štvrtok 4. júna 2020

Černý pavouk


Novela významného švajčiarskeho prozaika 19. storočia patrí do žánrovej rodiny gotického románu, aj keď rozsahom a štruktúrou sa naozaj jedná o novelu. Dobre, takže máme tu gotickú novelu :) a skutočne dobovú, so všetkým zlým aj dobrým, čo k tomu patrí. Podpísal sa na nej zub času; je jasné, že prozaické dielo z roku 1842 už dnes nikoho nevydesí (to by ste sa museli volať Edgar Allan Poe), ale autentická atmosféra dávno strateného sveta z riadkov priam presakuje, takže je sa na čo tešiť. Niektorými autormi je dielko považované za jeden z prvých príkladov weird fiction v literatúre. A hoci text naozaj obsahuje skutočné záchvevy hrôzy a podivna, je to akési silené revizionistické hodnotenie, ktoré by sme dnes chceli na tento titul prilepiť. Albert Bitzius, ako znie pravé meno autora, protestantského pastora a spisovateľa, chce síce čitateľa znepokojiť aj vystrašiť, ale v prvom prípade varovať. Apeluje na morálku a zbožnosť, hrozí zdvihnutým prstom, čo sa stane, keď sa človek odvráti od Boha. Dielo je to v prvom rade mravokárne, moralistické a moralizujúce a síce strašiace... ale strašiace trestom Božím. Strašiace nie aby strašilo, ale aby kázalo o bohabojnosti. Je úžasné, keď dokáže literatúra obohatiť človeka svojím posolstvom, pretože mnohé knihy rezignujú na vyššie poslanie, ktoré je, podľa mňa, atribútom skutočného umenia, ale v tomto prípade ide o prvoplánovosť. Vzhľadom na dobu vzniku, a povahu autora je to pochopiteľné, nie je to však žiadna slasť pre čitateľa. Didaktickosť by mala byť vždy nenásilná, je tak totiž účinnejšia a menej znechucujúca, keď vyplynie z príbehu akosi mimovoľne a prirodzene. Lenže táto novela je vlastne kázeň zabalená do strašidelného príbehu...

Černý pavouk (Die schwarze spinne) - Jeremias Gotthelf



Kniha sa začína opisom tradičného krstu na Švajčiarskom vidieku. Je to zaujímavé, má to svoju výpovednú folklórnu hodnotu, dokonca sa dočkáme milého humoru (celou knihou prestupuje presvedčenie - pravdivé presvedčenie - že zvyky a do istej miery aj mentalita sa menia, ale človek ostáva vo svojej podstate stále rovnaký, hoci autor vyjadruje svoju vieru, že je poučiteľný; čo je podľa mňa však naivné), ale napriek tomu dedinský román skutočne nie je to, čo vyhľadávam. Potom už ale autor, chvalabohu!, prichádza s konceptom príbehu v príbehu a miestny "staršina" začína svoje rozprávanie o dávnej histórii či legende, pričom toto rozprávanie tvorí samotné jadro novely a (našťastie) zaberá jej veľkú časť. Razom sa ocitáme v stredoveku, kedy sú poddaní sužovaní spupným rytierom, a hoci to rozhodne nie sú zlí ľudia a snažia sa žiť poctivým kresťanským životom, tak predsa len sú to ľudia, a ľudia chybujúci, a tak sa stane, že o pomoc sa obrátia k tomu, ktorý si pýta priveľkú cenu... V tomto prípade nežiada podpis vlastnou krvou, chce "len" jedno nepokrstené dieťa. Keď mu ho odmietnu dať, prichádza pomsta priamo z pekla! To sa dá ale interpretovať aj ako trest boží. Boh tu, napriek všetkému, nie je vykreslený ako krutý a nemilosrdný, ale ako veľmi dôsledný a prísny rodič. Za povšimnutie rozhodne stojí pripomienka, ktorá sa zjavuje tak mimochodom a presakuje spoza riadkov, že sa potrestal a odsúdil svojím neuváženým, vypočítavým konaním vlastne sám človek... Spásou je potom viera a čestné a odvážne konanie v mene Boha.
Och, a samotný pekelný (či Boží?) trest? Ten spočíva v smrteľne jedovatom nadprirodzenom pavúkovi, ktorý kosí hriešnikov ako morová nákaza. Práve zrodenie pavúka je nefalšovaným zábleskom morbídnej fantázie, ktorá vie uhranúť a potešiť žánrového fanúšika :)
Po časovom skoku v rozprávaní do dôb nie tak dávnych tu už ale máme záver a zas sa môžeme pokochať v jednoduchej ľudovej zbožnosti. Niekomu môže imponovať, iného zas dráždiť, ale tá je neoddeliteľnou súčasťou života (a ľudskej psyché) mnohých ľudí aj dnes, nieto ešte v tej dobe.
Čierny pavúk, pôvodne súčasť knižného zväzku tvoriaceho len jednu časť autorovho širšieho diela, dnes vydávaný samostatne, má v súčasnosti už skôr len historickú hodnotu, ale práve z týchto dôvodov zaujme.


(knihu vydal Volvox Globator v roku 2013)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára