Dovoľte mi predstaviť Vám ďalšieho klasika strašidelnej literatúry: Francisa Mariona Crawforda. Americký spisovateľ, ktorý prežil časť svojho života na Novom kontinente a dokonca v Indii, ostáva ale napevno spätý s Talianskom. Tam sa narodil, tam i zomrel. Taliani si ho stále veľmi ctia, pomenovali po ňom dôležitú ulicu mesta, v ktorom pôsobil a Vila Crawford nesúca meno svojho majiteľa, ktorá sa nachádza na pobreží južného Talianska, kde autor tvoril i situoval dej niektorých svojich diel, existuje dodnes. Počas svojho života bol čítaným a známym spisovateľom, za zaujímavosť stojí, že jedna z jeho kníh sa zaoberá problémom mafie, a ako taká je pravdepodobne prvou svojho druhu na svete. Dnes je ale najviac známy a čítaný (ešte stále), aspoň v niektorých kruhoch, - konkrétne milovníkov strašidelného a tajomného. Nevytvoril veľký počet tajuplných a hrôzostrašných príbehov, ale takmer všetky, čo napísal, sa radia do zlatého fondu žánru.
Poďme sa pozrieť na výber, ktorý zoženiete priamo v slovenčine.
Vreštiaca lebka a iné (strašidlá) poviedky - F. Marion Crawford
Autor v poznámke na konci poviedky sám priznáva, že sa voľne inšpiroval strašidelnou legendou, ktorá sa viaže na skutočný artefakt - reálne jestvujúcu lebku, ktorá vraj vydáva krv mraziaci výkrik. Je to pekne nepríjemná a hrôzostrašná historka, ktorú spisovateľ sugestívne spracoval, popustil opraty svojej fantázie a naozaj sa mu podarilo nás vydesiť. Príbeh o kričiacej lebke, ktorej sa majiteľ nemôže zbaviť a ktorá prináša svojmu vlastníkovi záhubu, je patrične morbídny a zaraďuje sa medzi jeho najznámejšie.
V poviedke autor zvolil veľmi nápaditú formu. Ide o dialóg zapísaný len formou monológu, teda rozhovor, kde sú otázky či odpovede rozprávačovho priateľa zamlčané. Je to veľmi zaujímavý formát, ktorý má však i isté obmedzenia, a tak, keď sa naši dvaja hrdinovia stanú priamymi účastníkmi, nechcenými aktérmi v samotnom strašení, nuž... práve vtedy tento pôsobivý rozprávací štýl stráca na pôsobivosti a poviedka na strašidelnosti... Škoda, ale napriek tomu sa stále jedná o viac ako slušný úvod do zbierky.
Pretože krv je život (For the Blood is the Life)
Večerné rozjímanie dvoch priateľov na vrchole veže rýchlo zmení svoj charakter po tom, ako sa stretnú s neznámom. Je to začiatok jedného pohnutého a tragického príbehu...
Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Spomedzi všetkých autorových poviedok je táto azda najčastejšie vydávaná. Keď ju prečítate, pochopíte prečo.
Dosť slávna poviedka. A ja dodám aj, že dosť dobrá! Je to už upírska klasika par excellence, ktorá vyniká svojou atmosférou a rozvíja tradičnú tému lásky až za hrob. V tomto prípade to treba brať doslova! Spomedzi všetkých autorových poviedok je táto azda najčastejšie vydávaná. Keď ju prečítate, pochopíte prečo.
Horná kója (The Upper Berth)
Môže mátať na veľkej zaoceánskej lodi? Keď hlavný protagonista dostane umiestnenku do inkriminovanej kajuty, palubný doktor i steward i sám kapitán sa len ošívajú. Vtedy zistí, že tí cestujúci, ktorí obývali miestnosť pred ním, skončili veľmi neslávne - spáchaním samovraždy. A hornú kóju, len lôžko nad tým jeho, obýva niekto, či niečo... čo ani trochu nemá rado spoločnosť.
Viacerí hovoria, že toto je najhrozivejší autorov príbeh a viacerí z týchto viacerých aj tvrdia, že tu siahol podžáner "ghost story" na tie najvyššie výšiny desu. Iste je to výrazne nadpriemerný príbeh a má v sebe potenciál vystrašiť aj toho najväčšieho skeptika ohľadom existencie duchov. Och, chcel by som stretnúť ducha, to viete, že áno, ale po takomto zážitku vôbec netúžim. Toto strašidlo totiž prináša čistú hrôzu a následne smrť. Nie, takéto stretnutie je predsa už príliš. A kvality poviedky? Prostredie zaoceánskej lode, nápad strašidelnej kajuty, a autorov rozprávačský štýl. Ale má, podľa mňa, aj slabšie miesta. Každý správny strašidelný príbeh by mal obsahovať históriu minulej drámy, ktorá viedla k procesu strašenia, a tu je tak letmo opísaná, že skoro absentuje (vlastne sa čitateľ temer nič nedozvie, nezistí prečo došlo k samotnému strašeniu), a v závere autor príliš tlačil na pílu. Menej býva viac. Chcelo by to trošinku decentnejší záver. Tak či tak, veľmi príjemne-nepríjemné počteníčko!
Hovoriaca bábika (The Doll´s Ghost)
Obľúbená bábika malej vznešenej slečny utrpí poškodenie; vtedy sa treba obrátiť na povestného odborníka, ktorého šikovnosť dokáže priam zázraky. Medzi jeho dcérkou a bábikou sa však niečo odohrá...
Jeden z prvých, a zrejme prvý príbeh na svete, kde máme tému strašidelnej či posadnutej hračky. V tomto prípade ale, aj keď má poviedka kvalitne mysteriózny nádych, nejde o žiadnu zlovoľnú entitu, ktorá by sa usídlila v úbohej bábike. Naopak, hračka zachráni dievčatku život a koniec je veľmi pekný a dojímavý.
Pri rajských vodách (By the Waters of Paradise)
Mladý muž, melancholický, depresívny trpiteľ, stelesnený beznádejný bolestínsky romantik, sa vracia domov a spomína si na detstvo, ktoré v rodinnom sídle prežil. Na pochmúrnu záhradu plnú vodných nádrží a fontán, na postavy chorých a nevýrazných rodičov a na charakter čudesnej pestúnky, ktorá ho strašievala Vodnou paňou. Zlomocnou bytosťou, ktorá v tých miestach vraj prebýva.
Veľmi zvláštna poviedka s ponurou gotickou atmosférou, ale aj veľmi pekná, so skoro pôvabnými pasážami, romantikou a vôbec dosť čudným námetom... Napriek tomu na mňa urobila dojem, nie je to však taká tá typická "duchárčina". To niekomu môže, ale i nemusí sadnúť.
Trinásty hosť (The King´s Messenger)
Hlavný hrdina sa ocitá na hostine, kde je dvanásť stolovníkov, no trinásta stolica je neobsadená a je rezervovaná pre niekoho veľmi dôležitého...
Opäť pozoruhodná próza. Na jednej strane "obyčajné" rozprávanie o neobyčajnom, na druhej strane má skoro až surreálny charakter. Potom pochopíte prečo; väčšinu poviedky zaberá opis sna, ktorý sa prisní hlavnému hrdinovi. Má kvality sna, no predsa je až priveľmi realistický a dej poviedky za začína in medias res, takže vy nebudete vedieť, že sa jedná o sen, iste, možno to vytušíte, ale stále budete na pochybách. A prorocké sny, sny, v ktorých sa zjavuje duch, nebodaj i sama smrť, tie netreba brať na ľahkú váhu. Zdanlivo jednoduchá a pomerne krátka poviedka ma veľmi zasiahla a veľmi sa mi páčila.
Mŕtvy úsmev (The Dead Smile)
Starý zhýralec sa aj na smrteľnej posteli diabolsky usmieva nad svojimi hriechmi a svoje odporné tajomstvo si hodlá vziať do hrobu. Jeho syn si má práve vziať za manželku svoju sesternicu, ibaže... rodinné záležitosti vedia byť omnoho zamotanejšie než sa zdá na prvý pohľad, hlavne keď za všetkým číha kliatba.
Konečné rozuzlenie je čitateľovi jasné prakticky od začiatku, v neistote ho drží však to, či, a ak áno, tak kedy, to zistia hrdinovia príbehu. A či sa ich perepúť skončí šťastne alebo nešťastne. Tu však poviedke ublížil čas, alebo skôr spoločenské zmeny a posuny vo vnímaní mravnosti. To, čo muselo byť kedysi škandalózne, ba priamo šokujúce, dnes pôsobí len ľahko senzačne, skoro až banálne. Atmosféra, ktorá sa nad všetkým vznáša a na všetko sa znáša ako príkrov osudovej hmly, čo halí pravdu a dusí každú prípadnú nádej, je ale skvelá. Máme tu perverzné rodinné tajomstvá a rodinné kliatby, poeovskú atmosféru zmaru a rozkladu, hrobku ako vystrihnutú z gotickej čítanky, pitoreskné postavičky a aj nejakého toho strašenia sa dočkáme, ibaže je akosi na okraji, smrteľný krik bánší, víly čo veští smrť je iba akousi rekvizitou. Určite to nie je zlé, ale medzi ostatnými príbehmi vyznieva tento slabšie.
Muž cez palubu! (Man Overboard!)
Dvaja muži a jedna žena, to je vždy veľmi zlá rovnica o troch neznámych a veľmi neistom výsledku. Na tom nič nemení ani fakt, že tí dvaja muži sú bratia. Kdeže, to je o to horšie!
Autorovo obľúbené námorné prostredie, veľmi zneisťujúca, znepokojujúca atmosféra príbehu, ľudský (alebo neľudský?) rozmer, tragédia žiarlivosti a zášti a téma pomsty zo záhrobia, toto všetko urobilo záverečný príbeh vari aj najviac pôsobivým!
Verdikt je nasledovný (a jednoznačný!): aj keď nejaké muchy nachádzam, sem-tam mäsiarku, táto zbierka je plne uspokojujúca všetky temné chúťky po krvi, strachu a podivnosti, aké len môžu naozaj dobre zavedené nadpriemerné reštaurácie servírujúce makabrozity ponúknuť... Prajem dobrú chuť! (A nech Vás občasný vlások v pokrme neodradí.)
(kniha vyšla v roku 2016 vo vydavateľstve Európa)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára