Poézia E. A. Poea (samozrejme, i jeho próza) mimoriadne ovplyvnila francúzsku literatúru, predovšetkým básnictvo. Neskorý romantizmus, ale aj symbolizmus a dekadencia sa formovali v intenciách tvorby temného básnika. Alebo aspoň v tom duchu, akom ho interpretovali - ako ho uchopili a vykladali si ho francúzski poeti. Samozrejme, netreba nič nadsadzovať, jasné, že vychádzali predovšetkým z domácich zdrojov a nedostižná podoba francúzskej poézie 19. storočia vyplýva najmä z osobitého ducha doby a duševných pnutí vnútorne rozorvaných géniov - samotných autorov, ale Poeov vplyv je jednoducho neprehliadnuteľný a nezanedbateľný. Prvý kto ho objavil pre svoju národnú literatúru bol Charles Baudelaire. Ten ho uviedol (a previedol) do francúzskeho jazykového prostredia. A po ňom mnohí ďalší pokračovali v tejto tradícii. Napríklad Villiers de l´Isle Adam a samozrejme, aj možno najväčší francúzsky symbolista a jeden z najosobitejších básnikov vôbec - "prekliaty" Stéphanne Mallarmé.
Tu je jeho hold, ktorý vzdal svojmu literárnemu vzoru:
NÁHROBEK E. A. POEA
Sám v sebe konečně věčností
proměněn
ten básník děsí teď svou nahou
čepelí
zbabělé století, v němž
sotva slyšeli
smrt vždycky vítěznou v tom
hlase kouzelném.
Protože hydra, temná tvář anděla,
slovům od kořene čistší smysl
dává,
valily se nadávky jak láva
z úst, jež černá síla jedu
spálila.
Z hlíny a mraků zlých,
ó bolestný!,
když naše myšlenka relief
nevysní,
jenž pyšnou hrobku Poeovu by
ozdobil
Kéž balvan ledový svržený rukou
zkázy
svou tvrdostí tam hranicí by byl,
kde černá křídla Rouhání
k příštímu cestu razí.
(na obrázkoch vidno dva náhrobky (horný obrázok starý, dolný zas nový) E. A. Poea)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára