Nadišiel zas básní čas.
Vrátime sa k autorovi, ktorého báseň, aby som bol presný, len krátky úryvok z jeho básne Mesto v mori, sme tu mali ako prvého. Je to velikán uznávaný kritikmi a milovaný čitateľmi. Či už sú to milovníci krásneho slova alebo gotickí tínedžeri, majú ho radi všetci rovnako. Čo znamená, že mimoriadne! Nie je "len" kultovým a zbožňovaným autorom ako Lovecraft, ktorý sa k jeho literárnemu odkazu hlásil a snažil sa naň nadviazať, ale je navždy zapísaný v literárnej histórii a aj tí najväčšmi zaprisahaní nepriatelia žánrovej literatúry ho musia rešpektovať. Keby iba rešpektovať, ale uznávať ho! Áno, bol až tak dobrý. A hoci je dnes známy skôr ako prozaik, je možné o ňom uvažovať v prvom rade ako o básnikovi, nakoniec aj mnohé jeho príbehy sú písané básnickým jazykom. Je to majster slova a to práve uvidíme. Zatiaľ na básni, no sľubujem, že próze sa budeme neskôr venovať tiež, jeho jednoducho nie je možné obísť. Ak sa rozprávame o literatúre, nemožno ho vynechať, ak rozoberáme strašidelnú literatúru a nebudeme sa mu venovať, môžeme to rovno zabaliť a začať za trest čítať historické romance. Ale neskôr, neskôr... teraz je reč o poézii. Ach, a meno toho autora? No predsa Edgar Allan Poe!
Pri výbere jeho básne mi automaticky napadol Havran. Ale dávať tu snáď najznámejšiu báseň všetkých čias? Áno, Havran je dokonalý, a mám veľmi rád i viaceré jeho preklady, ale prečo nenačrieť aj do menej známych zákutí Poeovej tvorby? Vybral som teda báseň, ktorá je nemenej dobrá a myslím si, že je pre autora a jeho dielo charakteristická.
Tak si vychutnajte krásu slova. A krásu desu! Báseň je to ponurá, melancholická, nekonečne smutná...
(obraz namaľoval Alexej Kondratievič Savrasov)
KRAJINA SNOV
Cestou opustenou, zradnou,
čo len besi krúžia nad ňou,
kde temný Fantóm zvaný Noc
má čierny trón a všetku moc,
len teraz kroky viedli ma
von z chmúrnej Thule Ultima,
kde osudu hlas drsne, bez okrás
znie mimo Priestor, mimo Čas.
Jamy a priepasti a voda neskrotná,
titanské lesy a stá dolín bezo dna,
ich tvar a obrysy sú človeku
v prúde sĺz skryté od veku;
hory sa stále noria
do bezbrehého mora;
more sa s túžbou, vlnivo
vytráca v nebi ohnivom,
a jazerá, čo konca nemajú,
pustú a mŕtvu vodu skrývajú, -
tichá je voda, tichá, mrazivá,
sneh ľalie, čo vädne, zahníva.
Pri jazerách, čo konca nemajú
a pustú, mŕtvu vodu skrývajú,
vodu, čo tichá je a mrazivá,
sneh ľalie, čo vädne, zahníva,
pri pohoriach a riave riečnej,
čo mrmle nízko, mrmle večne,
pri chmúrnych lesoch, v močaristom kraji,
čo ropuchy a mloky v sebe tají,
pri rybníkoch a zradnom plese,
odkiaľ sa šepot Ghulov nesie,
v zákutiach, v ktorých mučí, zadúša
melanchólia prudká, najprudšia -
tam stretne pútnik, bledý od úzkosti,
Spomienky v plachtách, tiene Minulosti,
čo spod rubášov vzdych im uniká,
keď prechádzajú vôkol pútnika -
tie siluety druhov pochovaných,
Zemi i Nebu v agónii daných.
Pre srdce, čo má žiaľov bezpočet,
je to kraj mierny, útočisko z bied,
pre ducha, čo naň súmrak sadol,
je to - ó, pravé Eldorádo!
No pútnik, idúc svojou cestou,
obzerať nesmie toto miesto;
tajomstvá táto ríša odveká
nevydá slabým očiam človeka;
tak si to želá sám jej Kráľ,
čo zdvihnúť viečko zakázal;
ak smutnú Dušu púť sem zaviedla,
smie ten kraj uzrieť len cez čierne sklá.
Cestou opustenou, zradnou,
čo len besi krúžia nad ňou,
kde temný fantóm zvaný Noc
má čierny trón a všetku moc,
len teraz domov kroky viedli ma
z tej chmúrnej ríše Thule Ultima.
(preklad: Jana Kantorová-Báliková)
Úžasne pôsobivé, pravda? A malý pojmový slovníček: Ultima Thule - podľa bájoslovia koniec sveta, zráz kde sa končí svet a všetko padá do prázdna, ghúl - podľa arabskej mytológie démon, ktorý požiera mŕtvych, Eldorádo - bájna ríša zlata, ktorú márne hľadali euŕopski dobyvatelia v pralesoch Južnej Ameriky.
len malý výber kníh, v ktorých nájdete Poeovu poéziu:
( Poviedky a básne z roku 2006 z edície Svetová knižnica SME a vydavateľstva Petit Press obsahuje tie najznámejšie prozaické a poetické diela autora vo výbornom slovenskom preklade)
(Havran a jiné básně z vydavateľstva Omega z roku 2014 obsahujú slávneho Havrana hneď v niekoľkých prekladoch plus mnoho iných autorových básní)
(táto tenká knižka, ktorá vyšla v roku 2010 vďaka vydavateľskému úsiliu Šimona Ryšavého obsahuje síce len Havrana, ale je dvojjazyčná, pričom rozvrhnutie textu je riešené zrkadlovo, teda si môžete prečítať aj originál a porovnať s prekladom, čakajú vás aj podmanivé kresby tušom)
Samozrejme, básnických výberov Poeovej tvorbe nájdete neúrekom, toto je len zlomok. Prajem teda úspešný knižný lov!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára