Pomsta posvätného chrobáka

Koľkokrát ste už v nejakej recenzii počuli spievať ódické piesne na zabudnuté žánrové klenoty, ktoré sa vynoria z hlbín času, a vydavateľ ich potom opráši a ponúkne poctenému čitateľskému blahorodiu, aby si ten drahokam mohol celý natešený, potešený a vytešený prečítať a potom krásne vystaviť doma na poličku a ukazovať závistlivým bratom a sestrám - čitateľom a čitateľkám? (Horšie ako malomeštiacke tetky, keď sa počas prvého Československa pýšili pred susedkami nepoužívaným čajovým servisom starostlivo vystaveným v presklenej vitrínke.)
Celé to je strašná fráza, ale ja ju použijem a myslím to nanajvýš úprimne.
Táto kniha dokonale spĺňa kritériá na to, aby mohla byť označená za pozabudnutý skvost strašidelnej literatúry. Pochádza z toho istého roku ako jej príbuzný a kedysi veľký rival Dracula, teda anno Domini 1897. Dokonca ho predbehol o pár mesiacov. Doslova. O dobré dva mesiace (ak teda počítame časopisecké vydanie, ktoré vychádzalo na pokračovanie pod názvom The Peril of Paul Lessingham: The Story of a Haunted Man - čo by sa dalo preložiť ako Skaza Paula Lessinghama: Príbeh prenasledovaného (strašeného) muža, knižného vydania sa viktoriánsky čitateľ dočkal až o čosi neskôr). A dokonca v predajnosti i obľúbenosti, medzi vtedajšími čitateľmi, zatienila svojho upírskeho súpera. Román bol skutočným bestsellerom, dočkal sa i filmového (ešte nemého) spracovania a desiatky rokov sa objavovali nové vydania a dotlače. Ale ako to už býva, iba niektoré diela sú nesmrteľné, a iné, hoci vo svojej dobe i veľmi populárne, zapadnú a záujem o ne pretrváva len medzi literárnymi historikmi a maniakálnymi fanúšikmi, ktorí sa neuspokoja s nevalnou úrovňou väčšiny súčasného literárneho hororu a neutešeným stavom, čo panuje v žánri, a podnikajú pravidelné nájazdy do minulosti - do krýpt antikvariátov a mauzoléií knižníc, aby hľadali skryté knižné artefakty. Takže aj keď sláva Draculu narastala až do miery, že sa zaradil medzi najslávnejšie romány vôbec, a reputácia "Chrobáka" pomaly upadala až kým sa nedostal na úroveň takmer neznámej knižnej obskurnosti, nedávno, práve vďaka úsiliu nadšencov, sa podarilo knihu zas dostať do pozornosti. A pozornosť si zaslúži! Vynesme ju pekne na slnečné svetlo (nič to, náš Chrobák nie je upír a denné svetlo mu neškodí), čitateľsky si ju vychutnajme a spokojne i porovnajme s jeho premožiteľom obdarovaným obzvlášť vyvinutým chrupom s anomáliou zväčšených očných zubov a nadmerným apetítom na ľudskú krv.
Nech sa páči, dámy a páni, je tu svedok dávnych čias viktoriánskych strašidelných príbehov; prosím privítajte potleskom ťažkú váhu horrorovej literatúry, skúseného borca a bývalého šampióna, ktorý je známy pod nom de guerre:

Pomsta posvätného chrobáka (The Beetle: A Mystery) - Richard Marsh

Priamo do Londýna, do srdca Impéria, ktoré vládne polovici sveta, zavíta prastaré zlo z Orientu a číha na význačného štátnika Paula Lessinghama, ktorého okrem hŕstky jeho konzervatívnych politických odporcov považujú všetci za jedného z najväčších a najcharizmatickejších mužov Anglicka, a tajomný prenasledovateľ sa nezastaví, kým objekt jeho nenávisti nebude celkom pokorený a... zničený. Do jeho života však zasiahnu i ďalšie výrazné osobnosti: mladá dáma, ktorá sa stane objektom štátnikovho romantického záujmu, a ktorá voči nemu sama vzplanie náklonnosťou a tiež slávny a geniálny vedec a vynálezca, ktorý je však aj chladnokrvný cynik s horúcou hlavou (to si odporuje len zdanlivo) a stane sa mu sokom v láske.  Osudy týchto troch ľudí sa prepletú a spoločne sa budú musieť postaviť zlovestnej hrozbe, ktorá má korene v dávnom Egypte, ba možno ešte hlbšie v prehistorickej minulosti...

Tak a teraz na vás vybalím bez obalu :) verdikt: Pomsta posvätného chrobáka (ide o trochu senzačný, ale verný obsahu, a dobrý preklad názvu, lebo keby náš vydavateľ uviedol knihu pod doslovným prekladom, asi by si čitateľ myslel, že mu chce autor na stránkach svojho diela sprostredkovať utajené kapitoly zo života niektorého z členov Beatles) je skvelé čítanie! Je to bestseller ako stvorený pre oddychové, no nesmierne napínavé chvíle, ktoré s ním čitateľ strávi. Nuž áno, autor naozaj stvoril dokonalý príklad bestselleru, ktorý je vyložene určený na to aby spríjemnil (alebo krásne a zimomriavkovito znepríjemnil, veď po tom prahne a piští dušička každého milovníka hrôzy) každému čitateľovi večery strávené pri tomto tajuplnom, záhadnom, strašidelnom, provokujúcom a mimoriadne pútavom diele. Som bezvýhradne presvedčený, že keby kniha vyšla dnes, samozrejme, zasadená do súčasného sveta a sktuálnych podmienok - pretože väčšinový pohodlný čitateľ, aby sa vedel ľahšie zžiť a stotožniť s dielom, potrebuje skôr niečo aktuálne, či aspoň zasadené do moderného prostredia - bol by to rovnaký bestseller ako kedysi. Áno, i dnes. Kniha je až tak príťažlivá a číta sa (zas ďalšia superlatívna fráza) jedným dychom. Čo ešte k jej pútavosti dodať? Že sa od nej neodtrhnete, kým ju nebudete mať prečítanú celú? Že ju zvládnete na jeden nádych (a to nie je práve tenký románčok)? Že budete tak rýchlo strany obracať až bude počuť len šušťanie papiera? Neznášam, doslova neznášam také blbučké frázy, ktorými sú doslova (a do písmena!) zahltené blogy venované knižným recenziám. A najmä, keď to je na každú druhú tuposť, ktorá príde "recenzentovi" pod ruku. Ale v tomto prípade je to pravda. A tie frázy sú nadmieru výstižné. Nebudem teda vytvárať neologizmy a nebudem sa z nich pokúšať vyrobiť frazeologizmy, vystačím si s tými, ktoré som vymenoval, nech sú aj akokoľvek trápne a ostanem pri nich. Ak tým dosiahnem to, že vo vás prebudím záujem a dostanem toto dielo do vašej pozornosti, budem spokojný. Veď o to sa vlastne usilujem celý čas (a nie, vydavateľstvo Európa, ktoré pre ich redakčné počiny zbožňujem, ma skutočne neplatí, nič s nimi nemám).

(obálka pôvodného vydania)

Zahrajme sa trošku na (pseudo)vedátorov a v rámci literárnej komparatistiky vedľa seba dajme Chrobáka a Draculu a pozrime sa im na zúbok, - či na kusadlá?. Zvážme a zmerajme ich pred zápasom. Vzájomným porovnaním vám odkryjem aj viac detailov románu Pomsta posvätného chrobáka.

Richard Marsh a Bram Stoker si boli povahovo a ľudsky veľmi nepodobní, ich dve najznámejšie  diela sa ale na seba ohromne ponášajú. Toho, kto má len povrchné informácie o autoroch by si mohol myslieť, že jeden od druhého doslova odpisoval a ja by som takéto podozrenie chápal a považoval za opodstatnené. Ale nie je to tak, akákoľvek, i čo len letmá inšpirácia je vylúčená. Tradične skvelý a zasvätený doslov Tomáša Horvátha k Marshovmu dielu, odvolávajúc sa na zahraničné štúdie a hojne citujúc svoje zdroje, hovorí, že to spôsobila doba a východiská tej doby a spoločnosti, ktorá ju utvárala, takže oba romány sú len logickým vyústením vnútorných pohybov v rámci britského fin de siècle. Áno, je to nepopierateľná pravda, ale takéto racionalizovanie, i keď nie nesprávne, veci len paradoxne zahmlieva a prináša iba čiastkové vysvetlenie. Moja teória je možno ezoterná, ale vychádza z odpozorovaných skutočností a skúseností a môžem ju podložiť viacerými príkladmi. Pričasto sa stáva, že dochádza k akejsi umeleckej synchronicite, pričom nemôže ísť o náhodu, no náhoda to predsa len je, ktorá vyústi do vzniku dvoch veľmi podobných diel, ktoré vznikli v identickom čase, no okrem toho medzi nejestvuje nijaké prepojenie a už vôbec nie prostredníctvom osôb ich autorov. Akoby vytvorenú ideu naraz, no nazávisle na sebe uchopili dvaja rôzni umelci... A zhmotnili ju v podobe umeleckého diela.

Richard Marsh bol beťár, ktorý si i pobudol vo väzení za finančné podvody, ale inak mimoriadne plodný a čítaný autor, ktorého čitateľmi obľúbené diela, podobne ako pri Stokerovi siahli do vôd romantiky i hororu, a vo svojich románoch oba žánre dokázal spojiť do funkčného a lákavého knižného titulu. Zaujímavosťou je, že popularitu si získal už ako autor dobrodružných chlapčenských príbehoch, ktorými začínal, a na ktorých si zjavne dobre nacvičil tempo a dynamiku príbehu a naučil sa ako čo najefektívnejšie podať dej. Vo svojej najznámejšej knihe, ako máte možnosť zistiť, nastrádané skúsenosti bohato zúročil. Postkoloniálne literárne štúdie obe knihy radi využívajú pre svoje psychoanalytické výklady. Hovoria o rasovej či genderovej identite, rozoberajú psychosexuálne motívy v týchto dvoch románoch, kladú dôraz na imperiálne túžby i strachy, ktoré sa v nich objavujú. Je jednoduché sa len uškrnúť nad freudovskými teóriami a diskurzami v intenciách súčasnej feministickej filozofie. Pričasto sa totiž nevhodne aplikujú a má to nezriedka za následok vznik vyložene úsmevných článkov. Ale v tomto prípade je to trefné. V oboch románoch sú tieto aspekty skutočne zjavné. A v Chrobákovi možno ešte viac než v  Draculovi. Ale psychologický rozbor diela prenechajme radšej študírovaným psychošom. Počestného žánrového fanúšika a i bežného čitateľa bude najviac zaujímať, či sa bude chvieť nervozitou a strachom a či ho kniha bude baviť. Odpoveď je kladná. Veľmi, veľmi kladná. Náš Chrobák nie je natoľko výrazný a ikonický ako Dracula, je to pravdepodobne i preto, že ústredné monštrum je väčšmi "premenlivé" viac "nestále", a ozaj akoby i metaforické než je nemŕtvy gróf, to však neznamená, že náš chrobák je menej desivý než upír, a snáď je román ešte viac pútavý a napínavý! A to bol Dracula značne pútavý a napínavý... Ale hlavne je Chrobák k súčasníkovi vrúcnejší. Marsh bol totiž lepším rozprávačom než Stoker. Musím podotknúť, že naozaj mimoriadne šikovným rozprávačom (hoci usudzujem iba na základe jedného diela)! Vie poľahky zaujať aj súčasného čitateľa, ba dokáže na neho i zapôsobiť, a to napriek tomu, že ten dnešný čitateľ má ďaleko väčší prehľad, skúsenosti a aj prah citlivosti voči dotyku tajomného a hrozivého má posunutý podstatne ďalej ako jeho dobový náprotivok. Dielo pôsobí prekvapivo moderne pre svoju nepretržitú gradáciu a dejovosť, výborné, časté a živé, dialógy, naozaj hutnú atmosféru, ozaj strašidelné scény, ktoré sa vám dostanú pod kožu, no ktorých je ale poskromne, no to je v tomto prípade dobre, lebo keby toho bolo viac, azda by to stratilo svoju účinnosť, pre desivú perverzitu, ktorá je však v medziach vtedajšej morálky vkusne stajená, nie prehnane explicitne popisná - avšak kniha je presiaknutá expresívnosťou, na to sa pripravte. Ale napriek tomu si zachováva kúzlo starých dôb vyplývajúce z charakteru vtedajších literárnych postupov, no i spoločenských reálií. Áno, nemalý priestor je tu venovaný i romantike. Možno nie tak pôvabne vykreslenej, no určite aj oveľa menej melodramatickej než v Draculovi. 

V oboch prípadoch sa knihy tvária ako zaznamenané výpovede očitých svedkov neuveriteľných a hrôzostrašných udalostí, vymykajúcich sa každodennej skúsenosti a obe sa vydávajú ako autentický záznam skutočných udalostí. Obe sú tvorené zápiskami jednotlivých aktérov, pričom ich očami je príbeh vyrozprávaný. V jednom i druhom, až na malé odbočky, pozastavenia sa a zriedkavého vrátenia v deji, plynie rozprávanie lineárne dopredu, pričom rôzne postavy si predávajú rozprávačskú štafetu. Štruktúra je veľmi podobná, ale v Chrobákovi nie je tak prekombinovaná, je jednoduchšia, prehľadnejšia a os príbehu je pevnejšie vystavaná. Až na jednu retrospektívu dej zaberá kratší časový úsek, je súdržnejší, vystupuje v ňom menší počet postáv, je svižnejší a nemá hluchých miest. Škoda len, že postava geniálneho vedcu a vynálezcu, ktorý sa ukáže byť aj mužom činu a je jedným z hlavných hrdinov, a to výrazných a zaujímavých, sa mi javí ako krajne nesympatická a mal som problém sa s ním identifikovať. Veľká škoda tiež antiklimaktického záveru, ktorému predchádza naozaj strhujúce prenasledovanie, vyložene až naháňačka spojená s pátracou akciou, podobne ako v Draculovi. Lenže Dracula mal aj skutočne epické a dojímavé finále dôstojné veľkého príbehu. Viem o čo išlo Marshovii, nechcel všetko vypovedať, chcel tam zachovať istú nejednoznačnosť a tiež aspoň stopu pretrvávajúcej prítomnosti hrozby, ale u mňa sa to minulo účinkom a mal som pocit predčasne useknutého a nanaplneného konca. Zakiaľ ale epilóg, ako dodatok ku príbehu, bol skvelý a ešte podčiarkol dusnú atmosféru.

Dracula mal však aj "rumunskú" pasáž a táto prvá časť knihy má úžasnú a nedostižnú gotickú atmosféru.

Takže máme tu odvetný zápas po stodvadsiatich troch rokoch - Dracula vs Pomsta posvätného chrobáka. Kto vyjde z boja víťazne? 

Je to remíza! Východiská sú rovnaké, výstavba diela veľmi podobná, spracovanie odlišné. Každé dielo má svoje slabšie i silné stránky. Jedno i druhé je zhruba rovnako dobré. Čo značí vynikajúce!

Pomstu posvätného chrobáka by si mal prečítať každý milovník staršej literatúry a určite by ju nemal minúť milovník strašidelných príbehov. Fanúšik klasickej strašidelnej literatúry si ju ale jednoducho MUSÍ prečítať. Ak obíde takúto knihu, je to potom len ignorant a čitateľský diletant a nechal by som ho za trest sa naspamäť naučiť celé René mláďenca príhoďi a skúsenosťi! A odzadu!!!

(kniha vyšla v slovenčine v roku 2017 vo vydavateľstve Európa)

P.S. ako malý bonus stručný opis Chrobáka - nášho milého monštra. Je to zvláštna bytosť nejednoznačného pohlavia, ktorá vládne silnými hypnotickými schopnosťami a možno i nadprirodzenými silami... no vlastne to celkom iste, lebo sa dokáže premeniť na nestvorného skarabea... ak má čitateľ fóbiu z chrobákov, táto kniha ju určite posilní! Ale ktovie, možno liečba šokom funguje... treba vyskúšať!