Pokoj č. 13

Antológií hororových poviedok nie je nikdy dosť, preto som nemohol obísť ani túto a akonáhle som na ňu naďabil pri pátraní v kníhkupectvách, musel som ju mať. Niektoré skutočnosti na knihe ma viac ako len zaujali. Napríklad knižka sa prezentuje ako akýsi duchovný pokračovateľ v tradícii nastolenej legendárnou knihou Tichá hrůza. Ďalej, až na jednu-dve výnimky, spadajú všetky do kategórie ghost story. Teda nás čaká, opäť až na výnimky, slušná porcia klasických anglických (prípadne amerických) poviedok o duchoch, strašidelných domoch, zjaveniach a predtuchách z atmosférou presiaknutého viktoriánskeho obdobia. To ma veľmi potešilo, stotožňujem sa totiž s tvrdením prekladateľa a editora v jednej osobe Jiřího Hanáka; že najlepšie žánrové práce vznikali na prelome 19. a 20. storočia. Hanák poctil čitateľa aj veľmi pekným a nadšeneckým predslovom a doslovom - áno, kniha obsahuje obidve, z ktorých tryská úprimná radosť - Rozkoš z hrůzy. Preto ma zamrzelo, že mnohé "recenzie" (skôr písmácke šteknutia či zápisky zo školského čitateľského denníka) na internete majú taký negatívny odsudkový charakter. Povedzme si na rovinu, píšu to ľudia, ktorí sa nevyznajú v literatúre a nášmu žánru nerozumejú. Sú to tajtrlíci, čo generujú dojmové sračky vydávajúce sa za - názory užívateľa / komentáre čitateľa. Kašlime na to a kašlime na nich. Aká je v skutočnosti táto antológia? Jasné, nie všetky poviedky sú na rovnakej úrovni a nie vždy to je úroveň vysoká. Napriek tomu má čo ponúknuť a niektoré sú, podľa žánrových, ale aj vyšších literárnych kritérií, vyložene výborné. Podľa mojej mienky treba dať rozhodne antológii šancu.

Nemôžem opomenúť ani to, že hneď v úvode nás čaká jeden bonus - najkratšia poviedka celej zbierky a podľa mnohých najkratšia poviedka všetkých čias. Je zaujímavé, že táto mikropróza nesie naozaj všetky znaky na to, aby už mohla byť označená za poviedku. A je zvláštne, že autorovi sa na takom miniatúrnom priestore podarilo vytvoriť takú atmosféru. Pozor, editor sa po nej natiahol hlboko do 19. storočia, nie je to žiaden súčasný výstrelok postmoderny! Uverejňujem ju tu celú:

Žena sama se svou duší (A Woman Alone With Her Soul) - Thomas Bailey Aldrich

Je po konci světa.
Jediný člověk, který přežil, ví, že na planetě už není nikdo kromě něj.
Sedí u okna a zírá na prázdnou pustinu venku.
A vtom se ozve zvonek od domovních dveří.

Pokoj č. 13

 

Školní historka (A School Story) - M. R. James

Odkrýva sa pred nami jedna strašidelná historka, ktorá nie je len obyčajnou povedačkou, ale z úst protagonistov vyznie naozaj skôr ako história (nie ako historka), a ako jeden veľmi znepokojivý a pravdivý duchársky príbeh, ktorý sa odohráva na chlapčenskej internátnej škole. Dvaja vnímaví detskí hrdinovia, jeden učiteľ s temnou minulosťou a jeden tajuplný predmet...

Montague R. James je považovaný za hádam najvýznamnejšieho predstaviteľa ghost story. Niečo na tom veru bude. A nie iba tak "niečo". Tejto poviedke nie je čo vytknúť. Je ale veľa dôvodov, za čo ju vyzdvihovať. Obsahuje všetko to, čo na duchárskom príbehu majú čitatelia tak radi a ešte viac! Mňa zaujala špeciálne i preto, lebo sa jedná o ranú reflexiu na to, čo dnes voláme "urban legends". V dobách pred internetom a creepy pastou sa decká strašievali takýmto spôsobom.

Dveře dokořán (The Open Door) - Charlotte Riddellová

V tomto dome straší! Ale prazvláštne. Sú tam tajomné dvere, ktoré nájdete zakaždým otvorené. Zavriete ich, dokonca aj zabezpečíte, ale výsledok je vždy rovnaký! V izbe, do ktorej vedú, došlo v minulosti k zločinu. Keď sa ponúkne odmena pre odvážlivca, nájde sa jeden chudobný a odhodlaný mladík, ktorý práve prišiel o prácu, a pokúsi sa celej záležitosti prísť na kĺb.

Bola by to jedinečná duchárčina s pomerne originálnym nápadom a atmosférou, ktorá by sa miestami krájať dala, nebyť urýchleného záveru, ktorý pôsobí dojmom predčasnej ukončenosti či skoro až neukončenosti. Aj tak ale príjemná poviedka, z ktorej dokáže príjemne mraziť.

Írka Riddellová bola vplyvná viktoriánska autorka, ktorá napísala veľké množstvo skvelých strašidelných príbehov.

Soudcův dům (The Judge´s House) - Bram Stoker 

Študent si prenajme opustený dom ďaleko od mestského ruchu a lákadiel spoločenského života, aby sa v tichosti a nerušene mohol pripravovať na náročné skúšky. To, že o ponurom dome kolujú nepríjemné povesti, to, že naozaj vyzerá strašidelne, a dokonca ani to, že v nočných hodinách ho vyrušuje prítomnosť veľkej a drzej krysy, ho spočiatku príliš neznepokojuje. Lenže časom...

Tak táto poviedka by sa dala považovať za synonymum ghost stories a ich najtypickejším zástupcom, škoda, že nie aj najlepším. Pritom veľa nechýbalo a určite by sa zaradila medzi to naj, čo v žánri vzniklo, ibaže potom príde koniec... Samotný záver je dobrý, to áno, ale vyvrcholenie je príliš "na efekt", vždy je lepšie, keď autor neukáže svojho ducha takto "naplno" - v celej svojej "kráse". Takmer vždy to znižuje výsledný dojem. Inak je to ale poviedka s výbornou atmosférou.

Myslím si, že autora slávneho románu Dracula naozaj netreba predstavovať.

Hrůza v Hurly Burly (The Haunted Organist of Hurly Burly) - Rosa Mulhollandová

Keď k postarším manželom zavíta cudzinka, ktorá tvrdí, že sa zaľúbila do ich syna, manželský pár je vyvedený z rovnováhy. Veď ich syn je už roky mŕtvy! Keď si ešte k tomu zaumieni, že pre potechu ich jediného, dávno zosnulého dieťaťa bude hrať na zapovedanom organe, uvedomia si, že dievčina nebude bláznom, ale že sa deje niečo veľmi zlovestné.

Škoda, že poviedka nie je štylisticky väčšmi vycibrená. Zaslúžila by si to. Jedná sa totiž o znamenitý strašidelný kúsok so silným záverom. Iste, postavy sa nesprávajú dvakrát logicky, ale to je jej jediná väčšia chyba. Na túto prózu len tak nezabudnete.

Rosa Mulholland bola vo svojej dobe veľmi plodná autorka, ktorá sa tešila veľkej obľube, dnes je z väčšej časti jej dielo už pozabudnuté. Pripomínané sú vo väčšej miere práve jej výborné duchárske príbehy.

Stíny na zdi (The Shadows on the Wall) - Mary E. Wilkinsová-Freemanová

Všetci súrodenci sa zídu v rodinnom dome. Všetci až na jedného. Ten nedávno zomrel za podozrivých okolností a práve pohreb ich všetkých zomkne. Lenže brat sa správa akosi podozrivo... a na stene sa objaví záhadný tieň, ktorý očividne nevrhá žiadny predmet. Je toto azda dôkaz o vine a treste?

Veľmi ma zarazilo nízke hodnotenie tejto poviedky mnohými čitateľmi, podľa mňa je to jedna z najpamätnejších "ducharín", nielen v tejto antológii, ale vôbec... Napätie medzi postavami a to, ako sa čitateľ postupne dostáva k hroznému odhaleniu a neodkladnému záveru, to je zvládnuté s nebývalou bravúrou!

Wilkinsová bola prominentnou americkou autorkou, ktorá po sebe zanechala i niekoľko excelentných strašidelných próz.

Zlolajný kapitán Walshawe z Waulingu (Wicked Captain Walshawe of Wauling) - J. Sheridan Le Fanu

Aj mnohé bohabojné a počestné rody zvyknú mať medzi sebou aspoň jedného krajne nepríjemného, problémového, mrzutého, neznášanlivého a všetkými ostatnými nenávideného príslušníka. Skrátka právoplatnú čiernu ovcu. V izbe, kde tento starý despota dokonal, prespí náš hrdina... Isté je len to, že ráno sa odhalia viaceré nezodpovedané otázky rodinnej histórie.  

Podľa mojej mienky je to slabá poviedka. Áno, aj majster, akým Le Fanu bol, niekedy stúpi mimo. Podľa mojej mienky je to ale jediná slabá poviedka v zbierke. Nič sa nestane, keď si ju prečítate a milovníci starej literatúry si i možno prídu miestami na svoje, ale ako strašidelná poviedka podľa mňa dosť zlyháva. Zjavenie ducha, ktoré malo byť asi bizarné, pôsobí len (nechcene) groteskne. Do žánru táto próza neprináša nič nové, nič zapamätaniahodné a ani v tom klasickom tradičnom, nijako nevyniká, na to by musela byť oveľa lepšie vyrozprávaná.

Le Fanu bol prelomovým írskym autorom strašidelných poviedok a jeho Carmilla na večné veky ovplyvnila upírsky podžáner.

Šedivá obálka (The Pomegranate Seed) - Edith Whartonová

Šťastie v manželstve naštrbia záhadné listy, ktoré dostáva muž. Ale je to inak, než by si myslela za normálnych okolností jeho nijako zvlášť žiarlivá a nepodozrievavá žena. Možno, že tie listy nepochádzajú z tohto sveta...

Asi najlepšia poviedka zbierky. Je už modernejšia, pritom dostatočne tradičná a s vynikajúcou premisou! To, že je trošku dlhšia, zatiaľ čo niektorí autori  by podobnú príbehovú fabulu spracovali kratšie, vôbec nevadí, práve naopak. To, že priamo nedesí, ale pôsobí na psychiku, to, že technika budovania napätia je u Whartonovej veľmi sofistikovaná, jemná, subtílna, pozvoľná, no nekompromisne existenciálna, je jej mimoriadne silnou stránkou. Toto je dôkaz, že ghost story pochádzajúci z pera literáta takej vysokej úrovne, akú Whartonová nepochybne dosiahla, môže byť naozaj literatúrou v pravom a umeleckom zmysle slova.

Whartonovú môžeme smelo pokladať za jednu z najvýraznejších ženských autoriek svojej doby. Nás špeciálne poteší, že časť jej tvorby je venovaná práve strašidelným príbehom...

Srpnové dusno (August Heat) - W. Harvey

Keď sa hlavný hrdina vydáva v spaľujúcom teple, nezvyklom i pre túto ročnú dobu, na prechádzku, netuší, že sa stane niečo nepredpokladateľné. Nachádza náhrobný kameň s vlastným menom... !

Kratšia poviedka, ktorá sa ohromne príťažlivým spôsobom pohráva s čitateľom, skoro tak, ako sa osud či predurčenie zahral s jej hlavným hrdinom. To, že nie je vlastne nič vysvetlené a je to ponechané na čitateľovi, aby si koniec domyslel a dotvoril, je jej obzvlášť silnou stránkou.

Nevšedný autor strašidelných príbehov, ktorý je, žial, už polozabudnutý a na jeho prínos sa priveľmi nespomína, jednoznačne by stálo za to preskúmať jeho tvorbu bližšie!

Partner k tanci (Dancing Partner) - J. K. Jerome

Partner na tejto tancovačke nie je obyčajným gentlemanom. On nie je totiž ani človekom.

Kto by si bol pomyslel, že tento veľký humorista stvoril aj takýto príbeh! Má prvky sci-fi a trošičku tej strašidelnej prímesy. Umelý človek - robot môže totiž zlyhať. Ak si to uvedomovali ľudia tej doby, o čo viac je to téma na zamyslenie pre nás, ktorí sme pokročilými technológiami doslova obklopení. Poviedka to nie je zlá, ale stojí i padá na svojom zaujímavom nápade, ktorý musel v tých časoch pôsobiť ohromujúco. 

Jerome Klapka Jerome je klasik svetovej literatúry. Takýto druh príbehu predstavuje v jeho tvorbe ojedinelú výnimku.

Fialový automobil (The Violet Car) - Edith Nesbitová

Ošetrovateľka prichádza k postaršej manželskej dvojici, ktorá pred časom prišla o svoje jediné dieťa, ktoré zrazilo auto. Manžel tvrdí, že prízrak tohto auta stále vídava na ceste...

Pravdepodobne prvá poviedka v žánri, kde hrá moderná (vtedajšia) technika hlavnú úlohu. Príbeh o fantomickom aute je naozaj prelomový, nehovoriac o tom, že nestavia všetko iba na tomto jednom výraznom prvku, ale ponúka i morálny príbeh o pomste a potrestaní. A okrem tohto všetkého, je to poviedka, ktorá v žiadnej antológii nezapadne, naopak, vynikne. 

Nesbitová je kultová autorka a dodnes je čítaná a uznávaná jej tvorba pre detského čitateľa. Upozorňujem, že jej inak perfektné strašidelné príbehy nie sú pre deti ani náhodou!

Pokoj č. 13 (Number 13) - M. R. James 

V niektorých krajinách boli ešte donedávna ľudia tak poverčiví, že pri číslovaní izieb v hoteli vynechávali trinástku. Lenže v tomto hoteli, zdá sa, sa za istých podmienok objavuje izba, ktorá je označená touto nešťastnou číslicou. Čo sa môže nachádzať vnútri?

Posledná poviedka je povestným najlepším číslom programu. No, ja síce na prvé miesto radím Šedivú obálku, ale hneď na druhom mieste je táto próza. Myslím si ale, že mnohí to môžu vnímať opačne, lebo je to vynikajúca poviedka a je skutočne strašidelná, možno najstrašidelnejšia v celej zbierke. James, klasik nad klasikov v odbore ghost stories mal nielen výborný nápad, ale aj ho veľmi dobre spracoval.

(úplne hore, ako prvý, je obrázok obálky knihy od nakladateľstva XYZ z roku 2009, o rok neskôr bola kniha s pozmenenou obálkou (hneď hore) vydaná pre sieť kníhkupectiev Levné knihy)

Na záver ešte jeden postreh. Všimli ste si koľko, a koľko dobrých, poviedok je tu od ženských autoriek? Nie je to náhoda, no nie je to ani nejaký zvlášť cielený výber, ide o to, že v tomto období sa žánru, a s veľkým úspechom, venovali vo zvýšenej miere ženy-spisovateľky. Tento zvláštny literárny fenomén dokonca mapuje jedna skvelá antológia. Ale o tom zas niekedy nabudúce.