Keď slávny básnik dobrovoľne zablúdi do ríše prózy a ešte k tomu hneď do strašidelnej literatúry, môžeme si byť istý, že výsledok bude minimálne nezvyčajný. V milom predhovore sa nám sám vyznáva k túžbe vyskúšať si "čierny román", čo je mimoriadne sympatické označenie strašidelnej prózy, ktoré sa v minulosti v niektorých krajinách ujalo, medzi iným i v prvorepublikovom Československu; a ja som sa ním inšpiroval pri vymýšľaní názvu tohto môjho blogu, ale tak trochu akoby sa za tento svoj poklesok a prehrešok aj ospravedlňoval. Predhovor sa dá chápať i ako akási anticipácia vecí budúcich: navodenie neopakovateľnej romantickej atmosféry šestákových senzačných príbehov... ako asi dopadne takýto pokus - snaha veľkého autora napísať niečo takéto? Pozdvihne tradične zaznávaný žáner do kvalitatívnych výšin, ktoré ničím nespúta? Či bude sa chcieť prispôsobiť žánrovým hraniciam a konať v rámci nich? Ani jedno, ani druhé... Poviem hneď, že kniha vyznieva dosť rozporuplne a môj postoj k nej je ambivalentný. Je jednoznačne veľmi zaujímavá. Ale keď je niečo zaujímavé, neznamená to hneď, že je to aj dobré. Ak poviete na dielo "je to zaujímavé", znamená to, že sa niečím odlišuje, je výrazne rozdielne než bežná produkcia, a môže to znamenať, že je fascinujúce, ale môžete tým myslieť - je to zvláštne a to je celé. Predovšetkým zvláštne, ale okrem toho už nič až tak iné neprináša. Niekedy to ale stačí na to, aby sa dielo stalo kultovým. Podľa mňa je to však málo. Práve takáto je Valérie a týden divů. I keď vyslovím kacírsku myšlienku, že knihu zviditeľnil a preslávil najmä film, ktorý je, a tu ide o úplne raritný prípad, jednoducho lepší než knižná predloha. Trochu zmätené, nekonzistentné a epizodické rozprávanie v znamení surrealizmu využívajúceho hororové prvky vyniklo skutočne až na plátne, kde má štylizovaná, dravá vizuálna stránka na diváka podmanivý účinok. Horšie to je v textovej podobe...
Valérie a týden divů - Vítězslav Nezval
Mladá Valéria vchádza do ženstva, niečo v nej sa premieňa a zobúdza a s tým, ako sa stáva i sexuálnou bytosťou, vstupuje do najčudesnejšieho týždňa vo svojom živote. Počas niekoľkých dní zažíva neuveriteľné a fantastické veci, počas týchto dní nič nie je nemožné a prestávajú platiť bežné istoty, ustálené pravidlá a vôbec racionálne uvažovanie tu nemá miesto. Sen získava nadvládu nad bdelým stavom a i ten najpodivnejší sen sa môže stať skutočnosťou. Valéria tak spozná pravú povahu svojej babičky, ktorá ju vychováva, je jej vyjavená pohnutá história svojej rodiny, spozná sa s mladým Orlíkom, ktorý jej dvorí a je ohrozovaná zvláštnou upírskou bytosťou s tvárou tchora. A to je len zlomoček toho, čo ju čaká.
Znie to úchvatne. Rozprávka sa spája s erotikou, hlbinná psychológia so silne surrealistickým príbehom, ktorý využíva rekvizity gotického románu. Škoda len, že dojem z knihy taký úchvatný už nie je...
Celé rozprávanie je tvorené kratučkými kapitolami a prakticky celý dej je vyrozprávaný skoro výlučne pomocou bizarných a vyumelkovaných dialógov. To je obrovská škoda. Ak sa už majster slova uchýli k nejakým opisom, cítiť z neho talentovaného básnika, bohužiaľ tak skoro nikdy neurobí. Tým, že rezignoval na klasickú dejovú výstavbu a na trochu tradičnejšie rozprávacie postupy, nie je možné, aby vás vtiahol do príbehu a už vôbec sa nebude dať hovoriť o tom, že by ste ho nebodaj čítali s napätím či vžili sa do jednotlivých postáv. Na to, aby sme mohli však hovoriť o výraznej umeleckej literatúre, čo dokáže opantať, ako je trebárs Przybyszewského Krik, čosi knihe chýba. Takto mám z diela skôr pocit experimentu, či dokonca autorského úletu. Prepáč, Valéria, isté osobité kúzlo máš, ale to mi nestačí. Vždy však už budeš mať pre mňa pôvabne zvodnú i zároveň nevinnú podobu krásnej Jaroslavy Schallerovej :)
(kniha vyšla v priebehu desaťročí viackrát, naposledy v roku 2005 vo vydavateľstve MAŤA)
(plagát k jedinečnému, vizuálne nesmierne bohatému filmovému spracovaniu)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára