Krik

Túto zvláštnu novelu by sme mohli pripodobniť k Vampírovi. Je medzi nimi viacero spojníc a to, že ich vypravilo do sveta jedno vydavateľstvo je tým najmenším prienikom, hoci o náhodu sa iste nejedná. Máme tu dvoch významných poľských autorov, vo svojej dobe aj veľmi slávnych a máme tu dve fascinujúce diela, ktoré sa vymykajú bežným rámcom. Ak by sme ich ale chceli charakterizovať; z hľadiska príslušnosti k literárnym smerom a prúdom ich môžeme smelo priradiť k modernizmu a dekadencii, v prípade Kriku určite aj k expresionizmu (je to dielo nielen expresionistické, ale aj expresívne). V oboch prípadoch nám tiež autori predkladajú úžasný, no náročný a pre neskúseného čitateľa len ťažko stráviteľný text, ktorý má však nespornú umeleckú hodnotu. Sú to diela, ktoré majú ohromnú sugestivitu, ale nemôžem sa ani v tomto prípade vyhnúť kritike. Vampír je predovšetkým exhibicionizmom rozháranej duše umelca, ktorý veľa odhaľuje, málo sa však sústredí na samotný príbeh a protagonista svoje problémy nerieši, len sa do nich prepadá a necháva zo seba vysať každú štipku svojej vôle, aby ostal pohltený priepasťami možno i vlastného nevedomia. Krik je zas napriek svojej hĺbke doslova neľudský. Nie sú to výšky, čo vás povznášajú, je to skutočná hlbočina ľudskej psyché, do ktorej zapadnete a už nenájdete cestu von. Utopíte sa v nej. Je to bezodný močiar, cez ktorý nevedú nijaké cesty a jeho hladina, keď sa do nej zadívate, zrkadlí vašu pokrivenú tvár, a tak pri čítaní nutne získate pocit, že práve toto je vaša pravá podoba. Kniha je to dokonale nehumánna, ale nie, nie je na nej nič animálneho, má démonický rozmer. Zavrhujem ju? Vôbec nie. Je to dielo, aké len tak nenájdete - so všetkým zlým i dobrým, čo obsahuje. Odporúčam ho ale čítať len morálne vyspelému dospelému človeku s pevnými hodnotami. Dramatizujem? Netreba zabúdať, že isté diela majú na istých ľudí nachádzajúcich sa v istej fáze života silný vplyv. A ak to má byť účinok zhubný, je to od autora prinajmenej veľmi nezodpovedné. Ja osobne určite neuznávam to, že umenie stojí nad všetkým, čiže aj nad človekom, a neverím ani tomu heslu, ktoré hlása "umenie pre umenie". No ale dosť už obkecov, teraz sa už zamerajme na samotný dej knihy

Krik (Krzyk / Der Schrei) - Stanisław Przybyszewski

Maliar Gaštovt, fanaticky oddaný svojmu predurčeniu prekliateho umelca a zaťažený nadmerným talentom a vnímavosťou, sa potuluje po zapadnutých mestských zákutiach a stáva sa posadnutý ulicou, ako symbolom ľudskej úbohosti, špiny, marazmu a utrpenia, ale aj vitality, kypiacej a bujnejúcej živosti. Pri svojich potulkách zachraňuje samovrahyňu pred utopením. Tá v ohrození života vykríkne, a práve v tomto kriku Gaštovt nachádza syntézu všetkého, čo ulica predstavuje. Pokúsi sa tento krik namaľovať, no zisťuje, že aby ho mohol stvárniť verne, musí ho začuť ešte raz, ešte aspoň jediný, posledný raz...
Počas svojej honby nočným mestom sa stretáva so svojím dvojníkom a prenasleduje ho ozrutánska a strašná stonožka, ktorá predstavuje zhmotnený hnus a desivosť ľudskej biedy.

Fatalizmus, nihilizmus, popretie božského v človeku a redukcia ľudskej bytosti na obyčajný objekt... tým je novela charakteristická. Dá sa v tom z dnešného pohľadu uvidieť zmes Nietzscheho a Freuda prefiltrovaného cez talent frenetického umelca. Ale to nestačí, je v tom niečo viac a niečo odlišnejšie, cítiť v tom prímes dačoho chtonického. To by nás nemalo až tak prekvapiť, keď si prečítame niečo o živote Stanisława Feliksa Przybyszewského, ako sa autor volal celým menom, dozvieme sa, že sa hlásil k satanizmu. Pravda, v jeho prípade to bolo skôr v rovine filozofickej než transcendentálnej, ale aj tak je to silná káva. Zdá sa, že spisovateľ rád šokoval, stal sa vedúcou osobnosťou poľských bohémov a vody rozvíril aj v Nemecku, kde ho mimoriadne obdivovali. V Nemecku striedavo žil i tvoril a bol to spisovateľ bilingválny. Voľná láska, orgie, divoké večierky, alkohol, s ktorým mal po celý život problém, prazvláštne poburujúce eseje, ktorými prezentoval svoju zvrátenú filozofiu a ktorým sa venoval minimálne v takej miere ako beletristickej tvorbe... a konečne aj nemalý talent a charizma, to všetko pomohlo okolo neho vytvoriť takmer kult.
Krik nie je vlastne strašidelným príbehom, v celej novele je iba jedna vyložene klasická strašidelná pasáž (no mrazí z nej v zátylku) - dva úryvky z nej uverejňujem nižšie (kurzívou), ale nepochybne to je čítanie desivé. Desivé a depresívne. Presvedčenie, že de facto nič, čo vykonáme nie je slobodný akt a pnutie k činu nepochádza z ušľachtilejších vrstiev našej osobnosti, ale z hlbín a z pudovosti, a že jediná vznešenejšia oblasť je sféra umenia, ktorá je omnoho dôležitejšia než hocičo iné, vrátane ľudského života, je negáciou humanizmu, altruizmu a sakrálneho, ktoré sa stretáva v človeku. Vyvrcholením novely aj autor ukazuje, že navyše akákoľvek snaha vymaniť sa z pút biednej obyčajnej ľudskej existencie, a to dokonca životom oddaným umeleckej tvorivosti, je márna. Práve osud umelca musí byť zo samotnej svojej podstaty tragický. A ak sa umelec prekliaty svojím osudom-talentom-prežívaním predsa len pokúsi o vyslobodenie, ktoré nachádza v naplnení svojho poslania, ak má byť úprimný k sebe samému a k umeniu ako takému, musí s ním splynúť v jednu entitu. Lenže ako zistíme, toto značí smrť...
Málokedy sa stretnem s knihou, kde autor prezentuje svoje myšlienky a názory a ja nesúhlasím absolútne s ničím, ale málokedy tiež mi do rúk padne takáto zvláštna, a zvláštne príťažlivá kniha. Z čisto čitateľského hľadiska som si ju vychutnal. Nesprostredkovala mi len jednu skvelú strašidelnú scénku a neposkytla len famózny záver, ktorý vyrazí dych, a to aj napriek tomu, že tušíte ako to dopadne. Je to aj, a pre mňa predovšetkým, neuchopiteľná dusivá atmosféra cudzoty a neskutočna, ktorú prináša, čim ma upútala. Vyskúšajte a uvidíte sami.


"Dosky podlahy sa začali hýbať, zdvíhali sa hore a zo škár spomedzi dvoch dosiek začala vyliezať monštruózna stonožka, odporná, nechutná, taká otrasne ohyzdná, až mu zhnusením a odporom stuhla krv.
Videl, ako odporný červ stovkami svojich nôh lezie po celej už prázdnej sále - videl ho, ako mizne v ďalších škárach a opäť vylieza, štverá sa po stenách, hľadá skrýše v štrbinách popraskaného múru, znovu vylieza, neúnavne putuje po rozpraskanom plafóne a zase sa skrýva. A to už Gaštovt teraz vedel, že sa znovu ukáže, že kamkoľvek by sa pohol, všade ho uvidí: že je všadeprítomný a vševidiaci a nech by sa chcel skryť kamkoľvek, stonožka si ho všade nájde."

...

"Zvnútra toho prekliateho domu počul nejaké znepokojujúce zvuky, akoby praskanie dosiek, akoby sa borili spráchnivené trámy, čosi, čo mu pripomínalo odpratávanie sutín, akoby medzi nimi ktosi zúfalo hľadal pochované poklady. To ho hľadala stonožka - áno, nemýlil sa! Stonožka z pekla hľadala svoju obeť!
Zalial ho studený pot hrôzy: za okamih, už aj vidí jej ohyzdnú hlavu, omotá ho stovkami svojich nôh, až sa nebude môcť ani pohnúť. Už, už odpadáva omietka z múru, už celkom zreteľne počuje, ako sa príšera-stonožka prebúrava cez stenu - už len chvíľka, a bude tu!
A akoby ho vymrštila akási neznáma sila, vzal nohy na plecia."


Nakoniec nesmiem zabudnúť na kuriózny fakt, že táto kniha je podľa niektorých literárnou adaptáciou presláveného rovnomenného Munchovho obrazu. Obaja umelci sa poznali a obdivovali dielo toho druhého. Tu sú dva obrazy Edvarda Muncha, ktoré mali na knihu nepochybne silný vplyv: Krik a Večer na Ulici Karla Johanna.

V závere knihy nás ešte čaká výborný doslov, ktorý má ašpirácie na to, aby bol vnímaný ako psychoanalytická štúdia tohto psychotického, bizarného a fascinujúceho diela.


(kniha vyšla v roku 2017 vo vydavateľstve Európa a predtým v češtine v roku 1978 vo vydavateľstve Odeon)

Šňůra perel

Šnúra perál??? Čo to má byť? Keby sa na knihe neskveli krvavé litery jednoznačne hovoriace: Sweeney Todd, ktoré zatienia aj samotný názov, čitateľ by si ani nebol na istom o čo sa jedná. Prepáčme vydavateľovi reklamnú senzačnosť, aj on musí z niečoho žiť a nič nehovoriaci názov nepredáva, zatiaľ čo meno "ďábelského holiče z Londýna", známeho aj ako The Demon Barber of Fleet Street - ktoré už v samotnom podnázve využilo preslávené filmové spracovanie excentrického režiséra Tima Burtona, je zárukou... čoho? No, zábavy určite, kebyže hneď už ničoho iného.
Je to príbeh, ktorého ústrednou postavou je všetkými masťami mazaný, nebezpečný a desivý sériový vrah - holič, ktorý sa zbavuje tela svojich obetí vskutku zvráteným, no účinným spôsobom, tak, že ich šupne pekne ďalej svojej kumpánke - pekárke. Áno, tá na nich ešte zarába: nemáte chuť na výborné šťavnaté mäsové koláčiky v chrumkavom cestíčku? Ľudská fascinácia morbiditou je povestná v celom vesmíre, takže táto príbehová látka bola veľakrát spracovaná. Vraždy s príchuťou kanibalizmu podávané v dobrodružno-detektívno-romantickom pace a servírované s prílohou atmosféry starého dobrého viktoriánskeho Anglicka. Od filmu cez muzikál až po balet... originálny príbeh však s preslávenou najnovšou, mimochodom mimoriadne štýlovou a štylizovanou verziou - nečudo, že sa to stalo takým malým kultom - nemá zas až tak veľa spoločného. Nás však zaujíma knižná pôvodina. Veď historky, ktoré ju sprevádzajú sú nepochybne veľmi zaujímavé. Povedačky, ktorými je opradená majú totiž dosah na dnešné tzv. mestské legendy. Tak je; toto je jeden z raných prípadov, teraz tak veľmi populárnych "urban legends", a rovno aj jeden z najznámejších. Na tomto príklade sa dá krásne rozobrať moderný mýtus urbánneho prostredia. Teraz sa už ale bližšie pozrime na zúbok tejto pútavej knihy.

Šňůra perel (The String of Pearls: A Romance) - Thomas Peckett Prest a / alebo James Malcolm Rymer

Holič Sweeney Todd má pred sebou cieľ - obohatiť sa. A preto majetnejších zákazníkov ozbíja. Ale to až keď sú po smrti. Jeho modus operandi je dosť svojrázny, mohli by sme ho nazvať aj nástrahami holičského kresla: toto kreslo je totiž špeciálne, stačí spustiť skrytý mechanizmus a nič netušiaci zákazník sa aj s kreslom prepadne do šachty. A ak sa náhodou pádom nezabije, Sweeney ho britvou dorazí... Jeho utrápený učeň si nemôže nevšimnúť, že zákazníci miznú bez stopy a má strašné podozrenie, podozrenie, ktoré mu zabezpečí jednosmernú vstupenku do blázinca. V tom čase mladá Johanna márne čaká na svojho snúbenca. Jednou z posledných stôp, ktoré po sebe zanechal, je náhrdelník z perál, a tieto stopy vedú do inkriminovaného holičstva...
A možno napokon všetko dopadne ináč, než by ste zo začiatku očakávali!

Napísal som, že román je pútavý. Áno, a ak si uvedomíte rok vzniku (1846), autorstvo (ten istý chlapík, či chlapíci (autorstvo je totiž sporné a nejednoznačné) majú na svedomí takúto senzačnú brakovinu - Upír Varney alebo Krvavá hostina, ktorá je podstatne horšie zvládnutá, respektíve nezvládnutá), a tiež fakt, že ide o spotrebné "čtivo" pre široké vrstvy pologramotného obyvateľstva, ktoré malo jedinú ambíciu - baviť, je to naozaj šikovne napísané. A účel to splnilo. Naozaj to baví. A aj dnes! Po toľkých rokoch! Samozrejme, nie je to veľká literatúra, vôbec nie, je to "penny dreadful", teda to, čo by sa dalo preložiť ako šestákový krvák. To boli príbehy, ktoré vychádzali časopisecky na pokračovanie a autor sa musel dostatočne snažiť, aby vo vás prebudil záujem kúpiť si o týždeň ďalší diel. Mnohé z nich mali gotický ráz, všetky boli senzačné. Z osvedčených tém a prvkov dobovej "zábavovej" literatúry obsahuje táto kniha mnohé. Ohavného záporáka, ktorý sa neštíti ničoho, krehkú hrdinku - "dámu v nebezpečenstve", ktorá však preukáže veľkú odvahu a nakoniec sa ukáže byť skutočnou hrdinkou, romantickú linku, detektívnu zápletku, atmosféru dávneho Londýna, prekvapivo moderné "hlášky" čiže štipľavé a často čiernohumorné komentáre na súdobú spoločnosť - napríklad pasáže v ústave pre choromyseľných sú veľmi podnetné a prekvapivo trefné a majú skutočne moderný tón. Spomenul som, a už dvakrát, že kniha pôsobí moderne, pričom slovo moderne netreba ani dávať do úvodzoviek. Je to skrátka dynamické a napínavé čítanie, alebo aj ľahko a rýchlo plynúce a nenáročné, ak to chcete takto. Majstrovstva slávnych strašidelných próz 19. storočia, ako je Frankenstein či Dr. Jekyll a pán Hyde, samozrejme, ani náhodou nedosahuje. No na rozdiel od už spomínaného knižného kolegu Upíra Varneyho, táto knižka nepoteší len literárnych historikov a / alebo maniakálnych milovníkov vtedajšej žánrovej prózy, ale každého, kto má záujem o oddychovku, kde to odsýpa a nevadí mu nechať sa trochu šokovať. To viete, mäsové koláčiky a to, ako si na nich mlsní zákazníci pochutnávajú, je opísané s takou detailnou vášňou... že v dobe vzniku to muselo spôsobiť schopný poprask! Absencia výraznejšej kladnej postavy tiež nepomáha... Stále sa však rozprávame o seriálovej verzii, ktorá bola publikovaná po častiach a zozbieraná. Pokiaľ sa mi podarilo vypátrať, to by malo byť práve týchto 230 strán. V roku 1850 bol totiž príbeh doplnený, rozpísaný a poriadne natiahnutý na vyše 700 (!) strán a publikovaný v ucelenej knižnej podobe. Neviem si predstaviť tú "vatu", ktorým to autor (autori?) museli vypchať... A nechcem si ju ani predstavovať. Nie, toto stačí. Čaká nás slušné čítanie do vlaku, ale aj ponor do doby spred stosedemdesiatich rokov, a to znie lákavo, nemyslíte?

No a ako je to s historickým Sweeney Toddom? Pretože ako vtedy, tak aj dnes žije nemálo ľudí, ktorí sú presvedčení, že táto postava mala svoj skutočný predobraz. Lenže akékoľvek dôkazy chýbajú, nech vám už ktokoľvek bude tvrdiť čokoľvek. Mestská legenda... zaručene "pravá" povedačka, ktorá koluje od úst k ústam a netreba k tomu ani internet, aj bez neho sa šíri spoľahlivo a takmer tak rýchlo. Historka, ktorú vnímajú všetci ako pravdivú, hoci k tomu neexistuje jediný spoľahlivý dôkaz. Ale načo dôkaz? Veď keď to tvrdia všetci, akiste to bude pravda a keby aj Sweeney Todd neexistoval, tak určite musel existovať niekedy niekto podobný...


(kniha vyšla v roku 2008 vo vydavateľstve Domino)


a na záver dve dobové ilustrácie:

Krypty a draci

Zostavovateľ antológií Peter Haining je známy dokonca aj u nás, veď ako editor je podpísaný pod trinástimi tematickými výbermi poviedok svetových autorov, pričom hneď osem kníh je venovaných fantastike, čo vyzrádza hlavný predmet jeho záujmu, a i tento počet predstavuje len malý zlomok z jeho zberateľskej, pátracej a editorskej činnosti. Nás bude zaujímať však táto jediná, konkrétna antológia. Veľká časť próz v nej totiž spadá pod strašidelnú literatúru. Poviedky v nej sú radené do troch okruhov, veď už samotné upozornenie na obálke sa snaží upútať žánrového fanúšika, kde sa môžeme dočítať antologie hororových a fantasy povídek -  teda konkrétnejšie hororové príbehy, subtílnejšie tajuplné a "duchárske" poviedky a konečne poviedky fantazijné. Avšak napriek tomu jednotlivé podžánre presahujú a zasahujú do všetkých troch skupín, takže sa pozrieme bližšie na všetky, ani jeden text nevynecháme.
Ešte predtým ale musím spomenúť dve zaujímavosti viažuce sa k tomuto dielu. Prvou je nešťastný názov. V origináli Tales of Dungeons and Dragons, čo je jasné odvolávanie sa na stále mimoriadne populárnu hru na hrdinov, u nás je známy jej ekvivalent Dračí doupě, ktorá bola, najmä v osemdesiatych rokoch, kedy bola táto antológia zostavená, doslova spoločenským fenoménom. Ale je to zavádzajúce, pretože fantasy poviedky tvoria len pomerne malú časť knihy a našťastie (či bohužiaľ?), nijaká nemá tú klasickú popkultúrnu podobu, ktorá by mohla evokovať drakov, hrdinov a honbu za magickými predmetmi. Druhým je celkový koncept knihy, kedy sa Haining sústredil na to, aby kniha obsahovala poviedky, ktoré (ale pozor, iba do tej doby! - od 80. rokov už uplynul dlhý čas) nevyšli inak ako časopisecky. Takto sa k nám dostali nepochybne pozoruhodné pozabudnuté texty od autorov mien stále mimoriadne zvučných, no i tých, ktoré už dávno nerezonujú v uchu dnešného čitateľa, pričom však iba niektoré môžeme označiť za stratené perly, a ďalšie skôr za obskurné dielka. To už vyplýva z premisy, ktorú si editor určil. Každý jeden kúsok si ale zaslúži pozornosť. Teda, nech sa páči, sú tu:

Krypty a draci (Tales of Dungeons and Dragons) 

Dualisté (The Dualists) - Bram Stoker
Dvaja zvrátení chlapci si nájdu istú morbídnu zábavku. Ako dospievajú, úchylná záľuba prerastá do zločinu a kulminuje do... ďalej azda ani nemusím pokračovať.

Preslávený autor Draculu si vystačil aj s hororom, ktorý neobsahuje žiadne nadprirodzeno a ak si myslíte, že tým stráca text svoj potenciálne najsilnejší tromf, ste na omyle. Mierny, ľahký štýl, ktorý sa hodí na chlapčenské romány z neskoršieho viktoriánskeho obdobia je v šialenom kontraste s desivým obsahom. Amorálnosť príbehu a jeho naturalistickosť šokujú aj dnes.

Tajemná mumie (The Mysterious Mummy) - Sax Rohmer

Ako spáchať dokonalú krádež v múzeu? Tu je ten najmenej pravdepodobný, ale účinný návod.

Sax Rohmer bol vo svojej dobe veľmi úspešný bestsellerový autor senzačných románov a tu ukazuje, že vie zdatne narábať s atmosférou tajomna. Po všetkých iných stránkach, je to ale poviedka dosť slabá, je to skôr taká "hračka", väčšmi taký náčrt, než naozaj plnohodnotný a dobre prepracovaný príbeh.

Maják (The Lighthouse) - Edgar Allan Poe, Robert Bloch
Myslíte si, že byť strážcom majáka je zamestnanie ako stvorené pre romantického hrdinu? Ale prináša to so sebou des osamelosti. A za bránami osamelosti číha šialenstvo!

Poea predstavovať skutočne netreba, treba ale podotknúť, že zas rozohral úžasné predstavenie, ktoré však v tomto prípade nestihol dokončiť. A tak sa pera chopil modernejší majster hororu Robert Bloch, ktorý po ňom príbeh dopísal. A tým poviedka utrpela. Bloch je úžasný, ale je iný ako Poe a nik sa Poeovi nedokáže ani len rovnať... Poviedka je teda značne nekonzistentná a dá sa s istotou určiť, kde prestal Poe a kde začal jeho nasledovník. Okrem toho, priznajme si... Poe by to ukončil inak, menej "moderne"- menej na efekt.

Osmdesátý třetí (The Eighty-Third) - Katherine Fullerton Gerould

Táto vojna so sebou prináša aj niečo horšie ako je smrť...

Temná, perverzná poviedka napísaná v období hrôz Prvej svetovej vojny, je rasistickým, avšak veľmi silným príbehom o pluku, ktorý prichádza vykonávať svoju "prácu" po tom ako utíchnu samotné boje. Poviedka v sebe zhromažďuje to, čo je na vojne snáď ešte horšie než masové vraždenie, to, čo ale kráča ruka v ruke s masovým vraždením - je to degradácia ľudskej bytosti a strata ľudskosti. Gerouldová bola počas svojho života vplyvnou a uznávanou esejistkou a poviedkarkou, dnes je z väčšej časti jej dielo pozabudnuté.

Škola života (The Kid Learns) - William Faulkner
Kratučká, skôr ako poviedka, je to synopsa či taká "pouličná impresia" z gangsterského prostredia a ide tam jednoducho o to, kto z koho...

Veľký americký autor sa občas obtrel o hrôzu. A keď už tak spravil, výsledok vedel byť famózny. Tu to tak možno nie je, pre malý rozsah a pre to, že sa jedná viac o skicu ako reálnu poviedku, a naozaj nemožno hovoriť o horore v pravom zmysle slova, to napokon o žiadnom z Faulknerových diel, ale isté a neodškriepiteľné je, že próza má skutočne čosi do seba, aj vďaka svojmu rozuzleniu.

Netvor z hlubin  (The Monster of the Deep) - John Collier
Nevera, zločin z vášne a k tomu podvodná príšera na spôsob lochnesskej? 

Zručný autor z takéhoto gulášu dokáže vytvoriť vynikajúcu poviedku. A táto poviedka je skutočne vynikajúca. Veľmi dobre napísaná, s veľmi dobrým a pozoruhodným rozuzlením. Tak, tak, toto je zabudnutý klenot žánru. Collier bol skutočne pozoruhodným autorom poviedok a románov, viacerých z toho fantasticky ladených a uznávaným spisovateľom scenárov. Kiežby sa mu i dnes dostávalo väčšej pozornosti...

Smrtelné sevření (The Grip of Death) - Robert Bloch
Hlavný hrdina pôjde po krku (a to doslova) svojmu strýkovi, ktorý je však ostrieľaný a nebezpečný čierny mág.

Mimoriadne sympatická pulpová, rozumejte krásne a žiadúco béčková poviedka s ozaj nečakaným záverom. Nič viac a nič menej - je to dobrá poviedka! Napriek tu jednoznačne pripísanému autorstvu Robertovi Blochovi, v skutočnosti ju spoločne vytvorili dvaja autori, tým druhým je ďalší výborný autor fantastiky Henry Kuttner.

Obří kamenná smrt (The Great Stone Death) - John Dann MacDonald
Dvaja traperi na svojich potulkách po divokých horách ameriky narazia na skutočnú príšeru - obyvateľa praveku, ktorý akýmsi nedopatrením prežil až do dnešných dôb.

Jednoduchučký príbehový sujet sa vďaka autorovmu rozprávačstvu rozvinul do naozaj dobrej prózy. A je to príbeh ako stvorený na to, aby ste si ho rozprávali pri táborovom ohni či v stane pri stlmenom svetle baterky.

John MacDonald bol oceňovaný autor detektívok, jeho druhou obľúbenou spisovateľskou oblasťou bola fantastika.

Pomsta v zastoupení (Vengeance by Proxy) - John Wyndham
Manželský pár sa vydáva na cestu po divokom Balkáne. Dovolenka je idylická, ale všetko sa skomplikuje, keď sa stanú svedkami úmrtia jedného muža. Odvtedy akoby s hlavnými hrdinami nebolo čosi v poriadku...

Jedna z najlepších poviedok v antológií, neošúchaná, originálna, výborne spracovaná a prestúpená napätím, ktoré by sa krájať dalo. Niet čo vytknúť. Keď si legendárny sci-fi autor odskočil k iným žánrom fantastiky, tiež bol výsledok zakaždým úžasný.

Potměšilost neživých věcí (The Malice of Inanimate Objects) - Montague Rhodes James

Sú také dni, kedy máte jednoducho smolu, to je celé, inokedy však máte pocit, akoby sa proti vám spikli všetky predmety, s ktorými prichádzate do styku, také niečo sa stane nášmu hrdinovi.

M. R. James je považovaný za možno najvýznamnejšieho autora duchárskych príbehov, no v porovnaní s inými jeho slávnymi poviedkami je túto možné skôr ako skicu, ale aj tak je to pozoruhodný text, čo stojí i padá na skvelom nápade. Je to však i príbeh, ktorý sa aj tak nestratí v záplave iných.

Astrolog Boromeo (Borrhomeo the Astrologer) - Joseph Sheridan Le Fanu

Kto by nechcel žiť dlhšie než je krátky čas vymeraný človeku na jeho pozemskú existenciu? Takmer každý. Už ale málokto je pre to ochotný spísať zmluvu s...

Le Fanu je vplyvné meno strašidelnej literatúry a hoci táto poviedka patrí k jeho menej známym a je to typická faustiáda, ktorá neprináša nič zásadného, tak hlavne vďaka dobovému zafarbeniu a atmosfére sa mi poviedka páčila.

Tři přání (Three Wishes) - F. Anstey

Čo by ste robili, keby ste mali možnosť splniť si tri priania? Verím, že mnohí by si ani nevedeli vybrať a ďalší to zas majú dávno premyslené, veď čo keby sa náhodou niečo také stalo práve jemu a rozprávka sa stala skutočnosťou? Ale ako to už býva, všetko "vypáli" trochu ináč než človek pôvodne zamýšľal...

Príbehy s motívom rozprávkovo splnených prianí by si hádam zaslúžili špecifický žáner, ale tento pochádza z doby, kedy to ešte nebolo ťažké klišé. F. Anstey je pseudonym významného anglického spisovateľa a humoristu, ktorý rád používal vo svojich príbehoch fantastické motívy. Celým menom sa volal Thomas Anstey Guthrie.

Smolné Pampero (The Haunted "Pampero") - William Hope Hodgson
Poviedka opisuje sériu zvláštnych nehôd, ktoré sprevádzajú plavbu lode menom Pampero (odtiaľ názov poviedky).

Hodgson bol veľmi zaujímavý a prelomový autor desuplných a bizarných poviedok, ktorý sa špecializoval na strašidelné námorné historky; už to (voľba témy a prostredia) robí jeho príbehy odlišnými od väčšiny žánrovej produkcie. Veľká škoda, že nebol lepším štylistom, potom by nepatril iba k jedným z najzaujímavejších a najvplyvnejších žánrových autorov, ale určite aj najlepších. Ja osobne mám jeho príbehy veľmi rád, vedel výborne použiť to najdôležitejšie pre strašidelný príbeh, čiže atmosféru, a jeho nápady sú skvelé. Žralokodlak... čakali by ste niečo také?!

Kouzelné zrcadlo (The Magic Mirror) - Algernon Blackwood
Ako oklamať ruletu? Čo tak si priniesť so sebou do kasína kúzelné tibetské zrkadlo? Lenže pozor, niečo za niečo... !

Poviedka s mimoriadne zaujímavým nápadom a nie až tak nepredvídateľným koncom, ktorá je pomerne na úrovni, to je ale pri niekom ako je majster Blackwood štandard. Dobrá poviedka, ale nič svetoborné.

Nadčlověk (The Overman) - Upton Sinclair
Keď sa konečne podarí nájsť stroskotanca a dokonca živého, je to iste dôvod na oslavu, lenže všetkých, mierne povedané, zaskočí, keď sa dotyčný nebude chcieť vrátiť do civilizácie. Preto ho príde presvedčiť jeho samotný brat, ktorý sa dozvie ten najmenej pravdepodobný, priam neuveriteľný dôvod k tomuto zvláštnemu rozhodnutiu.

Jedna z najvýraznejších a snáď aj najlepších poviedok, ktoré nám tento výber ponúka. Významná postava americkej a svetovej literatúry nám predstavuje nevšedne napísaný nevšedný príbeh. A skvelý. Osamelosť a samota, to nie je to isté, to je známe odpradávna, ale nikdy by mi nenapadlo, že z obyčajnej robinzonády sa dá vytvoriť niečo takéto neobyčajné.

Několik dnů na Kouřovém ostrově (The House Party at Smoky Island) - Lucy Maud Montgomeryová

Spoločnosť si kráti chvíle rozprávaním duchárskych príbehov, netušia, že zanedlho sa stanú súčasťou práve jedného takéhoto príbehu...

Klasická a predsa zároveň v niečom novátorská ghost story, takže potešiť by mala naozaj každého. Netušil som, že autorka kníh o Anne zo Zeleného domu napísala aj niečo takéto. A som za to veru rád!

Klobouk u Tarring Neville (Shining Hat at Tarring Neville) - T. H. White
Súperenie dvoch bratov pokračuje aj po smrti...

Veľmi zaujímavý príbeh! Zdá sa, že zostavovateľ sa snažil vybrať do antológie tie najoriginálnejšie duchárske poviedky vôbec... Napriek skutočne nevšednému námetu však na mňa poviedka nezapôsobila až tak výrazne, ako by mohla. Terence Hanbury White bol nepochybne osobitým autorom. Neukazuje sa to len pri jeho slávnej fantasy ságe o kráľovi Artušovi a o Merlinovi, ale i pri jeho poviedkach, z ktorých bolo preložených závratné množstvo - celkovo dve!!! Je veľká škoda, že takýto autor je u nás prehliadaný...

Moderní čaroděj (A Modern Magician) - Olaf Stapledon
Ako by asi obstál v skúške charakteru človek 20. storočia, keby bol obdarený takmer neohraničenou nadprirodzenou mocou?

Pravdepodobne vyznie ako len trošku menej zaťažené klišé, keď napíšem, že táto poviedka je obžalobou (ne)hodnôt modernej doby, ale aj nedostatkom morálky moderného človeka, ale je to presne takto. A je to podané natoľko výrazne a natoľko úprimne, že vás poviedka spravodlivo rozhorčí a zasiahne. Je to nádherný príklad príbehu typu: "čo by bolo, keby...". Neuveriteľnú (ne)možnosť si predstavte ako fakt, a porozmýšľajte, ako by ste využili takýto ohromný dar, ak by ste sa ocitli na mieste hlavného protagonistu príbehu. Olaf Stapledon je u nás skoro neznámy autor, v rámci svetovej literatúry a taktiež v rámci fantastiky má nezanedbateľný vplyv, pretože svoje významné sci-fi diela obohatil o filozofický rozmer a posunul na vyššiu literárnu úroveň, než bolo bežné pri zvyčajnej úrovni súdobej produkcie.

Rukavice (The Glove) - Fritz Leiber 

Násilníka usvedčí celkom obyčajný predmet pri vonkoncom neobyčajnej udalosti...

Fritz Leiber bol majster. Fantasy, hororu a science fiction. A všetkých miešanín týchto troch hlavných odvetví fantastiky. Umelec slova hýriaci skvelými nápadmi. Skrátka, chlapík, ktorý miloval to, čo robil - písanie / rozprávanie príbehov. A bol to naozaj dobrý spisovateľ! Možno toto nie je jeho najznámejší ani najlepší príbeh, ale dobrý nepochybne je a vyznačuje sa Leiberovou špecialitkou: z obyčajného spraviť neobyčajné, ošúchaný príbeh podať tak, aby ste mali pocit, že ste čítali niečo úplne nové a neopozerané.

Údolní země (The Hollow Land) - William Morris
Staneme sa spoločníkmi rytiera pri jeho putovaní k... samému sebe.

Fantasy z dôb, kedy fantasy ako také ešte ani nejestvovalo. Próza, ktorá by sa dal považovať za návrat k rytierskym príbehom stredoveku, ale aj iniciačná poviedka plná symboliky. Je to staré dielo písané na dôvažok zámerne archaickým jazykom, takže to má punc dávno zašlého, no stále žiariaceho zlata feudálnej slávy a dvorských rozprávaní. Príbeh, ktorý vás spoľahlivo prenesie do inej doby a na iné miesta.

Záhada Zkoncehoří (The Mystery of the Ultimate Hills) - Ambrose Bierce

Vedecká výprava v praďalekej budúcnosti odkrýva dávnu minulosť (t.j. súčasnosť, kedy žil autor).

Bierce bol aj vynikajúci satirik a... cynik! V tejto krátkej próze, absurdnej a... bizarnej, v úplnosti ukazuje túto stránku svojej tvorby i svojej osobnosti. Nečakajte plnohodnotný príbeh, ale očakávajte neskutočne podivný literárny experiment, ktorý vám bude ešte dlho ležať v hlave a netreba pritom zabúdať, že niektoré prózy chutia najlepšie dobre odležané.

Louka, kde tančili satyři (The Field Where The Satyrs Danced) - lord Dunsany

Jeden zasnívaný romantik sa vydáva navštíviť čarovné miesto údajne navštevované čarovnými bytosťami.

Táto poviedočka je jedným z mojich najmilších príbehov. Je prekrásna! Pohladila mi dušu, no taktiež ma i rozosmutnila. Som rovnaký rojko, rovnaký romantik ako Dunsany, hoci neoplývam takou imagináciou a takým rozprávačským talentom. A preto je tu táto poviedka - aby potešila všetkých "snílkov" na svete, ale aby nám aj pripomenula, že žijeme na zemi a sen ostane len snom...

Stárnoucí faun (The Ageing Faun) - Arthur Ransome
Nadprirodzená bytosť z lesa sa zaľúbi do smrteľnej ženy.

Obohraný príbeh známy z povestí a ľudových rozprávaní podáva svetoznámy autor dobrodružných príbehov pre deti a mládež takým prekrásnym a literárne vyspelým spôsobom, že vám až zovrie srdce. Od krásy a od bezbrehého smútku. Ako inak by sa mohol skončiť tento príbeh, než tragicky? Ale má v sebe tak nežnú a krehkú poetiku, že cez slzy uvidíte žiaru posvätného lesa...

Bidulf (Biddulph) - William Heath Robinson
Nešťastný chlapec bude predsa len snáď vyliečený zo svojho nešťastia pomocou čarovnej studničky...

Roztomilá rozprávočka od slávneho britského karikaturistu, ktorá sa ale bohužiaľ nijako nesnaží o to, aby zostala výraznejšie zapísaná vo vašej pamäti.

Netopýří král (The Bat King) - James Hilton
Statiť sa v jaskyni, to nie je žiadna slasť... ale všetko zlé je na niečo dobré - keď sa stratíte, nezriedka sa stáva, že popri tom aj niečo nájdete. Objav, ktorý uskutoční hlavný hrdina, mu vyrazí dych.

James Hilton bol veľmi úspešný spisovateľ, dodnes si ho pamätáme kvôli pár knihám, z ktorých výnimočné miesto zaujíma napríklad Stratený obzor. Aj v tejto poviedky vykreslil tajuplnú, pochmúrnu atmosféru tak, že si zaslúži potlesk postojačky.

Výzva z jiného světa (The Challenge from Beyond) - Howard Phillips Lovecraft
Istý vedec objaví na Zemi pozostatky rozvinutej mimozemskej civilizácie...

Toto je skutočná rarita. Poviedka vznikla ako výzva renomovaným pulpovým autorom weird fiction, kedy každý napísal jednu časť príbehu. V tejto antológii nájdeme len Lovecraftov príspevok do poviedky, ale dá sa čítať aj samostatne. Je to typický Lovecraft, čo je veľmi dobré, ale táto krátka próza neprináša nič zásadné a cítiť, že je to len výrez z väčšieho celku. Bol to iste zaujímavý projekt, ale takéto niečo väčšmi spútava autorovu imagináciu, než že by ju to popoháňalo dopredu. Editor antológie takto prekladá čitateľovi iba istú malú raritku, nič iné. A to je síce milé, ale je to príliš málo.

Národ z černého pobřeží (People of the Black Coast) - Robert Ervin Howard 
Muž stroskotá so svojou snúbenicou na prazvláštnom ostrove, kde sú ohrozovaní podivnými tvormi, ktoré by sa dali najskôr prirovnať k  prerasteným, ohyzdným krabom.

Nuž, toto je zas typický Howard. Vie navodiť výbornú temnú a bezútešnú atmosféru, vie dobre rozprávať príbeh, dobre až natoľko, že sa stotožníte s hlavným hrdinom, vie perfektne opísať drsné a surové akčné scény a má ten podmanivý "barbarský" pohľad na vec - filozofiu boja až do konca, nech to stojí, čo to stojí! Nepochybne schopná poviedka, ibaže Howard viackrát ukázal, že všetky silné prvky, ktoré tu použil, dokáže napísať ešte lepšie a ešte výraznejšie.

Hrůzy jara (The Ravages of Spring) - John Gardner
Pred ničivou búrkou hľadá náš hrdina úkryt v strašidelnom dome. V dome, ktorý je navyše obývaný vyšinutým vedcom!

Veľmi zvláštna poviedka, veľmi sugestívna poviedka a trúfnem si povedať, že skutočne vydarená poviedka, ktorá v sebe kombinuje viacero žánrov a žánrových tém, ktoré by sa dali považovať za tuctové a používané natoľko, že až skĺzli ku ordinárnosti, ale to by autor nesmel písať tak, ako píše. Ako? Atmosféricky! A postupne čitateľ nadobudne nie neopodstatnený pocit, že možno všetko skončí ešte úplne nevšedne! Gardner to naozaj s perom vie a je len škoda, že u nás od tohoto, celkom význačného amerického autora, nemáme k dispozícii väčší výber diel...

Fénix zářící (Bright Phoenix) - Ray Bradbury
Dospeje jedného dňa naša civilizácia k temnému bodu obratu, kedy nebudeme knihy čítať, ale budeme ich páliť?

Málo známa predloha a predobraz k veľmi známej antiutópii 451 stupňov fahrenheita. Poviedka je to dokonalá. Niet čo vytýkať. Možno najlepšia poviedka v zbierke. Pri tejto nápaditej sci-fi dystópii je možné len dúfať, že nič takéto nikdy nenastane, alebo keď už, tak tu budú vždy takí duchaprítomní jedinci, ako je hlavný hrdina.



(knihu v roku 2004 vydalo vydavateľstvo Talpress)


A verdikt? Nie je to najlepšia antológia na knižnom trhu, to nie, ale patrí, vďaka viacerým raritným poviedkam, medzi najzaujímavejšie; určite sa skúste začítať!

Básnické intermezzo IV

Dnes si predstavíme slávnu báseň od významného anglického novoromantického básníka, dvorného básnika kráľovny Viktórie - držiteľa titulu Poet Laureate, ktorému bol za jeho poetické dielo dokonca udelený šľachtický titul - Alfreda Tennysona.

Žánrových maniakov upozorňujem, že existuje opodstatnené podozrenie, že toto famózne dielko inšpirovalo Lovecrafta pre stvorenie monštrózneho Cthulhu...

Kraken je v škandinávskej mytológii ohavná a mimoriadne nebezpečná morská príšera, neskôr bol zvyk zobrazovať ju ako nestvornú chobotnicu.

KRAKEN

Nie pod hlbinou burácavou, besnou,
no tam, kde more celkom dolu klesá,
v prastarých hĺbkach dávnym spánkom bez snov
spí Kraken, žiadne svetlo nedotkne sa
miesta, kde leží. Nad ním pórovité
špongie rastú, v ktorých večnosť bujnie,
a značne vyššie v neduživom svite
zo zvláštnych jaskýň, tajuplných buniek
polypy pnú sa a ich dlhočizné
chápadlá chniapu, čeria zeleň chladnú.
Tak veky leží Kraken v hlbočine,
spí, morské červy požiera a trávi,
kým posledný plam hĺbky rozžeraví -
a ľudia spolu s anjelmi ho zhliadnu,
keď ryčiac vyjde na povrch a zhynie.

(preklad: Jana Kantorová-Báliková)

(autorom tohto obrazu je Bob Eggleton)


(báseň je z knihy Prechod cez piesčiny, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar v roku 2014)

Volání netvora

Teraz Vás možno prekvapím, lebo táto recenzia a teda aj táto kniha bude trochu iná než ostatné. Tak v prvom rade, nie je to klasika žánru, je to moderné dielo, ale prečo sa nevenovať aj niečomu súčasnému, pokiaľ je to kvalitná kniha, ktorá má čo ponúknuť? A v druhom rade je to kniha zacielená na mladého čitateľa. Aj keď nie ste tínedžer, nebojte sa, tento skvelý príbeh nie je obmedzený na jednu cieľová čitateľská skupinu, ako to pri dobrých a nadčasových knihách býva. Takže netvor Vás volá, vypočujete toto volanie?

Volání netvora (A Monster Calls) - Patrick Ness (podľa námetu Siobhan Dowdovej)

Aká je to teda kniha?
Úžasná. Skvostná. Jedinečná.

Ja viem, pričasto sa objavujú takéto superlatívy na zadnej strane obalu knihy a málokto im už verí.

Teraz ale smelo verte. Je to totiž pravda. Použil som slovo „smelosť“? Budete ju potrebovať. O knihe sa dá uvažovať ako o temnom fantasy (miestami poriadne temnom) či dokonca o horore pre mladých. Odradilo Vás to? Prosím, nie! Prišli by ste o jednu z najlepších kníh v kategórii tzv. young adult literatúry. Teda príbehov pre mladých dospelých. Ale neobmedzil by som sa na nejaké vekové či žánrové kategórie. Je to kniha, ktorú si môže (a mal by) prečítať každý nad 13 rokov. Je to kniha s veľkým „K“. Kniha nesmierne hlboká, kniha s veľmi silnou ústrednou myšlienkou, kniha, ktorá sa Vám zaryje pod kožu. A skutočne jediný strašidelný príbeh, čo poznám, ktorý si nedáva za cieľ desiť, ale naopak, chce Vás strachu zbaviť.

Slovenské vydanie je od českého rozdielne - má iný názov, ktorý, i keď sa odchyľuje od pôvodného, je veľmi výstižný: Sedem minút po polnoci (pretože netvor - démon navštevuje hlavného hrdinu vždy v tento čas) a oproti originálu sa odlišuje aj úplne rozdielnou ilustráciou na prebale.

 Keď už sme pri tých ilustráciách, tak skvele dotvárajú atmosféru príbehu. Podobne ako text, aj ony sú majstrovským dielom (má ich na svedomí famózny Jim Kay). Tu je malá ochutnávka:

Čo mám o knihe povedať, aby to nevyznelo, že jej robím prvoplánovú reklamu? Čo mám napísať, aby som nepísal samé chvály?

Keď som knihu po prečítaní zavrel, ešte nejaký čas som v tichosti sedel a uvažoval. O hrdinovi príbehu chlapcovi Conorovi, o samom sebe, o odvahe čeliť tým najhroznejším veciam v živote...

Conor to veru nemá jednoduché. Úprimne: má to poriadne ťažké – otec ich opustil, so starou mamou, ktorá sa o neho stará nevychádza práve najlepšie, spolužiaci ho šikanujú a pohádal sa aj so svojou najlepšou kamarátkou. A jeho mama je vážne chorá...

Keď si myslí, že už to nemôže byť horšie, navštívi ho počas hlbokej noci hrôzostrašný netvor. A bude sa k nemu vracať. Vždy sedem minút po polnoci.

Tento netvor mu však nechce ublížiť, chce ho spraviť silnejším, aby sa dokázal pozrieť skutočnosti do očí, aby vedel čeliť ťažkým veciam.  Ale je to celé naozaj iba sen? Nočná mora?

Netreba zabudnúť, že sa môžeme stať silnejšími bez toho, že by sme pri tom zahorkli či zatvrdli.

Aj to je jedno z posolstiev tejto nevšednej a fascinujúcej knihy.

Na záver niečo ku zmätočnému dvojautorstvu: Siobhan Dowdová bola úspešná autorka kníh pre deti a mládež a prišla s nápadom na túto knihu, žiaľ, pre smrteľnú chorobu už nestihla nápad realizovať a tak sa pera (a nápadu) chopil jeden z z najčítanejších súčasných autorov píšucich pre tínedžerov Patrick Ness.

(v češtine kniha vyšla prvý raz v roku 2012 vo vydavateľstve Jota a v slovenčine v roku 2015 vo vydavateľstve Slovart)

Vampír

Poľský spisovateľ Władysław Stanisław Reymont (rod. Rejment) bol ako druhý Poliak po Sienkiewiczovi poctený tou najprestížnejšou literárnou cenou vôbec. Hovoríme o Nobelovej cene a nezabudnime, že sa písal rok 1924, teda je to prestíž dvojnásobná (z retrospektívneho pohľadu) - preverená časom a generačnou riekou čitateľov. Nás však nebude teraz zaujímať jeho cestopisná a reportážna próza, ani jeho významné spoločenské romány, ale dielo s temným fantazijným razením. Reymontovi totiž učaroval špiritizmus, a hoci rýchlo odhalil sebaklam v akom sa toto hnutie utápalo, záujem o nadprirodzeno v ňom už ostal natrvalo zakorenený. Zo všetkých jeho diel, ktoré sa dotýkajú oblastí metafyzického (táto kniha sa týchto sfér nielenže "dotýka", ona so spirituálnym vyložene splýva), je najvýraznejší krátky román

Vampír (Wampir) - Władysław S. Reymont

Poľský emigrant Zenon už dávno za sebou spálil mosty a utiekol pred minulosťou, i teraz v Anglicku je však rovnako úspešným literátom, ako bol kedysi vo svojej vlasti a ku jeho pôvabnej snúbenici ho púta vrelý vzťah. Spozná však očarujúco krásnu, no chladnú slečnu Daisy, ktorou sa stane priam posadnutý. Daisy je neprístupná a šepkajú sa o nej všelijaké desivé reči. Podľa všetkého je to silné médium a je v spolku so záhadným indickým guru, ktorý prišiel navštíviť Londýn. Často ju vidieť sprevádzanú skroteným, avšak démonicky pôsobiacim čiernym panterom menom Bagh. Daisy je femme fatale, čiže osudová žena a vamp. Existujú isté náznaky, že dokonca vampír... v tomto prípade psychický upír, záplavy červeného sirupu nečakajte, milí krvesaji. Ale niekto sa nebojí prísť aj s odvážnejšími teóriami kým alebo čím by táto zvodná krásavica mohla byť...
Zvíťazí čistá láska alebo šialenstvo? Zenona na dôvažok ešte začína dobiehať minulosť...

Prekladateľ Tomáš Horváth sa musel pri svojej práci poriadne zapotiť. Prečo? Vo vynikajúcom doslove viackrát označí dielo ako "halucinačné" (a má pravdu) a spomína vyjadrenie istého kritika, ktorý tvrdil, že v knihe niet jedinej normálnej vety (ten má s trochou nadsádzky, naozaj len trochou, pravdu tiež). Pre istý typ modernizmu v literatúre môže byť príznačný ornamentálny jazyk a vety rozvité viac než bolo bežné i v tých časoch, ale to, čo predvádza Reymont je už celkom iná liga. Autorov ozdobný štýl pripomínajúci báseň v próze je charakteristický výnimočne dlhými a zložitými súvetiami, kde opis mesta strieda opis hrdinových vnútorných pochodov a je prekladaný úvahami, ktoré plynú z úst literárnych postáv pri konverzáciách, teda hoci opisná a dialógová časť je viac-menej v rovnovážnom stave, ireálno a iracionálno výrazne prevažuje nad tým, čomu zvykneme hovorievať bežná triezva skutočnosť. Tak ako i náš hrdina, i čitateľ sa potáca medzi snením a bdením - medzi nočnými morami a úľavou v podobe zakúšania všednodenného. Pomerne skoro si ale zvykne na to, že bude, a to často, prekračovať hranicu medzi nimi a tá hranica, za iných okolností jasná a pevná, sa stenčuje a postupne rozplýva, až akoby úplne prestávala jestvovať a vy očami hlavného protagonistu medzi nimi prestávate rozlišovať... Iste si v tejto súvislosti spomeniete na poučky o romantickom hrdinovi a na rozpor sna a reality, ale to je prílš všeobecné, príliš ľahkovážne, priveľmi nepresné a chlácholivo nudné a fádne. Tu sa zdá, že niet úniku, že vábivý, opojný sen v podobe dráždivej, no nebezpečnej nočnej mory zosobnenej v osudovej slečne Daisy, má jednoznačne navrch, s prehľadom víťazí a neposkytuje vlastne ani možnosť voľby. Áno, prostredie, reálie aj náš hrdina, toto všetko nesie veľkú príchuť romantiky, podobne ako celé obdobie Belle époque, teda pre Anglicko neskorá viktoriánska éra a eduardovská doba, ale vonkoncom nemožno hovoriť o romantizme. Označenie, ktoré sa mi samo tisne na jazyk je dekadencia. A ešte nikdy nebola tak príťažlivá a tak pohlcujúca. Exotické a vábivé prostredie Londýna oblečeného do hmly a hojne zalievaného dažďom, kde nikdy nesvitne slnko a šedé nebo pomaly zastiera inkoustová čerň, len kde tu chabo narušená zbedačeným prísvitom plynových lámp, vás pozýva, aby ste sa nechali zhltnúť labyrintom uličiek.

"Začal hučať vietor: stromy sa sťažka zaknísali, konáre viali v pomalom trepote a šumení. Odrazu sa rozľahol ponurý výkrik: nad zemou preletel úzkostný a tichý šepot, zatriasol živými plotmi pozdĺž ciest, tvrdé listy vavrínov smutne zaplakali a úzkosť zatrepotala krídlami ako výr a číhajúca sa ukryla v temnote.
Vošli do akéhosi parku ponoreného do spánku, do nepreniknuteľných a tmavých húštin; iba nad hlavami sa im trošku jasneli pásy neba, vliekli sa ako dlhé a kľukaté cestičky, zavalené rozstrapkanými oblakmi a obrúbené rozkývanými kontúrami stromov. Mesiac sa občas vyklonil a vtedy sa tiene stromov valili na cestu, pustú v temnote a pretínali ju čiernymi hranicami ako mŕtvoly."

Horváth správne a naozaj mimoriadne trefne poznamenáva, že hlavný hrdina neblúdi len mestom, no predovšetkým svojím vnútrom, do ktorého zostúpi až tak hlboko, že hrozí, že cesta späť mu bude odopretá. Automaticky si kladieme otázku, či je možné sa z tohto sna vôbec prebrať, a ak áno, tak do čoho sa prebudíme? Po čase už neuveríme ani len zdaniu nejakej normálnosti a opäť raz zisťujeme, že sme sa nadobro ocitli v moci zázrakov a zázračného. Skočíme do toho rovnými nohami, keď sa hneď na začiatku ocitáme na špiritistickej seansi. Neskôr sa staneme svedkami praktík bizarnej sekty flagelantov, prijmeme pozvanie na stretnutie Teozofickej spoločnosti a stretávame sa dokonca so samotnou zakladateľkou - madam Blavatskou, no to všetko je nič v porovnaní so sabatom, so satanistickou čiernou omšou, kde je uctievaný hrozný a zároveň hrozivo krásny Bafomet, čiže vlastne sám Lucifer. Tieto senzačné, fantazmagorické výjavy sú do deja zakomponované s desivou ľahkosťou. Aj parapsychické javy sú tu prezentované ako niečo skoro prirodzené a skôr prirodzené než nadprirodzené. Zdráhame sa uveriť, nevieme čo je klam a mámenie zmyslov a predráždenej fantázie a či je to azda holá skutočnosť bez akýchkoľvek príkras. Kedy hlavný hrdina halucinuje a kedy je skutočne svedkom neuveriteľného? Nevieme to rovnako ako to netuší ani on sám. A možno sa to ani nedozvieme... otvorený koniec vie byť napokon oveľa hrozivejší a pôsobivejší než klasický záver... ale nebudem nič viac vyzrádzať, treba si to prečítať, a ako bolo napísané v jednej poľskej recenzii: "Vampír čaká, odvážite sa?". Nie je to jednoduché čítanie, autorovi treba dovoliť, aby sa vám zadíval do očí, ale akonáhle pristúpite na jeho, pomerne zložité, pravidlá hry, zistíte, že ste zhypnotizovaní. A už je neskoro. Ak sa moderný, rozumejte pohodlný, čitateľ nezľakne zložitej vetnej štruktúry a bohatého obrazného jazyka a neodloží knihu po pár stranách, čaká ho fascinujúci zážitok, literárne dobrodružstvo, skúsenosť ako nijaká iná.

"Smrteľne unavený klesol ako zabitý tým bezmedzným príšerným tichom: prigniavila ho kamenná noc a tíšina absolútnej pustoty; nevysloviteľná hrôza mŕtveho mlčania.
Strnulo nehybne sedel celkom bez myšlienok, akoby na samom dne sveta, mŕtveho milióny rokov, vo večných priepastiach ticha. V tých priepastiach sa mu nejasne zdalo, že sníva kamenný sen, že sníva večitú mŕtvosť, z ktorej nikdy nepovstane, že je ako živé steblo, ktoré odrazu pohodili do samotných hlbín večného mlčania a večitej noci.
A tak mu v nepamäti a necitnosti plynuli neuvedomené chvíle, tak ako čas azda plynie čadičom na dne oceánov, alebo dušiam blúdiacim v nekonečne, alebo mŕtvym hviezdam, ktoré padajú celú večnosť, večnosť..."


(Knihu vydalo v roku 2011 vydavateľstvo Európa. Dve knihy z tohto vydavateľstva sme si už predstavili: antológiu upírskych príbehov Na počiatku bol upír a klasiku nie len horroru, ale i beletrie ako takej Frankenstein. Postupne si predstavíme ďalšie, lebo okrem veľkých diel svetovej literatúry, najmä ruskej proveniencie, sa toto vydavateľstvo špecializuje na klasické strašidelné príbehy a príbuzné žánre a pod ich hlavičkou, vďaka ich zápalu, vyšla v slovenčine nejedna knižná perla!


V dávnych pradávnych érach, počas Rakúsko-Uhorska a prvého Československa vyšla kniha dvakrát v češtine pod titulom Upír, ak máte pevné nervy a veľa peňazí, môžete skúsiť pátrať aj v antikvariátoch :))

Algernon Blackwood

Algernon Blackwood (1869 - 1951) 

Kedysi obľúbený a úspešný autor, dnes oveľa menej známy, než by si svojím prínosom pre žáner, ktorý výrazne ovplyvnil, zaslúžil. U nás je dokonca úplne neznámy. Pritom pre strašidelnú literatúru, konkrétne to, čo sa postupne vyprofilovalo a potom figurovalo pod označením weird fiction, je jeho dielo nezastúpiteľné. Taký výrazný, inovatívny a plodný spisovateľ by mal ostať v širšom čitateľskom povedomí, nie len tešiť sa úcte úzkeho okruhu milovníkov žánru. No na druhej strane, tí sú aspoň verní a skutočne si vedia vážiť významné postavy svojho temného panteónu, ku ktorému vzhliadajú. Napokon, tento druh literatúry nie je pre každého, až na absolútne výnimky nemá šancu zaujať čitateľské masy, a to ani v nečastých obdobiach krátkodobo zvýšenej popularity; a to je vlastne len dobre. Subkultúra, hoci je niekedy fanatická, nekritická a správa sa ozaj nevkusne (viď. Lovecraftov kult), vie na rozdiel od spotrebiteľov hlavného prúdu skutočne ľúbiť, hoci teda svoju lásku prejavuje často ozaj nevyberaným spôsobom. Čomu ale nijako nerozumiem je to, že tento autor nie je dnes považovaný za kultového. To je mi záhadou, lebo spĺňa, ba vrchovato napĺňa všetky k tomu potrebné predpoklady a jeho charizma (ktorú je cítiť aj spoza jeho textov), k tomu vyložene predurčuje. Buď ako buď, aspoň sa vyhol tomu trápnemu lovecraftovskému kultizmu. Pretože je niečo iné byť očarený Lovecraftovými príbehmi, (to veru som, a do veľkej miery!) a niečo iné je pozérsky sa zaklínať Cthulhuom a kresliť ho na školské lavice, či domácu nástenku. Predsa každý uvedomelý mladý súdruh vie, že tam patrí Gagarin a Meresjev!

Životopis:

Algernon Blackwood sa narodil v Shooter´s Hill v Anglicku do váženej šľachtickej rodiny. Algernon Blackwood! Ak niekto dostane do vienka takéto meno (pozor, naozaj nejde o pseudonym!), je priam predurčený k tomu, aby sa stal autorom strašidelných príbehov - hlavne, keď má ešte k tomu aj literárny talent! - alebo dokonca nejakým mágom či čosi podobné (a ani od tohto nemal ďaleko!). Spočiatku však nič nijako výrazne nenaznačovalo budúcu úspešnú literárnu kariéru. Citlivý a zasnený chlapec sa búril proti milujúcemu, no bigotnému otcovi, a zrejme i preto mu už v pomerne skorom veku učarovala východná filozofia a náboženstvá, konkrétne budhizmus a hinduizmus - keď objavil v rodičovskom dome príslušnú literatúru, ktorá tam ostala nedopatrením zabudnutá. Tento záujem sa neskoršie ďalej rozvíjal; začal sa zaberať teozofiou (vtedy veľmi populárne synkretické duchovné hnutie, ktoré v sebe spája západný ezoterizmus a východné náuky, na ktoré je daný veľký zreteľ), stáva sa členom Teozofickej spoločnosti a je dokonca jedným zo zakladajúcich členov pobočky v Toronte. Živo sa zaujíma i o okultizmus a rosenkruciánstvo. Vstupuje do legendárnej lóže Hermetického rádu Zlatého úsvitu. V tých časoch nebolo, aspoň v umeleckých kruhoch, členstvo v tajných spoločnostiach ničím neobvyklým, záujem o mystiku a mysticizmus všemožného druhu bol dokonca módny, ale Blackwood dlhšie nepísal nič ambicióznejšie než príležitostné články či eseje, hoci neskôr pravidelne prispieval i do novín, no nepovažoval sa, a vonkoncom ho nebolo možné ešte považovať, za spisovateľa, ani za umelca. Treba tiež podotknúť, že na rozdiel od mnohých iných zberateľov kurióznych titulov a členstiev v exoticky a tajuplne pôsobiacich spoločenstvách, bol jeho záujem o spirituálnu sféru bytia živý a úprimný. Mnohí autori strašidelnej literatúry a príbuzných spriaznených žánrov a podžánrov sú fascinovaní tajomnom, nevysvetliteľnými úkazmi a podobne, ostávajú však skeptikmi, ale Blackwood naozaj veril v nadprirodzeno. Nikoho už neprekvapí, že sa prihlásil i do dodnes existujúcej organizácie, mimochodom najstaršej svojho druhu, The Ghost Club, či tej asi najprestížnejšej v tejto oblasti - Spoločnosti pre psychický výskum. Obe boli zamerané na vyšetrovanie paranormálnych javov. Svoje nepreberné okultné a záhadologické znalosti neskôr bohato zúročí pri písaní beletrie. Spája ho kamarátsvo s ľuďmi ako je Gurdžijev či Uspenskij.
To ale predbiehame. Momentálne má 21 rokov, počas svojho mladého života vystriedal päť súkromných škôl a získal diplom bakalára medicíny, no prerušuje štúdium a odchádza za Veľkú mláku do Kanady. To už má za sebou viaceré cesty a pobyty v zahraničí. Napríklad Švajčiarsko či už spomínanú Kanadu, teraz ho však čaká niekoľkoročný, viac-menej neúspešný, na udalosti ale neuveriteľne bohatý pobyt na Americkom kontinente, než mu dá definitívne zbohom a vráti sa do rodnej Británie, kde sa na neho usmeje šťastie a začne sa živiť písaním.
Na túto dobu spomína: "Moja neznalosť sveta, dokonca v 21 rokoch, bola neuveriteľná. Nielenže som nikdy neskúsil fajčiť a ani som len neokúsil alkohol, ale moja noha nikdy ani nevstúpila do divadla, nikdy som nevidel preteky, nedržal som biliardovú guľu, ani len som sa nedotkol kariet." Jeho život je však bohatý v inom smere a bude ešte bohatší, nehovoriac, že spozná aj tú odvrátenú stranu a napríklad vyskúša morfium.
V Amerike sa pretĺkal všelijako, keď mu nevyšiel pôvodný plán stať sa farmárom. Potom vystriedal celý rad zamestnaní, vrátane tých najmenej pravdepodobných, len si ich preleťme: osobný sekretár zazobaného bankéra, reportér, učiteľ hry na husle (husle a morfium? - podobnosť so Sherlockom Holmesom čisto náhodná), hoteliér, barman a dokonca príležitostne, keď bol na tom finančne najhoršie, robil modela maliarovi, ktorý sa priatelil s Robertom W. Chambersom, zhodou náhod vplyvným americkým autorom podivných a strašidelných príbehov. Stíhal ho jeden neúspech za druhým, ale zakaždým sa postavil, otrepal a skúsil to znovu. Vďaka tomu nemal núdzu o zaujímavé zážitky. Po tom, čo mu nevyšlo farmárčenie a podnikanie v hotelovej sfére, opúšťa Kanadu a skúša to v New Yorku. Stane sa obeťou podvodu a zlodejských praktík, je dokonca neprávom obvinený z podpaľačstva, trie biedu, ochorie, v horúčke má halucinácie, takmer umrie. Človeka, čo ho okradol, vystopuje a nechá zatknúť. Veľkomesta má ale po krk. Blackwood miluje krásu a prírodu, z New Yorku je rozčarovaný (presne ako neskôr Lovecraft). Vracia sa do Anglicka, kde plánuje zakotviť.
Ale... neodvolateľne mu učarujú neznáme miesta a dobrodružstvo. Veľa cestuje, podniká výlety do divočiny, bez preháňania sa stáva dobrodruhom a tým, čo by sme dnes nazvali survivalista. Či už sú to kanadské lesy, švajčiarske hory, Čierny les v Nemecku, povodie rieky Dunaj v Rakúsko-Uhorsku, ale aj Egypt, Kaukaz... Zážitky a skúsenosti z ciest dokáže šikovne zakomponovať do svojich príbehov. Toto rané "predspisovateľské" obdobie svojho života opisuje sám autor v autobiografickej knihe Episodes Before Thirty.
Blackwood sa stáva profesionálnym spisovateľom na plný úväzok v čase, kedy mu už ťahá na štyridsiatku. Dovtedy sa okrem žurnalistiky nevenuje programovo písaniu a na územie beletrie až na pár výnimiek takmer nevstúpi. Jeden z jeho priateľov, po tom, čo objaví u neho doma zásuvku plnú zvláštnych príbehov, ho posmelí k tomu, aby rukopis svojich poviedok ponúkol vydavateľovi. Blackwood je dobrý rozprávač, jeho príbehy sú jedinečné a je to niečo nové, okamžite zaujmú. Pomerne skoro od začiatku svojej literárnej kariéry je vnímaný ako jeden z najvýznamnejších autorov ghost stories. Hoci duchárske príbehy či čisté horory tvoria len časť jeho veľkého diela, väčšina z nich sa zaoberá nadprirodzenom a v takej či onakej miere narába so strachom. Veľkej obľube u čitateľov sa tešia jeho okultné detektívky, kde vystupuje doktor John Silence, veľký znalec tajných náuk (napokon podobne ako i jeho stvoriteľ). Aj keď jeho doménou sú kratšie útvary; napísal okolo dvesto poviedok, je doma aj v románoch, divadelných hrách a... čuduj sa svet, vytvoril viacero, vo svojej ére úspešných a čitateľskou verejnosťou veľmi kladne prijatých kníh pre deti (je zaujímavým fenoménom, že viacerí autori strašidelnej literatúry píšu naozaj kvalitné rozprávky, ale platí to aj opačne a autori, ktorí sa preslávili tvorbou pre deti si to občas radi vykompenzujú dávkou napätia a strachu). Ak by sme chceli na jeho príbehy použiť škatuľku a zdá sa nám, že označenie weird fiction je príliš voľné a široké, tak sú to určite prívlastky ako mysteriózne, mystické, magické. Tieto atribúty dokonca asi najlepšie vystihujú jeho prózy a nezriedka stoja v popredí pred samotnou strašidelno-hororovou zložkou.
Európa sa vtedy otriasa pod hrôzami iného druhu, je Prvá svetová vojna a Blackwood kontaktuje Červený kríž, aby pomohol. Potom sa nechá zlákať tajnou službou a pracuje ako špión. Znalosť viacerých cudzích jazykov a dobrodružná nátura ho k tomu priam predurčujú. Nikdy sa neožení, podľa spomienok jeho priateľov je samotárom, ktorý však dokáže byť výborným spoločníkom.
Svoj tvorivý život zakončuje pôsobením vo veľmi modernej sfére. V tridsiatych rokoch si získava početných fanúšikov - poslucháčov, keď vystupuje v rádiu. Pamätným sa stáva najmä program Algernon Blackwood rozpráva čudesné príbehy, kde podmanivým hlasom číta svoje poviedky. Do BBC prispieva aj rozhlasovými hrami. Keď začnú v Británii vysielať vôbec prvý televízny program, producenti počítajú s Blackwoodom. Vďaka sile svojej osobnosti, uhrančivému pohľadu a rozprávačskému majstrovstvu sa stáva na sklonku života celebritou. Má svoju pravidelnú reláciu Saturday Night Story a prischne mu láskavo mienená prezývka The Ghost Man. Zomiera v požehnanom veku osemdesiatich dvoch rokov.
V novom miléniu sa konečne dočkáme i vyčerpávajúceho životopisu od Mike Ashleyho. Kniha nesie príznačný a poetický názov Starlight Man: The Extraordinary Life of Algernon Blackwood, čiže Muž hviezdneho svitu: Neobyčajný život Algernona Blackwooda.

fotogaléria: