Kráľ zámku / Zapatan - čierny rytier

 

Hoci nepohrdnem ani kvalitnými modernými knižnými zástupcami žánru strašidelnej literatúry, predsa len z portfólia môjho blogu je už na prvý pohľad zrejmé, že ma najviac zaujíma dobová strašidelná fantastika. Je to isto aj preto, a hlavne preto, že ma priťahuje minulosť. Samozrejme, vznikajú aj pozoruhodné žánrové diela zasadené do historického obdobia a hoci pomerne presne dokážu napodobniť vtedajší literárny štýl, ba vedia i poctivo reprodukovať reálie tých čias, atmosféra a predovšetkým mentalita sa už zopakovať nedá. Je to len pochopiteľné, autori sú natoľko spätí, natoľko zrastení s érou, v ktorej žijú, že by bolo aj nemiestne očakávať, aby sa tej príputanosti zbavili. Nemiestne a nerealistické. Viac či menej môžeme len očakávať človeka 21. storočia, ktorí sa pokúsi štylizovať napríklad do Viktoriánca. A viac či menej môžeme očakávať maškarádu. Mám rád maškarády, ale akosi som pripravený byť voči tomu, čo zobrazujú, a ako to zobrazujú, skeptický. Niekto by mohol namietať, že potom diskriminujem aj historický román, ako celé plodné a ohromné odvetvie literatúry s dlhou tradíciou. Nie je to tak, len som podozrievavý voči svojvoľným moderným interpretáciám a revizionizmu pod pláštikom autorskej invencie a tvorivosti (v skutočnosti má ale pravdepodobne spisovateľ iba malé znalosti z oblasti historiografie a snaží sa napasovať myslenie svojich súčasníkov na ľudí, ktorým nemá šancu porozumieť). 
Vždy ma teda poteší, keď natrafím na nejakú, mne neznámu, prestarnutú obskúrnosť. Pri globálnom monopole (populárnej) kultúry z Ostrovov či spoza Veľkej mláky, ma potom dvojnásobne poteší, keď naďabím na niečo z Kontinentu. Vítam to ako jedinečnú možnosť porovnať si stav čierneho romantizmu a literárneho goticizmu na pevnine a v Anglicku a pátrať po tom, ako sa prístupy k téme navzájom ovplyvňovali, a vôbec ako sa žáner vyvíjal, akým spôsobom do seba nasával národné špecifiká a zvláštnosti. Ale aj ako zrkadlil myšlienkové smery a hnutia, tendencie a pnutia v spoločnosti, či naopak rýdzo osobné ambície a postoje autora (ktoré však napokon tiež niečo širšie reflektujú). Čítanie starej literatúry je úžasné dobrodružstvo, ktoré vám dokáže tú ktorú dobu vykresliť v ostrejších kontúrach, než mnohé encyklopedické diela.
V sympatickej dvojknižke, formáte, ktorý poznáme skôr z hájemstva detskej literatúry - jednoducho jedna novela je vytlačená z jednej strany, ale otočme knihu naopak a z druhej strany vás čaká ďalšia novelka - sa nám predstavia dvaja poľskí autori s dvojicou pozoruhodných prozaických textov. Poďme si teraz tieto krátke novely postupne predstaviť:

Kráľ zámku (Król zamczyska) - Seweryn Goszczyński

Rozprávač príbehu sa stretáva s charizmatickým čudákom, ktorého miestni považujú za neškodného blázna, a ktorý sa necháva titulovať "kráľ". Tento zvláštny človek obýva romantické ruiny zámku a náš rozprávač s ním nadviaže priateľstvo a pokúsi sa poodhaliť závoj tajomna, ktorý samozvaného kráľa obostiera.

Goszczyński, typický predstaviteľ romantizmu, nám predstavuje knihu, ktorá je typickým zástupcom literárneho romantizmu. Autor zapojený do hnutia národnej obrody a národnooslobodzovacieho boja, príslušník tajného spoločenstva, účastník spiknutí a člen ilegálnej organizácie, ktorý bol donútený zutekať a pred cárskou políciou hľadať útočisko vo francúzskej emigrácii, nám zanechal dielko, ktoré je učebnicovým príkladom romantizmu a zároveň dokonalým študijným materiálom k tomuto literárnemu smeru. Verím, že aj keby dnes niekto retrospektívne chcel vytvoriť text, ktorý bol bol esenciou, tresťou, amalgámom, definíciou romantizmu a používal by všetky dostupné eseje, teoretické práce a vedecké monografie, nespravil by nič emblematickejšie. Áno, dielo je to dokonale emblematické, napokon týmto výrazom sa v úchvatnom doslove doslova oháňa prekladateľ a má úplnú pravdu. Ale je to dielo aj veľmi enigmatické. Teda je symbolické a je postavené na narábaní so symbolmi, je však aj tajuplné, ezoterné, zašifrované. Sčasti sa o ňom určite dá uvažovať ako o (čierno)romantickej novele s nadprirodzenými prvkami, ktoré sú ale stlmené a môžu mať rovnako dobre aj metaforickú povahu, sprevádzanú ľahulinko strašidelnou atmosférou. Je to však aj národná alegória a iniciačný text. Teda dielo, ktoré má skrytý význam a prostredníctvom zasvätenia literárnej postavy sa s tajomstvom oboznamuje i čitateľ a dochádza tak u neho k premene myslenia. V hermetickej konotácii sa teda stáva novým človekom. 

Ruiny zámku, búrka, postava šialenca, ktorý možno nie je tak celkom šialený (a ak aj áno, čo sa skrýva za jeho šialenstvom, a vôbec: kde je hranica medzi príčetnosťou a šialenstvom? nie je šialenstvo len iný a možno pravdivejší pohľad nazerania na objektívnu skutočnosť?!), zostup do temného podzemia, návšteva mučiarne, zvláštne sny a vízie, v ktorých ožíva minulosť, iniciačný rituál, alegória, ktorá sa mení na mystérium a mystérium, ktoré odráža i spoluvytvára realitu... 

Je to úžasné čítanie, ktoré je predchnuté mystikou a je štylisticky bravúrne, žiaľ, nepoteší väčšinu čitateľstva, ktoré by zaiste chcelo epický príbeh a namiesto toho dostane niečo, čo sa blíži filozofickému pojednaniu, hoci obostretému veľkou dávkou tajuplna.

Zapatan - čierny rytier (Zapatan) - Władisław Łoziński

Autor, ktorý bol obľúbeným spisovateľom historických próz, prichádza s krátkou novelou (pôvodne jedna časť, jedna kapitola dlhšieho celku rozprávaní Víta Narwoja - nášho literárneho hrdinu, tu publikovaná samostatne), ktorá je tradičným príslušníkom kedysi tak populárnych príbehov o stretnutí s démonickým černokňažníkom - mágom, znalcom okultných náuk a alchymistom - ktorý môže byť "iba" adeptom temných vied, ale aj niekým a niečím ešte horším...

Vadil mi ľudový rozprávačský štýl, ktorý však autor zámerne zvolil, aby bol čo najautentickejší. Naopak ma potešila situovanosť do 18. storočia (aj keď ťažko povedať nakoľko verná) a pre mňa príťažlivé prostredie a miestami roztomilý (z odstupu toľkých rokov, a hodnotené súčasnou optikou) prístup k danej príbehovej látke. Tak či onak, je to malá literárna raritka, ktorá má ale dnes viac historický ako práve ten literárny význam.

(kniha vyšla vo vydavateľstve Európa v roku 2013)