Červený smäd

Dovoľte, aby som vám predstavil najlepší (podľa mňa, ale nielen podľa mňa, nie som v tom sám) upírsky román. Nielen, že je výborne napísaný, ale on je, prosím pekne, aj originálny. A žeby sa dalo vymyslieť niečo nové v tomto podžánri? Veď už hneď Dracula túto tému dokonale zhrnul a zároveň však aj vyčerpal, odvtedy sa dalo už len aktualizovať, ale sotva modernizovať... a predsa poznám celý rad neošúchaných a novátorských upírskych príbehov a neodškriepiteľne dobrých, lenže, dámy a páni, tento ich prevyšuje o hlavu.
Nenapísal ho nik iný ako "slovutný" autor fenoménu, ktorý si podmanil celý svet (s výnimkou mojej maličkosti, hlavne voči "nablýskanému" seriálu mám výhrady). Nehovorím o ničom inom než je Pieseň ľadu a ohňa (seriálové Hry o tróny). Ale George Raymond Richard Martin nie je len mužom jednej knihy, respektíve jedného cyklu. Než sa vrhol na fantasy, písal znamenité a oceňované a naozaj i mnohými cenami ocenené sci-fi, a čo vie už málokto, sem-tam aj nejaký hororček. Martin je bez debaty veľký spisovateľ a v tejto knihe dokazuje svoj um.
Ešte niečo málo k názvu, lebo je to pomotané a niekedy sa naozaj ťažko prekladá z originálu, inokedy zas prekladatelia radi stvárajú psie kusy. Názov v angličtine znie Fevre Dream, čo je i názov lode, kde sa odohráva prevažná časť deja a dá sa to vztiahnuť i na rovnomennú rieku. Doslovný preklad by bol Horúčkový sen a ten perfektne vystihuje atmosféru diela. Predstavili by ste si však pod týmto nervy drásajúci príbeh o upíroch? Preto nevyčítam našincom, že sa rozhodli pre viac marketingový ťah a zvolili názov Červený smäd. To máte tak, keď postihne upíra červený smäd, neradno sa mu pripliesť do cesty... Bratia Česi sa namiesto toho pokúsili zachovať vyznenie pôvodného názvu a tak prišli s trápnou slovnou hračkou Sen ockerwee. Akože Sen o krvi... to treba brať tak foneticky. Nekomentujem, nekritizujem, radšej mlčím.

Červený smäd (Fevre Dream) - George R. R. Martin

Nebudem chodiť dlho okolo horúcej kaše. Červený smäd je skvostne napísaný, bravúrne zvládnutý román, ktorý vyniká vo viacerých smeroch. Je to napríklad exotické a príťažlivé prostredie amerického juhu 19. storočia, pričom rozprávanie zaberá niekoľkoročný úsek a zasiahnu nás dozvuky Americkej občianskej vojny a reflektuje sa tu i otroctvo. Rezonujúce udalosti tejto doby neprenikajú priamo do príbehu knihy, ale otláčajú na ňom svoje stopy. Reálie výletných parníkov, ktoré brázdia povodia veľkých riek sú samé osebe nesmierne zaujímavé a autor s nimi dokáže oboznámiť čitateľa bez popisnosti. Okrem pomalšieho úvodu, ktorému ale nižšie tempo prospieva, lebo výborne pripravuje podklady na ďalší vývoj zápletky, sa neskôr neustále niečo deje a prinúti vás otáčať stránku za stránkou. Samotný román mi naozaj pripomína plynutie rieky: niekedy sú to pereje a zdá sa, že vás vír vtiahne do záhuby, najmä, keď sa nad dravým prúdom zdvíha vietor a blíži sa búrka, niekedy zas vplávate do pokojných, takmer lenivých a zasnených vôd pozlátených slnečnými lúčmi letného dňa. Ale ani na chvíľu kniha nenudí. Nemôže za to iste len zvláštne a príťažlivé prostredie, ale aj mimoriadne zaujímavé charaktery. Na jednej strane stojí sympatický distingvovaný džentlmen oplývajúci značným bohatstvom a obrovskou vôľou menom Joshua York, muž, čo má pred sebou veľký sen, ktorý sa snaží pretaviť do reality a je schopný a ochotný pre jeho uskutočnenie zaplatiť nemalú cenu, ako finančnú, tak i osobnú. Joshua je upírom, ale zároveň aj kladnou postavou. Objavil "liek", vďaka ktorému upíri nebudú musieť piť ľudskú krv, a teda nebudú musieť viac loviť ľudí. Oproti nemu je však prastarý a zlý Damon Julian, ktorý chce nechať všetko po starom a takéto novoty sa mu príliš nepozdávajú. Tu musím upozorniť, že tento démonický vodca upírov je tak skazený a natoľko zlý, že až presiahol hranicu krutosti a akéhosi živočíšneho potešenia dravca zo zabíjania, a tak pociťuje skôr nudu a takmer akoby upadal do letargie, pričom už ani v tom love a zabíjaní nepociťuje vzrušenie a rozptýlenie. Je to jedna z najosobitejších, najhorších, ale aj najzvláštnejších záporných postáv, s akými som sa kedy v literatúre stretol. Medzi týmito dvoma silnými osobnosťami sa rozohrá boj o to, kto z koho - kto sa stane pánom upírov. Lenže to neznamená len vodcovské postavenie, ale týmto sa rozhodne aj o bytí či nebytí mnohých ľudí. A medzi nimi stojí kapitán Abner Marsh, (ne)obyčajný, srdnatý človek s veľkým srdcom a nemenej veľkým nadšením, že môže veliť najluxusnejšiemu parníku na rieke, no ktorý je napriek odvahe len smrteľníkom... a to je v porovnaní s upírmi značná nevýhoda. Akým kurzom sa vyberie Fevre Dream? Do záhuby alebo smerom k nádeji? Zmení sa vzťah upírov k ľuďom, alebo sa zachová dynamika lovca a koristi?
Mimochodom, aj upíri sú tu vykreslení zaujímavo. Nejedná sa o nemŕtveho, démonickú bytosť, ale ide o odlišnú rasu hominidov, ktorá sa vyvíjala paralelne s homo sapiens a sú to vlastne špecializované predátory. Majú schopnosti, ktoré im dávajú obrovské výhody nad človekom, ale nie sú nadprirodzenej povahy.

A verdikt? Je to jeden z najzaujímavejších upírskych hororov. A jeden z najlepších. Pre mňa a podľa mňa aj najlepší. A celkovo; je to skvelá kniha. Čím na mňa urobila taký dojem? Spojením poetiky a drsnosti. A obrovskou dávkou melanchólie. Nenadarmo sa hovorievalo, že Martin je posledný americký romantik... To čím si ma ale absolútne získala a omráčila ma, sa volá nostalgia. Tu by sa mala písať s veľkým N. Až rozmýšľam, ako a prečo sa pomestila do duše (vtedy) tak mladého spisovateľa.

Vítam vás na mississipskom parníku 19. storočia, som Damon Julian, kapitán posádky upírov. Pripijeme si na šťastnú plavbu vašou krvou. Ale najskôr vás musím upozorniť, že cestujúci živí loď neopustia. Neskoro... už ste vkročili na palubu.

(kniha vyšla v slovenčine vo vydavateľstve Ikar v roku 2007 a v tom istom roku aj v češtine vo vydavateľstve Triton v edícii Trifid)