvo, no vo veľkej miere ostáva sám sebou. Jeho vkladom pre žáner bol hlavne vášnivý, živelný rozprávačský talent a vďaka nemu vedel vykresliť nielen sugestívnu atmosféru, ale do svojich strašidelných príbehov vniesol výrazný dobrodružný až akčný náboj. Ale dá sa to aj otočiť a môžeme konštatovať, že do mnohých svojich dobrodružných a fantazijných próz prepašoval nemalú dávku strašidelného. Vzhľadom na jeho naturel a uprednostňovaný typ hrdinu, ktorý sa tiahne naprieč celou jeho tvorbou je príznačné, že protagonisti príbehov, ktorí pochádzajú z jeho pera sú, a to hlavne na pomery literárneho horroru, mimoriadne aktívni. Nečakajú útrpne na desivý koniec a nekrčia sa pod náporom hrôzy, ale postavia sa akémukoľvek nadprirodzenému zlu tvárou v tvár v boji na život a na smrť. A máloktorý z nich predá svoju kožu lacno. Jeho príbehy je dnes možné už považovať za klasiku žánru a aj keď máloktoré prekvapia originalitou námetu či tým, že by dokázali priniesť neočakávané vyvrcholenie, drvivá väčšina z nich sa číta jedným dychom. Môže za to prostý fakt, že Howard postavil silu svojich príbehov na tej najzákladnejšej, bazálnej schopnosti spisovateľa, no v skutočnosti pomerne vzácnej - obyčajnom rozprávačskom talente. Schválne; skúste niektoré z nich pretlmočiť mladším ľuďom pri tlmenom svetle dohasínajúceho táborového ohňa, pričom budete používať autorov jazyk, a zazriete v ich tvárach strhujúci záujem a v očiach odlesky obáv a znepokojenia. V nasledujúcich knihách, ktoré približujú čitateľovi tie najlepšie autorove príbehy, čo boli preložené do češtiny, sa s touto skúsenosťou osobne stretnete. Začnime touto:

Krok ze tmy (Strašidelné povídky z let 1925 - 1932) - Robert E. Howard

Ve Villefèrském lese (In the Forest of Villefère) 

Temným stredovekým hvozdom opradenom zlými povesťami putuje posol a stretáva tajomného cudzinca...

Krátka a jednoduchá a jednoducho napísaná poviedka, ktorá však aj napriek tomu dokáže vyvolať mrazenie. Mňa osobne potešilo, že tu vystupuje vlkolak, lebo okrem toho, že som na nich zaťažený, sa tento upozaďovaný upírí bratranec vyskytuje v literatúre pomerne zriedka, na rozdiel od svojho slávneho príbuzného. Aj keď poviedka dýcha konvenčnosťou, dokáže v závere prekvapiť! Viac neprezradím, nechajte sa prekvapiť aj vy.

A verdikt? Ako úvod môže byť...

Vlčí hlava (Wolfshead)

V rozprávaní predchnutom neuveriteľnými a zlovestnými udalosťami sa stretávame s hrdinom predošlého príbehu a táto próza tak funguje ako jeho pokračovanie i rozuzlenie. Dej sa tento raz prekvapivo presúva na pobrežie Afriky.

Dobrá dlhšia poviedka, ktorá sa začína ako horor a následne sa preklopí do dobrodružnej sféry. Obe jej polohy sú šikovne napísané, vidieť, že Howard bol skutočne zručným rozprávačom. Snúbi sa tu napätie i hrôza, akcia prerastá strašidelnú atmosféru príbehu, tak ako je to u autora typické. A rozhodne zaujme aj ojedinelá a od iných konceptov vonkoncom odlišná podoba vlkolaka.

Hadí sen (The Dream Snake)

Protagonista príbehu líči svojim priateľom desivú nočnú moru, ktorá ho so železnou pravidelnosťou sužuje už odnepamäti. V nej je ohrozovaný monštruóznym hadom. Ale čo keď tento neobyčajne živý sen nie je obyčajným snom?

Mrazivý príbeh dýcha znepokojujúcou, ťaživou atmosférou a nebyť toho, že práve miestami stráca trošku dych, bol by to skvostný strašidelný príbeh. Teraz je "len"  dobrý. Najviac poviedku ocenia tí, ktorí sú či boli sužovaní ťaživými hrôzostrašnými snami. 

Hyena (The Hyena)

Hlavný hrdina má Afriky plné zuby a preto ho v jeho pobyte mimoriadne poteší, keď sa zblíži s jednou pôvabnou beloškou. Lenže má o ňu zjavne záujem aj domorodý šaman, o ktorom sa tvrdí, že má nadprirodzené schopnosti.

Veľmi dobrý drsný dobrodružný príbeh z exotického prostredia "ochutený" korením strachu. Hrôzy kúziel Čierneho kontinentu vám podráždia fantáziu. Ozvláštňujúcim prvkom je tu akýsi "hyenodlak". Príbehy o ľuďoch meniacich sa na zvieratá nie sú vlastné len Európe a netýkajú sa iba vlkov.

Chřestící kosti (Rattle of Bones)

V kratšej poviedke sa stretávame s jedným z najobľúbenejších a najcharizmatickejších Howardových hrdinov Solomonom Kaneom, puritánom šestnásteho storočia, ktorý slovo božie káže svojimi dvoma pištoľami a rapierom. A bojuje proti ľudským i neľudským protivníkom. V tomto príbehu mu cestu skrížia oba typy nepriateľov.

Poviedka, ktorá vás neprekvapí, ale určite zaujme. Aj v príbehoch, ktoré sa nedajú označiť za príliš originálne, si vašu pozornosť autor dokáže zaistiť prostou silou rozprávačstva - akciou a atmosférou. Čo viac si žiadať? Azda len konštatovať, že aj v prípadoch, kedy dobre viete, ako sa všetko skončí, ba aj ako sa bude dej rozvíjať, sa nielenže nebudete nudiť, vy sa budete kráľovsky baviť a občas aj skutočne autenticky báť. V tomto konkrétnom prípade (ne)odporúčam čítať tým, ktorí majú fóbiu z kostlivcov.

Duch Toma Molyneauxe (The Spirit of Tom Molyneaux / The Apparition in the Prize Ring)

Talentovaný boxer - jednoduchý chlap s veľkým srdcom alá taký černošský Rocky, má bojovať o titul. Lenže šampión je rodený zabijak. Proti takémuto súperovi bude možno potrebovať viac ako len výbornú techniku, odhodlanie a srdnatosť. Určite sa bude hodiť i pomoc z onoho sveta...

Jedna z najlepších poviedok v zbierke a azda najkrajšia. Môj osobný favorit. Nie je to len pre skvelo opísanú akciu a veľmi dobre podanú atmosféru, nie je to ani preto, že som fanúšikom boxu, je to azda najväčšmi pre nádherný pátos, pre oslavu nezlomného ducha človeka. S tým duchom sa to dá teraz interpretovať i doslovne. Spojenie športovej a duchárskej poviedky sa len tak nevidí, o to lepšie ale číta.

Casonettova poslední píseň (Casonetto´s Last Song)

Hlavný hrdina dostane zvláštnu zásielku obsahujúci sprievodný list, no najmä gramofónovú platňu. Čo obsahuje nahrávka? Pretože toto nebude dar, ale nástroj pomsty!

Že nemá Howard skutočne originálne námety? Má! Tu je dôkaz, aj keď pomerne ojedinelý. Poviedka pracuje s bravúrnym nápadom a je zaujímavá aj z toho hľadiska, že zapracováva do deja ako dôležitý prvok modernú (vtedy) techniku. Veľmi nevšedný a stále svieži prozaický kúsok!

Dotek smrti (The Touch of Death / The Fearsome Touch of Death)

Aby sa učinilo zadosť starej obyčaji, podujme sa hlavný hrdina stráviť noc s nebožtíkom. Hoci nie je žiaden strachopud s prehnane rozvinutou predstavivosťou, bude to zrejme najdlhšia noc v jeho živote...

Aj keď sa autor zreteľne inšpiroval poviedkou od Ambrose Bierca, a nie je to taký druh hororu, aký by sme od neho čakali, dokázal vzbudiť u čitateľa taký intenzívny pocit strachu, a tak úžasne tento pocit opísať, že vám budú vlasy vstávať dupkom. Takto nám predostrel mimoriadne pôsobivý text, ktorý nie je nič pre slabé povahy.

Nekopejte mi hrob (Dig Me No Grave)

Čudesný závet práve zosnulého nechvalne známeho okultistu obsahuje podivné inštrukcie... Vykonávatelia poslednej vôle sa ich chystajú naplniť.

Táto poviedka bude pre viacerých možno vrcholom zbierky, lebo je to naozaj mimoriadne funkčná kombinácia okultného a lovecraftovského hororu na jednej strane a na strane druhej sa jedná o starú dobrú faustiádu. U mňa trochu zráža hodnotenie typicky lovecraftovské vŕšenie prívlastkov. Je tu však aj niečo iné typicky lovecraftovské (a aj howardovské) a rozhodne pozitívne - atmosféra, čo by sa krájať dala!!! Zhasnite svetlá, zapáľte sviece a čítajte!

Věc na střeše (The Thing on the Roof)

Pátranie po informáciách obsiahnutých v obskúrnej a ťažko zohnateľnej knihe smeruje k fyzickému pátraniu po stratenom chráme v džungliach mezoameriky, kde sa má údajne nachádzať poklad nevýslovnej ceny.

Milý čitateľ, teraz si dostal jednu z najlepších poviedok od Lovecrafta, ktorú sám Lovecraft nenapísal... Touto prózou si Howard prepožičiava viaceré ingrediencie z Lovecraftovej mytológie, ale sám do nej aj prispieva. Je to jedna z mojich najobľúbenejších poviedok v tomto podžánri strašidelnej literatúry, kde (až na záver) nepocítime vyložene des, ale vieme, že niečo je v neporiadku, v sakra veľkom neporiadku, a že hrdina má problém, z ktorého ho nevysekajú ani všetci svätí a nezadržateľne smeruje k záhube...

Příšera z mohyly (The Horror from the Mound)

Neúspešný farmár dúfa, že zvráti svoju neutešenú situáciu, a tak sa rozhodne vniknúť do neďalekej starobylej mohyly, napriek tomu, že ho jeho mexický sused od toho všemožne odhovára. Dúfa totiž, že príde k bohatstvu, ktoré v nej má byť podľa jeho presvedčenia ukryté. Namiesto toho však do sveta vypustí prastaré zlo.

Dámy a páni, napokon došlo aj na upírov. V podaní Howarda to nebude žiaden milovník v peleríne, nijaký elegantný gróf, ale stretneme sa s príšerou, ktorú azda splodila sama noc. A ako už je u Howarda zvykom, hlavný hrdina sa nebude krčiť pod perinou a triasť, ale stretne sa s monštrom v nerovnom boji. A vraj nemôžu staré horory vydesiť dnešného čitateľa. Hlúposť, ktorú Howard vyvracia zas a znovu. Ani tu účinok nedosahuje sofistikovaným literátstvom, ale jednoducho vynikajúcim rozprávačstvom. A to je niečo, na čo sa zvykne v istých odnožiach súčasnej literatúry zabúdať. Pritom ide o základný stavebný kameň každého príbehu...

Lid z temnot (People of the Dark)

Hlavná postava tejto dlhšej poviedky plánuje vraždu. Tak šialene ľúbi istú dámu, že sa rozhodne zlikvidovať svojho soka v láske. Plánuje si na neho postriehnuť v jaskyni, ktorá je opradená istými temnými legendami z dávnoveku...

Viac ako len dôstojné zavŕšenie prvého výberu Howardových strašidelných poviedok. Pomyselné finálne číslo je vo viacerých aspektoch bezkonkurenčné. Tápanie v temnom podzemnom labyrinte. Všadeprítomná tma a záludné číhajúce nebezpečenstvo, strata orientácie a klaustrofóbia, naháňanie a úteky a boj, keď sa hrdinovia otočia a čelia neľudskej hrozbe. Táto poviedka predstavuje esenciálneho Howarda a na jedinom mieste ukazuje silu jeho príbehov, pretože obsahuje všetko to, v čom autor vyniká, pričom úplne vynecháva jeho slabšie miesta. Je to vysoko zážitková zmes hororu, dobrodružnej prózy a cítiť tu i závan čerstvej krvi zbesilej akcie fantazijných príbehov typu meč & mágia, ktoré náš spisovateľ vlastne založil. Dokonca sa stretneme s Conanom, ale ešte nie s tým CONANOM, no s jeho menovcom a charakterovým predobrazom. Podobnú príbehovú fabulu, aká je použitá v tomto texte, zúžitkoval autor viackrát. V ďalších zbierkach, výberoch a antológiách sa s nimi postupne ešte zoznámime bližšie. Tento variant, rozprávajúci o degenerovanej rase žijúcej v skrytosti jaskynného komplexu, mimo ľudskej civilizácie, je ale snáď najpôsobivejší...

(kniha vyšla v roku 2010 vo vydavateľstve Albatros a nakladateľstve Plus)

(Anton Tareev - Solomon Kane)

Tak a toto je koniec jednej veľmi svojráznej a výraznej a rozhodne vysoko nadpriemernej hororovej zbierky. Je to ale len koniec dočasný. Nabudúce sa pozrieme na jej pokračovanie!

Básnické intermezzo V

Roberta E. Howarda pozná skoro celý svet. Aspoň povrchne ako tvorcu Conana a jedného zo zakladateľov modernej fantasy. Ale už naozaj málokto vie, že písal básne. A podotýkam, že sú to krásne básne. Na Čiernej knižnici si predstavíme malú ukážku z nich. A budú temné, a strašidelne ladené - ako inak!

ROZJÍMÁNÍ

Malí básníci opěvují maličkosti:
naději, smích a víru, falešné ctnosti,
milence, kteří splynuli v políbení,
prosté květiny, vadnoucí za setmění.

Velcí básníci píší krví, slzami,
ve žhnoucí bolesti, pokryti jizvami.
Slepě a šíleně sahají do noci,
jen aby změrili hlubiny bezmoci

a ze zátočin, ve kterých šílenství dlí,
k záhubě světa noční můry vytáhli.


DUCH BLAT

Za večera  na rozcestí
naplnil se mu čas:
houpá se na šibenici
havranům napospas.

Zaživa měl na rukou  krev,
nebude klidně spát;
straší na popravčím vrchu
uprostřed pustých blat.

Občas na kraji bažiny
poutníka naleznou;
mrtvýma očima zírá
na hrůzu bezmeznou.

Místní potom vždycky začnou
zahořkle, drsně lát:
"Ten člověk se o půlnoci
potkal s přízrakem z blat."


SYMBOL

Dlouhé věky před Atlantidou, v úsvitu světa černých tmách,
hleděla bledá luna na divné krále a na skutky, z nichž šel strach.
Když černá města rozrazila hvězdné nebe a divné koráby moře klín,
a z hrůzných svatyní, plných mroucích obětí, vinul se hustý dým,
tu hadí hlavu svou pozvedla černá magie, povstalo samo zlo,
až rozhněvaný Bůh přikázal moři, aby třesoucí se zemi zalilo.
Z vichru a vzedmutých vod vyčetli hrůzní králové zkázu svou
a na pahrbku zbudovali sloup: byl symbolem, byl památkou.
Ve věčný sen upadla černá svatyně, vznešená síň, zdobné loubí,
a úsvit hleděl na tichý svět a netknutost modré hloubi.
Dnes všude se tu pachtí lidé; vpostřed svých všedních běd
nic nevědí o příkrovu, jenž před dávnými věky pokryl svět.
Avšak v síních porostlých řasami, v zelených hlubinách,
čekají nelidští králové, až pukne řetěz, jenž je poutá v snách,
a kdesi vprostřed chmurné džungle, na výšině plné kamení,
tyčí se doposud sloup jak tichá hrozba, osudu znamení.
V slepé, černé, kamenné tváři vyrytu má děsivou, neznámou runu,
šklebící se na žhavé tropické slunce, na chladnou leprózní lunu,
a svou zvěst o lidské slepotě a slabosti tu bude hlásat do dáli
až do dne, kdy se z černé propasti samotné peklo vyvalí.
Na jeho dříku totiž psáno jest, ach, pobledlý synu člověka:
"Bývali jsme pány světa a budem zas: toť sudba odvěká."
A temná nastane zkáza všech kmenů země, divé, rudé hoře,
až věky vydají svá tajemství a své mrtvé až vydá moře.


           OTEVŘENÉ OKNO

  Co za prostor a čas ten závoj halí?
    Co za pitvornou, blikající moc?
 Děsí mě obří, prázdná tvář, již v dáli
     v šílené nezměrnosti vrhla noc.


(Básne pochádzajú z kníh Krok ze tmy & Zpátky do temnoty)

(autorom malieb je Frank Frazetta)

Pokoj č. 13

Antológií hororových poviedok nie je nikdy dosť, preto som nemohol obísť ani túto a akonáhle som na ňu naďabil pri pátraní v kníhkupectvách, musel som ju mať. Niektoré skutočnosti na knihe ma viac ako len zaujali. Napríklad knižka sa prezentuje ako akýsi duchovný pokračovateľ v tradícii nastolenej legendárnou knihou Tichá hrůza. Ďalej, až na jednu-dve výnimky, spadajú všetky do kategórie ghost story. Teda nás čaká, opäť až na výnimky, slušná porcia klasických anglických (prípadne amerických) poviedok o duchoch, strašidelných domoch, zjaveniach a predtuchách z atmosférou presiaknutého viktoriánskeho obdobia. To ma veľmi potešilo, stotožňujem sa totiž s tvrdením prekladateľa a editora v jednej osobe Jiřího Hanáka; že najlepšie žánrové práce vznikali na prelome 19. a 20. storočia. Hanák poctil čitateľa aj veľmi pekným a nadšeneckým predslovom a doslovom - áno, kniha obsahuje obidve, z ktorých tryská úprimná radosť - Rozkoš z hrůzy. Preto ma zamrzelo, že mnohé "recenzie" (skôr písmácke šteknutia či zápisky zo školského čitateľského denníka) na internete majú taký negatívny odsudkový charakter. Povedzme si na rovinu, píšu to ľudia, ktorí sa nevyznajú v literatúre a nášmu žánru nerozumejú. Sú to tajtrlíci, čo generujú dojmové sračky vydávajúce sa za - názory užívateľa / komentáre čitateľa. Kašlime na to a kašlime na nich. Aká je v skutočnosti táto antológia? Jasné, nie všetky poviedky sú na rovnakej úrovni a nie vždy to je úroveň vysoká. Napriek tomu má čo ponúknuť a niektoré sú, podľa žánrových, ale aj vyšších literárnych kritérií, vyložene výborné. Podľa mojej mienky treba dať rozhodne antológii šancu.

Nemôžem opomenúť ani to, že hneď v úvode nás čaká jeden bonus - najkratšia poviedka celej zbierky a podľa mnohých najkratšia poviedka všetkých čias. Je zaujímavé, že táto mikropróza nesie naozaj všetky znaky na to, aby už mohla byť označená za poviedku. A je zvláštne, že autorovi sa na takom miniatúrnom priestore podarilo vytvoriť takú atmosféru. Pozor, editor sa po nej natiahol hlboko do 19. storočia, nie je to žiaden súčasný výstrelok postmoderny! Uverejňujem ju tu celú:

Žena sama se svou duší (A Woman Alone With Her Soul) - Thomas Bailey Aldrich

Je po konci světa.
Jediný člověk, který přežil, ví, že na planetě už není nikdo kromě něj.
Sedí u okna a zírá na prázdnou pustinu venku.
A vtom se ozve zvonek od domovních dveří.

Pokoj č. 13

 

Školní historka (A School Story) - M. R. James

Odkrýva sa pred nami jedna strašidelná historka, ktorá nie je len obyčajnou povedačkou, ale z úst protagonistov vyznie naozaj skôr ako história (nie ako historka), a ako jeden veľmi znepokojivý a pravdivý duchársky príbeh, ktorý sa odohráva na chlapčenskej internátnej škole. Dvaja vnímaví detskí hrdinovia, jeden učiteľ s temnou minulosťou a jeden tajuplný predmet...

Montague R. James je považovaný za hádam najvýznamnejšieho predstaviteľa ghost story. Niečo na tom veru bude. A nie iba tak "niečo". Tejto poviedke nie je čo vytknúť. Je ale veľa dôvodov, za čo ju vyzdvihovať. Obsahuje všetko to, čo na duchárskom príbehu majú čitatelia tak radi a ešte viac! Mňa zaujala špeciálne i preto, lebo sa jedná o ranú reflexiu na to, čo dnes voláme "urban legends". V dobách pred internetom a creepy pastou sa decká strašievali takýmto spôsobom.

Dveře dokořán (The Open Door) - Charlotte Riddellová

V tomto dome straší! Ale prazvláštne. Sú tam tajomné dvere, ktoré nájdete zakaždým otvorené. Zavriete ich, dokonca aj zabezpečíte, ale výsledok je vždy rovnaký! V izbe, do ktorej vedú, došlo v minulosti k zločinu. Keď sa ponúkne odmena pre odvážlivca, nájde sa jeden chudobný a odhodlaný mladík, ktorý práve prišiel o prácu, a pokúsi sa celej záležitosti prísť na kĺb.

Bola by to jedinečná duchárčina s pomerne originálnym nápadom a atmosférou, ktorá by sa miestami krájať dala, nebyť urýchleného záveru, ktorý pôsobí dojmom predčasnej ukončenosti či skoro až neukončenosti. Aj tak ale príjemná poviedka, z ktorej dokáže príjemne mraziť.

Írka Riddellová bola vplyvná viktoriánska autorka, ktorá napísala veľké množstvo skvelých strašidelných príbehov.

Soudcův dům (The Judge´s House) - Bram Stoker 

Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, to, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca ani to, že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom...

Tak táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo, ibaže potom príde koniec... Samotný záver je dobrý, to áno, ale vyvrcholenie je príliš "na efekt", vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto "naplno" - v celej svojej "kráse". Takmer vždy to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.

Myslím si, že autora slávneho románu Dracula naozaj netreba predstavovať.

Hrůza v Hurly Burly (The Haunted Organist of Hurly Burly) - Rosa Mulhollandová

Keď k postarším manželom zavíta cudzinka, ktorá tvrdí, že sa zaľúbila do ich syna, manželský pár je vyvedený z rovnováhy. Veď ich syn je už roky mŕtvy! Keď si ešte k tomu zaumieni, že pre potechu ich jediného, dávno zosnulého dieťaťa bude hrať na zapovedanom organe, uvedomia si, že dievčina nebude bláznom, ale že sa deje niečo veľmi zlovestné.

Škoda, že poviedka nie je štylisticky väčšmi vycibrená. Zaslúžila by si to. Jedná sa totiž o znamenitý strašidelný kúsok so silným záverom. Iste, postavy sa nesprávajú dvakrát logicky, ale to je jej jediná väčšia chyba. Na túto prózu len tak nezabudnete.

Rosa Mulholland bola vo svojej dobe veľmi plodná autorka, ktorá sa tešila veľkej obľube, dnes je z väčšej časti jej dielo už pozabudnuté. Pripomínané sú vo väčšej miere práve jej výborné duchárske príbehy.

Stíny na zdi (The Shadows on the Wall) - Mary E. Wilkinsová-Freemanová

Všetci súrodenci sa zídu v rodinnom dome. Všetci až na jedného. Ten nedávno zomrel za podozrivých okolností a práve pohreb ich všetkých zomkne. Lenže brat sa správa akosi podozrivo... a na stene sa objaví záhadný tieň, ktorý očividne nevrhá žiadny predmet. Je toto azda dôkaz o vine a treste?

Veľmi ma zarazilo nízke hodnotenie tejto poviedky mnohými čitateľmi, podľa mňa je to jedna z najpamätnejších "ducharín", nielen v tejto antológii, ale vôbec... Napätie medzi postavami a to, ako sa čitateľ postupne dostáva k hroznému odhaleniu a neodkladnému záveru, to je zvládnuté s nebývalou bravúrou!

Wilkinsová bola prominentnou americkou autorkou, ktorá po sebe zanechala i niekoľko excelentných strašidelných próz.

Zlolajný kapitán Walshawe z Waulingu (Wicked Captain Walshawe of Wauling) - J. Sheridan Le Fanu

Aj mnohé bohabojné a počestné rody zvyknú mať medzi sebou aspoň jedného krajne nepríjemného, problémového, mrzutého, neznášanlivého a všetkými ostatnými nenávideného príslušníka. Skrátka právoplatnú čiernu ovcu. V izbe, kde tento starý despota dokonal, prespí náš hrdina... Isté je len to, že ráno sa odhalia viaceré nezodpovedané otázky rodinnej histórie.  

Podľa mojej mienky je to slabá poviedka. Áno, aj majster, akým Le Fanu bol, niekedy stúpi mimo. Podľa mojej mienky je to ale jediná slabá poviedka v zbierke. Nič sa nestane, keď si ju prečítate a milovníci starej literatúry si i možno prídu miestami na svoje, ale ako strašidelná poviedka podľa mňa dosť zlyháva. Zjavenie ducha, ktoré malo byť asi bizarné, pôsobí len (nechcene) groteskne. Do žánru táto próza neprináša nič nové, nič zapamätaniahodné a ani v tom klasickom tradičnom, nijako nevyniká, na to by musela byť oveľa lepšie vyrozprávaná.

Le Fanu bol prelomovým írskym autorom strašidelných poviedok a jeho Carmilla na večné veky ovplyvnila upírsky podžáner.

Šedivá obálka (The Pomegranate Seed) - Edith Whartonová

Šťastie v manželstve naštrbia záhadné listy, ktoré dostáva muž. Ale je to inak, než by si myslela za normálnych okolností jeho nijako zvlášť žiarlivá a nepodozrievavá žena. Možno, že tie listy nepochádzajú z tohto sveta...

Asi najlepšia poviedka zbierky. Je už modernejšia, pritom dostatočne tradičná a s vynikajúcou premisou! To, že je trošku dlhšia, zatiaľ čo niektorí autori  by podobnú príbehovú fabulu spracovali kratšie, vôbec nevadí, práve naopak. To, že priamo nedesí, ale pôsobí na psychiku, to, že technika budovania napätia je u Whartonovej veľmi sofistikovaná, jemná, subtílna, pozvoľná, no nekompromisne existenciálna, je jej mimoriadne silnou stránkou. Toto je dôkaz, že ghost story pochádzajúci z pera literáta takej vysokej úrovne, akú Whartonová nepochybne dosiahla, môže byť naozaj literatúrou v pravom a umeleckom zmysle slova.

Whartonovú môžeme smelo pokladať za jednu z najvýraznejších ženských autoriek svojej doby. Nás špeciálne poteší, že časť jej tvorby je venovaná práve strašidelným príbehom...

Srpnové dusno (August Heat) - W. Harvey

Keď sa hlavný hrdina vydáva v spaľujúcom teple, nezvyklom i pre túto ročnú dobu, na prechádzku, netuší, že sa stane niečo nepredpokladateľné. Nachádza náhrobný kameň s vlastným menom... !

Kratšia poviedka, ktorá sa ohromne príťažlivým spôsobom pohráva s čitateľom, skoro tak, ako sa osud či predurčenie zahral s jej hlavným hrdinom. To, že nie je vlastne nič vysvetlené a je to ponechané na čitateľovi, aby si koniec domyslel a dotvoril, je jej obzvlášť silnou stránkou.

Nevšedný autor strašidelných príbehov, ktorý je, žial, už polozabudnutý a na jeho prínos sa priveľmi nespomína, jednoznačne by stálo za to preskúmať jeho tvorbu bližšie!

Partner k tanci (Dancing Partner) - J. K. Jerome

Partner na tejto tancovačke nie je obyčajným gentlemanom. On nie je totiž ani človekom.

Kto by si bol pomyslel, že tento veľký humorista stvoril aj takýto príbeh! Má prvky sci-fi a trošičku tej strašidelnej prímesy. Umelý človek - robot môže totiž zlyhať. Ak si to uvedomovali ľudia tej doby, o čo viac je to téma na zamyslenie pre nás, ktorí sme pokročilými technológiami doslova obklopení. Poviedka to nie je zlá, ale stojí i padá na svojom zaujímavom nápade, ktorý musel v tých časoch pôsobiť ohromujúco. 

Jerome Klapka Jerome je klasik svetovej literatúry. Takýto druh príbehu predstavuje v jeho tvorbe ojedinelú výnimku.

Fialový automobil (The Violet Car) - Edith Nesbitová

Ošetrovateľka prichádza k postaršej manželskej dvojici, ktorá pred časom prišla o svoje jediné dieťa, ktoré zrazilo auto. Manžel tvrdí, že prízrak tohto auta stále vídava na ceste...

Pravdepodobne prvá poviedka v žánri, kde hrá moderná (vtedajšia) technika hlavnú úlohu. Príbeh o fantomickom aute je naozaj prelomový, nehovoriac o tom, že nestavia všetko iba na tomto jednom výraznom prvku, ale ponúka i morálny príbeh o pomste a potrestaní. A okrem tohto všetkého, je to poviedka, ktorá v žiadnej antológii nezapadne, naopak, vynikne. 

Nesbitová je kultová autorka a dodnes je čítaná a uznávaná jej tvorba pre detského čitateľa. Upozorňujem, že jej inak perfektné strašidelné príbehy nie sú pre deti ani náhodou!

Pokoj č. 13 (Number 13) - M. R. James 

V niektorých krajinách boli ešte donedávna ľudia tak poverčiví, že pri číslovaní izieb v hoteli vynechávali trinástku. Lenže v tomto hoteli, zdá sa, sa za istých podmienok objavuje izba, ktorá je označená touto nešťastnou číslicou. Čo sa môže nachádzať vnútri?

Posledná poviedka je povestným najlepším číslom programu. No, ja síce na prvé miesto radím Šedivú obálku, ale hneď na druhom mieste je táto próza. Myslím si ale, že mnohí to môžu vnímať opačne, lebo je to vynikajúca poviedka a je skutočne strašidelná, možno najstrašidelnejšia v celej zbierke. James, klasik nad klasikov v odbore ghost stories mal nielen výborný nápad, ale aj ho veľmi dobre spracoval.

(úplne hore, ako prvý, je obrázok obálky knihy od nakladateľstva XYZ z roku 2009, o rok neskôr bola kniha s pozmenenou obálkou (hneď hore) vydaná pre sieť kníhkupectiev Levné knihy)

Na záver ešte jeden postreh. Všimli ste si koľko, a koľko dobrých, poviedok je tu od ženských autoriek? Nie je to náhoda, no nie je to ani nejaký zvlášť cielený výber, ide o to, že v tomto období sa žánru, a s veľkým úspechom, venovali vo zvýšenej miere ženy-spisovateľky. Tento zvláštny literárny fenomén dokonca mapuje jedna skvelá antológia. Ale o tom zas niekedy nabudúce.