Podivný prípad doktora Jekylla a pána Hyda

Preslávená novela presláveného spisovateľa vošla do (moderných) legiend a je už neoddeliteľnou súčasťou kultúry a popkultúry. Názov diela už dávno zľudovel a stal sa súčasťou bežného hovorového jazyka a bezpečne a neomylne symbolizuje dvojtvárnosť človeka a ambivalenciu ľudskej podstaty. Pán Hyde je zas synonymom temnejšej ľudskej stránky, a tiež varuje pred možnosťou jej definitívneho víťazstva. Slovami Nietzscheho: "Keď hľadíš do priepasti, aj priepasť hľadí do teba." Ja dodám, že keď pridlho pozeráš do tmy, pohltí ťa, zabudneš ako vyzerá svetlo a prestaneš ho hľadať...
A tak sa bezúhonný, vážený, ctený, obľúbený doktor a altruista Henry Jekyll mení v noci na odpudivého, skrz naskrz zlého, až démonického Edwarda Hyda. Vedie dvojitý život, ktorý kulminuje odpornou a bezcitnou vraždou.

Podivný případ doktora Jekylla a pana Hyda (The Strange Case of Dr Jekyll and Mr Hyde) - Robert Louis Stevenson

Za príčinou enormného úspechu tohto diela stojí prelomovo spracovaná téma dvojakosti ľudskej povahy, večný svár medzi protipólnymi zložkami - dobrom a zlom, ktoré v rôznom pomere obsahuje charakter každého z nás, ale i varovanie, že ak sa človek pokúsi namiesto získania harmónie a zmierenia konfliktu, čo panuje medzi nimi, o ich vzájomné odseparovanie, môže dôjsť k drvivému víťazstvu jednej z nich, a nemusí to byť vždy tá pozitívna, ktoré bude dominovať. Ak je ľudská povaha prirodzene dobrá, ako veria (a nádejajú sa) niektorí filozofi a teológovia, z každodenných, bežných a všedných skúseností môžeme vypozorovať, že má tendenciu skĺznuť pod vplyvom okolia a vlastnej slabosti k zlému. Či už je príčina čisto biologická, metafyzická, alebo naopak vyložene spirituálna, pôsobenie negatívnych síl, atavisticky prítomných v ľudskej mysli, či duši, je neradno podceňovať. Ale azda ani tento vážnejší, "spodný" tón, ktorý hovorí o konflikte božského a démonického, ľudského a neľudského (viď. nápadný vlkolačí motív premeny a zápasu človečieho a zvieracieho), by nezabezpečil novele takú popularitu, keby nebola šikovne napísaná a precízne prepracovaná. Autor, ktorý si spravil meno výbornými dobrodružnými románmi (za všetky spomeňme aspoň Ostrov pokladov) zabŕdol aj do ríše strašidelnej literatúry. A to nejedenkrát. Tento mysteriózny príbeh je spomedzi nich najznámejším. Vo svojej dobe to bola modernizácia gotického románu, dnes sa zas nedá v diele nevidieť vplyvného predchodcu súčasných thrillerov. A teda jednoznačne aj praotca nemenej slávneho Blochovho Psycha. Paralela s duševnou poruchou zvanou disociatívna porucha identity, známa aj pod názvom syndróm rozdvojenej osobnosti, je očividná. Napriek tomu je zrejmé, že spisovateľov zámer nebol takýto priamočiary, ale oveľa komplexnejší. A hlbší, či ak chcete používať psychologický slovník, hlbinnejší. Na jednej strane ponúka vedecké (možno skôr pavedecké) vysvetlenie, kedy má premenu naporúdzi chémia (alebo snáď alchýmia?) na strane druhej, a k tomu sa prikláňa smerovanie textu, a aj sám autor, je tu naznačená transcendentná problematika duality ľudskej duše... večného zápasu dobra a zla v nás. A tu je prítomný veľmi silný morálny apel, hrozba a varovanie v jednom, pretože (slovami doktora Jekylla): "se mnou to dopadlo stejně, jako to dopadá s většinou mých bližních: zvolil jsem si svou lepší stránku, ale neměl jsem dostatek sil, abych se jí přidržel."

Jedinou nevýhodou, ktorá vonkoncom nevýhodou nie je, ale len neodmysliteľným znakom tejto prózy, je skutočnosť, že si kladie (pre hutnosť "poskladanú" do neveľkého rozsahu), výraznejší nárok na čitateľovu pozornosť, ktorá v dnešných časoch výrazne spohodlnela. Stevenson zriedka niečo opakuje a musíte pozorne sledovať niť pri rozplietaní tajomného a zamotaného prípadu.
Veľkým lákadlom príbehu je to najdôležitejšie - atmosféra. Ponorte sa do temných a spletitých ulíc a uličiek viktoriánskeho Londýna s všadeprítomnou hmlou, ktorou nedokážu preniknúť ani plynové lampy...

(hore je obálka veľmi zaujímavého, skoro sa mi žiada povedať zberateľského vydania v atypickom malom formáte, s pračudesnými, kupodivu sa k textu ale veľmi hodiacimi čiernobielymi ilustráciami, rozkladacou obálkou so záložkami, kde nájdete text približujúci autora a rozoberá možnú inšpiráciu diela osudom skutočnej historickej osoby, a ktorá vyšla v roku 2008 vo vydavateľstve Dokořán)

(pútavá a pôsobivá obálka vydania z roku 2015 vydaného vydavateľstvom B4U Publishing obsahuje úžasné ilustrácie Maura Cascioliho)

Kniha bola v Čechách, na Slovensku a v Československu vydaná veľakrát, často spolu s inými autorovými dielami, ja som spomedzi všetkých vybral ukážky obálok dvoch najzaujímavejších, obsahujúcich čisto len text novely.

Samozrejme, že takéto nesmierne vplyvné dielo inšpirovalo mnohé ďalšie a netrvalo dlho (v skutočnosti veľmi krátko) a začali sa objavovať rozličné viac či menej verné adaptácie knihy. Najskôr sa o slovo hlásilo divadlo, neskôr i film a rozhlas. Tu je dobový plagát k jednej z prvých divadelných adaptácií knižnej predlohy:

Na počiatku bol upír

Hororových antológií v slovenskom jazyku je ako šafranu. A antológiu upírskych príbehov, aby ste s lampášom hľadali. A s krížom a cesnakom, samozrejme. Ale vyzbrojte sa nimi a priberte si aj zaostrený kôl, pretože nejaká sa už len predsa nájde, a dokonca je veľmi dobrá! Na Slovenku existuje totiž vydavateľstvo, ktoré by aj vo veľkých krajinách s rozvinutým knižným trhom bolo považované za mimoriadnu raritu, a to, že pôsobí práve u nás je malý-veľký zázrak. Špecializujú sa na klasiku, najmä ruskú, a potom... tak je, správne, aj na klasické diela strašidelnej literatúry. Zaujímavá kombinácia, pravda? Z ich vydavateľského úsilia vzišli legendárne diela, o ktorých som toho veľa počul (ale aj mne neznáme, napríklad niektoré poľské obskúrnosti), ale dosiaľ ich nečítal, a vôbec som nepredpokladal, že ich jedného dňa budem aj vlastniť v slušnom slovenskom preklade a nebodaj ešte s veľmi zaujímavou grafickou úpravou. Ale nemožné sa stalo skutočnosťou. Pod ich taktovkou uzrela svetlo sveta (a tmu noci) antológia s príznačným a príťažlivým názvom: 

Na počiatku bol upír 

Ak už máte z tohto subžánru čo-to načítané, skladba antológie vás neprekvapí, zistíte, že jednotlivé príspevky boli zaradené už v iných knihách, no pri takomto úzkoprofilovom výbere sa opakovaniu nie je možné vyhnúť. Je tu však jedna výnimka; pokiaľ viem, je to jediná možnosť, ako sa stretnúť s neslávne známym upírom Varneyom... Pre tých, ktorí nevedia o čom, respektíve o kom je reč, tak poviem toľko, že sa jedná o ukrutne dlhú a zdĺhavú knihu, ktorá drží svetové románové prvenstvo na záhrobnom poli upírskej literatúry. Hoci slovo literatúra v tejto súvislosti môžeme vysloviť len s veľkým sebazaprením a značne uvoľnenejšími nárokmi na kvalitu. Naša antológia by nemala chýbať na poličke žiadneho zberateľa, ale pre pomerne slušný preklad, "šťavnatý", informáciami nabitý a mimoriadne zábavný a trefný doslov znalca Petra Uličného (hoci na môj vkus písaný v až príliš slangovom a popkultúrnom duchu), zaujímavé medailóny zúčastnených autorov a pôsobivé, zároveň však vkusné výtvarné prevedenie knihy, môže výborne poslúžiť tým, ktorým je antológia prvou vstupenkou do svojského podžánru strašidelnej prózy, definovanej kryptami, netopiermi a ostrými tesákmi. Takéto a vlastne celkom inakšie sú príbehy, na ktoré sa teraz pozrieme bližšie:

Upír (The Vampyre) - John William Polidori
Lord Ruthven je charizmatický bledý šľachtic, ktorý navštevuje londýnske spoločenské podujatia a večierky a... loví tam krásne dámy. Tie pripraví postupne nielen o dobrú povesť, ale aj o život. Je nebezpečné byť milenkou upíra!

Asi prvá poviedka na svete, kde vystupuje upír. Veru, budúci rok uplynie práve 200 rokov od uverejnenia textu. Ten vznikol ako súčasť slávnej kamarátskej dohody o tom, kto napíše najstrašidelnejší text. Neoficiálnym víťazom sa bezkonkurenčne stal Frankenstein Mary Shelleyovej, áno, aj on vznikol na základe tejto stávky, ale pre nás je teraz dôležité, že v tú povestnú noc, kedy si priatelia čítali hrôzostrašné príbehy a dohodli sa, že niečo podobné skúsia napísať sami, noc, kedy sa v podstate zrodil moderný horor, dal Polidori upírovi prvý raz takú podobu, aká sa neskôr najviac presadila a stala najväčšmi známou. A hoci poviedka nie je nijako šikovne napísaná a z literárneho hľadiska na nej nie je nič pozoruhodné, autor dal týmto vzniknúť archetypu. Príťažlivý šľachtic, ktorý za sebou zanecháva morálnu skazu a aj fyzické obete, muž, ktorý ženu takrečeno..., no áno, vycicia, zničí... čo je možné vnímať ako kritiku bezohľadných frajerov, ktorí križujú salóny a poľujú na ľahkovážnu korisť. Všeobecne sa verí, že ako predobraz lorda Ruthvena poslúžil lord Byron, veľký predstaviteľ romantizmu, geniálny, ale tiež škandalózny básnik, ktorému bol Polidori osobným lekárom. Ale pozor, nejde iba o metaforu, nečkajate iba alegóriu, náš upír nie je len egoistom, čo bez škrupúľ zneužíva city svojich obetí, je to skutočný nemŕtvy, bytosť, na ktorú nemá dosah smrť, a ktorá sa živí krvou. Keď poviedka vyšla prvýkrát, Byronovi bolo dokonca prisudzované autorstvo. A v Európe vyvolala ošiaľ. Vzniklo neoficiálne pokračovanie, divadelné adaptácie, opery... Do príchodu grófa Draculu bol lord Ruthven nepochybne najznámejším upírom.

Upír (Oupyr) - Alexej Konstantinovič Tolstoj
Sme svedkami rodiacej sa mladej lásky, ktorá rozkvitá v prostredí moskovskej šľachty. Našim zaľúbencom ale hrozí vážna prekážka v podobe upírov...

Raný upírsky príbeh a úplne prvý v ruskej literatúre. Či druhý? Pretože predošlá poviedka, mimochodom tiež od tohoto autora, bola napísaná vo francúzštine počas jeho zahraničného pobytu. Tolstoj (nepliesť si s jeho slávnejším vzdialeným príbuzným Levom Nikolajevičom) napísal presne štyri upírsky ladené príbehy. V tomto nemal Tolstoj vo svojom storočí konkurenta, nijaký iný autor, pokiaľ viem, ich nenapísal toľko. Zdá sa Vám to málo? Musíte si uvedomiť, že vtedy ešte nebolo tak veľa žánrových spisovateľov ako dnes, skrátka a dobre, nebolo mnoho autorov, ktorí by sa zameriavali výlučne, alebo aspoň z väčšej časti, na strašidelnú literatúru. Tej sa venovali prevažne len okrajovo. Zato radi, veď nejeden majstrovský strašidelný príbeh pochádza z pera velikánov svetovej prózy. Túto poviedku niektorí kritici chválili, ale poväčšine skôr hanili, podľa mňa však boli zaujatí. Na môj vkus je trošku pomotaná a snová sekvencia zbytočne detailná a absurdná aj na pomery snov, ale inak je to zvládnutý text, ktorý má miestami naozaj strhujúcu atmosféru. Okrem toho, je tu použitý zaujímavý koncept upírov, kedy je v hre kliatba rodu a spolčenie so Satanom... Nechajte sa prekvapiť a utvorte si vlastný názor, ale ja som bol s poviedkou spokojný, nájdete tu viacero originálnych prvkov a na dôvažok je prestúpená aj nefalšovaným dobovým romantizmom.

Upír Varney alebo Krvavá hostina (Varney the Vampire; or, the Feast of Blood) - James Malcolm Rymer
V krátkom, sotva desaťstránkovom úryvku sledujeme výčiny prvého románového upíra menom Varney. Najskôr prepadne vydesenú ženskú hrdinku, neskôr sa vypravíme spolu s rozhnevanými dedinčanmi na trestnú výpravu proti ďalšej jeho obeti, teraz už vampirizovanej, premenenej. Nakoniec sledujeme jeho pokánie a skon. A stane sa to vskutku epickým a originálnym spôsobom; skáče do krátera sopky Vezuv.

Je to len malá ukážka, niekoľko povyťahovaných epizód z vyše 800 stranového "bachantu", avšak usporiadaných tak, ako po sebe v nadväznosti nasledujú a previazaných niekoľkými riadkami naratívnych vysvetliviek, takže do seba všetko pekne zapadne a pôsobí vcelku konzistentným dojmom. Čo napísať o tomto rozťahanom, nesúdržnom, narýchlo a hlavne zle napísanom, na senzáciu zameranom braku? Ako hovorí zostavovateľ, keď už nič iné, je to úžasný a vzácny príklad dobovej ľudovej zábavy a ľahkého viktoriánskeho čítania pre masy. Ale tiež mal veľký dopad na formovanie podoby upíra vo svete literatúry. Prvý raz sa tu dostáva do popredia upír-netvor s veľkými pazúrmi, špičiakmi, hypnotickou silou, prepadávajúci svoju korisť uprostred noci, zakrádajúc sa k nej cez okno, keď bezbranná leží v posteli. Fascinujúca je tu aj upírova katarzná povaha, pretože neskôr sa začne brániť proti svojej zlej a pokrivenej podstate a keďže nevidí iné východisko, rozhodne sa spáchať samovraždu. Škoda, že má dielo takú nízku úroveň. Je štylisticky kostrbaté a k tomu aj patetické. Je v ňom cítiť prvoplánovú snahu o bombastickú vyumelkovanosť, skoro sa zdá, že je písané čisto len pre efekt a akoby pre potreby lacného bulvárneho plátku. A tak to asi aj bolo. Údajne je v knihe aj veľa nejasností, chýb a dokonca navzájom si odporujúcich miest. Niet sa nakoniec čomu čudovať, veď autori týchto "penny dreadfuls", čiže jednoduchých textových seriálov, ktoré vychádzali časopisecky na pokračovanie a až neskôr boli vydané knižne, boli platení od počtu slov a tak v tomto prípade skutočne môžeme hovoriť o spisovateľskom remesle... O nejakom výraznejšom prepisovaní, škrtaní a opravách textu nemožno ani uvažovať, na svedomitú redakčnú prácu taktiež môžeme rovno zabudnúť. Ale nesúrodosť knihy môže vychádzať i z možnosti, že je to dielo viac ako jedného spisovateľa. Tak či tak, dlho bolo autorstvo pripisované ďalšej šikovnej továrni na vety menom Thomas Peckett Prest. Keby som mohol žiť tisíc rokov, azda by som si knihu raz rád prečítal celú, no verím, že by to bolo ozaj poriadne utrpenie... škoda, preškoda, že je to tak, lebo pasáž, v ktorej Varney zaútočí na svoju nič netušiacu obeť vie naozaj vzbudiť hrôzu.

Štedrá pani Ducaynová (Good Lady Ducayne) - Mary Elizabeth Braddonová
Snaživá slečna pochádzajúca z veľmi skromných pomerov chce pomôcť sebe i svojej matke v zlej finančnej situácii, a tak si hľadá prácu ako spoločníčka urodzených dám. Dostáva lukratívnu ponuku od podivínskej starej šľachtičnej. A že to nebude obyčajná stará prachatá matróna, na to vezmite jed! Predchodkyne mladej hrdinky akosi rýchlo schradli a zomreli za podozrivých okolností.

Ako sa zvykne hovorievať, toto je už celkom iná káva, než predchádzajúci príspevok v antológii. Zručne napísaná poviedka. Krásne zaťažená dobovým sentimentom, pričom dej je videný cez rýdzo ženský uhol pohľadu. S patričnou dávkou archaického. Vďaka za to! Lebo keď je to funkčné, keď sa to hodí, je to prenádherný zostup po schodoch času, do dávno minulých dôb, ktoré sa už nikdy nevrátia. A to ešte nespomínam, že to, čo sa začne ako typický upírsky príbeh môže mať celkom nečakané rozuzlenie...
A ten romantický záver! Ach! To, čo niekomu môže vadiť, sa mne veľmi páčilo.
Mary Braddonová bola úspešná autorka vtedajších bestsellerov, dnes je ale paradoxne najviac vyhľadávaná pre diela, ktorým sa venovala síce okrajovo, ale robila to veru so zjavnou chuťou - strašidelným príbehom!

Začarovaný (Bewitched) - Edith Whartonová
Traja muži rozdielnych povolaní a pováh, traja muži, ktorí nemajú nič spoločné, až na to, že sa poznajú, a že boli ako prví poruke, sú privolaní žiadosťou o pomoc, ktorú poslala zúfalá manželka. Jej muž sa totiž schádza po nociach s nemŕtvou!

Určite najlepší text antológie a naozaj dobrá poviedka s pomaly, no nekompromisne hustnúcou atmosférou. Prirovnám to ku krátkym zimným dňom, ktoré sa preklápajú do pochmúrnych, beznádejne tmavých nocí. V takomto čase-nečase, v pustatine, bokom od civilizácie sa odohráva náš príbeh. Je to jediný príspevok, ktorý bol napísaný, aj sa odohráva v 20. storočí, no na jeho začiatku a v končinách, ktoré sú takrečeno pánubohu za chrbtom a izolované od modernizujúcej sa spoločnosti. Text je okrem atmosféry, ktorá je vybudovaná konverzáciou postáv a opisom nevľúdneho prostredia, charakteristický aj stretom modernej doby a racionalizmu a archaickej éry a povier. A zoči-voči nadprirodzenému je skepticizmus zbytočný... a bezbranný. Musím podotknúť, že tu nejde o klasický vampirizmus krvi, ale skôr o arrivizmus, teda satie životnej energie, čo je tiež rozhodne zaujímavý koncept a príjemná zmena v upírskej paradigme...
Edith Whartonová bola jeden čas veľmi slávnou literátkou, nás ale zaujíma predovšetkým fakt, že je jednou z najlepších autorov/autoriek, ktorí sa venovali duchárskym a tajuplným príbehom. Jej prínos pre žáner je nesporný.

(kniha vyšla vo vydavateľstve Európa v roku 2012)

(ilustrácia na prebale jedného z vydaní Polidoriho Upíra, tu je mylne (alebo z dôvodov väčšej predajnosti) uvedený ako autor Byron)

(ilustrácia k Tolstojovmu Upírovi)

(pôvodné ilustrácie k Upírovi Varneyovi)

(ilustrácie k časopiseckému vydaniu poviedky Štedrá pani Ducaynová)

no a na záver citát z doslovu Petra Uličného, ktorý je mimoriadne výstižný:

"Ešte donedávna platilo, že slovíčko "upír" v človeku evokovalo svetloplachého tajomného chlapíka v čiernej peleríne, s uhrančivým pohľadom, aristokratickým vystupovaním a nearistokratickou úchylkou, meniacou aj gentlemanov na chlipné a mľaskajúce zvery. Možno vám hlavou okamžite presvišťalo meno Dracula, ktoré sa dokonca stalo synonymom upíra. Nástupom tretieho tisícročia sa imidž tohto nočného tvora - aspoň pokiaľ ide o populárnu kultúru - výrazne zmenil. Ale keďže celú módnu vlnu "súmračných" metrosexuálov v adidaskách možno považovať skôr za reinkarnovanú "červenú knižnicu" pre tínedžerov s jazvami na zápästí, než plnohodnotné rozvinutie upírskeho subžánru hororovej literatúry, nebudeme o nej strácať reč. Svoj zrak radšej obráťme do dávnej minulosti. Ak však malo pre vás slovíčko "upír" predsa len ešte nejaké nezodpovedané tajomstvo, táto kniha je určená práve vám."