Pevnost

Jednotka nacistických vojakov má počas vojny strážiť strategicky významný priesmyk v divokých rumunských horách. Okrem malej dediny a podivnej opustenej pevnosti, kde sa vojaci usídlia, nie je široko-ďaleko nič len divočina. Muži z posádky sa však postupne za nevysvetliteľných a desivých okolností strácajú. Netrvá dlho a šuškajú si strašné zvesti o upírovi, ktorý údajne v starej stavbe prebýva a je jej skutočným pánom.

Pevnosť je dnes už kultový román, ktorému rovnakou mierou uškodilo, ako i pomohlo pozoruhodné filmové spracovanie. To sa ale od predlohy značne líši, keďže som videl film najprv, bol som mimoriadne zvedavý na knihu. Tá sa dlho držala na rebríčku bestsellerov, ktoré zostavoval New York Times. Bola to éra, kedy bol thriller, ale dokonca aj horror (a knihy na pomedzí týchto dvoch žánrov) veľmi populárne. Komerčne úspešné tituly produkovali ako na bežiacom páse autori, čo sa stali svetovo známymi práve vďaka svojej knižnej (nad)produkcii. David Morrell, Dean Koontz a predovšetkým Stephen King, ktorý bol (a je) zďaleka najlepší, a ktorý sa stal žiarivým príkladom toho, že dobré rozprávačstvo a napínavý dej vedia zabezpečiť autorovi nehynúcu slávu a nepretržitý tok príjmov. Niekde medzi týmito spisovateľmi, svojím postavením na pomyselnom rebríčku hierarchie i vyznením svojich diel, stojí Francis Paul Wilson, ktorý vzišiel z komunity milovníkov science-fiction a jeho rané prózy predstavujú prírastok k magazínovej tvorbe tých čias. Sympatické na ňom je to, že vychádza z poctivej žánrovej tradície fantastiky, no nie až tak skutočnosť, že sa postupne začal viac orientovať na stredný prúd literatúry. Je tam teda badať istý ústupok voči väčšinovému čitateľovi a snaha o to, aby sa zapáčil. To mu zaručuje úspech u čitateľských más, ale je to za cenu istej ľúbivosti. Jeho snáď najznámejšia a medzinárodne najpredávanejšia kniha

Pevnost (The Keep) - F. Paul Wilson

je toho perfektným príkladom. Je mimoriadne pútavá, napínavá, remeselne zručne napísaná, štylisticky na úrovni, zameraná na vylíčenie nadmieru zaujímavého deja, áno, takto sa píše bestseller, takto postupujte, pokiaľ budete chcieť napísať knihu, čo sa bude predávať a páčiť. Ale budete sa musieť do istej miery prispôsobiť nie príliš náročnému vkusu a budete musieť zaujať všetky vrstvy. A teda kniha obsahuje aj romantiku, dokonca erotiku, bez ktorej by sa bez problémov zaobišla, verte mi, že bez takýchto vložiek by bola lepšia, ale pamäjte na to, keď budete niečo takéto písať, že bozky a prsíčka (nie tie morčacie) predávajú... Ďalej budete musieť do knihy vložiť vnútorný svet postáv, podmanivý, ale ľahko stráviteľný, trošku si zafilozofovať, no nie zas príliš, dať tam pekné opisy a použiť beletristický štýl, ale zas to neprehnať s estetikou slova a prílišnou lyrickosťou, použiť príťažlivé historické obdobie, najlepšie obdobie 2. svetovej vojny, ale priveľmi si nelámať hlavu s historickou vernosťou a nezaťažovať čitateľa faktografiou. Použiť sympatické (či antipatické) postavy, ale pohybovať sa v medziach toho, čo by som nazval skoro klišé, a nevybočovať k prílišnej originalite. Vykonštruovať epické finále a predostrieť čitateľovi happyend. A ešte by som zabudol, že je potrebné skvelé pasáže zaťažiť slovnou vatou, aby sa to, čo by mohlo byť novelou, nanajvýš tak svižným krátkym románom, nafúklo do krásne tučnučkej bichle, ktorá sa bude vynímať vystavená na policiach kníhkupectiev.

Ale som príliš tvrdý na spisovateľa a na knihu? Úprimne ma teší, keď niekto prerazí s horrorom, a s takouto knihou zatieni spotrebné detektívky a romance, ktoré ľudia doslova konzumujú. Dokladá to minimálne autorovu veľkú zručnosť. Wilson je aj skutočný milovník žánru a odkaz na klasickú upírsku tematiku (mimochodom, to ako autor nakladá s upírskym námetom je síce určite svojské, ale nijako pôsobivé, ja osobne som sa necítil ohúrený, skôr podvedený) či Lovecraftovu mytológiu, je viac ako potešujúci. Lenže to, čo sa spočiatku javilo ako nápaditý a žánrovo prínosný upírsky horor, sa ukáže ako tradičné a úplne nenápadité fantasy, ktoré sa síce môže popýšiť skvelým, hrdinským, epickým finále s veľkým vizuálnym nábojom, no akosi sa tam vonkoncom nehodiacim... a aj tie lovecraftovské prvky - hrdinovia nájdu asi všetky zapovedané knihy, ktoré jestvujú v mýte Cthulhu, od Knihy Eibon až po samotný Necronomicon - sú tu akosi naviac, nie sú pre dej funkčné, nemajú nijaký zmysel, a vyskytnú sa len ako lákavá rekvizita a náplasť pre žánrových znalcov. 

A tak tu máme knihu, ktorá sa ľahko a plynulo číta a baví. Nie je to zlá kniha, práve naopak - žiarivá ukážka úspešného titulu, ktorý môžem odporúčať doslova každému, teda aspoň tomu, kto sa nebojí niekoľkých drsnejších scén. Ale pre milovníka makabróznej literatúry tu ostáva len výborný nápad, ktorý však nie je využitý do tej miery, ako sa patrí, počiatočná výborná atmosféra a asi tri štyri naozaj strašidelné, temné a znamenité pasáže. Je to málo či veľa na skoro štyristo strán? To už musí posúdiť každý sám...

Je to aj úvodný diel veľmi, veľmi, veľmi voľného cyklu kníh, pri ktorom nevidím dôvod, aby som sa do neho púšťal, naviac; kniha dobre funguje i samostatne. Rozhodne si však plánujem od autora zohnať zbierku poviedok Pustiny, kde by mal byť nekompromisnejší a menej poplatný mainstreamu.

(kniha vyšla v roku 1993 vo vydavateľstve Dialog (obrázok hore) a potom v roku 2011 v nakladateľstve XYZ (obrázok dolu))