Kľúč k temnote

Zaujímavého autora Roberta Williama Chambersa si dnešní čitatelia pripomínajú len vďaka mimoriadne vplyvnej knihe, ktorou položil základné stavebné kamene nesmierne sugestívneho hybridného podžánru fantastiky "weird fiction" - Kráľ v žltom. Ale vo svojej dobe veľmi obľúbený americký autor vytvoril obrovsky rozsiahle dielo. Napísal niekoľko desiatok poviedkových zbierok a románov. Mnohé z nich síce tematicky a motivicky siahajú po oblastiach, ktoré ma nezaujímajú, či už to sú romantické príbehy alebo spoločenské prózy, prípadne beletria zobrazujúca poľovníctvo a rybolov, ale jeho široký žánrový záber zasahuje aj do historického románu, dobrodružnej, vojnovej, mysterióznej, a samozrejme, strašidelnej literatúry. Dobovú obľubu jeho kníh dokladá aj viac ako slušný počet filmových adaptácií, dnes už zabudnutých, vtedy však úspešných. Tento frankofil, talentovaný ilustrátor a výtvarník, ktorý presedlal na dráhu spisovateľa, romanticky založený milovník krásy a umenia, no i tvrdý muž a dobrodruh by si nepochybne zaslúžil nejakú dobre spracovanú a pútavú biografiu v knižnej podobe a nechýbalo veľa, stačilo by, keby sa trošičku viac a programovejšie venoval hororu / mystery / weird fiction a už-už by som išiel spracovať jeho životopis aspoň na svojom blogu. Je to tesné, ale do panteónu-panoptika, do mauzólea velikánov žánru som sa ho nakoniec rozhodol nezaradiť. Nechýbalo však veľa! Lebo tento autor má nejednu silnú stránku. Nevšedné nápady, umelecké spracovanie, zmysel pre poetiku písaného slova, takmer básnické uchopovanie sveta a schopnosť priniesť a ukázať čitateľovi taký ten takmer prchavý, ale veľmi intenzívny dojem zázračna, nezriedka však dojem znepokojivý, kde krásu strieda des, sú jeho najväčšími kvalitami. Ale má aj slabé stránky... ostatne, ktorý autor nie?
Poďme si teraz predstaviť menší výber jeho žánrových poviedok, ktorý nedávno vyšiel pod  názvom

Kľúč k temnote - R. W. Chambers 

Kľúč k temnote (The Key to Grief)

Hlavný hrdina sa v malej komunite drevorubačov dopustí zabitia a po tom, čo ledva unikne slučke, ktorú mu ako trest vymerajú jeho kolegovia a niekdajší priatelia, zamieri pri svojom úteku na neprebádaný ostrov opradený zlovestnými povesťami. Cesta na ostrov vedie okolo skál, z ktorej najposlednejšia dostala názov Kľúč k temnote. 

Vhupneme do deja tak rýchlo, že sa budeme mať problém zorientovať, čo sa vlastne stalo. To sa ako-tak dozvieme až neskôr, keď sa začiatok, v tradícii dobrodružného naturalizmu preklopí do čohosi diametrálne odlišného. Snového, surrealistického, magického. Príbeh tak začne naberať kontúry až akéhosi mýtu. Zvláštne. Ťažko povedať či v dobrom alebo nie až tak dobrom slova zmysle... Rozhodne však prekrásne a fascinujúce. Neviem či som poviedku pochopil, a neviem ani, či sa to dá úplne pochopiť... áno, toto je naozaj "weird". Asi by som si netrúfol označiť poviedku za dobrú, ale za výnimočnú a krásnu áno.

Tretie oko (The Third Eye)

Vedec zo Zoologickej spoločnosti sa vydáva do málo známych močarísk, kde údajne žije zvláštna vývojová vetva človeka, ktorý má na temene hlavy tretie oko, a z ktorých dosiaľ žije už len nemnoho jedincov...

Čitateľovi je od začiatku jasné rozuzlenie. Ale to, že je mu to jasné, je jasné aj autorovi. Zameriava sa na teda väčšmi na to, čo vedie k rozuzleniu, než na rozuzlenie samotné. Ako i v minulej poviedke, ociteneme sa "in medias res" a zo začiatku sa budeme mať problém zorientovať. O strachu sa hovoriť nedá, trochu o napätí, väčšmi však o dobrom a celkom "uletenom" nápade, ktorý je nosný. Spolu s humorom. Ten milý druh humoru ma potešil. Niekto bude mať možno pocit, že sa nemusí k poviedke hodiť a môže i pôsobiť rušivo, ale mne tam "sadol" a zabával som sa.

Príjemný večer (A Pleasant Evening)

Ilustrátor prestížneho magazínu dostane od šéfredaktora úlohu s šibeničným termínom. Pri zhotovovaní kresieb stretne zvláštnu ženu a zapletie sa do zamotaného príbehu, v ktorom figuruje francúzsky špión a zradca a nadprirodzeno...

Škoda pridlhého úvodu. Kým sa to rozbehne a začne sa diať niečo nadprirodzené, alebo vôbec čokoľvek zaujímavé, sme už skoro za polovicou... Ale potom dostaneme originálnu "ghost story", ktorá naozaj nie je žiadnou typickou duchárčinou. Ucítime (ne)skutočný závan zo záhrobia, ktorý na nás dýchne akýmsi smútkom... Plus čakajte nádherné poetické opisy. Poviedke ale podľa mňa ublížila úplne nadbytočná dejová linka o špiónovi a záverečná prepletenosť. Načo toľko toho?

Purpurový cisár (The Purple Emperor)

Američan si užíva idylické leto v Bretónsku, ktoré trávi prechádzkami a rybačkou, dokonca sa zaľúbi do miestnej krásky, ale táto idyla je narušená, keď sa vyhrotí spor medzi dvoma domorodcami, naruživými lovcami a zberateľmi motýľov, ktorých koníček prerastie do posadnutosti, pričom sa snažia polapiť vzácny druh známy ako purpurový cisár.

Nijako zvlášť výnimočná raná detektívka obohatená o romantickú odbočku, avšak s nepochybne zaujímavým námetom. Nemá v sebe jediný strašidelný či fantastický prvok, ale priamo na ňu nadväzuje nasledúca poviedka, ktorá by bez nej nefungovala, lebo táto k nej tvorí aj akýsi úvod.

Posol (The Messenger)

Hrdina z predošlej poviedky, už šťastne ženatý, sa dostane do víru desivých udalostí, v ktorých sa zhmotňuje stredoveká legenda o Čiernom kňazovi a dávnej kliatbe.

Povedal by som, že je to výborný príklad výbornej démonickej duchárčiny. Máme tu starodávnu povesť, hrozivú kliatbu a ešte hrozivejší prízrak. Diabolskú lebku, posla smrti - nočného motýľa lišaja smrtihlava a pod. Dobrý a tradičný duchársky horor, ktorý sa odohráva v pôsobivom prostredí videckeho Bretónska. Pomerne vysokú úroveň poviedky zráža nadsadený, príliš "hmotný" a hmatateľný koniec. Opäť platí, že menej je viac. Naopak sladký romantický záver mi neprišiel nemiestny a vnímam ho ako pekné ukončenie príbehu.

Stvoriteľ mesiacov (The Maker of Moons)

Bežná poľovačka s priateľmi v divočine dostane celkom neočakávaný a bizarný spád, keď protagonista príbehu zistí, že jeho spoločník, tajný agent, využil výlet k tomu, aby prekazil činnosť gangu falšovateľov zlata, ktorí pôsobia v týchto odľahlých lesoch. Tiež musí preveriť indície, ktoré ukazujú na to, že medzi falšovateľmi sa pohybuje vodca nebezpečnej ezoterickej čínskej sekty, ktorý ovláda čiernu mágiu. Hlavný hrdina sa zrazu ocitá uprostred mysterióznych a čudesných udalostí, kedy nevie čo je snom a čo skutočnosťou, čo preludom, a čo realitou...

Mám veľmi rád miešanie žánrov, ale tento mix nie je funkčný, je to nesúrodý miš-maš. Zápletka je tak senzačná, až pôsobí aburdne a detinsky a to i sprihliadnutím na dobové paranoje zo "žltej hrozby". Viaceré elementy naozaj pôsobia extrémne vykonštruovane a čitateľ nebude ani na konci o nič múdrejší ako na začiatku. A predsa má táto dlhá poviedka i kvality, ktoré ťažko hľadajú sebe rovného. Ako celok to možno nie je zvládnuté, ale táto próza má miesta, atmosféru a nápady, ktoré sa vedia dostať pod kožu, vedia vás očarovať. Atmosférou a pocitom, ktoré v čitateľovi vzbudí sa približuje k tým najsilnejším pasážam z knihy Kráľ v žltom. A zreteľne vidno, že Chambers u Lovecrafta inšpiroval to, čo sa stalo neskôr známe ako "kozmický horor (kozmická hrôza)".

Prievozník (Passeur)

Nešťastný milenec spomína na chvíle svojho šťastia a hľadá zabudnutie...

Azda nijako objavná, ale výborná, vynikajúco napísaná krátka poviedka s výnimočne smutnou a pochmúrnou atmosférou. Ani nemusím bližšie vysvetľovať o akom prievozníkovi hovorí titul tejto prózy... Naozaj podarené zakončenie zbierky, ktorú si treba vychutnať, lebo hoci zobrané Chambersove makabrózne a fantazijné príbehy vydajú na štyri knižné zväzky, nie je veľmi pravdepodobné, že tak skoro sa dočkáme ďalšej ukážky z jeho diela, a je to škoda, lebo Chambersov vplyv na podobu žánru a jeho premeny je nepopierateľný.

"Na striebristú plytčinu sa neúnavne valili vlny. Jedna za druhou sa ako rozdrvené opály rozbíjali tam, kde si jemný piesok pospevoval šumivú pieseň morskej peny.

Kŕdle malých pobrežných vtákov sa brodili plytčinou, pohadzovali svojimi slnkom pohládzanými krídlami a cupkali do vnútrozemia, kde sa rozprestierala biela ostrovná pláž, miestami poškvrnená tieňmi lesného porastu.

Plytká voda všade vôkol bola priezračná ako krištáľ a odhaľovala žiarivý piesok poukladaný na dne do pravidelných vrúbkov. Na hladine sa vznášali fialové riasy, drobné morské tvory utekali preč, rojili sa a znovu sa zhrkovali pri každom ponore jeho vesla."

"Ponad rozľahlú lúku som dovidel na strechy výškových budov, ktoré sa nenápadne črtali nad korunami stromov. Obzor zahaľovala čoraz tmavšia fialkastá hmla. Miestami ju pretínali kostolné vežičky a kupoly, či vysoké komíny, z ktorých sa záhaľčivo krútili tenké prúžky dymu. To všetko sa postupne menilo na hrany obrúsených drahých kameňov a planúcich minaretov, plávajúcich v priesvitnom purpurovom opare. Očarenie sa pomaličky prehlbovalo, všetko to škaredé, ošúchané a zlé sa v diaľke strácalo a namiesto pachute z preľudneného mesta sa na pozadí večernej oblohy týčila upokojujúca nádhera. V prudkej páľave zapadajúceho slnka mi to pripadalo veľkolepé, pozlátené a čisté."

"Potom sa vôkol nás začali hmýriť drobné tvory a vlhký štipľavý zápach zaplnil ovzdušie. Poznal som ten smrad a všade naokolo som videl hemžiace sa pavúkoidné krabie stvorenia, ako ťahajú svoje mäkké žlté telá po vyschnutej tráve. Prichádzali ich stovky, vypúšťali do vzduchu svoj zákerný jed, hrmotali, krútili sa, liezli s ich slepými, bezústymi hlavami zodvihnutými vysoko. Zmätené vtáky v polospánku zatrepotali krídlami a odleteli kamsi do temnej diaľky, bezmocne vydesené králiky odskákali do húštiny a lasice sa okolo nás prešmykli ako letiace tiene. Všetky lesné tvory sa ako na povel zodvihli a zúfalo sa snažili tej odpornej invázii uniknúť."

"Čosi zabzučalo, udreli dve silné krídla a plameň sviečky sa zatrepotal v náhlom prievane. Bzukot zaplnil celú miestnosť, veľká mora poletovala sem a tam, udierala krídlami, bzučala pri strope a na stenách. Odhodil som knihu a vykročil vpred. Teraz sa trepotala na okennej parapete a na okamih som ju prikryl rukou. No zapišťala a ja som sa inštinktívne stiahol. Potom zrazu vyrazila cez plameň sviečky, svetlo zablikalo a zhaslo. V tej chvíli sa v tme vonku pohol tieň. Zdvihol som pohľad na okno, odkiaľ na mňa hľadela maskovaná tvár.

Len čo som sa spamätal, vytiahol som revolver a vystrelil. No tvár za oknom sa naďalej približovala a sklo sa pred ňou topilo ako hmla. Pokúsil som sa vykríkuť, no čosi ma schmatlo pod krk a ja som od úľaku spadol."

(kniha vyšla v roku 2020 vo vydavateľstve Európa)